Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-216-2017.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/216/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu LEDO FIN, s.r.o., so sídlom Poprad, Tatranské námestie 3, IČO: 47 787 368 zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému: Obec Buglovce, so sídlom Buglovce 56, IČO: 00 328 987, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, o zaplatenie 4.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11.05.2017 č.k. 10C/179/2015 - 84 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.800,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť neoprávneným zásahom žalovaného do vlastníckych práv G.. Q. D. vykonanými zemnými prácami. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca nepreukázal naplnenie existencie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že G.. Q.H. D. je vlastníkom pozemku parcelné č. 93/17 v kat. úz. Buglovce, na ktorom sa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva nachádzal tenisový kurt. Na základe výzvy G.. Q. D. adresovanej žalovanému na vypratanie nehnuteľnosti žalovaný z pozemku odstránil antuku a škvaru a 4 betónové stĺpy. Žalobca žiadal uhradiť škodu v sume 4.800,- eur, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác, ktoré žalovaný vynaložil na vykonané zemné práce. G.. Q. D. svoju pohľadávku proti žalovanému postúpil súčasnému žalobcovi. Súd prvej inštancie poukázal na predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ a uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal náhrady škody, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác, cenou antuky, zeminy a hodnotou 4 kusov betónových stĺpov. Žalobca nepreukázal, že vlastník pozemku, ktorý nadobudol darovacou zmluvou v roku 2005 a kúpnou zmluvou v roku 2012, bol aj vlastníkom tenisového kurtu, pretože nepredložil nadobúdacie doklady. Tenisový kurt bol postavený v roku 1985 obyvateľmi obce a v čase jeho likvidácie žalovaným v roku 2003 bol nefunkčný, zarastený a používal sa ako klzisko. Túto skutočnosť žalobca nerozporoval. Žalovaný na výzvu vlastníka pozemku na vypratanie nehnuteľnosti bez presnej špecifikácie odstránil z pozemku športové ihrisko. Žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom ihriska a ani to, že žalovaný tým porušil svoju povinnosť voči vlastníkovi pozemku. Žalobca tiež nepreukázal, že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda a v akej výške, nepreukázal, že došlo
k zmenšeniu jeho majetku. Práve naopak, z predložených dokladov je zrejmé, že práve žalovanému z odpratávaním ihriska a vrátením pozemku do pôvodného stavu vznikli náklady, a nie škoda vlastníkovi pozemku. S tým je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa úspešnosti v spore podľa úspešnosti v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že súd prvej inštancie nemal preukázanú výšku postúpenej pohľadávky, pričom ďalej nevysvetľuje, čo z tohto tvrdenia vyvodzuje. Súd prvej inštancie sa odklonil od judikatúry Najvyššieho súdu SR, čím založil dovolací dôvod. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01. Žalobca namieta postup súdu, ktorý od neho požadoval dokladovanie listín bez toho, aby to namietal žalovaný. Konkrétne ide o rozsah postúpenej pohľadávky. Odvolateľ poukazuje za irelevantné preukazovanie, že žalobca je vlastníkom tenisového kurtu. Žalobca sa nedomáhal náhrady škody z dôvodu odstránenia mantinelov, pletiva a podobne, patriacich k ihrisku. Zo žaloby je jasné, že sa domáha náhrady škody z dôvodu nezákonného odstránenia a vývozu zeminy, škvary a antuky v objeme asi 600 ton. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/18/2011 vo vzťahu k povahe príslušenstva veci. Žalobca, resp. jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke práva k pozemku, a teda ku všetkým jeho súčastiam. Právny režim príslušenstva a súčastí hlavnej veci znamená, že nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti automaticky nadobudol aj vlastnícke právo k zemine, antuke a škvare. Je teda právne irelevantné, kedy, kto ihrisko vybudoval, keď predmetom konania bola náhrada škody odstránením súčasti pozemku. Žalobca nesúhlasí s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že neoprávnené odstránenie súčasti pozemku je zmenšením majetku žalobcu a teda škodou. Niet pochýb, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva bol neoprávnený, žalovaný odstránil zeminu pod úroveň okolitého terénu, čo je zjavné z fotodokumentácie znaleckého posudku. Disponovať pozemkom má vlastník, pričom má plnú dispozíciu rozhodovať o osude veci. Je neprípustné, aby trpel výsledky nezákonného zásahu bez možnosti požadovať náhradu škody. Žalobca poukazuje aj na predložený znalecký posudok, z ktorého je zjavné, že len navozenie odstránenej zeminy a jej zhutnenie vyžaduje náklady vo výške 5.067,84 eur, teda viac, než žalobca požaduje.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal splnenie podmienok prípustnosti odvolacieho konania a skonštatoval, že odvolanie žalobcu bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že odvolateľ v podanom odvolaní nevymedzil odvolacie dôvody v súlade s ust. § 365 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto musel vyvodiť tieto dôvody iba z obsahu odvolacích námietok.
