Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/396/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. U. W., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S., B. č. X/XX, prechodne bytom: O., ul. Q. č. a otec - otec

- E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. W. di W. č. XX, F. al Q., I. republika, zastúpený: H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. B. č. XX, V., na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. W. z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému V. U. W., nar. XX.XX.XXXX počnúc mesiacom apríl XXXX z doterajšej sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a počnúc mesiacom september XXXX na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov apríl 2014 až jún 2018 v celkovej výške X.XXX eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v X splátkach po X.XXX eur, pričom prvá splátka je splatná do X mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a druhá do X mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 17C 146/2009-240 zo dňa 03.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co 48/2011-280 zo dňa 24.04.2012 v časti o výživnom na maloletého V. U.. IV. G. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Prievidza, postúpeným dňa 07.04.2014 Okresnému súdu Bratislava II, ktorý svojim uznesením č.k. 49P/64/2014 zo dňa 14.10.2014 preniesol príslušnosť na tunajší súd sa matka maloletého V. U. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 220 eur o 400 eur, (t.j. na sumu 620 eur mesačne). Dňa 08.11.2013 si založila živnosť za účelom prevádzky I. čínskej medicíny v O., kam sa presťahovala z V. za účelom zaobstarania si práce, a teda aj príjmu, nakoľko zostala rok bez akéhokoľvek príjmu. V čase podania návrhu bola jej prevádzka ešte v rámci zariaďovania, takže stále bola bez príjmu. Pol dňa sa starala o maloletého v práci plánovala tráviť iba dopoludnia. V O. sa jej nepodarilo nájsť štátnu materskú škôlku, takže bola nútená platiť vysoké poplatky za starostlivosť v materskom centre - XXX eur za pol denný pobyt syna + 50 až XX eur strava. S riaditeľkou si dohodla zľavu na XXX eur, nakoľko na viac nemala a syn musel niekde byť. Ostatná súdna úprava bola vydaná v čase, keď bol syn maličký. Do 4 rokov jeho veku, kedy podávala návrh, sa požiadavky na výživu syna značne zvýšili. Žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať jej polovicou na škôlku a ďalšou sumou 150 eur na stravu, oblečenie a hygienické potreby. Maloletý začal navštevovať free style karate, kde platí ďalších 50 eur mesačne. V Bratislave platila nájomné XXX eur, z čoho žiadala otca zaviazať platiť aspoň čiastku XXX eur. Uviedla, že otec, ktorý pracuje ako robotník, nedosahuje príjem ani vo výške polovice štandardu v O., avšak má vlastný byt a ďalšie dva na prenájom, ako aj iné nehnuteľnosti napísané na členov rodiny. Predstúpila matka, ktorá uvádza že sa v plnom rozsahu

pridržiava písomne podaného návrhu zo dňa 11.12.2013, v čase podania návrhu navštevoval maloletý MŠ s čím boli spojené pochopiteľne nižšie výdavky, hoci v štyroch rokoch veku jeden šk. rok navštevoval súkromnú MŠ. V ďalšom šk. roku už však nastúpil do štátnej v mieste prechodného bydliska v V.. Medzičasom sa však náklady na jeho výživu zvýšili, keď 1.9.2015 nastúpil do prvej triedy ZŠ, aktuálne navštevuje 3 ročník ZŠ na V. ul. v O.. V súvislosti s nástupom do ZŠ mal zvýšené náklady na šk. pomôcky. Žiada aby súd otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu do nástupu na povinnú šk. dochádzku zo sumy 220 Eur na 500 eur a následne od 1.9.2015 na 600 eur mesačne.

