Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: A. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., V. XXX, právne zastúpená spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Trojičné nám. 122, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ O. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O., V. č. XXX a obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Vevurka, advokátom so sídlom K., Q. XXX, o ochranu vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobkyne a na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/144/2013-238 zo dňa 13. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť namontovať na streche svojho rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku C-KN parc. č. 375/1 v obci a katastrálnom území O. tri rady tyčových zachytávačov snehu podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v súlade s príslušnou technickou normou tak, aby nedochádzalo k zosuvu snehu z uvedeného domu na stavbu rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku C-KN parc. č. 370 v obci a katastrálnom území O., a to do tridsiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2.Aplikujúc § 417 ods. 2 (citovaný v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho č. 16/2013, v zmysle ktorých je odkvapová hrana strechy rodinného domu súp. číslo XXX (žalovaných) vyššie ako odkvapová hrana strechy rodinného domu súp. číslo XXX (žalobkyne) v porovnaní s horizontálnou zrovnávacou rovinou, a to o cca 50 cm. Znalec ďalej zistil, že na streche rodinného domu žalovaných nie sú osadené v ploche strechy žiadne zachytávače snehu, preto snehu z celej plochy strechy nič nebráni v zosúvaní po ploche strechy. Čiastočne bráni v pohybe snehu nadstrešný žľab osadený nad odkvapovou hranou strechy, pri väčšom množstve zosunutého snehu však snehová masa " pretečie " ponad nadstrešný žľab. Nadstrešný žľab osadený na streche rodinného domu žalovaných však nemôže byť považovaný za zachytávač snehu ani za dostatočnú bariéru proti zosúvaniu snehu zo strechy. Z vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z. vyplýva, že šikmá strecha stavby so sklonom strešných rovín strmším ako 25° musí mať zachytávač zosúvajúceho sa snehu. V zmysle STN 73 1901:2005, Príloha G, bod G.10 sneh z vyššie umiestnených striech objektu by nemal padať a voda stekať na strechy umiestnené nižšie na objekte. Podľa zistení znalca strechy rodinných domov oboch strán sporu majú približne rovnaký sklon strešných rovín - 45°. Znalec uviedol, že hromadenie snehu na streche rodinného domu žalobkyne, zosunutého zo strechy rodinného

domu žalovaných a zo spodnej polovice strechy rodinného domu žalobkyne a hromadiaceho sa v mieste odkvapových hrán striech zapríčinilo poruchy na streche rodinného domu žalobkyne. Zatekanie vody pod krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu má za následok degeneratívne zmeny drevenej konštrukcie - vznik plesní, hniloby, zníženie pevnosti drevenej konštrukcie krovu (krokvy a latovanie) a ohrozenie stability strešnej konštrukcie objektu. Ďalšie nepriaznivé následky na konštrukciu strechy rodinného domu žalobkyne môžu byť z nahromadeného snehu, teda z nadmerného zaťaženia konštrukcie krovu, na ktorú zrejme nebola nosná konštrukcia krovu v čase prípravy a realizácie rodinného domu žalobkyne dimenzovaná. 3.Podľa okresného súdu je z opísaných zistení znalca zrejmé, že skutočne na streche rodinného domu žalobkyne už došlo k poškodeniu nosných drevených častí krovu v dôsledku hromadenia snehu, zosunutého zo strechy rodinného domu žalovaných a hrozí ešte závažnejší následok - oslabenie stability konštrukcie strechy. Obava, ktorú vyjadrila žalobkyňa, že môže dôjsť k zrúteniu strechy jej domu, v dôsledku čoho môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu jej majetku, ale aj škode na zdraví alebo živote jej a osôb, ktoré sa v jej dome zdržiavajú, je teda odôvodnená. Z dokazovania - rozhodnutí o povolení užívania stavby - súčasne vyplynulo, že dom žalovaných bol realizovaný neskôr, než dom žalobkyne a napriek tomu, že sklon jeho strešných rovín je viac ako 25°, v rozpore s vyhláškou MŽP č. 532/2002 Z.z. nemá dom žalovaných osadené zachytávače zosúvajúceho sa snehu. Na základe toho vyhovel žiadosti žalobkyne, aby bola žalovaným uložená povinnosť namontovať zachytávače snehu, nakoľko toto opatrenie považoval za primerané a vhodné na predídenie hroziacej škode, pretože nepochybne môže prispieť k odstráneniu hromadenia zosunutého snehu a jeho vykonanie navyše vyplýva pre žalovaných priamo z právneho predpisu - vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Dodal, že predmetné opatrenie žalovaným uložil v zmysle § 417 ods. 2 OZ, preto za nedôvodný označil argument žalovaných, že žalobkyňa sa v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva voči nim nemôže domáhať uloženia povinnosti niečo vykonať, ale len zdržať sa určitého konania, ktoré zasahuje do jej vlastníckeho práva. Je totiž zrejmé, že ustanovenie § 417 ods. 2 je použiteľné práve na situáciu, ktorá nastala u žalobkyne v dôsledku ohrozenia stability strechy jej rodinného domu a z tohto ustanovenia explicitne vyplýva možnosť súdu uložiť vykonanie opatrení na odvrátenie hroziacej škody.

