Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-95-2018.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Y. 1311/4, 98X XX Z., o zaplatenie 1.570,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/188/2016-96 zo dňa 27. októbra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. októbra 2017 (v poradí druhým) zamietol žalobu o zaplatenie 1.570,21 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1.570,21 eur od 03.05.2007 do zaplatenia (prvý výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (druhý výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou, ktorá mu bola doručená 30.06.2016, domáhal peňažného plnenia z dôvodu, že na základe zmluvy o úvere č. 6461183 dňa 27.02.2007 ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver 1.327,76 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť počnúc dňom 28.03.2007 spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.133,90 eur, spolu 2.461,66 eur, v 12 mesačných splátkach po 205,14 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratila výhodu splátok a dlh sa stal 03.05.2007 splatným. Žalobca podal na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal podozrenie, že žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu v úmysle úver vôbec nesplácať, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že do podania trestného oznámenia neuhradila žiadnu splátku napriek tomu, že mala finančné prostriedky. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08.01.2008 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol ako poškodený so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie; trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.01.2008. 1.1.1. Žalovaná na pojednávaní prevzatie peňazí od žalobcu v zmysle zmluvy o úvere potvrdila, k výške úhrad sa vyjadriť nevedela. S poukazom na dátum poskytnutia úveru 27.02.2007 a právoplatnosť trestného rozkazu nadobudnutú dňa 23.01.2008 vzniesla námietku premlčania a navrhla zamietnutie žaloby.
1.2. Súd prvej inštancie mal preukázaný prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým bola existencia protiprávneho úkonu, trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08.01.2008, pretože je v zmysle § 195 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní. 1.2.1. Okresný súd skúmal aj naplnenie druhého predpokladu existencie zodpovednostného právneho vzťahu, ktorým je vznik škody. Adhéznu zmluvu o úvere z 27.02.2007, s obsahom zachyteným na predtlačenom formulári, vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru o potrebe aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva. Uviedol, že žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť obsah zmluvy vopred pripravenej žalobcom. Pokiaľ chcela získať finančné prostriedky, mala povinnosť žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok a žalobcovi ho vrátiť. Následne žalobca rozhodol, v akej výške a za akých podmienok úver dlžníčke poskytne a vyhotovil nový text zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý žalovanej predložil aj so schválenou výškou úveru a ďalšími náležitosťami, ktoré dopísal; žalovaná ich nedokázala ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať alebo odmietnuť. Samotná zmluva aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Zmluva neobsahuje ani náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto v zmysle § 4 ods. 3 druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej potom vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len istinu úveru vo výške 1.327,76 eur, ktorá je škodou vzniknutou v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Z dlhu však žalovaná uhradila 424,88 eur, preto je skutočná škoda vo výške 902,87 eur. 1.3. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania okresný súd konštatoval, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť odkedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe, pričom plynie v rámci 10 ročnej (v prípade škody spôsobenej úmyselne) objektívnej premlčacej doby. Zosplatnenie úveru v konaní nebolo preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru nepredložil). Okresný súd potom dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom právoplatnosti trestného rozkazu č. k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08.01.2008 Okresného súdu Lučenec, t. j.. 23.01.2008, kedy sa žalobca nepochybne dozvedel o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá a uplynula dňa 23.01.2010. Žaloba bola podaná dňa 30.06.2016, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto ju súd zamietol. 1.4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p.. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v spore žiadne trovy nevznikli, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, čím súčasne rozhodol aj o výške náhrady. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p.. Uviedol, že svoj nárok na náhradu škody uplatnil žalobou doručenou okresnému súdu 30.06.2016, keďže bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/263/2007 z 08.07.2008 (správne má byť uvedené 08.01.2008, pozn. odvolacieho súdu) na civilné konanie.
2.1. Podľa odvolateľa nemal okresný súd ex offo prihliadať na premlčanie, lebo aplikácia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neprichádza do úvahy. 2.2. Namietol aplikáciu ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresným súdom tvrdiac, že na plynutie premlčacej doby je nevyhnutné aplikovať § 106 ods. 2 tejto právnej úpravy. Do úvahy prichádza aj aplikácia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo ak povinný uzná povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch sa neuplatnia kombinované premlčacie doby, ale 10 ročná premlčacia doba. Konanie žalovanej malo charakter úmyslu, ako vyplýva z právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť poškodenému domáhať sa náhrady škody spôsobenej úmyselne v dlhšom časovom intervale (§ 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Udalosť, z ktorej škoda vznikla nemožno stotožňovať iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo. Žalobca má za to, že si škodu uplatnil v objektívnej lehote na jej náhradu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/44/2008 z 28.04.2008, podľa ktorého dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Zdôraznil nález Ústavného súdu SR z 23.11.2011 sp. zn. I.ÚS 269/2011, podľa ktorého rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Poukázala na to, že v odvolaní absentuje podpis žalobcu, jeho IČO aj údaj o zápise v obchodnom registri, takže nie je možné posúdiť, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Ani žalovaná v odvolaní nie je označená dátumom narodenia a adresou jej trvalého pobytu. Nevie posúdiť ani včasnosť podaného odvolania. Navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
3.1. Podľa žalovanej súd prvej inštancie neporušil procesné práva žiadnej zo strán, konanie nemá žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a skutkové zistenia okresného súdu sú správne.