Otec s návrhom nesúhlasil, naopak vo svojom podaní z 05.07.20145 žiadal pôvodne o zníženie jeho vyživovacej povinnosti bez konkrétneho určenia sumy, na ktorom návrhu však napokon v čase rozhodovania súdu netrval a žiadal ponechať doterajšiu výšku výživného. Uviedol, že pracuje ako špecializovaný robotník, pričom za r. 2012 vykázal príjmy vo výške XX.XXX eur, v čom sú zahrnuté príjmu aj z prenájmu jeho nehnuteľného majetku - X malých bytov nachádzajúcich sa v poľnohospodárskej zóne, z ktorých X užíva sám spoločne so svojimi staršími rodičmi v dôchodkovom veku s minimálnym dôchodkom a zdravotnými problémami, keď mama mala uznanú invaliditu v rozsahu XXX eur a druhý prenajíma za XXX eur mesačne, z čoho cca 30 % predstavuje daň. Okrem toho platí aj daň z vlastníctva nehnuteľností vo výške viac ako X.XXX eur ročne. Jeho byt je zaťažený hypotékou so splatnosťou XX rokov, ktorú spláca po XXX eur mesačne. Za elektrinu, vodu a odpad telefón a kúrenie vydá cca XXX eur mesačne. Na stravu vynaloží mesačne cca XXX eur. Jeho príjmy v súhrne tak predstavujú sumu cca XXXX eur mesačne, pričom iné príjmy nemá. Na jeho meno sú evidované X autá - W. J. I., r.v. XXXX, ktoré používa jeho otec najmä na sprevádzanie matky do nemocnice a E. E. XXXX I., r.v. XXXX. Vzhľadom na vek a najazdený počet kilometrov (320.000 a 220.000 km) nejde o žiadne luxusné autá. V súvislosti s prevádzkou vozidiel, keďže dochádza za prácou 64 km mesačne vynaloží cca XXX eur, pričom za poistku (XXX eur) a daň (XXX eur) vynaloží ďalších X.XXX eur ročne. Ďalej vyčíslil náklady na právne služby v dôsledku návrhov matky a súvisiacu pôžičku, ktorú čerpal v r. 2010 na úhradu prvých výdavkov na právne služby a ktorú spláca po XXX eur mesačne po dobu 17 mesiacov. Bude tiež musieť požiadať banku o ďalšiu pôžičku na splatenie dlhov voči právnikovi, zubárovi a lekárovi, ktorý mu poskytuje starostlivosť s jeho novovzniknutými zdravotnými problémami, keďže v r. 2013 bol operovaný, pričom ďalšiu operáciu mal plánovanú v septembri 2014. Večer už nechodí von a to ani na pizzu, aby bol schopný platiť súdom stanovenú výšku výživného na mal. V. U., ktorú si vždy riadne plnil. Jeho ročné náklady vo výške XX.XXX eur teda presahujú jeho príjmy. Poprel, že by vlastnil iný majetok, resp. dosahoval inú mzdu ako tvrdila matka v návrhu s poukazom na to, že v I. je takéto konanie prísne trestané. Jeho pomery sa od r. 2009 zmenili iba k horšiemu, keďže odvetvie, v ktorom pracuje zasiahla hospodárska kríza, pričom nehorázne zvýšenie daní ho privádza do veľmi ťažkej finančnej situácie. Na zdôraznenie tohto poukázal na pokles jeho príjmov z XX.XXX ročne v r. 2010, cez XX.XXX ročne v r. 2011 až na XX.XXX eur ročne v r. 2012. Mal za to, že sama matka by sa mala viac snažiť pri hľadaní si zamestnania, aby si zabezpečila príjem, ktorý by jej umožnil podieľať sa spolu s otcom na výživnou na mal. V. U., keď sa otcovi javilo, že sa jej nikdy nepodarilo nájsť si žiadnu prácu. Neskôr v konaní poukazoval na to, že je v situácii, kedy platí na dieťa, ktoré nevidí a samostatným návrhom, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. 22P /2018 sa domáhal úpravy styku s maloletým. Priznal, že pôvodne nemal záujem stretávať sa s maloletým a pochyboval aj o svojom otcovstve, vzhľadom na okolnosti jeho rozchodu s matkou maloletého v roku XXXX. Na základe testov P. však prijal rozhodnutie súdu, keď syna nechcel ale vídať z dôvodu, že bol nahnevaný na jeho matku, ktorá ho po ich rozchode začala bombardovať žiadosťami o peniaze a robila na neho sústavne oznámenia a tiež podania, aby dosiahla zvýšenie výživného. V roku 2016 však zmenil postoj a skúsil sa na matku kvôli synovi