4.Následne, v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaným uložil aj povinnosť odstrániť z obvodovej steny svojho rodinného domu striešku, ktorá je na nej namontovaná, pretože táto odráža zosúvajúci sa sneh na obvodovú stenu jej rodinného domu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto tvrdenie z vykonaného dokazovania nebolo preukázané. Zo znaleckého posudku, ale ani z iného dôkazu nevyplýva, že by dochádzalo k odrážaniu snehu v dôsledku umiestnenia striešky, resp. k nejakým nepriaznivým dôsledkom na majetku alebo zdraví žalobkyne, pre ktoré by bolo potrebné uložil žalovaným vykonať toto opatrenie. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

5.O trovách konania (výrok III.) rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany boli v konaní čiastočne úspešné.

6.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a domáhali sa zmeny v podobe zamietnutia žaloby, alternatívne zrušenia napadnutej časti a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznili, že žalobkyňa nepreukázala vážne hroziacu škodu, ktorá by mala vzniknúť v dôsledku nekonania žalovaných, resp. výlučne v dôsledku padania snehu zo strechy ich rodinného domu, t.j. neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že namontovaním presne troch radov tyčových zachytávačov snehu by sa malo predísť škode na rodinnom dome žalobkyne. Žalovaní pokladajú za nespravodlivé konštatovanie súdu, že poškodenie strechy žalobkyne bolo spôsobené hromadením snehu zo strechy ich rodinného domu, nakoľko žalobkyňa už od roku 2013 nemá na svojej streche žiadne opatrenia proti zosuvu snehu. Zo strechy žalobkyne sa zosúval sneh na obvodový múr žalovaných, ktorý si dali vyhotoviť striešku, tak aby zabránili poškodzovaniu svojho domu. Škoda žalobkyne na streche jej rod. domu je v priamej a príčinnej súvislosti najmä s nekonaním žalobkyne, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2013 znalca Ing. Ivana Čierneho, ktorý si žalobkyňa dala sama vyhotoviť. Žalobkyňa pritom na jednej strane požaduje od žalovaných namontovanie troch radov tyčových zachytávač, sama však nemá namontované na svojej streche opatrenia proti zosuvu snehu v takom rozsahu ako požaduje od žalovaných. Je logické, že v prvom rade mala žalobkyňa vykonať všetky dostupné opatrenia na zabránenie škody, ktorá vzniká na jej majetku v dôsledku viacerých príčin a to v dôsledku strechy zhotovenej v roku 1970, ktorá je pôvodná neopravovaná, a ak tieto budú nepostačujúce, a preukáže sa jednoznačne, že škoda vzniká nekonaním žalovaných, tak potom je spravodlivé a žiaduce žiadať uložiť konkrétne opatrenia žalovaným. Inak

