Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6Csp/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, B. S., o zaplatenie 1.678,09 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. V časti zaplatenia sumy 552,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,64 eur od 30.10.2014 do 10.01.2018, zo sumy 352,64 eur od 11.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 402,64 eur od 15.02.2018 do 08.03.2018, zo sumy 452,64 eur od 09.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 502,64 eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 552,64 eur od 16.05.2018 do zaplatenia sa konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 822,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

- zo sumy 1.372,66 eur od 30.10.2014 do 10.01.2018

- zo sumy 1.022,66 eur od 11.01.2018 do 14.02.2018

- zo sumy 972,66 eur od 15.02.2018 do 08.03.2018

- zo sumy 922,66 eur od 09.03.2018 do 12.04.2018

- zo sumy 872,66 eur od 13.04.2018 do 15.05.2018

- zo sumy 822,66 eur od 16.05.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 63,60 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 17.08.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.678,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.678,09 eur od 30.10.2014 do zaplatenia a trovy konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu pôžičky 1.500 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 52,35 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.408,01 eur, pričom žalovaná uhradila sumu 124,70 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný žalobca dňa 27.08.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú na úhradu

dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani dodatočne poskytnutej lehote pôvodný žalobca listom zo dňa 29.10.2014 úver zosplatnil. Uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 1.800,15 eur, žalovaná uhradila sumu 124,70 eur a žalobca si uplatnil aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,64 eur.

2. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobnú upomienku, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti a prehľad splátok a úhrad.

3. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 05.01.2018 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca, a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.

4. Podaním zo dňa 05.06.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 2,64 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 550 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaná počas konania uhradila dňa 10.01.2018 sumu 350 eur, dňa 14.02.2018 sumu 50 eur, dňa 08.03.2018 sumu 50 eur, dňa 12.04.2018 sumu 50 eur, dňa 15.05.2018 sumu 50 eur. Žalobca zároveň upravil žalobný návrh tak, že žalovaná má zaplatiť žalobcovi sumu 1.125,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.675,45 eur od 30.10.2014 do 10.01.2018, zo sumy 1.325,45 eur od 11.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 1.275,45 eur od 15.02.2018 do 08.03.2018, zo sumy 1.225,45 eur od 09.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 1.175,46 eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 1.125,45 eur od 16.05.2018 do zaplatenia. Zároveň uviedol, že žalovaná prejavila záujem predmetnú pohľadávku uhradiť formou mesačných splátok vo výške 50 eur s ktorou žiadosťou žalobca súhlasí.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Nakoľko bola žaloba vzatá v časti späť pred začatím predbežného prejednania sporu resp. pred začatím pojednávania súd konanie v časti o zaplatenie sumy 552,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2,64 eur od 30.10.2014 do 10.01.2018, zo sumy 352,64 eur od 11.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 402,64 eur od 15.02.2018 do 08.03.2018, zo sumy 452,64 eur od 09.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 502,64 eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 552,64 eur od 16.05.2018 do zaplatenia zastavil.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, zmluvou o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, prehľadom splátok a úhrad žalovanej, uznesením č.k. 6Csp/52/2017 - 34 zo dňa 05.01.2018, čiastočným späťvzatím žaloby, výsluchom žalovanej ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

10. Pôvodný žalobca uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) vo forme predtlačeného formulára. Zo zmluvy vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume 1.500 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 52,35 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 908,10 eur, celková čiastka 2.408,10 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 27,01 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 45,94 %. Termín konečnej splatnosti si strany dohodli 12/2017.

11. Z listu zo dňa 27.08.2014 vyplýva, že pôvodný žalobca vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 225,12 eur a poučil ju o možnosti zosplatniť úver.

12. Z listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pôvodný žalobca zosplatnil celý dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX.

XX. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila do podania žaloby sumu 124,70 eur.

14. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a prílohy č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.

15. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalovaná potvrdila, že z VÚB banky brala pre svojho syna pôžičku, podpísala zmluvu dňa XX.XX.XXXX, chcela synovi pomôcť, pretože chcel kúpiť svojim dcéram mobily, avšak žiadne peniaze od neho nevidela, vykašlal sa na ňu a namiesto neho spláca úver ona a nemá s ním dobré vzťahy. Uviedla, že žije sama v prenajatom byte spolu s vnukom a vnučkou, ktorí jej boli zverení do starostlivosti rozhodnutím súdu, obe deti navštevujú školu. Vnučka strednú školu a vnuk základnú, jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 391 eur, iné príjmy nemá, nemá ani žiaden majetok väčšej hodnoty, platí nájomné 105 eur mesačne, platí mesačne elektrinu 48 eur a 1x štvrťročne vodné - stočné cca 50 eur. Vnuk, ktorý má 14 rokov dostáva náhradné výživné vo výške 160 eur, vnučka nedostáva nič, keďže brigádovala a musí si zabezpečiť svoj príjem brigádnicky. V konaní vedenom pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX bolo čiastočne konanie zastavené a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, takže v tomto konaní bola úspešná. Okrem tohto dlhu iné splátky neplatí. Splátky vo výške 50 eur spláca na základe telefonického dohovoru s nejakou pani od žalobcu. Uviedla, že neuznáva dlh, myslí si, že zmluva neobsahuje zmluvné podmienky v zmysle zákona a v prípade súdneho rozhodnutia trvá na splátkach vo výške max. 50 eur, nakoľko jej príjem je na hrane životného minima.