nakontaktovať, keď mu však nebrala telefón, ktorý našiel na internete a neodpovedala na emaily. Syna ešte nevidel. Uvedomoval si, že sa teraz iba tak nemôže ukázať dieťaťu, hoci by som bol rád, keby sa obnovil ich kontakt, keďže je to jeho jediné dieťa a teda bude zrejme aj jeho jediným dedičom. Výživné určené ostatným rozhodnutím súdu platil vždy riadne a načas a ani jedno nevynechal. Prístup zo strany matky maloletého voči svojej osobe však nepovažoval za korektný, keď ho obviňovala, že je agresívny človek, že vlastní majetok, ktorý nemám a j z práce na čierno, kvôli čomu mal problémy s úradmi aj jeho zamestnávateľ.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov, svedkov X. S. (pred udelením plnej moci otcom maloletého) a V. P., potvrdeniami o výške príjmov a výdavkov rodičov a ich spolužijúcich osôb, ako aj potvrdeniami vzťahujúcimi sa k nákladom na výživu maloletého, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu V. sp. zn. 17C/146/2009, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 17C/146/2009-240 zo dňa 03.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčíne č.k. 6Co 48/2011 zo dňa 24.04.2012 bolo určené otcovstvo k mal. V. U. W.. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 220 eur. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu prvého stupňa rok a X mesiace, Matka bola na materskej dovolenke s jediným príjmom vo forme rodičovského príspevku vo výške 180 eur a rodinnými prídavkami. Žila v prenajatom byte, za ktorý platila XXX eur mesačne. Napriek tomu, že počas materskej dovolenky nepodnikala, ponechala si prenájme podnikateľské priestory, za ktoré platila nájomné XXX eur, keď očakávala, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti tak ako pred narodením dieťaťa, z ktorej dosahovala príjem cca XX,XXX Sk mesačne (cca X.XXX eur po prepočte platným konverzným kurzom). Náklady na maloletého zodpovedali jeho útlemu veku a boli tvorené predovšetkým nákladmi na plienky vo výške cca XX eur mesačne, na umelé mlieko vo výške cca XX eur mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že starostlivosť o maloletého bola náročná, spojená predovšetkým so zakupovaním ošatenia, kočíka a iných veci nutných na zabezpečenie potrieb novonarodeného dieťaťa. Otec ako občan I. republiky žil a pracoval v krajine jeho pôvodu. Bol slobodný, nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť. Jeho príjem predstavoval cca XX.XXX eur ročne zo zamestnania a ďalších X.XXX eur ročne z prenájmu nehnuteľnosti, čo bolo v súhrne cca X.XXX eur mesačne. Okrem toho mal bežné štandardné náklady na zabezpečenie bývania a základných potrieb vo výške cca XXX eur mesačne. V I. vlastnil rodinný dom, pričom v súvislosti s jeho nadobudnutím splácal hypotéku vo výške XXX eur, z ktorého nákladu však odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa prihliadal na čiastku XXX eur za náklad, ktorý bolo nutné vynaložiť na dosiahnutie a udržanie príjmu odporcu Výživné bolo otcovi určené od narodenia maloletého, pričom zročný dlh na výživnom vo výške X.XXX,XX eur bolo otcovi uložené zaplatiť do 3 dní od doručenia rozsudku, keď mal súd za preukázané, že matka musela potreby maloletého hradiť z vlastných úspor a za pomoci tretích osôb. Odvolací súd ďalej poukázal na životné náklady v I., ktoré podľa oficiálnych štatistických údajov publikovaných v r. XXXX predstavovali sumu cca X.XXX eur mesačne, vychádzajúc z toho otcovi určené výživné zodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, žijúceho v I., keď zohľadňoval aj to, že matka si voči otcovi uplatnila aj jej samostatný zákonný nárok na príspevok na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C 153/2009.