8. Odvolacie námietky žalobcu spočívajú v jeho nesúhlase s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nebola preukázaná výška postúpenej pohľadávky, ďalej namieta irelevantnosť skutkového tvrdenia, že žalobca nepreukázal vlastníctvo tenisového kurtu a nesúhlasí s tým, že nepreukázal vznik škody. Tieto odvolacie námietky je možné posúdiť ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že ani jedna z odvolacích námietok nie je dôvodná.
10. K námietke o nepreukázaní výšky postúpenej pohľadávky uvádza odvolací súd, že vyriešenie otázky postúpenia pohľadávky súvisí s otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda jeho oprávnením uplatňovať konkrétny nárok z porušenia hmotnoprávneho vzťahu. Odvolací súd k tomu uvádza, že spornosť výšky postúpenia pohľadávky nebola rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Pokiaľ by totiž dôvodom pre zamietnutie žaloby bola iba absencia aktívnej legitimácie žalobcu, nebol by dôvod na to, aby sa súd prvej inštancie venoval vecnému posúdeniu nároku na náhradu škody, ktorý žalobca uplatnil. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.
11. Ďalšia odvolacia námietka súvisí s nepreukázaním, že žalobca bol vlastníkom tenisového kurtu, čo žalobca považuje pre toto súdne konanie za irelevantné. Odvolací súd zastáva názor, že táto úvaha odvolateľa je nesprávna. Pokiaľ by športové ihrisko, ktoré sa pôvodne nachádzalo na spornom pozemku, bolo skutočne tenisovým kurtom, išlo by z pohľadu občianskeho práva o stavbu, ktorá predstavuje osobitný predmet občianskoprávnych vzťahov.
12. Podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila. Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
13. Občiansky zákonník sám nevymedzuje, čo to je stavba, podľa ustálenej súdnej praxe stavba ako predmet občianskoprávnych vzťahov vzniká vtedy, ak ide o stavbu podľa stavebného zákona. Je pritom potrebné rozlišovať pojem stavba z hľadiska súkromného práva a z hľadiska verejného práva. Vlastníkom stavby je stavebník, pričom v zmysle občianskeho práva je stavebníkom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Občianske právo počíta s tým, že vlastník stavby môže byť odlišným subjektom od vlastníka pozemku, preto napr. v ust. § 135c OZ je riešený právny vzťah medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.
14. Pokiaľ ihrisko, resp. tenisový kurt z pohľadu občianskeho práva spĺňa definíciu stavby, je potrebné posúdiť, kto je vlastníkom tohoto predmetu občianskoprávneho vzťahu. Športové ihrisko nie je súčasťou pozemku, ako nesprávne argumentuje odvolateľ. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia odvolateľa uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/18/2011, v ktorom sa riešila otázka právneho posúdenia spevnených plôch, príjazdovej cesty, vodovodu a sadových úprav, ktoré boli v predmetnej veci posúdené súdom ako súčasť pozemku, na ktorom sú umiestnené. Naopak, v prípade iných vedľajších stavieb posudzovaných v citovanom rozhodnutí uviedol dovolací súd, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že sú súčasťou pozemku.
15. Ďalší odvolací argument odvolateľa, že právny predchodca žalobcu nadobudol spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva automaticky aj vlastnícke právo k zemine, antuke a škvare neobstojí bez toho, aby žalobca pre svoje tvrdenie podložil adekvátnymi dôkazmi. Antuka a škvara, ktoré sú svojou povahou stavebné materiály, môžu byť tak isto predmetom občianskoprávnych vzťahov. V prípade, ak sú umiestnené na cudzom pozemku, môžu byť spracovaním zmenené na inú vec v právnom slova zmysle. Pokiaľ z nich spracovaním vznikne stavba tak, ako to odvolací súd opísal v bode 13. odôvodnenia, spracovaním materiálu sa stavba stáva vlastníkom zhotoviteľa stavby, ktorý môže byť subjektom odlišným od vlastníka pozemku. Odvolací súd v tejto súvislosti, pokiaľ sa týka povahy ihriska ako stavby, poukazuje na listinný dôkaz predložený žalobcom, a to list Okresnej prokuratúry Poprad zo 06.10.2014 sp.zn. PD125/14/7706 - 9.
16. Argument súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k stavbe ihriska, je teda správny.
17. Poslednou odvolacou námietkou je nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neboli splnené predpoklady vzniku škody. Odvolací súd v tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a rovnako súhlasí s jeho záverom v tom, že žalobca nepreukázal, že mu odstránením antuky, škvary a premiestnením 4 betónových stĺpov vznikla škoda.
18. V občianskom práve sa škoda rozlišuje na skutočnú škodu a ušlý zisk. Ide o majetkovú ujmu, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú mu niekto spôsobil. Skutočná škoda je majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému v dôsledku spôsobenia škody ušlo.
19. So zreteľom na právne posúdenie otázky vlastníckeho práva k športovému ihrisku, ktoré bolo zásahom žalovaného odstránené, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že
žalobca nepreukázal, žeby jeho právnemu predchodcovi vznikla týmto konaním škoda a preto jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby je vecne správne.
20. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy preukázateľne nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.