Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: I. N., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, zastúpený AK Pekár, s.r.o., IČO: 47 233 940, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 39.704,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 2C/190/2016-246 zo dňa 27. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcu o d m i e t a.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 15.881,92 Eur na účet žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), vo zvyšku žalobu zamietol (druhá výroková veta). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20% (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že tento mal za preukázané, že dňa 19. júna 2014 došlo v sociálnom zariadení reštaurácie F. Q. železnica Q. H., pri výmene propán-butánovej fľaše k úniku propán-butánu do vnútorných priestorov prevádzky, k vytvoreniu výbušnej zmesi a po jej iniciácii k výbuchu, pri ktorom poistenci žalobcu, pán N. Y. a pani Z. T., utrpeli vážne zranenia. Výmenu propán- butánovej fľaše vykonali poistenci žalobcu, žalovaný v tom čase v prevádzke nebol prítomný. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli. Rovnako sporné nebolo, že vymieňaná propán-butánová fľaša bola do zariadenia dodaná ako poškodená, keď na nej chýbal istiaci čap. Z rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 3T/137/2015-759 zo dňa 23.11.2015 vyplýva, že v sociálnom zariadení umiestnil a prevádzkoval ako zdroj plynného média dve jednoduché tlakové stanice propán-butánu o hmotnosti 33 kg žalovaný, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c), i), l), n), o), § 9 ods. 1 písm. a), § 13 ods.1, § 16 ods.1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nedodržal tiež bezpečnostnú úroveň podľa STN 38 6460, bod III., článok 46 a 66 písm. j). Za preukázanú súd prvej inštancie tiež považoval skutočnosť, že poistencom žalobcu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú žalobca u N. Y. vyčíslil na sumu 24.260,40 Eur a u Z. T. na sumu 15.444,39 Eur.

1.2 Pokiaľ žalovaný časť vyčíslených nákladov spochybnil, súd prvej inštancie námietky žalovaného k jednotlivým položkám považoval za nedôvodné s poukazom na vyjadrenia žalobcu a ním predložené listinné dôkazy.

1.3 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia poistencov žalobcu došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného, čo bolo preukázané trestným rozsudkom (č.k. 3T/137/2015-757 zo dňa 23.11.2015). Žalovaný predovšetkým nesprávne skladoval propán- butánové fľaše, ktoré boli umiestnené v miestnosti WC, resp. v kúpeľni, čím žalovaný porušil normu STN 38 6460, podľa ktorej fľaša s náplňou 33 kg nesmie byť umiestnená v budovách, a to ani prázdna ani plná, vždy musí byť umiestnená mimo budov. V danom prípade tomu tak nebolo, čo žalovaný uznal aj v prejednávanej veci a vyplýva to tiež z doplnku znaleckého posudku č. 23/2015 vypracovaného v trestnom konaní. Toto porušenie malo podstatný vplyv vo vzťahu k výbuchu, keďže plyn unikajúci z fľaše sa nemohol rozptýliť vo voľnom priestranstve, ale nahromadil sa vo vnútorných priestoroch prevádzky, čím došlo k vytvoreniu výbušnej zmesi a po jej iniciácii k masívnemu výbuchu. Okresný súd v tomto smere uzavrel, že žalobcovi podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, resp. podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2017, vznikol voči žalovanému nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalobcu.

