Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-41-2017.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Subarea
38C/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: L. zastúpenej T. proti žalovanému: L. o zaplatenie 1.050 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni istinu 1.050 EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.050 EUR od 13.11.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2017 domáha, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť v jej prospech istinu 1.050 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.050 EUR od 13.11.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov súdneho konania. 2. Žalobkyňa svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že dňa 19.10.2017 bola medzi ňou a žalovaným uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo vozidlo zn. P. za kúpnu cenu 4.250 EUR s tým, že podľa čl. I. kúpnej zmluvy na predmetnom vozidle sa nenachádzali žiadne technické vady. Dňa 19.10.2017 bola na vozidle vykonaná celková servisná prehliadka, na základe ktorej boli zistené vady. Dňa 7.11.2017 sa žalobkyňa a žalovaný stretli na inšpektoráte dopravy za účelom spätného prepisu predmetného vozidla na žalovaného a za účelom vrátenia kúpnej ceny (4.250 EUR). Počas toho žalovaný oznámil žalobkyni, že má pri sebe iba sumu 3.200 EUR a zvyšnú sumu 1.050 EUR jej zaplatí do 5 dní, keďže tak neurobil, tak dňa 15.11.2017 písomne žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej doplatil sumu 1.050 EUR. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa označila dôkazy : Kúpna zmluva zo dňa 19.10.2017, Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2017, Vyjadrenie žalovaného, Dohoda zo dňa 7.11.2017, Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.11.2017. 4. Okresný súd Košice I. dňa 17.1.2018 vydal platobný rozkaz pod sp.zn.č.38C/41/2017, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej sumy vrátane trov konania. 5. Žalovanému bol platobný rozkaz a žaloba s prílohami doručená dňa 22.1.2018, ku ktorej dňa 5.2.2018 podal odpor s odôvodnením, že dňa 19.10.2017 došlo medzi ním a žalobkyňou k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla zn. P. kde kúpna cena vozidla bola dohodnutá na sumu 4.250 EUR, pričom v deň uzatvorenia zmluvy bolo vozidlo žalobkyňou riadne prekontrolované navonok, aj v interiéri, vozidlo bolo plne funkčné, s vozidlom bola vykonaná skúšobná jazda a na vozidle neboli žiadne nedostatky a žalobkyňa bola riadne oboznámená s technickým stavom vozidla. Dňa 23.10.2017 žalobkyňa písomným listom odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017, kde v liste uviedla dôvody odstúpenia od zmluvy, ktoré dôvody sú vymyslené a nezakladajú sa na pravde. S vozidlom podľa vlastného vyjadrenia najazdila 180 km. Žalovaný má za to, že uzatvorenie zmluvy, ako aj
odstúpenie od zmluvy nie je jednostranným, ale obojstranným právnym aktom, kde zo strany žalovaného nedošlo k akceptácii odstúpenia od zmluvy. Po neakceptovaní odstúpenia od zmluvy žalovaným, zo strany žalobkyne došlo k telefonickému kontaktu žalovaného s prosbou o dohodu o možnosti vrátenia vozidla, resp. jeho odkúpenia od žalobkyne. Na základe tohto došlo dňa 7.11.2017 k stretnutiu medzi stranami, kde vyšli najavo skutočnosti, že vozidlo bolo počas používania vozidla žalobkyňou poškodené. Poškodenie bolo na pravom podbehu vozidla a na pravých zadných dverách, pričom malo vozidlo aj pokazený zámok na piatych dverách. Tieto poškodenia vozidlo v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy dňa 19.10.2017 nemalo a tieto poškodenia boli voľným okom viditeľné a neprehliadnuteľné. Tvrdenia žalobkyne v žalobe sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce, čo je možné dokázať odborným posudkom o kontrole originality vozidla zo dňa 20.7.2017, protokolom o emisnej kontrole vozidla zo dňa 28.7.2017, protokolom o technickej kontrole vozidla zo dňa 28.7.2017, servisnou históriou v značkovom autorizovanom servise, ako aj zabezpečením spisového materiálu a to najmä trestného oznámenia a zápisnice o trestnom oznámení zo spisového materiálu vedeného na Obvodnom oddelení B. v ktorom žalobkyňa uvádza k celej veci odlišné skutočnosti a teda vierohodnosť ňou uvádzaných skutočností je teda v značnej miere spochybniteľná. 