3.2. V trestnom konaní nebol úplne ustálený presný rozsah škody, aj keď nebola žalobcom uplatnená. Zdôraznila potrebu právnej ochrany, ktorú v postavení spotrebiteľa žalovaná požíva. Námietku premlčania, ktorú vzniesla, súd prvej inštancie správne posúdil podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka sa posudzuje premlčanie práva na nútený výkon rozhodnutia.
4. Žalobca v replike odmietol postavenie žalovanej ako spotrebiteľky, lebo jej bol úver poskytnutý na výkon povolania. Zmluva o úvere č. XXXXXXX dňa 27.02.2007 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzájomný právny vzťah strán sporu je preto obchodnoprávnym.
4.1. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca uviedol, že sa domáhal náhrady škody 442,- eur s príslušenstvom a s výnimkou tvrdenia, že žalovaná mala byť odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3T/263/2007 zo dňa 29.06.2010, zopakoval svoje dovtedajšie tvrdenia týkajúce sa premlčania.
5. Žalovaná v duplike poukázala na nesprávne uvedenie výšky požadovanej náhrady škody aj na nesprávne označenie trestného rozkazu, ktorým mala byť odsúdená. Poprela, že jej bol úver poskytnutý na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania, preto ide o úver spotrebiteľský. Zdôraznila premlčanie nároku žalobcu.
6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s .p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie proti prvému výroku nie je dôvodné. Formálne vady odvolania vytýkané žalovanou vo vyjadrení k odvolaniu neboli zistené. Označenie strán sporu je v odvolaní dostatočné. Odvolanie bolo podané elektronicky.
6.1. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.) aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s .p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o premlčaní uplatneného nároku. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto prvý výrok rozsudku okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Právna povaha zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nebola sporná. Kľúčovým pre posúdenie veci bolo rozhodnutie o otázke, či došlo k premlčaniu nároku vzhľadom na námietku premlčania vznesenú na pojednávaní žalovanou. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca namietal potrebu posúdenia plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože automaticky neplatí, že dátumom právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní sa ako poškodený dozvedel o vzniku a rozsahu škody. Konkrétne tvrdenie, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, žalobca neuviedol. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a vzájomne nezávislé je aj ich plynutie a skončenie. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, plynúcej v rámci 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, keďže išlo o škodu spôsobenú úmyselne. Ak subjektívna premlčacia doba začne plynúť a aj skončí v priebehu plynutia objektívnej premlčacej doby, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné pojem „dozvedel sa o škode“ vykladať tak, že poškodený vedel o druhu spôsobenej škody, o jej rozsahu umožňujúcom uplatniť právo na súde aj o tom, kto za škodu zodpovedá, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť. Okresný súd ustálil, že žalobca sa nepochybne dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá právoplatnosťou rozhodnutia vydaného v trestnom konaní pod sp. zn. 3T/263/2007 Okresného súdu Lučenec, čo bol dátum 23.01.2008. Tento záver súdu prvej inštancie odvolateľ konkrétnymi skutočnosťami nevyvrátil. Subjektívna premlčacia doba potom podľa súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu uplynula 23.01.2010, súdne konanie bolo začaté 30.06.2016, teda po jej márnom uplynutí. Z hľadiska ďalšieho posúdenia veci je irelevantné, či tak stalo pred začatím, alebo počas plynutia objektívnej premlčacej doby.
8. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, ale správnosť výroku o trovách konania nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu zmenil (§ 388 C. s. p.) tak, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo výroku a právnej úprave. Súd prvej inštancie totiž správne aplikoval § 255 C. s. p. aj zásadu plného úspechu žalovanej v konaní. V odôvodnení ale uviedol, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, čím rozhodol aj o ich výške, keďže jej žiadne trovy nevznikli. Žalovaná odvolanie proti výroku o trovách konania nepodala, teda sa s nepriznaním ich náhrady stotožnila. Vo výroku rozsudku však okresný súd uviedol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, čo nekorešponduje s jeho úvahami uvedenými v odôvodnení rozsudku. Odvolaciemu súdu nezostávalo iné, iba toto pochybenie súdu prvej inštancie odstrániť formálnou zmenou druhého výroku.
9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. . V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní vznikli napr. náklady na poštovné vynaložené v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu a dupliky.
10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).