Od ostatného rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca uplynula do podania návrhu na zvýšenie výživného doba 3 rokov, do rozhodovania o návrhu matky doba viac ako 7,5 roka.

Matka od ostatnej úpravy svoj osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenila. Po tom, čo sa presťahovala z Prievidze do Bratislavy, začala tu na základe živnostenského oprávnenia prevádzkovať ambulanciu tradičnej čínskej medicíny pri V. ambulancii Q.. B.. Tvrdila, že jedinou možnosťou v tom čase vzhľadom na naplnenie materskej školy bola súkromná materská škola za 220 Eur mesačne (po zľave z 350 eur), ktorá však už dnes nefunguje, z ktorého dôvodu nevedela náklady na škôlku v r. 2013 preukázať. Jej partner V. P., s ktorým vedie spoločnú domácnosť vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že náklady na škôlku matka údajne uhrádzala za finančnej výpomoci jej kamaráta, u ktorého mala podľa jej vyjadrenia dlh asi 30 000 eur, keď jej v prípade potreby poskytol pôžičky. V Bratislave bývala spočiatku v prenajatom X,X izbovom byte s kamarátkou, kde so synom užívali dve izby a platili dve tretiny z nájmu v celkovej výške XXX eur + náklady na energie v celkovej výške cca XXX eur. V tom čase sa zoznámila s jej súčasným partnerom, z ktorým si od XX.XX.XXXX spolu prenajali byt na Q. ulici č. XX za XXX eur mesačne. Kým V. v nebytových priestoroch v rovnakom dome za XXX eur nájom plus ďalšie náklady (celkovo vo výške 350 eur), uhrádzali náklady na bývanie s partnerom na polovicu. V priebehu konania začala navštevovať externé štúdium psychológie. Z dôvodu nutného prechodu z externého štúdia na denné, popri ktorom už nezvládala vykonávať živnosť, dala XX.X.XXXX v ambulancii výpoveď. Magisterské štúdium dokončila krátko pred rozhodnutím vo veci dennou formou na V. vysokej škole, kde mala v poslednom ročníku vyučovanie od pondelka do stredy do večerných hodín. Ročné školné vo výške X.XXX eur jej zaplatil partner. Popri škole vypomáhala 10 až 12 hodín mesačne partnerovi v jeho reštaurácii ktorú prevádzkuje v Y. v prenajatých priestoroch, z čoho priznala príjem 370 eur netto mesačne. V čase začatia konania mala ukončenú strednú školu chemicko-ekonomickú. Po škole niekoľko rokov pracovala ako sekretárka. Od roku 2008 po absolvovaní kurzu na živnosť vykonávala tradičnú čínsku medicínu. Ukončenie tejto činnosti v O. odôvodňovala tým, že z príjmov ledva pokryla náklady. Uvádzala, že po vyučovaní sa venovala synovi. Zdravotný stav má dobrý, majetok vyššej hodnoty nevlastní. Trvalý pobyt má evidovaný v byte vo vlastníctve svojho brata, ktorý bol pôvodne