sa žalovaným javí, že žalobný návrh je podaný účelovo s cieľom šikanovať ich, hoci na poslednom pojednávaní dňa 13.9.2017 predložili fotografie oboch rodinných domov počas zimných mesiacov, z ktorých vyplýva, že sneh na streche rodinného domu žalovaných je zachytený. S poukazom na uvedené označili rozhodnutie okresného súdu ako arbitrárne. 7.Odvolatelia zhrnuli, že neboli splnené podmienky ustanovenia § 417 ods. 2 na uloženie opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa škoda, ktorá ma hroziť žalobkyni odvrátila resp. minimalizovala, či dokonca táto škody bola spôsobená výlučne žalovanými 1/ a 2/. Zároveň žalobkyňa žiadnym spôsobom nepredchádza vzniku škody na jej streche. Podľa § 417 ods. 2 sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 možno sa domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú alebo ak hrozí ich opakovanie. Ustanovenie § 417 poskytuje ochranu proti hroziacej škode, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku, ktorú hroziacu škodu je povinná preukázať žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala vznik vážne hroziacej škody na svojom majetku, ktorá by mala vzniknúť protiprávnym konaním zo strany žalovaných, potom mala možnosť požadovať podľa § 127 vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaným 1/ a 2/ súd uložil povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne.

8.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania, podala odvolanie aj žalobkyňa a domáha sa v tejto časti zmeny v podobe úplného vyhovenia žalobnému návrhu, resp. priznania náhrady trov konania v celom rozsahu. Zopakovala doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu s dôrazom na tvrdenia, že z dokazovania súdu prvej inštancie, predovšetkým zo znaleckého posudku vyplynulo, že hromadenie snehu na streche rodinného domu žalobkyne zosunutého zo strechy rodinného domu žalovaných a hromadiaceho sa v mieste odkvapových hrán strechy zapríčinilo poruchy na streche jej rodinného domu. Jedná sa hlavne o poškodenie falcovaných spojov stojatých drážok plechovej krytiny - vplyvom topenia snehu (počas dňa pri intenzívnejšom slnečnom svite) a obmedzením odtoku vody z dôvodu nahromadeného snehu v mieste odkvapovej hrany strechy rodinného domu žalobkyne. Tým sa táto voda dostáva do spojov plechovej krytiny a v nočných hodinách vplyvom mrazu dochádza k rozpínaniu mrznúcej vody a otváraniu falcov na stojatých drážkach. Otvorenie spojov plechovej krytiny má za následok zníženie pevnosti spoja, zníženie vodotesnosti spojov plechovej krytiny a vnikanie zrážkových vôd a vody z topiaceho sa snehu pod krytinu strechy. Strechy oboch rodinných domov sú sedlové, s valbami, pričom medzi odkvapovými hranami striech je vo vertikálnej rovine medzera cca 25 m2 (správne zrejme cm - pozn. odvol. súdu). Podľa záverov znalca dochádza vzhľadom na vzájomné výškové a pôdorysné usporiadanie striech rodinných domov pri množstve snehu na obidvoch strechách k „zahlteniu" voľného priestoru medzi obidvomi strechami a hromadeniu snehu na spodnej streche rodinného domu žalobkvne. Z fotodokumentácie tvoriacej prílohu znaleckého posudku na str. 27 je zreteľné, že sneh zahlcuje priestor medzi rodinným domom žalobkyne a rodinným domom žalovaných, pričom plechová strieška „.podporuje" zahltenie voľného priestoru medzi obidvomi strechami tak, že bráni zosuvu snehu do priestoru medzi domami, čím prispieva k tomu, aby sneh zotrval na streche rodinného domu žalobkyne, kde spôsobuje škodu. Následne, keď aj táto plechová strieška, ktorá je nasmerovaná na rodinný dom žalobkyne. umožní prepad snehu, tento je odrazený na rodinný dom žalobkyne. 9.Odvolateľka zdôraznila, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s predmetnou fotodokumentáciou. Ponechaním plechovej striešky by nebezpečenstvo škody na majetku a zdraví žalobkyne naďalej pretrvávalo, nakoľko táto plechová strieška podporuje zahlcovanie voľného priestoru medzi strechami rodinných domov. Odstránením predmetnej plechovej striešky by sa umožnilo snehu, aby sa zosunul do priestoru medzi rodinnými domami žalobkyne a žalovaných bez toho, aby bol ešte pád tohto snehu nasmerovaný úmyselne na rodinný dom žalobkyne, tak ako je tomu doteraz. 10.Obdobne, z oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti vypracovaného H.. V. P., likvidátorom odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva, že následkom takéhoto nevhodného technického riešenia je hromadenie zosúvajúceho sa snehu, ktorý sa cez túto zábranu nemôže zo striech zosunúť. V dôsledku hromadenia snehu dochádza k následným škodám na streche rodinného domu Žalobkyne. Žalobkyňa preto trvá na tom, že aj predmetná plechová strieška (plechová zábrana), ktorá bola osadená žalovanými svojpomocne je technicky nevhodným riešením a prispieva ku škode na jej majetku. 11.Záverom odvolateľka poukázala na to, že od 1.4.1964 platný Občiansky zákonník upravoval v ust. § 415 povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. S ohľadom na túto skutočnosť je presvedčená, že už v tom čase, keď stál jej rodinný dom, mali žalovaní povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku spoločnosti alebo jednotlivca. Nebyť