6. Dňa 8.3.2018 sa žalobkyňa vyjadrila k odporu žalovaného v tom zmysle, že žalovaný vo svojom vyjadrení na jednej strane neakceptuje odstúpenie od kúpnej zmluvy, ale zároveň pristúpil k opätovnému odkúpeniu vozidla. Dňa 23.10.2017 odstúpila od kúpnej zmluvy, na čo sa následne žalovaný s ňou spojil listom a telefonicky a dohodli sa na vrátení vozidla. Zmyslom tejto dohody bolo odovzdanie vozidla žalovanému na inšpektoráte dopravy a odovzdanie kúpnej ceny v celej výške žalobkyni, na základe čoho pripravila text predmetnej dohody, kde sa nespomína žiaden odpredaj, ani kúpa ani žiadna iná cena tak, ako to uvádza žalovaný. 7. Žalovaný dňa 14.5.2018 uviedol, že dňa 7.11.2017 sa stretol so žalobkyňou, nakoľko ho prosila, aby vozidlo od nej odkúpil späť, pričom na stretnutie so žalobkyňou ho priviezol jeho syn L.. Počas ich stretnutia vyšlo najavo, že vozidlo bolo žalobkyňou poškodené vadami, ktoré v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.10.2017 neboli, tieto poškodenia boli voľným okom viditeľné a neprehliadnuteľné, čo môže potvrdiť aj syn žalovaného L.. Preto ponúkol žalobkyni možnosť spätného odkúpenia vozidla to za sumu 3.200 EUR. S k u t k o v ý stav : 8. Zo zhodných tvrdení strán sporu v súlade s ust. § 186 ods.2 CSP mal súd za preukázané, že dňa 19.10.2017 strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vozidlo zn. P. (ďalej v texte len „motorové vozidlo“ v príslušnom gramatickom tvare) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4.250 EUR. V zmysle čl. I. kúpnej zmluvy na motorovom vozidle sa nenachádzali žiadne technické vady. 9. V zmysle § 151 ods. 1 CSP je nesporné tvrdenie žalobkyne, že na základe jej iniciatívy bola dňa 19.10.2017 na motorovom vozidle vykonaná celková servisná prehliadka, pri ktorej boli zistené vady na motorovom vozidle. 10. Je takisto nesporné, že dňa 23.10.2017 (momentom doručenia listiny žalovanému) žalobkyňa písomne odstúpila od Kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017 z dôvodu zistenia vád na motorovom vozidle, ktoré bránili jeho riadnemu užívaniu. 11. Dňa 7.11.2017 žalobkyňa a žalovaný podpísali Dohodu o vrátení motorového vozidla a vrátení kúpnej ceny. Pod vytlačeným textom dohody je žalovaným rukou písaný text, podľa ktorého sa obidve strany dohodli na sume 3.200 EUR, ktorá bola vyplatená po odhlásení motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. 12. Medzi stranami sporu je nesporné zistenie, že žalovaný nezaplatil žalobkyni sumu 1.050 EUR, preto žalobkyňa dňa 15.11.2017 písomne vyzvala žalovaného, aby jej doplatil zvyšnú sumu (1.050 EUR) do 3 dní od doručenia tejto výzvy.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2018, ďalej v texte len „Občianskeho zákonníka“) ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. 14. Podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. 15. Podľa § 597 ods.2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
16. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 17. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepotivých zdrojov. 20. Podľa § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
P r á v n y záver :
21. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal prijatím plnenia zo zrušenej kúpnej zmluvy, resp. bezdôvodným zadržaním časti kúpnej ceny. 22. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 23. Na základe vyhodnotenia výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný, pretože žalobkyňa dňa 23.10.2017 platne a účinne v súlade s ust. § 48, v spojení s § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2017, na základe čoho sa Kúpna zmluva ku dňu 19.10.2017 v celom rozsahu zrušila. 24. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku („ex tunc“), ak nebol účastníkmi alebo právnym predpisom stanovený iný časový okamih zrušenia zmluvy, ďalej nastáva vznik vzájomnej povinnosti účastníkov majetkovo sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení alebo osobitných predpisov a napokon, odstúpením od zmluvy nie je dotknutý ani prípadný nárok na náhradu škody na základe režimu všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ). 25. Súd konštatuje, že na základe platného odstúpenia od Kúpnej zmluvy ku dňu 23.10.2017, vznikla účastníkom zmluvy vzájomná povinnosť, tzv. synalagmatický záväzok vrátiť si vzájomné plnenia zo zrušenej kúpnej zmluvy, a teda žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému motorové vozidlo, a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni kúpnu cenu 4.250 EUR bez výhrad. 