ich starej mamy, ktorá ho aj v súčasnosti užíva. Jej partner vlastní trojizbový byt v W., ktorý do 15.10.2017 prenajíma za 600 eur mesačne. Pôvodne v ňom bývala jeho bývalá partnerka so synom, P. P., ktorý je na zákl. rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20P/207/2015 z 02.02.2016 zverený matke, ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu syna sumou XXX eur mesačne. Celkovo sú však náklady na výživu syna jej partnera vyššie a to podľa jej odhadu minimálne v sume cca 500 eur, keďže sa partner o syna takmer polku mesiaca stará na základe široko upraveného styku. Partner matky pôvodne podnikal ako predajca techniky. Ešte v roku 2014 pre problémy s podnikaním začal vypomáhať ako čašník v reštaurácii v Y., kde predtým 15 rokov pracoval, pričom podnik po skrachovaní bývalého majiteľa v roku XXXX prebrali spoločne s jeho obchodným spoločníkom a jeho spoločnosť na W. prestala vyvíjať činnosť, keď vykazovala posledné roky straty - od roku 2011 podľa súvahy v celkovej výške cca XX.XXX eur. Momentálne v nej pracuje ako konateľ bez dohodnutej odmeny, pričom firmu previedol na svoju sestru, ktorá mu predtým požičala peniaze. Uviedol, že okrem určeného výživného XXX eur bývalej partnerke refunduje aj ďalšie náklady na jeho výživu podľa ich dohody (telefón, poistenie, prispieva na tábory a školu v prírode atp.), pričom do roku 2015 platil aj náklady spojené s užívaním jeho bytu v Stupave, ktorí užívala spolu s ich spoločným synom. Byt prenajímal od r. XXXX do januára XXXX, keď sa im následne nepodarilo nájsť nového nájomcu. Byt v roku XXXX zrekonštruovali, v súvislosti s čím som čerpal úver, časť z ktorého sme použili s matkou mal. V. aj na úhradu ich dlhov. Aktuálne je jeho príjmom iba to, čo v čistom vyprodukuje jeho firma. S druhým spoločníkom si mesačne zálohovo vyplácajú X.XXX eur, čo označil za svoj brutto príjem s tým, že ak je zisk vyšší koncom roka, si vyplatia s obchodným partnerom rozdiel, resp. v prípade nižšieho zisku musia do spoločnosti peniaze vrátiť. Keďže ide o reštauráciu v golfovom klube, jej prevádzka je obmedzená sezónne, od konca marca do novembra. Za rok 2016 na neho pripadajúca časť príjmu spoločnosti bola XX.XXX eur, mal dočasne znížené odvody na sociálne a zdravotné poistenie vo výške XXX eur a náklady na dopravu XX XXX eur, t.z. netto príjem X.XXX eur. Za rok XXXX priznal rovnaký príjem, odvody však už v plnej výške X.XXX eur, čo znamená že pri obdobných nákladoch na dopravu zvýšených v súvislosti s denným dochádzaním do Y. spolu XX km, ktoré predstavujú jednak pohonné hmoty, opravy a amortizáciu, priznal za uvedené obdobie netto príjem vo výške cca X.XXX A., ktorý používa sám na cestu do práce. Na vysvetlenie rozdielu medzi jeho vykázanými príjmami a výdavkami uviedol, že okrem sprepitného si peniaze aj požičiavajú.

Otec mal. V. svoj osobný stav nezmenil, vyživovacia povinnosť mu rovnako nepribudla, rovnako zostali nezmenené jeho majetkové pomery. Naďalej vlastní dom s priľahlým pozemkom - poľnohospodárskou pôdou vo výmere XXX mX s dvomi bytovými jednotkami vo výmere XXX m2, z ktorých tak ako v čase poslednej úpravy jeden užíva sám a jeden prenajíma. Má maturitu technického zamerania, približne od r. 2001 pracuje o totožného zamestnávateľa ako montér v automobilovom priemysle v H. ale aj v zahraničí, keď som bol vyslaný napr. do H. alebo E.. Okrem príjmov vyčíslených v jeho vyjadrení k návrhu za r. 2010 až 2012 predložil daňové priznania aj za nasledovné obdobia, z ktorých vyplýva, že v r. 2015 vykázal príjmy zo zamestnania vo výške XX.XXX eur a v r. XXXX vo výške XX.XXX eur brutto. Z výplatných pások za r. XXXX vyplýva, že v uvedenom roku dosiahol priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške X.XXX eur netto, pričom mu naďalej plynú príjmu z nájmu jedného z dvoch bytov v jeho vlastníctve vo výške XXX eur brutto mesačne, pričom takúto výšku nájmu odôvodňoval tým, že žije v dedine s počtom obyvateľov cca XXXX, kde nie je lekáreň ani nemocnica, a teda vzhľadom na občiansku vybavenosť a prostredie nemôže požadovať viac. O. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú obaja v dôchodkovom veku, pričom preukázal odkázanosť matky na rádioterapiu a osobnú asistenciu v dôsledku závažného zhoršenia jej zdravotného stavu. Pôvodne tvrdil, avšak nepreukázal, že otec takisto ochorel, je však mobilný a vie v prípade jeho pracovných výjazdov poskytnúť mame základnú starostlivosť. Jeho otec poberá penziu vo výške XXX,XX eur mesačne a matka vo výške XXX,XX eur mesačne. Uviedol, že majú neoficiálne zaangažovanú pani, ktorá navarí a operie. Od r. 2012 absolvoval P. Teraz je zdravotne v poriadku, keď však tvrdil, že si v dohľadnej dobe plánuje nechať urobiť dentálne zákroky - nakoľko mu vypadávajú zuby chce postupne aplikovať zubné implantáty, čo v súhrne môže stáť aj XX.XXX eur. Na vysvetlenie z čoho tieto zákroky zaplatí uviedol, že si bude musieť vziať pôžičku, pričom štandardne sa implantáty nasadzujú po jednom takže mu náklady budú vznikať priebežne.