takého konania z ich strany, spočívajúceho vo výstavbe rodinného domu tesne ku hranici pozemku vo vlastníctve žalobkyne a teda tesne ku jej rodinnému domu, nemusela by sa domáhať ochrany vlastníckeho práva a uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody súdnou cestou.

12.V písomnom vyjadrení žalovaných k odvolaniu žalobkyne títo navrhli výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť, výrok o trovách konania zmeniť tak, aby bolo uložená žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu a výrok I. zmeniť v podobe zamietnutia žaloby. Uviedli, že žalobkyňa argumentuje v odvolaní tými istými dôvodmi, s ktorými sa súd prvej inštancie už riadne vysporiadal, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel v časti zamietajúceho výroku k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, keď svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnil, opierajúc sa o vykonané dôkazy, najmä na znalecký posudok Ing. Ivana Čierneho. 13.Súčasne však podľa žalovaných výrok I. napadnutého rozsudku nie je vykonateľný, najmä v časti ukladajúcej povinnosť „podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v súlade s technickou normou“, nakoľko je neurčitý, bez konkretizácie, kto má povinnosť a v akej lehote vyhotoviť projekt a podľa akej technickej normy. V súčasnosti sa používajú v Slovenskej republike rôzne technické normy, ako napr. ISO, EU, STN a podobne. Od 1.1.2001 sú všetky technické normy nezáväzné a ich dodržiavanie je podľa zákona č. 264/1999 Z.z. dobrovoľné.

14.Žalobkyňa v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaných doslovne zotrvala v doterajšej argumentácii, spočívajúcej predovšetkým v citácii záverov znaleckého posudku. Dodala, že na streche svojho rodinného domu má osadenú tyčovú zábranu na zachytávanie snehu, pričom ako uviedla v rámci svojho výsluchu, v dôsledku nedostatočných opatrení na strane žalovaných musela vymeniť eternitovú strechu, ktorá jej bola poškodená taktiež pádom snehu zo strechy rodinného domu žalovaných, za plechovú. Navyše, práve pre plechovú striešku, ktorá je svojvoľne namontovaná na obvodovej stene rodinného domu žalovaných, nie je možné vykonať žiadne udržiavacie práce na streche jej rodinného domu. Aj keby však vykonala opatrenia na svojom majetku, tak by k škode aj naďalej dochádzalo, nakoľko škodcami sú predovšetkým žalovaní, ktorí sú prioritne povinní konať tak, aby nespôsobovali škodu na majetku žalobkyne, a keďže nie sú si svojej povinnosti vedomí, nemala žalobkyňa inú možnosť, len sa obrátiť na súd. V danej súvislosti poukázala na už vyslovené závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých znalecký posudok č. 16/2013 obsahuje relevantné okolnosti nevylučujúce zodpovednosť/ spoluzodpovednosť žalovaných za existujúci stav, ako aj skutočnosť, že žalovaní nepopierajú tvrdenie žalobkyne, ktorá lapače na strechu svojho rodinného domu umiestnila, avšak boli strhnuté snehom zo strechy rodinného domu žalovaných. Do úvahy zobral aj konanie žalovaných, ktorí postavili rodinný dom v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalobkyne. 15.Podľa žalobkyne zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nie je podmienené, že až po tom, čo si sám ohrozený urobí primerané opatrenia, môže sa až následne domáhať od škodcu vykonania primeraných opatrení na predchádzanie vzniku škody. V prípade vážneho ohrozenia zákon ohrozenému subjektu neukladá povinnosť osobnej účasti na odvrátení hroziacej škody. V takomto prípade sa ohrozený subjekt môže podľa ust. § 417 ods. 2 na súde domáhať, aby niekomu inému bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Ust. § 417 ods. 2 slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda.