1.4 Okresný súd sa v konaní tiež zaoberal, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzalo o úvahy zníženie výšky náhrady škody v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania v tomto smere súdu vyplynulo, že propán-butánové fľaše vymieňal žalovaný, U. Y. a Anton T.. V inkriminovaný deň nikto z uvedených osôb nebol v zariadení reštaurácie prítomný, na výmenu propán-butánovej fľaše sa podujala Z. T., zamestnankyňa žalovaného, napriek tomu, že to nikdy predtým nerobila. Vzhľadom k tomu, že sa jej nepodarilo odkrútiť ventil, privolala si na pomoc N. Y., ktorý rovnako s výmenou propán-butánovej fľaše nemal žiadne skúsenosti, naviac nebol ani zamestnancom žalovaného, nebol oprávnený na vstup do prevádzky. Počas výmeny bolo pritom počuť puknutie, z fľaše začal unikať plyn, plyn bol vo vnútri prevádzky. Napriek tomu, že všetci zamestnanci vrátane poškodených poistencov žalobcu najprv vybehli von z budovy, poistenci žalobcu sa následne rozhodli vrátiť do budovy a potom došlo k výbuchu. Na propán-butánovej fľaši zároveň chýbal istiaci čap, ktorého funkciou je zabrániť otáčaniu vretena ventilu, čo má vplyv na správnu funkciu ventilu tým, že zabraňuje pri úplnom otvorení ventilu jeho demontáži. Ak by istiaci čap na fľaši bol a nebol by poškodený, k demontáži vretena ventilu by nedošlo. Osoba manipulujúca s ventilom by vizuálne zistila, že ventil nie je v poriadku, nakoľko tam chýba zaisťovací čap.

1.5 Vyššie uvedené zistenia podľa okresného súdu odôvodňovali záver, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd náhradu škody primerane znížil. Prihliadol pritom k tomu, že poistenci žalobcu bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností začali vymieňať propán-butánovú fľašu, na výmenu propán-butánových fliaš neboli poverení žalovaným, čo i len ústne. Zamestnankyňa žalovaného mala oznámiť potrebu výmeny propán-butánovej fľaše žalovanému, naviac ak vedela, že v daný deň má žalovaný do zariadenia reštaurácie prísť. Nepostupovala tak a sama sa rozhodla fľašu vymeniť. Ak Z. T. s výmenou propán-butánovej fľaše pomáhal N. Kmeť, tento nemal v priestoroch prevádzky ani len čo robiť, nebol zamestnancom žalovaného. Navyše, potom ako poistenci žalobcu mali s výmenou fľaše problém a začal z nej unikať plyn, najprv vyšli z priestorov prevádzky, avšak následne sa do nej vrátili, čo okresný súd považoval za nanajvýš neuvážené a nezodpovedné správanie poškodených, bez náležitej vážnosti vo vzťahu k vzniknutej nebezpečnej situácii, čím porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka. Aj svedok T. poistencom žalobcu povedal, aby nechali miestnosť vyvetrať a aby odtiaľ vypadli von. Okresný súd tak dospel k záveru, že poistenci žalobcu spoluzavinili škodu na zdraví, ich mieru spoluzavinenia určil vo výške 60%. Mieru spoluzavinenia poistencov žalobcu považoval za vyššiu ako u žalovaného, ktorý propán-butánové fľaše síce nesprávne skladoval, avšak vzhľadom na jeho osobné skúsenosti s ich výmenou by zistil, že fľaša je poškodená, že na nej chýba zaisťovací čap. Podľa názoru okresného súdu k vzniku škody prispelo vo väčšej miere práve konanie poistencov žalobcu.

1.6 Vzhľadom k tomu, že 100%-ná výška škody, spočívajúca v nákladoch na zdravotnú starostlivosť, predstavuje sumu 39.704,79 Eur a poistenci žalobcu sa podieľali na vzniknutej škode spoluzavinením v pomere 60% a žalovaný spoluzavinením v pomere 40%, okresný súd priznal žalobcovi z uplatneného nároku sumu 15.881,92 Eur. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku okresný súd žalobu zamietol.

1.7 Pokiaľ žalobca namietal úhradu žalobcom vyčíslených nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhrádza dohodnutý mesačný rozsah zdravotnej starostlivosti, v ktorom sú zahrnuté vykázané a revíznou činnosťou odsúhlasené výkony zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na takýto spôsob úhrad nebolo možné v danom prípade preukázať zo strany žalobcu úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti, tieto boli zahrnuté do spoločnej úhrady, žalobca predložil súdu výpisy zo štátnej pokladnice, svedčiace o zaslaní hromadnej úhrady dotknutým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V súdenej veci bolo pre účely rozhodnutia relevantné, že poistencom žalobcu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, v konaní bol preukázaný rozsah jej poskytnutia a z uvedeného dôvodu mal okresný súd za to, že žalobcovi bezo sporu vznikol nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