Mal.. v čase začatia konania navštevoval materskú školu. Súkromné zariadenie matka odôvodnila tým, že nevedela zabezpečiť maloletému prvý rok štátnu materskú školu, ktorú začal navštevovať až nasledujúci školský rok, kde sa náklady zredukovali na 30 eur mesačne na stravu pri 11 mesačnej prevádzke, pričom si matka vyčísľovala aj náklady na benzín v súvislosti s vozením maloletého vo výške 30 eur mesačne. Do 30.06.2015 navštevoval Materskú školu na X. ulici. V šk. r. XXXX/XXXX začal navštevovať povinnú školskú dochádzku. V súvislosti s nástupom do základnej školy matka uviedla

jednorazové náklady na tašku, učebnice a ostatné potreby a pomôcky vo výške cca 470 eur. V roku 2014 syn navštevoval free style karate za 50 eur mesačne, čo im však vzhľadom na spojené náklady finančne nevychádzalo. V šk. r. 2017/2018 navštevuje dvakrát týždenne karate s mesačným poplatkom 40 eur, ďalšie náklady sú za páskovanie 15 eur dva až tri krát ročne, zápisné na súťaže 5-10 eur 6-7 krát ročne ako aj náklady s tým spojené. Vzhľadom na histamínovú intoleranciu má zvýšené náklady spojené s jeho výživou. Posledné leto neabsolvoval tábory keďže som nepracovala. Vzhľadom na dĺžku školy angažovala synovi opatrovateľku, keďže v pondelok a stredu končila o 18,25 pričom syna bolo potrebné do 17,00 vyzdvihnúť z družiny a odviesť na krúžky, ktoré maloletý nemá priamo v ZŠ na V. ktorú navštevuje ale na F. (pondelok - štvrtok). Vo štvrtok matka nemala školu, avšak flexibilne podľa potreby chodila do práce k priateľovi. S. na celý rok maloletému zaplatil partner matky, ktorého maloletý oslovuje ocino, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti od 4 rokov veku maloletého. Počas konania spoločne s maloletým absolvovali zahraničnú dovolenku, s čím však nemali spojené žiadne náklady, keď súdu predložila potvrdenie o tom, že túto financovala jej priateľka. V r. 2018 absolvovali prvú rodinnú dovolenku spolu s partnerovým synom za 800 eur na ubytovanie plus náklady na cestu a stravu ktorú zabezpečovala sama, pričom išlo o dovolenku v D. v bežnom štandarde.

Mesačné náklady na výživu maloletého matka vyčíslila nasledovne: stravné v škole 40 - 45 eur, školská družina 16 eur, benzín 40 eur - cesty do školy + 16 eur tréningy, karate 40 eur, kimono 2 ks za rok 70 eur, 60 eur na P. kvôli histamínovej intolerancii a na ďalšie výživové doplnky, XXX eur strava vzhľadom na nutnú diétu, bývanie - alikvótna čiastka zo 620 eur - 206 eur, mobil 10 eur, opatrovanie 120 - 150 eur, 133 eur mesačne oblečenie. Ďalšie ročné náklady predstavujú 100 eur na kúpaliská, 266 eur na dovolenku.

