Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/30/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 50003 Hradec Králové, Česká republika, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, K., o 333,69 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie sa z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 93,53 €.

II. Žaloba sa zamieta v zostávajúcej časti o zaplatenie 240,16 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,36 € od 17.12.2016 do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.12.2017 pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 333,69 € spolu úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril žalobcov právny predchodca, Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 (ďalej len „Provident“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 640 €, ktorý mal splatiť počas 60 týždňov, s tým, že posledná splátka bola splatná 12.12.2013. Žalovaný sa za poskytnutie pôžičky zaviazal uhradiť náklady spojené s pôžičkou, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere so žalovaným uzatvoril v ten istý deň zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ďalej len „zmluva o zabezpečení splátok úveru“), ktorej účelom bolo zabezpečiť výber splátok priamo v mieste bydliska žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu 220,80 €. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v rovnakom počte splátok a s rovnakou splatnosťou ako splátky pôžičky. V časti nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 93,53 € však žalobca vzal žalobu späť. Žalovaný uhradil celkovo 856,71 €, ale zvyšok svojho dlhu nesplnil. Žalobca tiež uviedol, že Provident na neho postúpil uplatňovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 03.05.2018, avšak tento na výzvu nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere (č. l. 4 a 5), výpisom splátok a úhrad (č. l. 7), oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2016 (č. l. 9) s podacím hárkom (č. l. 10) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Provident je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá o. i. stanovovala:

„Provident [žalovanému] poskytuje spotrebiteľský úver v sume 640 €. … Celkové náklady [žalovaného] … sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 92,16 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 128,64 €. Celkové náklady… predstavujú [RPMN] vo výške 70,38 %. … Celková čiastka…, ktorú je [žalovaný] povinný zaplatiť Providentu… je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom… predstavuje sumu 860,80 €. … [Žalovaný] splatí Providentu dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky… od prvej po predposlednú je 14,35 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 14,15 €. Úver… sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. … [Žalovaný] podpisom [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] potvrdzuje prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. … Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy. …“

7. Nad podpisovou časťou na strane č. 1 zmluvy sa nachádzal text „pokračovanie tejto Zmluvy na strane č. 2“. Na strane č. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa potom uvádzali ďalšie podmienky zmluvy, ktoré v príslušných ustanoveniach zakotvovali nasledovné:

„1. Úver podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby [žalovaného] bez obmedzenia osobitným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch]. 2. [Žalovaný] sa zaväzuje, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch]. 3. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania [zmluvy o spotrebiteľskom úvere], uplatňuje sa ako ročná úroková sadzba. … 4. Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre [žalovaného] zabezpečovať nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- podporou prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky… a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú [žalovanému] k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle… v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach [žalovaného] podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so [zmluvou o spotrebiteľskom úvere] v prípade ich straty alebo poškodenia,

- službu poskytnutia Karty splátok [žalovanému] ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- na základe písomnej žiadosti [žalovaného], ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v

osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie… alebo úroky z omeškania… … 8. [Žalovaný] sa zaväzuje uložiť Kartu splátok bezpečným spôsobom a zaväzuje sa, že nebude do nej nič vpisovať, nebude ju meniť, poškodzovať, škrtať alebo sa snažiť, aby bola nečitateľná. Provident je oprávnený Kartu splátok kontrolovať a na tento účel je [žalovaný] povinný dať Providentu Kartu splátok k dispozícii. …“

8. Nebolo zistené, že by Provident poskytol žalovanému tzv. garantovanú službu, resp. že by ju žalovaný využíval. Túto skutočnosť v žalobe netvrdil ani žalobca.

9. Žalovaný Providentu zaplatil splátky v celkovej výške 856,71 € (nesporná skutočnosť, výpis splátok a úhrad, č. l. 7).

10. Listom zo 16.12.2016 Provident oznámil žalovanému, že na žalobcu postúpil uplatňované pohľadávky (č. l. 9). Oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanému bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného dňa 09.10.2017 (č. l. 10).

B. Právne posúdenie

11. Na úvod treba uviesť, že z § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyplýva, že právo uplatňovať postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. V prejednávanej veci bolo zistené, že Provident ako postupca oznámil žalovanému, že pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru postúpil na žalobcu (bod 10 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať tieto pohľadávky voči žalovanému.

12. Keďže podaním zo 04.04.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o 93,53 €, teda sumy, ktorej sa pôvodne domáhal na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd v tejto časti konanie zastavil (výrok I). Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 .

13. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť uplatňovaného nároku, treba poznamenať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere napriek svojmu rovnakému názvu nie je samostatným typom zmluvy, ktorý by bol ako osobitný záväzkový vzťah upravený výlučne v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon totiž len bližšie určuje pravidlá, ktorými sa spravujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka. Z obsahu práv a povinností strán zachytených v preskúmavanej zmluve o spotrebiteľskom úvere (strana č. 1, ako aj ods. 1 podmienok na strane č. 2), ako aj zo skutočnosti, že istina bola odovzdaná žalovanému hneď pri podpise zmluvy, totiž vyplýva, že medzi stranami došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ. To, samozrejme, vzhľadom na uvedené nevylučuje, aby sa zmluva so zreteľom na svoju povahu zároveň nepovažovala za patriacu aj do kategórie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých atribúty bližšie upravuje zákon č. 129/2010 Z. z.

14. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa Provident zaviazal žalovanému poskytnúť „spotrebiteľský úver“ v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť (§ 657 ods. 1 . Vzhľadom na záväzok poskytnúť „úver“ uzatváral Provident zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, svojím podpisom potvrdil, že „úver“ sa poskytuje na jeho osobné potreby (čl. 1 podmienok) a zaviazal sa, že tieto prostriedky nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (čl. 2 podmienok). Z toho, ako aj z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým Provident považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d ) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

15. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stanovoval určité obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd však zistil, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce deklaruje, že termín konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, avšak takto vymedzený časový okamih možno považovať len za spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, a nie za jeho výslovné určenie. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Formulácia „siedmy deň 60. týždňa“ vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína „7. kalendárny deň“. Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz „7. kalendárny deň“. Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz „siedmy deň“. Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu de facto v podobe matematického vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných typov zmluvných dojednaní rozlišujú právne predpisy (celkom odôvodnene) určenie konkrétneho údaja a spôsobu jeho výpočtu. Ako príklad možno poukázať na § 544 ods. 2 týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorá je podobne formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere („…v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“), či § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka týkajúci sa dojednania kúpnej ceny („V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia.“). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti ako jednu z povinných náležitostí stanovených § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

17. Zákon č. 129/2010 Z. z. síce absenciu náležitosti, ktorú súd označil v predchádzajúcom bode, nesankcionuje neplatnosťou, ale postihuje ju fikciou, v zmysle ktorej treba v takom prípade poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona]. Vzhľadom na to aj v posudzovanom prípade bolo nutné záväzky žalovaného vyhodnotiť z tohto pohľadu a konštatovať, že úver, ktorý mu Provident poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd však zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil aj skúmaniu z hľadiska § 52 a nasl. a zistil, že ani v tomto smere nie je v súlade so zákonom.

19. Ako problematický sa hneď na prvý pohľad javí tzv. poplatok za garantovanú službu. Tento poplatok by sa mal zakladať na niekoľkých podstatných prvkoch, ktoré možno stručne opísať takto: a) služba upozornenia na omeškanie, b) služba zákazníckej linky c) vyhotovovanie tzv. Karty splátok a d) možnosť 4-týždňového odkladu splátok. Už z toho je potom zrejmé, že nejde o otázku, ktorá by nepodliehala súdnemu preskúmavaniu (§ 53 ods. 1 .

20. V prvom rade treba poznamenať, že všetky zložky tzv. garantovanej služby vyžadujú aktivitu zákazníka - zákazník o ne musí požiadať, čo však v tunajšej veci nebolo vôbec tvrdené ani preukázané.

21. Pokiaľ ide o službu upozornenia na omeškanie, treba uviesť, že veriteľ síce má vo všeobecnosti možnosť požadovať predčasné splatenie celého dlhu (tzv. právo na „zosplatnenie“), ale aby mohol toto právo využiť, musí dlžníka na to upozorniť 15 dní vopred (§ 53 ods. 9 . Navyše, toto právo môže uplatniť až po 3-mesačnom omeškaní. Ani v prípade, že by k „zosplatneniu“ nechcel pristúpiť, ale by si zvolil cestu odstúpenia od zmluvy, z § 517 ods. 1 jasne vyplýva, že pred odstúpením od zmluvy by musel dlžníkovi poskytnúť „dodatočnú primeranú lehotu“ na splnenie dlhu, teda de facto ho vopred upozorniť. Táto služba teda pre žalovaného (keby bola vôbec poskytnutá) neznamená žiadny významnejší odklon od zákona.

22. Poskytovanie informácií na zákazníckej linke zodpovedá svojím účelom v zásade informačnej povinnosti, ktorá veriteľovi vyplýva z § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. (ale aj z § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Veritelia majú vo všeobecnosti aj ďalšie informačné povinnosti (amortizačná tabuľka, stav prečerpania, informácia o zmene úrokovej sadzby, a pod). Pokiaľ má veriteľ povinnosť o svojich produktoch informovať pred uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či daný potenciálny zákazník má skutočný záujem na uzavretí zmluvy, alebo či nakoniec zmluvu vôbec uzavrie, potom je neudržateľný názor, aby poskytovanie v zásade tých istých informácií už existujúcim zákazníkom podliehalo dodatočnej poplatkovej povinnosti. Navyše, aj samotný zákon č. 250/2007 Z. z. v § 4a ods. 3 zreteľne deklaruje, že telefónne číslo predávajúceho, na ktorom ho môže kontaktovať spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou, nesmie byť číslom služby so zvýšenou tarifou. Aj z tejto zákonnej požiadavky plynie, že veriteľ nemôže náklady na prevádzkovanie zákazníckej linky prenášať na zákazníkov osobitným poplatkom, ale mal by informácie poskytovať bez toho, aby túto svoju činnosť vydával za (spoplatnenú) službu v prospech zákazníka.

