Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-20-2016.pdf
PDF · 88.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: M.. F. Z., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O., Ľ.. Š. XXXX/XX, proti odporcovi: N. Z., rod. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O.Č., V.. C. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti voči manželke, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16. 12. 2016 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke a to od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/651/2015 - 79 zo dňa 4. 4. 2016, právoplatným dňom 12. 10. 2016, ho súd zaviazal na platenie výživného na manželku, počnúc dňom 4. 4. 2016, vo výške 100,- eur mesačne. Odporca nastúpil dňom 2. 9. 2016 do zamestnania ako ekonóm, jeho príjem je cca. 800,- eur mesačne. Navrhovateľ je evidovaný ako nezamestnaný, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Jeho pracovný pomer sa skončil 7. 7. 2016.
2. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasil s návrhom, žiadal ho zamietnuť, uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu sa nezakladajú na pravde. Nie je pravdou, že je zamestnaný. Zamestnávateľ s odporcom rozviazal pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Od 13. 9. 2016 je odporca evidovaný ako nezamestnaný. Jeho príjem pozostáva z dávky v nezamestnanosti 871,- eur (v trvaní šesť mesiacov), výživného na maloleté deti 180,- eur a rodinných prídavkov 47,- eur. Navrhovateľ sám v r. 2016 predal spoločné auto zn. RENAULT Megane, EČ: Z.. Navrhovateľ pracuje v ORLÍK o.z. Močenok, IČO: 42427908. Z jeho dohody o ukončení prac. pomeru je zrejmé, že táto bola ukončená zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu so záhradou v hodnote cca. 200 000,- eur. Je poberateľom príspevku od štátu, ktorý mu slúži na kompenzáciu všetkých nákladov spojených so zdravotnými potrebami. Navrhovateľ si neplní vyživovaciu povinnosť ani voči odporcovi a ani voči mal. deťom. Navrhovateľ je schopný platiť súdom určené výživné, pretože má dostatok finančných prostriedkov, ktoré používa na nadmerné požívanie alkoholu, hazard, účasť na športových podujatiach v zahraničí. Navrhovateľ pod vplyvom alkoholu zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul jeho spolujazdec. Za tento skutok bol odporca odsúdený Rozsudkom Okresného súdu v Galante sp.zn. 1T/130/2006 zo dňa 8. 6. 2009, ktorým mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, vyslúchol účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Navrhovateľ podal na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, ako je vyššie uvedené.
5. Účastníci konania sú manželia, hoci na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 12P/224/2015, ktoré však dodnes nie je právoplatne skončené. Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. k. 5C/651/2015 - 79 zo dňa 4. 4. 2016, právoplatným dňa 12. 10. 2016, súd zaviazal navrhovateľa na platenie výživného na manželku (odporcu), počnúc dňom 4. 4. 2016, vo výške 100,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/389/2015 - 51 zo dňa 7. 7. 2016, právoplatným 4. 8. 2016, súd schválil rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté deti na čas do rozvodu zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou 110,- eur mesačne, na maloletú H. sumou 70,- eur mesačne u oboch detí počnúc od 1.8.2015, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
6. Po vykonaní dokazovaní súd zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane ani jedného účastníka konania k výraznej zmene pomerov po vydaní rozsudku pod č. k. 5C/651/2015 - 79 zo dňa 4. 4. 2016 tak, aby tieto boli dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. V súvislosti s ustanovením § 71 treba uviesť, že uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z takéhoto právno-teoretického vymedzenia by mohlo vyplývať, že za existencie spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Napriek tomu súdna prax rešpektuje prípady, keď manželia spolu nehospodária, ako aj pojmový znak vyživovacej povinnosti, a to použitie týchto prostriedkov výlučne pre potreby oprávnenej osoby (hoci ide o prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto
druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením § 71 ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu.
9. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania.
10. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.
11. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u navrhovateľa nenastala taká zmena skutočností, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásady rovnosti účastníkov konania. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa dobrovoľne dohodol so zamestnávateľom ORLIK o.z. na skončení pracovného pomeru (t.j. dobrovoľne sa stal nezamestnaný), ako sám navrhovateľ uviedol, mal v práci neospravedlnenú absenciu a tento pracovný pomer trval od 1. 3. 2016 do 7. 7. 2016. Je potrebné však poukázať na to, že občianske združenie zahájilo činnosť 1. 10. 2015, jeho predsedom je otec navrhovateľa, sám navrhovateľ je členom správnej rady. Súd preto považuje skončenie pracovného pomeru za účelové. Navrhovateľ súdu nepreukázal či a aký príjem mu plynie z členstva v správnej rade, od 15. 3. 2018 však popri tom navrhovateľ začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ si žije nad pomery zodpovedajúceho jeho príjmu, ako uviedol, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 326,80 eura mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči odporcovi si neplní. V r. 2017 navrhovateľ zložil rigoróznu skúšku v Sládkovičove so získaním titulu JUDr., ktorá bola platená (960,- eur). tento výdavok súd považuje za neprimeraný s poukazom na to, že sa navrhovateľ nevenuje právnickej praxi. Je výlučným vlastníkom rodinného domu v Močenku o rozlohe 200 m2, bol vlastníkom aj OMV zn. Renault, ktoré si kúpil ako nové v r. 2014 za kúpnu cenu 13 153,- eur, toto však predal a kúpil dve vozidlá - zn. Fiat Punto (vlastní navrhovateľ) a zn. Peugeot 206 (vlastí otec navrhovateľa), naďalej však spláca úver poskytnutý na kúpu vozidla Renault vo výške 250,- eur mesačne a bude ho splácať ešte 3 roky. Na pojednávaní konanom dňa 10. 10. 2017 navrhovateľ uviedol, že má pravidelné mesačné výdavky vo výške 866,- eur (výživné na maloleté deti - 180,- eur, úver na auto - 247,- eur, energie na dom (plyn, elektrina, voda) - 170,- eur, potraviny, hygiena + inzulín
- 200,- eur, PHM - 20,- eur, telefón - 50,- eur).
12. U odporcu došlo k tej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, že začal pracovať u zamestnávateľa PRE NAŠE DETI, s.r.o. počnúc dňom 1. 6. 2017 s dohodnutým pracovným časom 20 hodín týždenne, s dohodnutou mzdou 218,- eur brutto mesačne. Do dňa rozhodnutia súdu dosiahol čistý mesačný priemerný príjem vo výške 205,- eur. V dedičskom konaní sp. zn. 26D/156/2017 zdedil ornú
pôdu v O., parc. reg. „I.“ č. XXXX o výmere 61 m2 v podiele 1/3 (uznesenie súdu zo dňa 4. 4. 2018) zapísanú na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor.
13. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku a návrh zamietol, nakoľko vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov. Súd má za to, že je aj naďalej v schopnostiach navrhovateľa platiť určené výživné. Súd poukazuje aj na to, že odporca sa stará o mal. deti a o ich spoločnú domácnosť, v ktorej žijú. Naopak navrhovateľ pristupuje k plneniu svojich vyživovacích povinností veľmi laxne, uprednostňuje svoje záujmy a potreby pred potrebami ľudí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a túto stavia na posledný stupeň rebríčka svojich povinností a záujmov.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).