Kolízny opatrovník poukázal na prednostný charakter vyživovacej povinnosti rodičov pred ostatnými výdavkami. Vzhľadom na značnú zmenu pomerov od posledného rozhodnutia v dôsledku plynutia času, keď na strane maloletého došlo k zvýšeniu výdavkov na stravu, oblečenie ako aj ostatné potreby, za zohľadnenia všetkých rozhodujúcich kritérií navrhol od podania návrhu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca o sumu 100 eur a následne o ďalších 100 eur od nástupu maloletého na základnú školu, t.j. od septembra 2015.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea

- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 7,5 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane jeho rodičov a zistil, že čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili. Otec ktorý nezmenil prácu zaznamenal iba mierny nárast príjmu, keď jeho majetkové pomery, vrátane úverového zaťaženia a príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zostali takisto fakticky bez zmeny. Od poslednej úpravy argumentoval potrebou pomoci svojim rodičom, ktorí s ním zdieľajú spoločnú domácnosť, avšak majú vlastný, hoci nízky príjem. Zdravotný stav otca po prekonaných operáciách je v súčasnosti bez potreby zvýšených nákladov, resp. v stave, ktorý by ho znevýhodňoval pri realizácii svojich pracovných schopností. Súd nemohol s poukazom na skutočnosť, že pre rozhodnutie je podstatný stav v čase jeho vyhlásenia prihliadať na možné budúce výdavky spojené s jeho zdravotným stavom a ani na úvery s tým potenciálne spojené, keď navyše má výživné prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Hoci matka po ukončení rodičovskej dovolenky začala pracovať, prezentovala veľmi nízke príjmy, resp. dokonca ich absenciu, pričom však nepreukázala žiadne objektívne dôvody, ktoré by jej bránili v tomto čase uplatniť sa na trhu práce s jej predchádzajúcou kvalifikáciou. Jej majetkové pomery a zdravotný stav sú nezmenené. Začala viesť spoločnú domácnosť s jej súčasným partnerom, čo malo vzhľadom prezentované životné náklady evidentný vplyv na jej životnú úroveň.

Maloletý, ktorý bol v čase ostatnej úpravy v útlom veku, úmerne najskôr predškolskému a neskôr školskému veku vyrástol a jeho potreby sa výrazne zvýšili v každom smere. Podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala v prvom rade jeho nástupom do predškolského zariadenia a následne na povinnú školskú dochádzku, čím mal súd za odôvodnenú diferenciáciu zvýšeného výživného. Maloletému pribudli postupne náklady na krúžky, ktoré navštevuje, pričom má zvýšené náklady súvisiace so špeciálnym stravovacím režimom v dôsledku histamínovej intolerancie. Súd však na strane maloletého nevychádzal z matkou vyčíslených nákladov, ktoré súd považoval za neprimerane nadsadené a nezodpovedajúce ani matkou prezentovaným príjmovým pomerom jej a jej partnera, keď neobstojí argument, že si na bežnú réžiu a svoj značne vysoký životný štandard odvíjajúci sa od tvrdených mesačných nákladov vo výške X.XXX eur požičiavajú, keď racionálnemu hospodáreniu zodpovedá prispôsobenie svojich nákladov reálne dosahovaným príjmom. Na strane matky, ktorá vzhľadom na svoj vlastný podiel na výžive dieťaťa je rovnako ako rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti povinná využiť naplno svoj pracovný potenciál, aby si zabezpečila dostatočný príjem na to, aby za zohľadnenia jej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorou čiastočne kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť, bola schopná aj vo finančnom vyjadrení uspokojovať čiastočne potreby dieťa presahujúce schopnosti a možnosti druhého rodiča, súd nemohol zohľadňovať absenciu jej príjmu, resp. minimálne vykazované príjmy u jej partnera, ale taktiež vychádzal z jej schopností a možností dosahovať príjem minimálne na úrovni príjmu pred materskou dovolenku, po ukončení ktorej matke nebránili žiadne objektívne skutočnosti v tom, aby sa zamestnala, resp. prevádzkovaním živnosti dosiahla úmerný príjem jej reálnym už dosiahnutým schopnostiam a možnostiam. Pokiaľ k tomu nepristúpila a dobrovoľne sa za materiálnej podpory svojho partnera de facto vzdala primeraného príjmu, za ktorý nemožno považovať ňou priznanú mzdu a uprednostnila napriek jej doposiaľ dosiahnutej kvalifikácii vysokoškolské štúdium dokonca na súkromnej vysokej škole, táto skutočnosť nemôže mať za následok nespravodlivé prenášanie vyživovacej povinnosti matky na otca dieťaťa v tom, že by mal uhrádzať všetky náklady spojené s výživou maloletého, keď týmto s ohľadom na bežné náklady zodpovedajúce výžive dieťaťa vo veku mal. V. U. zodpovedala fakticky matkou požadovaná výška výživného od otca. Náklady, ktoré matka vyčíslila v súvislosti s výživou maloletého rozhodne nezodpovedajú životnej úrovni, ktorú by dosahovala za predpokladu existencie výlučne ňou a jej partnerom oficiálne priznaných, resp. vykazovaných príjmov, resp. ich faktickej absencie v určitých obdobiach. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že každé dieťa má prirodzene právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorej má zodpovedať rozsah výživného vo finančnom vyjadrení tohto ktorého rodiča. Pokiaľ matka chce a je schopná maloletému zabezpečiť vyšší štandard, zodpovedajúci jej vlastnej životnej úrovni, nie je opodstatnené a možné spravodlivo požadovať, aby sa na tomto podieľal otec, ktorý je vo svojom podiele vyživovacej povinnosti limitovaný svojimi schopnosťami a možnosťami.

Pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi súd zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Vychádzal z bežných nákladov na výživu mal. V. U. a preukázaných zvýšených výdavkov spojených s histamínovanou intoleranciou a záujmovými aktivitami, keď má právo na rozvoj svojho talentu a záľub, ako aj rekreáciu, doučovanie, prípadne letný tábor. Za zohľadnenia nároku na rodinné prídavky, ktoré čiastočne slúžia na úhradu nákladov spojených s výživou dieťaťa aktuálne v zákonom stanovenej výške 23,68 eur ako aj povinného podielu matky na výžive maloletého, čiastočne kompenzovaného jej osobnou starostlivosťou, mal súd aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka za to, že schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku, diferencovaná rozdielne v čase podania návrhu a v čase nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku, kedy sa podstatne zvýšili náklady spojené s jeho výživou, vrátane záujmových aktivít.

Súd nemohol zohľadňovať náklad na súkromnú materskú školu po presťahovaní sa matky s maloletým do O., ktorý navyše matka ani nepreukázala, s návštevou ktorej boli však nepochybne spojené značné náklady, avšak súd vzhľadom na svojvoľné rozhodnutie matky v tomto smere bez výslovného súhlasu otca tieto náklady nemohol považovať za nutné odôvodnené výdavky spojené s výživou maloletého, na ktorých by sa otec musel podieľať, keď navyše návšteva súkromnej materskej školy nezodpovedá ani životnej úrovni otca, ktorá bola v konaní preukázaná a ktorá sa od poslednej úpravy nezmenila, keď súd poukazuje na v predchádzajúcom konaní konštatovanú skutočnosť, že príjmy otca sú na úrovni približne 75 % priemerného príjmu v I., čo zodpovedá jeho kvalifikácii. Pokiaľ matka pristúpila k prihláseniu

maloletého do súkromnej školy, musela si byť vedomá toho, či súvisiace náklady je schopná uhrádzať z vlastných zdrojov.

S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K zvýšeniu výživného súd pristúpil počnúc mesiacom jún 2014, kedy bol návrh matky Okresnému súdu Bratislava II miestne príslušnému podľa bydliska maloletého. Otcovi, ktorý si vyživovaciu povinnosť podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia riadne plnil v súdom stanovenej výške, za obdobie od apríla 2016 do júna 2018 vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 7.480 eur (do mesiaca august 2015 300 eur - 220 eur = 80 eur rozdiel; 17 mesiacov x 80 eur = 1.360 eur; od mesiaca september 2015 400 eur - 220 eur = 180 eur rozdiel; 34 mesiacov x 180 eur = 6.120 eur; 1.360 eur + 6.120 eur = 7.480 eur). Vyčíslený nedoplatok na dlžnom výživnom súd otcovi povolil zaplatiť v 2 splátkach po 3.740 eur, pričom prvá splátka je splatná do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a druhá do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď takúto dobu považoval za primeranú na to, aby si otec dokázal zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na ich pokrytie, bez ohrozenia vlastného živobytia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 .