Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-3063-2021.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Subarea
37Ek/3063/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RIVA HOLZ, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Koniarovce 270, 956 13 Koniarovce, IČO: 36 033 171, zast. správcom konkurznej podstaty: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie 949 01 Nitra, právne zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti povinnému: G. R., B..: XX.XX.XXXX, X. W. XXX, XXX XX W., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín 911 40, IČO: 36 837 857, o vymoženie pohľadávky vo výške 16.099,35 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, pod sp. zn. 400EX 1252/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 205,25 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdu dňa 09.09.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 16.099,35 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučných titulov - Rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4Cb/8/2021 zo dňa 30.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2021 a vykonateľnosť dňa 26.06.2021 a Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Cb/8/2021 zo dňa 22.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.08.2021 a vykonateľnosť 17.08.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 11.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 400EX 1252/21.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 13.10.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 15.10.2021. Povinný podal do elektronickej schránky súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol odoslaný a doručený do schránky exekútora dňa 29.10.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Súdny exekútor vyzval oprávneného, ktorý sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril elektronicky.
4. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, dokladom o odoslaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného do elektronickej schránky súdneho exekútora, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril a navrhuje súdu, aby návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol, nakoľko povinný žiadnym spôsobom nepreukázal žiadny z dôvodov, na základe ktorého by mohol súd exekúciu zastaviť.
9. Povinný svojim návrhom na zastavenie exekúcie namieta vymáhaný právny nárok vo výške 16.099,35 Eur s príslušenstvom, pričom namieta právny dôvod a výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky a nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, t. j. oprávneného. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov, a to vznik škody, porušenie povinnosti konateľa a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa, pričom v danom predmetnom prípade nebolo uvedené naplnené, pretože povinný konal v súlade so svojou povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Povinný zastáva názor, že z jeho strany ako konateľa spoločnosti nedošlo v danom rozhodnom čase k porušeniu jeho povinností. Keďže povinný konal výlučne s odbornou starostlivosťou a súčasne v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti ako aj v súlade so zákonnými ustanoveniami, má za to, že nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, a teda zároveň z uvedeného dôvodu namieta nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom exekučnom konaní. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo/4/2013, v zmysle ktorého: „Vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, sa zodpovednosť konateľa za škodu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti, pričom zodpovednosť za škodu konateľa sa posudzuje bez ohľadu na jeho zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle § 373 a nasl. OBZ vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú 1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti." Povinný má za to, že ako konateľ úpadcu konal výlučne v súlade so záujmami spoločnosti a s odbornou starostlivosťou, teda konal spôsobom, ktorý neohadzuje záujmy spoločnosti, pričom nezvýhodňoval svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a rovnako tak nezvýhodňoval ani konanie tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Povinný vždy vynaložil náležité úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal, na základe čoho následne s odbornou starostlivosťou posúdil to, ako má konať, aký postup má zvoliť, prípadne ktoré iné kvalifikované osoby má osloviť. Ďalej povinný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6To/43/2018, v zmysle ktorého: „Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislostí so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania, potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky splnené súčasne, zodpovednosť za škodu nevznikne." V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp. zn. lCob/486/2012: „Ak sa konateľovi nedá pričítať porušenie zásady odbornej starostlivosti a dobrej viery, považuje sa chybné rozhodnutie za podnikateľské riziko." Z vyššie uvedených skutočností má povinný za to, že naplnenie uvedených požiadaviek, a to odbornej starostlivosti a dobrej viery v konanie, ktoré je v záujme spoločnosti, nebude konateľ spoločnosti zodpovedať za prípadnú škodu, ktorú by spôsobil spoločnosti, a to aj vtedy, ak by išlo o riskantné podnikateľské rozhodnutie. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj v dôsledku toho, že povinný popiera vymáhaný nárok v celom rozsahu, povinný navrhuje súdu, aby vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorú nie je možné exekúciu vykonať v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň žiada súd, aby priznal povinnému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému.
10. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a vo vyjadrení uvádza, že predmetom exekučného konania a úkonov exekučného súdu nie je v zásade prieskum už predtým vydaných právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov. Pokiaľ by tomu tak malo byť, neexistovala by tu potreba všeobecných súdov, nakoľko ich rozhodnutie by v zásade mohol kedykoľvek iný (im rovnocenný) súd zmeniť. Povinný, pokiaľ chcel ním v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzané argumenty uviesť, mohol ich uviesť v písomných podaniach pred prvoinštančným súdom, resp. v rámci pojednávania vykonaného prvoinštančným súdom. Oprávnený má za to, že pokiaľ povinný s exekučným titulom nesúhlasil, mal možnosť, pred jeho právoplatnosťou, podať odvolanie a zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť prieskum exekučného titulu. Povinný ale nevyužil žiadnu z relevantných uvedených. Nakoľko nie je daná právomoc exekučného súdu na prieskumu exekučného titulu a nakoniec s ohľadom na skutočnosť, že povinný nenamieta návrhom na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti, ktoré nastali, príp. mohli nastať po vydaní exekučného titulu, má oprávnený za to, že nie je splnený žiaden z predpokladov pre to, aby bolo návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovené. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto oprávnený navrhuje, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov konania za vyjadrenie k návrhu.
11. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
14. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutia súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetné exekučné tituly - Rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4Cb/8/2021 zo dňa 30.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2021 a vykonateľnosť dňa 26.06.2021, Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Cb/8/2021 zo dňa 22.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.08.2021 a vykonateľnosť 17.08.2021, neboli zrušené.
15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
16. K námietkam povinného, ktorými vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu súd uvádza, že tieto uplatniť podaním opravných prostriedkov voči exekučným titulom (odvolanie voči rozsudku, sťažnosť voči uzneseniu o náhrade trov konania), avšak povinný tak neurobil a opravné prostriedky voči predmetným exekučným titulom nepodal. Tvrdenie povinného, že konal s odbornou a náležitou starostlivosťou dokazoval vo svojom konaní Okresný súd Topoľčany v rozsudku pod sp. zn. 4Cb/8/2021 zo dňa 30.04.2021, ktorým dospel k záveru, že povinný (žalovaný) nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Svojej zodpovednosti za škodu sa povinný (žalovaný) nezbavil, pretože nepreukázal, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a zároveň v dobrej viere. Z toho dôvodu povinný (žalovaný) zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie a tejto zodpovednosti sa žiadnym zákonným spôsobom nezbavil. Súd má za to, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukazujú ani jeden z dôvodov zastavenia exekúcie súdom.
17. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
20. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
21. Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
22. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 205,25 Eur (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 160,17 Eur + 1x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 Eur + DPH vo výške 34,21 Eur).
23. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.