Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-76-2018.pdf
PDF · 65.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/76/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného G. L., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.11.2017, č. k. 3PP/123/2017-32, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.6.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. L., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21.11.2017, č. k. 3PP/123/2017-32 súd rozhodol, že podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. sa žiadosť odsúdeného G. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v B., trvale bytom Q. XXXX/X, B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.09.2016 č. k. 0T/355/2016, zo dňa 19.05.2016 č. k. 5T/234/2016 a Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.08.2016 č. k. 0T/110/2016, zamieta. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť, ktorú písomne bližšie neodôvodnil do dňa rozhodnutia tunajšieho súdu. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nespĺňa podmienku materiálnu, podľa ktorej by sa dalo od odsúdeného očakávať, že po prepustení na slobodu povedie riadny život. Vo vzťahu k podmienke predpokladu, že bude odsúdený viesť po prepustení z výkonu trestu riadny život, okresný súd dospel k záveru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.
a to najmä ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Prihliadol aj na charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj na sklony odsúdeného k opakovanému páchaniu trestnej činnosti (doposiaľ bol 17-krát súdne trestaný, ide o recidivistu). Z uvedeného prvostupňový súd vyvodil záver, že páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd záverom poukazuje aj na skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený Okresným súdom Trnava, sp. zn. 1PP/28/2000, kde sa ani neosvedčil, avšak aj po tejto možnosti nápravy odsúdený opakovane ďalej páchal trestnú činnosť, keď bol opäť 11 krát súdne trestaný. Z tohto súd nenadobudol presvedčenie, že by odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú, podľa názoru sťažnostného súdu, zistené v celom rozsahu správne. Prvostupňový súd v otázke očakávaní ohľadne vedenia riadneho života veľmi presne identifikoval tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré je potrebné brať pri rozhodovaní do úvahy a správnym spôsobom ich aj vyhodnotil. Vzhľadom na obsahovú správnosť a aj vyčerpávajúci rozsah príslušnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia, sťažnostný súd nepovažuje za potrebné opakovať argumentáciu prvostupňového súdu, na ktorú na tomto mieste odkazuje. Je možné iba zdôrazniť, že odsúdený bol doposiaľ 17-krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody aj teraz. Vykonával doteraz viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody a bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Početnosť predchádzajúcich odsúdení sťažovateľa vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce odsúdenia, výkony trestov odňatia slobody, ani príležitosť daná mu podmienečným prepustením, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré ústav vyhodnotil tak, že odsúdený plní ciele programu zaobchádzania len čiastočné tiež nesvedčia o náprave sťažovateľa vo výkone trestu odňatia slobody. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.