1.8 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanému, ktorý mal vo veci väčší úspech, určil, že má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20%, vzhľadom na pomer jeho úspechu a neúspechu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Pokiaľ žalobca nepreukázal úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti, uplatňovaný voči žalovanému, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody. Skutočnosť, že žalobca uhrádza zdravotníckym zariadeniam zdravotné náklady neoveriteľným a nepreukázateľným spôsobom, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Poukázal pritom na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/467/2013 a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 986/2001. Zdôraznil, že žalobca musí zaplatiť zdravotníckym zariadeniam tie úkony zdravotnej starostlivosti, ktorých úhradu požaduje od žalovaného a túto skutočnosť musí preukázať. Ak žalobca toto nedokáže preukázať, nemôže byť v súdnom konaní úspešný, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody. Skutočnosť, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá a bol preukázaný rozsah jej poskytnutia, samo o sebe nepostačuje na preukázanie nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožnil so záverom okresného súdu o irelevantnosti námietky žalovaného, týkajúcej sa úhrady žalobcom vyčíslených nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca (v odvolaní nesprávne uvedený žalovaný, pozn. odvolacieho súdu), neuhradil náklady zdravotnej starostlivosti, ktorých zaplatenie v konaní požaduje. Žalobca tak mala byť v celom rozsahu zamietnutá, nakoľko žalobca nedokázal úhradu preukázať overiteľným spôsobom.

2.1 Žalovaný tiež namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že mal akokoľvek zaviniť poškodenie zdravia poistencov žalobcu. Naopak tvrdil, že v konaní jednoznačne preukázal, že škoda na zdraví týchto osôb bola spôsobená ich neoprávneným a nezodpovedným konaním. Ak by poistenci žalobcu svojvoľne nezačali vymieňať propán-butánovú bombu a nechali by túto prácu na povolané a poverené osoby, ako to bolo na prevádzke zaužívané, k výbuchu by nedošlo a nedošlo by tak ani k vzniku škody na zdraví. Konanie poistencov žalobcu tak bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ich zdraví. Škoda bola zároveň spôsobená poškodením vymieňanej propán-butánovej plomby z dôvodu chýbajúceho zaisťovacieho čapu, v prípade ak by bola vymieňaná propán-butánová fľaša bezvadná, k poškodeniu zdravia poistencov žalobcu a následnej potrebe poskytnutia zdravotnej starostlivosti by nedošlo. Žalovaný vyjadril názor, že jeho konaním nebola spôsobená škoda na zdraví poistencov žalobcu, absentuje príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody. Nie je preto naplnená hypotéza právnej normy uvedenej v ustanovení § 42 ods. 4 písm. h), druhá alinea zákona č.577/2004 Z.z., podľa ktorej má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavinením protiprávnym konaním. K poškodeniu zdravia poistencov žalobcu došlo v dôsledku ich konania a v dôsledku poškodenia vymieňanej propán-butánovej fľaše a nie v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok súdu prvej inštancie zmenil tak, že trovy konania bude v plnom rozsahu znášať žalovaný, prípadne, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Mal za to, že v časti trov konania je zo strany žalovaného naplnené ustanovenie § 256 ods. 2 C.s.p. a zdôraznil, že žalovaný v trestnom konaní uznal svoju vinu a prijal uložený trest.