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 217 ods. 1, 2 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. (2) Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

35. Podľa § 232 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX platne uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej, zatiaľ čo žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ nie (z obsahu zmluvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva iný záver). Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol právnym predchodcom žalobcu vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.

37. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Menia sa len údaje ohľadne osoby dlžníka, jeho osobných identifikačných údajov a tie časti zmlúv, kde sa dopĺňa výška úveru, počet splátok, výška splátky, výška poplatku. Ide teda o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom je zrejmé z obsahu listín, že ide o zmluvu, aká sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a ide o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na jej právnu formu. Navyše je nutné tento vzťah posudzovať ako vzťah podliehajúci právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov formou pôžičky, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade je písomná forma zachovaná. Aby však žalobca mohol požadovať za poskytnutie spotrebiteľského úveru úroky z úveru a poplatky musí zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože s absenciou niektorých týchto náležitostí spája § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 52,35 eur a počet splátok 48, pričom z týchto údajov obsiahnutých v zmluve nevyplýva aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Z dôvodu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí v zmluve sa preto predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

40. Súd považoval preto žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 1.500 eur a žalovanou uhradenou sumou pred podaním žaloby (124,70 eur) ako aj sumy v ktorej bola žaloba vzatá späť (552,64 eur), a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 822,66 eur (1.500 eur - 124,70 eur - 552,64 eur) vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 822,66 eur. Vo zvyšnej časti istiny (ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.

41. Nakoľko sa žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovanej v priebehu konania a zmenu žaloby žalobcu. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.372,66 eur od 30.10.2014 do 10.01.2018, zo sumy 1.022,66 eur od 11.01.2018 do 14.02.2018, zo sumy 972,66 eur od 15.02.2018 do 08.03.2018, zo sumy 922,66 eur od 09.03.2018 do 12.04.2018, zo sumy 872,66 eur od 13.04.2018 do 15.05.2018, zo sumy 822,66 eur od 16.05.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol.

42. V závere súd dopĺňa, že v predmetnej veci zohľadnil aj rozsudok vydaný Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Tiež rozhodol tak, že článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho [1][2]. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR[11], desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. V rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 20Co/50/2015, v ktorom sa spoločnosť Home Credit Slovakia v odvolaní voči pôvodnému rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v časti úrokov a poplatkov z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, dokonca doslovne domáhal nepriameho účinku Smernice vo vzťahu k predmetnému ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona (členenie splátok na istiny, úroky a poplatky), pričom Krajský súd v Prešove zaujal k tejto argumentácii odmietavé rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že " spoločnosť [Home Credit Slovakia, a.s.] zastáva právny názor, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad, v tomto prípade súd prvého stupňa pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách a spotrebiteľskom úvere Článok 10 ods. 2 písm. h) - Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd SR nazýva nielen zjavnou neodôvodnenosťou súdneho rozhodnutia, ale aj „arbitrárnosťou“ (svojvoľnosťou) súdneho rozhodnutia. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora z 28. 1. 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd., C-406/08, bod 45.". K tejto argumentácii a dovolaniu sa eurokonformného výkladu Zákona Krajský súd v Prešove zaujal

odmietavé stanovisko, keď vyjadril, že "Odvolaciemu súdu rovnako ako súdu prvého stupňa neušlo pozornosti, že zmluva o úvere neobsahuje rozpísaný údaj o splátkach istiny, úrokoch, poplatkoch a taktiež v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Celkovo v nej je chaoticky a znepokojujúco uvedené množstvo údajov, v ktorých sa priemerný spotrebiteľ len ťažko zorientuje. Účelom právnej úpravy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené" (PAVÚK, Anton, Mgr. - Prečo rozsudok SDEU vo veci Home Credit Slovakia c/a S. O. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR.URL: <http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara- biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html>.).

40. Z vyššie uvedeného má súd za to, že v rámci rozhodovania o lehote, do ktorej treba povinnosť z rozsudku splniť, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaná žije sama s prenajatom byte spolu s vnukom a vnučkou, ktorí jej boli zverení do starostlivosti rozhodnutím súdu, obe deti navštevujú školu. Vnučka strednú školu a vnuk základnú, jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 391 eur, iné príjmy nemá, nemá ani žiaden majetok väčšej hodnoty, platí nájomné 105 eur mesačne, platí mesačne elektrinu 48 eur a 1x štvrťročne vodné - stočné, cca 50 eur. Vnuk dostáva náhradné výživné vo výške 160 eur. Žalovaná však má záujem dlh splatiť v splátkach a žalobca s výškou splátok súhlasí. Je preto namieste povoliť dlh splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur aj vzhľadom na výšku záväzku, avšak pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s čo i len jednou zo splátok.

41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom vyčíslení predstavuje sumu 1.678,09 eur s príslušenstvom, pričom žalobca mal úspech v sume 1.372,66 eur s príslušenstvom (priznaná suma 822,66 eur a suma 550 eur, kde má súd preukázané, že v tejto časti zavinila zastavenie konania žalovaná v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže uvedenú sumu zaplatila po podaní žaloby) a neúspech v sume 305,43 eur (zamietnutá suma 302,79 eur a suma 2,64 eur kde má súd preukázané, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže neuviedol dôvod späťvzatia). Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu v rozsahu 81,80 % a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 18,20 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 63,60 % (81,80 % - 18,20 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejšou stranou žalobca a súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 63,60 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.