23. Čo sa týka vyhotovovania Karty zákazníka, treba poukázať na vzťah medzi bodom 4 a bodom 8 podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Bod 4 štvrtá odrážka vymedzuje Kartu splátok ako „pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere]“. Bod 8 naproti tomu stanovuje, že „[žalovaný] sa zaväzuje uložiť Kartu splátok bezpečným spôsobom a zaväzuje sa, že nebude do nej nič vpisovať, nebude ju meniť, poškodzovať, škrtať alebo sa snažiť, aby bola nečitateľná. Provident je oprávnený Kartu splátok kontrolovať a na tento účel je [žalovaný] povinný dať Providentu Kartu splátok k dispozícii“. Z bodu 8 teda vyplýva, že Karta splátok nie je „pomôckou“ pre žalovaného, ale práve naopak, ide o (evidenčnú) pomôcku samotného veriteľa, ktorú sa žalovaný zaviazal chrániť.

24. Napokon, pokiaľ ide o 4-týždňový odklad platenia splátok a súvisiaci záväzok Providentu neuplatniť odstúpenie od zmluvy, treba uviesť, že veriteľovi vzniká právo na „zosplatnenie“ dlhu podľa § 53 ods. 9 až po 3 mesiacoch omeškania (pozri bod 21 vyššie). Ani odstúpenie od zmluvy preto neprichádza do úvahy v skoršom termíne, pretože takým úkonom by sa obchádzal účel § 53 ods. 9 OZ, ktorý je ustanovením celkom zjavne na prospech spotrebiteľa. Bolo by nelogické, keby veriteľ mohol privodiť splatnosť celého dlhu skôr (v rozpore s § 53 ods. 9 tým, že od zmluvy jednoducho odstúpi. Počas 4-týždňového omeškania teda veriteľovi nevzniká žiadne zásadné právo, ktorého by sa službou 4- týždňového odkladu „vzdal“ alebo ktoré by si výraznejšie „oslabil“. Obsah tejto služby tak v prevažnej miere zodpovedá právam a povinnostiam strán, ktoré by zo zákona beztak vyplývali.

25. Vzhľadom na tieto úvahy je potom možné uzavrieť, že tzv. garantovaná služba nepredstavuje žiadnu významnú výhodu, ktorú by bolo možné považovať za akýsi „nadštandard“ v prospech spotrebiteľa, ba naopak, pokrýva zväčša povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá samotný zákon alebo zmluva. Keďže táto služba v danom rozsahu v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ. Okrem toho, poskytnutie tejto služby vyžaduje aktivitu žalovaného, ktorá nebola tvrdená ani preukázaná. Vzhľadom na to, že poplatku za garantovanú službu nezodpovedá adekvátne protiplnenie, vyberanie takéhoto poplatku treba považovať za snahu o skryté navýšenie úrokového výnosu veriteľa z poskytnutej pôžičky. Zo všetkých týchto dôvodov súd vyhodnotil záväzok žalovaného zaplatiť poplatok za garantovanú službu ako neprimerane narúšajúci rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Takto vymedzený záväzok je preto v zmysle § 53 ods. 1 neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 neplatná. Žaloba je v tejto časti aj z tohto dôvodu neopodstatnená.

26. V dôsledku toho, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, je súd povinný postupovať v zmysle ešte stále účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadať na prípadné oslabenie nároku žalobcu ako dodávateľa vrátane premlčania. Súd si je vedomý rozhodnutia Ústavného súdu SR zo 07.02.2018, PL. ÚS 11/2016, avšak kým toto rozhodnutie nie je zverejnené v Zbierke zákonov, ustanovenie § 5b zostáva naďalej účinné (porov. § 41 a 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov).

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti by mal žalobca nárok len na vrátenie istiny úveru, ktorú žalovaný prevzal v hotovosti (640 €), po odpočítaní toho, čo už zaplatil. Žalovaný však zaplatil viac než mal (856,71 €), a tým jeho dlh voči žalobcovi zanikol (§ 559 ods. 1 . Žaloba je preto v celom rozsahu (po čiastočnom späťvzatí) nedôvodná a súd ju preto zamietol (výrok II).

28. Keďže žalobca nebol úspešný (§ 255 ods. 1 a contrario) a pretože zavinil zastavenie konania v dôsledku čiastočného späťvzatia (§ 256 ods. 1 , no žalovanému pritom žiadne trovy nevznikli, súd stranám nárok na náhradu trov nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018; výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).