Žalovaný odmietal plniť žalobcovi, pred konaním na súde neprijal ani žalobcom ponúkanú možnosť úhrady vyčíslených nákladov len vo výške 25% z celkove vyčíslenej sumy, a teda vo výške 9.926,20 Eur. Snaha žalobcu o odpustenie nákladov až do výšky 75% zo žalovanej sumy spočívala v tej skutočnosti, že žalovaný si ako zamestnávateľ a zároveň aj platiteľ pravidelne plnil svoje odvodové povinnosti voči žalobcovi, žalobca neevidoval u neho dlh na odvodoch zdravotného poistenia. Úprava sumy nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti bola žalovanému ponúknutá ešte pred pojednávaním v rámci zmierovacieho konania, tento však ponuku žalobcu neprijal, trval na prejednaní žaloby a žiadal žalobu zamietnuť.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca zdôraznil, že úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti si neuplatňoval ako škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ale ako právo postihu, tzv. regresné právo, ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ide o hmotnoprávny nárok zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za vzniknuté náklady, ktoré žalobcovi vznikli z dôvodu povinnosti úhrady výkonov zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, uhrádza žalobca poskytovateľom dohodnutý mesačný rozsah zdravotnej starostlivosti podľa jednotlivých segmentov zdravotnej starostlivosti. V dohodnutom rozsahu sú zahrnuté vykázané a revíznou činnosťou odsúhlasené výkony zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nebolo možné preukázať úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti, tieto sú obsiahnuté v spoločnej úhrade podľa zmluvne dohodnutého rozsahu zdravotnej starostlivosti. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o tom, že nijakým spôsobom nezavinil poškodenie zdravia poistencov žalobcu; žalobca v tomto smere vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Brezno, vydaného v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo skutku, ktorým z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a spôsobil tak značnú škodu a ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. a), b) Trestného zákona. Žalovaný pritom v konaní o dohode o vine a treste zo dňa 20.10.2015 svoju vinu uznal a prijal trest. Z uvedeného dôvodu žalobca v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok potvrdil, okrem bodu III. výrokovej časti, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na uplatňovanie zásady úspechu vo veci v Civilnom sporovom konaní, pokiaľ úspech žalobcu bol v tomto konaní 40% a úspech žalovaného 60%, súd prvej inštancie rozhodol správne o priznaní náhrady trov konania žalovanému vo výške 20%. Ak žalobca poukázal na potrebu aplikácie § 256 ods. 2 C.s.p., tento ustanovuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, ktorá znamená zodpovednosť strany za trovy konania, ktoré strana zavinila porušením svojich procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom. Žalovaný žiadnu zo svojich procesných povinností neporušil, prípadné prijatie ponuky žalobcu na uzavretie zmieru v civilnom konaní je oprávnením a nie povinnosťou žalovaného. Za nevyužitie práva nemôže byť žalovaný nijakým spôsobom sankcionovaný. Iné porušenie procesnej povinnosti žalovaným, žalobca vo svojom odvolaní nenamietol. ˇ

6. Žalovaný sa tiež vyjadril k písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podaného žalovaným a zdôraznil, že nárok poisťovne vymáhaný v súdnom konaní je nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v majetkovej sfére poisťovne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého nejde o nárok na náhradu škody na zdraví poškodeného, ale o škodu (ujmu), ktorá nastala v majetkovej sfére zdravotnej poisťovne a ktorá sa odškodňuje formou tzv. regresnej náhrady upravenej osobitným predpisom. Náhrada škody pritom spočíva v tom, že zdravotná poisťovňa musela hradiť náklady za liečenie poškodeného. Regresná náhrada je tak nárokom na náhradu škody, a preto sú platné a pravdivé tvrdenia žalovaného, uvedené v odvolaní, spočívajúce v tvrdení, že pokiaľ žalobca nepreukázal úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré si uplatňuje voči žalovanému, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody. To, že žalobca uhrádza zdravotníckym zariadeniam zdravotné náklady neoveriteľným a nepreukázateľným spôsobom, nemôže byť na ťarchu žalovaného.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým okresný súd zaviazal žalovanému povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu

15.881,92 Eur, podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Zároveň podľa § 386 písm.a) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu, podané proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

8.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.2 Podľa § 386 písm.a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o nárok zdravotnej poisťovne voči tretej osobe (žalovanému), ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm.a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tento nárok z právneho predpisu vyplýval v čase udalosti - poškodenia zdravia, v čase liečby a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť ako aj v čase podania žaloby na súd. Tento regresný nárok zdravotnej poisťovne je od 01.01.2017 upravený v ustanovení § 9 ods. 7 písm.c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

