Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-143-2016.pdf
PDF · 96.78 KB
No categories available
15C/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava, právne zast. AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, L. Q., o zaplatenie 1.534,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.550,32 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 117,43 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,57 eur, so zmluvným úrokom vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 51,29 eur z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 1.534,24 eur spolu s príslušenstvom, a to zmluvným úrokom vyčísleným k 17.05.2016 vo výške 832,50 eur, úrokom z omeškania vyčísleným k 17.05.2016 vo výške 39,70 eur, zmluvným úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 18.05.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 18.05.2016 do zaplatenia, a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe úverovej zmluvy (zmluva o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere) č. XXXX XXXX XX J. zo dňa 28.09.2011 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť pri pohyblivej úrokovej sadzbe stanovenej ku dňu podpísania zmluvy vo výške 16,50 % ročne formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok (60 x 53,31 eur). Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru žalobca listom zo dňa 28.10.2013, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru výzvou zo dňa 19.09.2013, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu doručenia tohto vyhlásenia, t.j. k 11.11.2013 a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný do predčasného zosplatnenia úveru zaplatil na jeho istinu celkom sumu 348,88 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady nevykonal. Žalobca sa preto obrátil s predmetnou pohľadávkou na súd, pričom v konaní si ako príslušenstvo uplatňuje v zmysle čl. I bod 2 bežný úrok stanovený k 17.05.2016 vo výške
17,30 %, ako aj úrok z omeškania stanovený k 17.05.2016 vo výške 1 % tak, ako to vyplýva z prvej vety tohto odseku odôvodnenia rozsudku.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 11.10.2017. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadril.
Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 22.06.2018, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko riadne a včas predvolaný žalovaný nijakým spôsobom neospravedlnil svoju neprítomnosť, nepožiadal o odročenie pojednávania a dôvod jeho neúčasti nebol súdu známy. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (žaloba, zmluva o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky OTP banky čl., štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výzva na zaplatenie záväzku a oznámenie o zosplatnení úveru s vrátenou zásielkou a doručenkou, aktuálny stav úveru, vyjadrenie a čiastočné späťvzatie žaloby, výpis z účtu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.04.2018 s prílohami), ako aj prednesom PZ žalobcu. Po vykonanom dokazovaní považoval súd v žalobe tvrdený skutkový a právny stav za dostatočne preukázaný. Súd ďalej zistil, že žalobca je spoločnosť (banka), ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu úverovej zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 28.09.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Nakoľko teda žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) je potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ust. § 369 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie nesplateného a nepremlčaného zvyšku istiny úveru (žalobca si premlčanú časť istiny neuplatňoval v konaní) vo výške 1.534,24 eur a poplatkov (v zmysle čl. V ods. 1 písm. b) a c) zmluvy) vo výške 16,08 eur, t.j. celkom sumy 1.550,32 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 117,43 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,57 eur, ktoré vznikli a sú vyčíslené ku dňu predčasného zosplatnenia 11.11.2013 a ďalej so zmluvným úrokom vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie žalovaného s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (čl. VIII bod 2 písm. e) a bod 5 zmluvy) a zákonnou úpravou (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnený s účinnosťou k 11.11.2013, čím vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, ako ani počas konania neuskutočnil žiadnu úhradu. Na základe uvedeného preto súd žalobe v časti istiny 1.534,24 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj k zaplateniu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny úveru vo výške vyčíslenej žalobcom ku dňu predčasného zosplatnenia, a to riadnych úrokov 16,50 % ročne v celkovej výške 117,43 eur a úrokov z omeškania 8 % ročne do 29.06.2013 a 1 % ročne od nasledujúceho dňa, v celkovej výške 0,57 eur (viď tabuľky č.l. 40 zadná strana a č.l. 41), ako aj zmluvných úrokov vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia a úrokov
z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, keďže sa žalovaný s plnením týchto svojich záväzkov nepochybne dostal do omeškania (výrok I). Súd uvedené nároky priznal žalobcovi podľa citovaných zákonných a zmluvných ustanovení, pričom zároveň mu nepriznal zvyšok žalovanej sumy v porovnaní s odsekom 1 odôvodnenia (výrok III - k tomu bližšie v odseku 8), a to odhliadnuc od časti žaloby o zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 51,29 eur, v ktorej časti bolo konanie podľa § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žalobcu zo dňa 13.10.2016 (výrok II - premlčaná časť úrokov).
5. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 17,30 % ročne (od 12.11.2013 do 29.11.2014 vo výške 16,50 %) zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do 17.05.2013 vo vyčíslenej výške 781,21 eur a od 18.05.2016 do zaplatenia v nevyčíslenej výške pri sadzbe 17,30 % ročne, to všetko nad výšku v I. Výroku priznaných zmluvných úrokov vo výške 117,43 eur a vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.534,24 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko súd vo všeobecnosti zastáva názor, že z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 17,30 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu).
6. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014). V intenciách uvedeného je potom potrebné považovať za neplatnú pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán obsiahnutú v čl. IV ods. 6 predmetnej zmluvy, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka je banka oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru úrok podľa čl. I bod 2 tejto zmluvy (zmluvný úrok 17,30 %) a aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne, a to v časti, v ktorej prevyšuje sumu, ktorá predstavuje inak zákonom (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) ustanovenú a dovolenú výšku úrokov z omeškania, a to od 12.11.2013 vo výške 8,50 % ročne. Nakoľko si žalobca v danej veci uplatnil úroky z omeškania len vo výške 1 % ročne, súd mal za to, že v tomto konkrétnom prípade priznanie tohto úroku z omeškania vo výške 1 % ročne spolu so zmluvnými úrokmi 7,50 % ročne, t.j. spolu v prípustnej výške zákonných úrokov z omeškania 8,50 % ročne nie je možné považovať za obchádzanie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a za uvedených okolností tohto konkrétneho prípadu je potrebné súčet uplatnených úrokov (hoci sčasti pomenovaných v zmluve ako zmluvných) vo výške 8,50 % ročne považovať za úroky, ktoré majú po zosplatnení úveru sankčný charakter, a ktorých uplatnenie spolu vo výške 8,50 % ročne tak môže byť v tomto konkrétnom prípade prípustné i pre účely § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Spoločné
posudzovanie uvedených úrokov do výšky sumy zákonných úrokov z omeškania však zároveň znamená, že žalobcovi už iné úroky (nad uvedenú výšku), či už zmluvné úroky alebo úroky z omeškania nemožno priznať pod následkom porušenia zákazu obchádzania § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I, ktorý zároveň nebol predmetom zastavenia konania vo výroku II) zamietol (výrok III).
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).