Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/66/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci odsúdeného H. U. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/58/2013 zo dňa 08. 11. 2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. 06. 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného H. U., nar. XX. XX. XXXX v R., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Sťažnosťou napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/58/2013 zo dňa 08. 11. 2017 bolo vyslovené , že podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. (správne však malo byť § 52 ods. 1 Tr. zák.) sa odsúdený H. U. v skúšobnej dobe trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, podmienečne odložených na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 5T/58/2013 zo dňa 05. 11. 2013, právoplatným dňa 27. 03. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/26/2014, neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov vykoná. Zároveň bolo rozhodnuté podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. tak, že odsúdený sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Samosudkyňa okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby dňa 21. 03. 2016 dopustil priestupku proti verejnému poriadku a v rozhodujúcom období bol právoplatne odsúdený jednak v trestnej veci vedenej tamojším súdom pod sp. zn. 4T/39/2014 a jednak v trestnej veci tamojšieho súdu pod sp. zn. 7T/18/2016. Súd prvého stupňa mal preto za preukázané, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keďže sa dopustil viacerých trestných činov za ktoré bol právoplatne odsúdený, pričom poukázal na zákonné ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.

Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko odsúdený H. U. proti nemu zahlásil sťažnosť priamo do zápisnice súdu na verejnom zasadnutí okresného súdu konaného dňa 08. 11. 2017 a ktorú bližšie neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi

nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,

b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo

c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Krajský súd v Bratislave, ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto predchádzajúce, pričom skonštatoval, že sťažnosť je prípustná (§ 419 ods. 2 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.) a zistil, že sťažnosť podaná odsúdeným H. U. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej trestnej veci prvostupňový súd v súlade so zákonom a vecne správne postupoval, keď vyslovil, že odsúdený H. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženým mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/58/2013 zo dňa 05. 11. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/26/2014 zo dňa 27. 03. 2014 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov vykoná.

Rovnako ako okresný súd, tak i krajský súd z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že odsúdený H. U. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/18/2016 zo dňa 12. 05. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/32/2017 zo dňa 15. 06. 2017 uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe a ktorého sa dopustil dňa 16. 06. 2015, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zhora citovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/58/2013 zo dňa 05. 11. 2013. Obdobné závery možno vzťahovať aj na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/39/2014 zo dňa 06. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/3/2015 zo dňa 28. 01. 2015 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil v čase od polovice novembra 2013 do 20. 12. 2013. V súvislosti s naposledy uvedeným odsúdením je nevyhnutné spomenúť uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/58/2013 zo dˇma 27. 05. 2014 a právoplatným dňa 12. 07. 2014, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 50 ods. 3 Tr. zák. tak, že odsúdenému sa započítava do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05. 11. 2013, právoplatného dňa 27. 03. 2014, č. k. 5T/58/2013 - 64, vykonaná skúšobná doba podmienečného odsúdenia od 28. 10. 2013 do 27. 03. 2014 v zrušenej trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/272/2013 s tým, že skúšobná doba odsúdenému uplynula dňa 28. 10. 2016.

Krajský súd akcentuje, že pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený sa vykoná, je najmä skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin. Z uvedeného je zrejmé, že jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je najmä dodržiavanie právneho poriadku ako celku. Z obsahu predloženého spisu však vyplýva, že odsúdený U. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom riadny život v žiadnom ohľade neviedol, keď sa dopustil ďalšej, opakovanej, trestnej činnosti.

Možno teda len súhlasiť s názorom samosudkyne prvostupňového súdu, že k rozhodnutiu o tom, že sa odsúdený osvedčil, môže dôjsť zásadne len vtedy, ak odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby splnil všetky zákon stanovené podmienky. V tomto kontexte sťažnostný súd dopĺňa, že z materiálneho hľadiska je takéto rozhodnutie potrebné so zreteľom na osobu odsúdeného a opakované páchanie trestnej činnosti, nakoľko je nepochybné, že výchovné a preventívne pôsobenie trestu sa u odsúdeného U. minulo účinkom, pričom odsúdený týmto svojím konaním dal jednoznačne najavo, že súdne rozhodnutia u neho nepožívajú žiadnu autoritu a uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom

evidentne zlyhal a nie je objektívne možné od ďalšieho plynutia skúšobnej doby očakávať akceptovanie pravidiel správania sa zo strany odsúdeného.

Napokon vecne správne a v súlade so zákonom je i výrok súdu prvého stupňa o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu (pre ktorý bol podmienečné odsúdený rozsudkom vydaným v tejto trestnej veci) vo výkone trestu odňatia slobody.

Úplným záverom neuniklo pozornosti krajského súdu, že samosudkyňa prvostupňového súdu vyslovila neosvedčenie sa odsúdeného U. podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., t. j. v režime podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdenému U. bol však predmetným rozsudkom podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na ktorého premenu sa tak vzťahuje režim zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. Uvedené pochybenie okresného súdu však nijakým spôsobom nedevalvuje jeho vecnú správnosť a preto sťažnostný súd na toto len formálne poukazuje bez potreby zmeny sťažnosťou napadnutého výroku uznesenia.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného za opodstatnenú a keďže nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por., rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.