10.1 Základné predpoklady uplatneného nároku sporné neboli a neboli namietané ani v odvolacom konaní. Nebolo sporné, že dňa 19.06.2014 došlo v zariadení reštaurácie prevádzkovanej žalovaným pri výmene propán - butánovej fľaše k úniku propán - butánu a následne k výbuchu, pri ktorom poistenci žalobcu utrpeli vážne zranenia. Nebolo tiež sporné, že žalovaný bol trestným rozsudkom uznaný za vinného z prečinu všeobecného ohrozenia podľa ustanovenia § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona. Nebolo sporné, že poistenci žalobu vykonávali výmenu propán-butánovej fľaše bez vedomia a súhlasu žalovaného a neboli k takejto výmene oprávnení. Napriek tomu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie pôvodne namietal jednotlivé položky týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti, okresný súd sa s týmito námietkami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. V podanom odvolaní jednotlivé položky poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaný nenamietol.

10.2 Odvolacou námietkou bola námietka nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody, nakoľko nepreukázal úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti. Žalobca taktiež namietal záver súdu prvej inštancie v tom, že mal akokoľvek zaviniť poškodenie zdravia poistencov žalobcu.

10.3 Pokiaľ ide o úhradu jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti, jej nepreukázanie, žalovaný ako odvolateľ poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení sp.zn. 3Cdo/467/2013, podľa ktorého: „ak je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevzniká dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, i keby bola priznaná rozhodnutím súdu, totiž ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil. Existencia takejto, dosiaľ neuspokojenej pohľadávky nie je preto škodou“. Žalovaný tiež poukázal na právny názor senátu Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrenom v

rozsudku sp.zn. 25Cdo/987/2001 zo dňa 20.02.2003, podľa ktorého: „povinnosť žalobkyne ako dlžníka zaplatiť svojím veriteľom dlhy s príslušenstvom vznikla z jej záväzku v zmluve o úvere alebo o pôžičke, a pokiaľ nebola splnená, majetkový stav žalobkyne sa o túto hodnotu neznížil; tým je vylúčený vznik skutočnej škody na jej strane. Na tom nič nemení fakt, že o platobnej povinnosti žalobkyne voči jej veriteľom už bol právoplatne rozhodnuté, nakoľko súdnym rozhodnutím nevznikol dlh žalobkyne ani pohľadávka veriteľov, ktorá má základ v hmotnoprávnom vzťahu dlžníka a veriteľa. Rozhodujúce je, že dlh nebol uhradený. Samotná existencia pohľadávok tretích osôb voči žalobkyni ani súdne rozhodnutie o jej povinnosti zaplatiť dlhy sa teda v jej majetkovej sfére neprejavilo. Ak odvolací súd vyvodil, že škoda žalobkyni nevznikla, nakoľko doposiaľ nezaplatila čiastku, ktorá podľa nej predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne“.

10.4 V prejednávanej veci ide ale o odlišný skutkový a právny stav. Žalobca predovšetkým už v žalobe tvrdil, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradil, v čom je rozdiel oproti sporom, na ktoré žalovaný poukazoval, a v ktorých prípadoch k úhrade záväzkov nedošlo a žalovanú sumu predstavoval záväzok žalobcu (navrhovateľa). V prejednávanej veci žalobca netvrdil, že mu vnikol záväzok voči jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v konaní uplatňuje regresnú náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú uhradil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca úhradu nákladov preukázal nielen podrobným rozpisom uskutočnených zdravotných výkonov u jednotlivých poistencov, ale aj výpisom z účtu poistenca s tvrdením o 100% uhradenosti jednotlivých výkonov, a napokon aj výpisom z účtu, ktorým preukazuje úhrady jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony za určité obdobie. Skutočnosť, že úhrada týkajúca sa poistencov žalovaného, ktorí utrpeli úraz dňa 19.06.2014, je obsiahnutá v spoločnej úhrade poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (čl.173 a nasl. súdneho spisu) neznamená, že k úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti nedošlo. Od žalobcu, ako zdravotnej poisťovne, nemožno spravodlivo požadovať, aby platbu jednotlivým zdravotníckym zariadeniam okrem rozčlenení na jednotlivé obdobia osobitne špecifikoval pre toho ktorého poistenca, ten ktorý zdravotnícky výkon a podľa jednotlivých segmentov zdravotnej starostlivosti. Postačuje, pokiaľ uvedie špecifikáciu jednotlivých výkonov a preukáže plnenie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. A tieto podmienky v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané boli. Žalobca úhradu preukázal spoločnou úhradou jednotlivým poskytovateľom a jednotlivé úkony, za ktoré bola úhrada vykonaná, preukázal špecifikáciou jednotlivých úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