16.V písomnom vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaných táto žiadala výrok I. napadnutého rozsudku potvrdiť ako spravodlivý, vecne správny a vykonateľný. Na rozdiel od žalovaných považuje výrok I. za určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, nakoľko je z neho zrejmé, že súd prvej inštancie uložil konkrétnu povinnosť žalovaným podľa návrhu vypracovaného zodpovedným projektantom v slade s príslušnou technickou normou, pričom je celkom zrejmé, že zodpovedný projektant je v odborne spôsobilou osobou vypracovať návrh v zmysle príslušnej technickej normy bez toho, aby ju citoval súd prvej inštancie. Výrok je zrozumiteľný a vykonateľný a povinnosť žalovaných je určená určitým spôsobom tak, aby si túto povinnosť nesplnili žalovaní svojpomocne a podľa ľubovôle, ale aby bola ich povinnosť splnená odborným spôsobom tak, aby nedochádzalo k zosuvu snehu z uvedeného domu na stavbu jej rodinného domu, pričom súd prvej inštancie určil lehotu na splnenie si povinnosti 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku. Okrem toho, žalovaní vo svojom vyjadrení len stroho konštatujú, že výroky II. a III. napadnuté odvolaním žalobkyne sú vecne správny, neuvádzajú však žiadne konkrétne okolnosti.

17.Napokon, v poslednom písomnom vyjadrení žalovaných k vyjadreniu žalobkyne títo zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch v celom rozsahu. Vo vzťahu k opakujúcemu sa tvrdeniu žalobkyne o tom, že žalovaní postavili dom bez stavebného povolenia uviedli, že rodinný dom žalobkyne bol postavený v roku 1965, bez stavebného povolenia, to bolo vydané dodatočne, ako vyplýva z listinných dôkazov. Rodinný dom žalovaných bol postavený v rokoch 1966-67, teda v čase, keď rodinný dom žalobkyne už stál. Vlastník uvedenej stavby žiadnym spôsobom nenamietal stavbu rodinného domu súp.č. XXX a podľa názoru žalovaných, pre toto konanie nemá žiadny význam skúmanie stavebného povolenia. Obe stavby sa uskutočnili ešte pred činnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), teda stoja už viac ako 50 rokov. Za neprimerané preto označili tvrdenia, že žalovaní odpočiatku stavby svojho rodinného domu si boli vedomí toho, že budú spôsobovať škodu na majetku žalobkyne. Súčasne majú za to, že stav rodinného domu žalobkyne je daný nedostatočnou údržbou a ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2013, aj nedostatočnou konštrukciou krovu, na ktoré zrejme nebola nosná konštrukcia krovu v čase prípravy a realizácie tohto rodinného domu dimenzovaná.

18.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované strany sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19.Zo záverov znaleckého dokazovania v súdenej veci je postačujúcim spôsobom preukázaný mechanizmus vzniku (už existujúcich) degeneratívnych zmien strešnej konštrukcie rodinného domu žalobkyne ako i príčinná súvislosť medzi nezabezpečeným (nadstrešný žľab je nepostačujúci) zosuvom snehu zo strechy rodinného domu žalovaných (na strechu rodinného domu žalobkyne) a týmto stavom strechy rodinného domu žalobkyne (bod 2 tohto odôvodnenia). Taktiež je z týchto okolností prípadu možné pomenovať aktuálne danú hrozbu ďalšieho (závažného) následku v podobe oslabenia stability konštrukcie strechy (ktorá nie je dimenzovaná na takúto „váhu“ snehu). Nemôže preto obstáť obrana žalovaných, že v príčinnej súvislosti so stavom strechy žalobkyne je práve a len skutočnosť, že sama nevykonala žiadne opatrenia. Odhliadnuc od odvolacím súdom (v predchádzajúcom rozhodnutí) už naznačeného primárneho momentu/dôvodu vzniku celej spornej situácie, ktorým (dôvodom) je nerešpektovanie potrebného odstupu pri výstavbe rodinného domu žalovaných, je opodstatnenosť predmetnej argumentácie vylúčená už len tým, že žalobkyňou (v predchádzajúcom období) umiestnené lapače boli strhnuté opäť len v dôsledku nekontrolovaného zosuvu snehu zo strechy rodinného domu žalovaných. Za takejto situácie, keď sa preukázala nedostatočnosť opísaného opatrenia (umiestnenia lapačov len na streche rodinného domu žalobkyne), nie je možné považovať uplatnený nárok za nedôvodný len na tomto základe (t.j. na základe údajnej pasivity žalobkyne). 20.Možno preto zhrnúť, že je náležitou aplikácia ustanovenia § 417 ods. 2 OZ, ktorého hypotéza pokrýva ustálené skutkové okolnosti predmetného prípadu (a ktoré ustanovenie nemožno vykladať tak, že pokiaľ na určitom majetku už nejaká škoda vznikla, je toto ustanovenie nepoužiteľné vo vzťahu k akejkoľvek ďalšej hroziacej škode na tom istom majetku). Okresným súdom uložené opatrenie súčasne nevybočuje zo zákonného kvalifikačného rámca/kritéria primeranosti, nakoľko namontovanie tyčových lapačov (v aktuálnej dobe v mnohých lokalitách obligatórne) je adekvátne vo vzťahu k určujúcej okolnosti (ktorou je nekontrolovaný zosuv snehu na strechu rodinného domu žalobkyne) tobôž hroziacej škode. 21.Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaných o nevykonateľnosti dotknutého výroku. Dobrovoľnosť plnenia technických noriem totiž nič nemení na záväznom charakter súdom uloženej povinnosti, v zmysle ktorej musí projekt vypracovať (žalovanými zvolený) projektant z príslušného odvetvia, súčasťou odbornosti ktorého bude aj ustálenie technickej normy vzťahujúcej sa na tyčové zachytávače snehu. Výrok napokon obsahuje aj lehotu na splnenie uloženej povinnosti.