26. Skutkové zistenia neboli v danom prípade sporné, čo napokon celkom jednoznačne potvrdil aj žalovaný reálnym prevzatím motorového vozidla (7.11.2017) po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobkyňou (23.10.2017), aj napriek tomu, že v spore namietal vrátenie kúpnej ceny titulom zrušenej zmluvy, pretože podľa neho malo ísť o „spätný predaj“ motorového vozidla za dohodnutú nižšiu kúpnu cenu 3.200 EUR. Toto tvrdenie žalovaného sa však nepreukázalo a z hľadiska posúdenia následkov platného odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo irelevantné. 27. Zo zisteného skutkového stavu tak vyplynulo, že žalovaný si motorové vozidlo od žalobkyne riadne prevzal, a na dopravnom inšpektoráte ho na seba prepísal, avšak žalobkyni vrátil len časť kúpnej ceny vo výške 3.200 EUR. 28. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. 29. Keďže žalovaný dobrovoľne žalobkyni nevydal časť kúpnej ceny vo výške 1.050 EUR, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je v tomto rozsahu povinný vydať formou peňažného plnenia. Ak sa žalovaný dostal s plnením tohto peňažného dlhu do omeškania, vznikol žalobkyni aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka. 30. Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 31. Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 33. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
34. V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005). 35. Súd je v súlade s ust. § 216 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu a prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú môže súd iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad tohto sporu. 36. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 3 dňovej lehoty na plnenie uvedenej v Odstúpení od kúpnej zmluvy k 23.10.2017 (t.j. od 27.10.2017), nakoľko však žalobkyňa žiadala menej (od 13.11.2017), tak súd v súlade so zásadou nepriznať viac, ako je žalované (§ 216 CSP), jej priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 13.11.2017 vo výške 5,05 % ročne, ktorá zodpovedá ust. §3 ods.1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z (t.j. 5 percentuálnych bodov, plus 0,05 % základná úroková sadzba ECB). 37. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 38. S ohľadom na právne závery vyslovené vyššie v tomto rozsudku, súd z hľadiska hospodárnosti konania zamietol ďalšie návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré nemali žiaden relevantný význam pre výsledok tohto sporu.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 39. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). 40. Za situácie, kedy je kúpna zmluva neplatná alebo kedy je zmluva zrušená, nastupuje režim § 457 O.z., ktorý špeciálne upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, súd vo výroku vyjadrí vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté plnenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 113/2007, z 25. 9. 2008). 41. Z hľadiska výšky peňažnej náhrady je teda rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. Je to tak preto, že v zmysle § 457 O.z. vzniká povinnosť vrátiť plnenie (a teda i právo na jeho vrátenie) už v okamžiku prijatia takéhoto plnenia (porovnaj R 1/1979 a správu NS SSR z 22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85 uverejnenú pod R 25/1986). 42. Okamihom zrušenia kúpnej zmluvy prestáva byť v dobrej viere aj predávajúci ohľadom držanej kúpnej ceny predanej veci zaplatenej kupujúcim. Ak predávajúci nezložil kúpnu cenu veci do notárskej úschovy, vzniká mu z kupujúcim zaplatenej čiastky úžitok aj po dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia ceny veci, a predávajúci vzhľadom k § 458 ods. 2 OZ má povinnosť vydať kupujúcemu okrem zaplatenej ceny aj tento úžitok paušálne vyjadrený úrokom z ceny predanej veci za dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia veci. Pretože povinnosť predávajúceho a kupujúceho vrátiť si plnenie zo zrušenej zmluvy je vzájomná, treba vyvodiť, že vzájomná je aj povinnosť vydania uvedených úžitkov (R 17/1972, R 2/1978). 43. Ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého) užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, prípadne do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ak kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR - Zhodnotenie rozhodovania súdov vo veciach týkajúcich sa nárokov z predaja v obchode a z obstarávateľských služieb a schválené občianskoprávnym kolégiom NS ČSR 30.12.1982, č. Cpj 40/82, uverejnené pod Rc 22/1983).
T r o v y konania :
44. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).