10.5 Otázkou zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia poistencov žalobcu sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal a konštatoval, že toto bolo preukázané trestným rozsudkom (ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu všeobecného ohrozenia podľa ustanovenia § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona). Poukázal na konanie žalovaného, ktoré bolo v rozpore s ustanoveniami právneho predpisu a v rozpore s normou STN 38 6460 a konštatoval, že porušenie povinnosti zo strany žalovaného malo podstatný vplyv vo vzťahu k výbuchu, nakoľko unikajúci plyn sa nemohol rozptýliť vo voľnom priestranstve. Tomuto záveru okresného súdu vo vzťahu k zavineniu žalovaného nemožno nič vytknúť. Prvotnou príčinou udalosti, v ktorej malo pôvod poškodenie zdravia poistencov žalobcu, bolo porušenie povinnosti žalovaného skladovať (umiestniť) propán-butánovú fľašu mimo budovy, na voľnom priestranstve. Správne uskladnenie propán-butánovej fľaše by aj v prípade jej poškodenia (ktoré bolo preukázané), ako aj v prípade neoprávnenej manipulácie (ktorá bola preukázaná), neviedlo k vzniku výbušnej zmesi, nakoľko by tomu nedovoľovali rozptylové podmienky vonkajšieho prostredia. Navyše, nebolo preukázané (a žalobca to ani netvrdil), že by propán-butánové zariadenie proti neoprávnenej manipulácii zabezpečil. Nemožno tak dôvodne namietať neexistenciu zodpovednosti na strane žalovaného a jeho zavinenia. Výbuch v dôsledku úniku plynu a vytvorenia výbušnej zmesi v uzavretom priestore bol v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym umiestnením propán-butánového zariadenia. V konečnom dôsledku pre naplnenie občianskoprávnej zodpovednosti v tomto smere postačuje aj uznanie viny v trestnom konaní z trestného činu všeobecného ohrozenia, žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. a nedodržal bezpečnostnú úroveň podľa STN 38 6460.

10.6 V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že k udalosti, v ktorej má pôvod poškodenie zdravia poistencov žalobcu, došlo aj v dôsledku konania týchto osôb, ako aj v dôsledku poškodeného čapu propán-butánového zariadenia. Tieto skutočnosti okresný súd správne vyhodnotil, pokiaľ uzavrel, že poistenci žalobcu spoluzavinili škodu na zdraví, pričom mieru ich zavinenia určil vyššiu, ako u žalobcu. Ak potom s prihliadnutím na pomer spoluzavinenia (40% u žalovaného a 60% u

poistencov žalobcu), žalobe vyhovel v časti 15.881,92 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, takéto rozhodnutie nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

10.7 Odvolanie čo do výroku o trovách konania podal žalobca. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 18.10.2017. Odvolanie žalobcu, datované 02.11.2017, bolo doručené Okresnému súdu Brezno dňa 08.11.2017, na pošte bolo podané dňa 06.11.2017. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods.1 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania podľa citovaného ustanovenia C.s.p. žalovanému uplynula 02.11.2017 (vo štvrtok); dňa 03.11.2017 rozsudok nadobudol právoplatnosť. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, teda oneskorene.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň odvolanie podané žalobcom čo do výroku o trovách konania v súlade s § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Strany sporu boli v odvolacom konaní o nimi podaných odvolaniach zhodne neúspešné, nakoľko odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol a konajúc o odvolaní žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).