22.Obdobne nedôvodným je aj odvolanie žalobkyne smerujúce voči výroku o zamietnutí žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť plechovú striešku. Rozvinúc úvahy opísané v prechádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia totiž závery znaleckého dokazovania umožňujú konštatovať, že uložené opatrenie - montáž strešných lapačov na strechu rodinného domu žalovaných - by malo byť dostačujúcim prostriedkom proti presúvaniu masy snehu zo strechy rodinného domu žalovaných na strechu rodinného. domu žalobkyne a ukladanie ďalších povinností žalovaným v aktuálnom štádiu nenapĺňa atribúty primeranosti. Žalobkyňou zdôrazňovaný záver likvidátora o nevhodnosti striešky sa vždy odvíja od stavu

neexistencie lapačov na streche rodinného domu žalovaných. Ak by, v hypotetickej rovine, malo predsa aj po riadnom vykonaní uloženého opatrenia dochádzať k zahlteniu voľného priestoru medzi obidvomi strechami snehom, tu je už skutočne legitímnou požiadavka na vykonanie relevantných opatrení aj na streche rodinného domu žalobkyne (umiestnenie lapačov) ako to uviedol ja znalec (str. 9 posudku). Ak by dôvod odstránenia plechovej striešky mal spočívať aj v iných skutočnostiach, napr. poškodzovanie/ vlhnutie múrov rodinného domu žalobkyne, v tomto smere chýbajú v žalobe relevantné skutkové tvrdenia, t.j. žalobkyňa takto predmet žaloby (ktorým je súd viazaný) nevymedzila.

23.Konštatované vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu meritórnych výrokov napadnutého rozsudku.

24.Následne ako vecne správny odvolací súd vyhodnotil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Procesnému výsledku veci - úspech žalobkyne v meritórnom výroku o uložení jednej povinnosti a neúspech ohľadne meritórneho výroku o uložení povinnosti druhej - korešponduje okresným súdom zvolené riešenie v podobe nepriznania náhrady trov žiadnej zo sporových strán.

25.Identické závery je potrebné vztiahnuť aj na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania, ktoré nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa ani žalovaní neboli úspešní ohľadne svojho odvolania smerujúceho v oboch prípadoch proti príslušnému meritórnemu výroku a naopak úspešní boli vo vzťahu k odvolaniu protistrany. Mieru úspechu oboch sporových strán (keď každá „obhájila“ v odvolacom konaní jeden z meritórnych výrokov) je preto možno hodnotiť/stanoviť ako rovnakú, čo zodpovedá hypotéze aplikovaného ustanovenia § 255 ods. 2 predvídajúceho úpravu trov konania v prípade čiastočného úspechu sporových strán.

26.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.