Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10Co-7-2018.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, v zastúpení právne : Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50361368, proti žalovanej - Y. F.-F.ć, nar. X.X.XXXX, bytom T. O., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1.823,86 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6Csp/36/2017- 88 zo dňa 16.11.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa dňa 10.5.2017 žalobca domáhal u súdu uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 1.823,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.823,86 eur od 6.10.2009 do zaplatenia. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo súdom konštatované premlčanie uplatneného peňažného nároku.
2. Vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázané, že žalobca peňažný nárok voči žalovanej uplatňuje zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Žalovaná dňa 4.8.2008 uzavrela s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere č. 4411126408, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 60.000 Sk (1.991,64 eur). Uvedený úver sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 57,59 eur (počet splátok 60, dátum prvej splátky 17.9.2008, dátum každej ďalšej splátky k 17. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 17.8.2013), celková výška nákladov 1.294,63 eur, úroková sadzba 21 % p.a., priemerná hodnota RPNM 17,40 % a RPMN 24,01%. Žalovanej bol úver poskytnutý vo výške podľa zmluvy, tá ale splatila svoj záväzok len čiastočne. Poštová banka, a.s. si uplatnila právo požadovať predčasné splatenie úveru, listom zo dňa 6.10.2009 predčasné zosplatnenie oznámila žalovanej s tým, že zároveň ju vyzvala na zaplatenie zosplatneného úveru vrátane príslušenstva v celkovej sume 2.021,27 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná list Poštovej banky, a.s. zo dňa 6.10.2009 neprevzala v odbernej lehote, zásielka obsahujúca tento list žalovanej adresovaná do vlastných rúk bola uložená na pošte Dolný Kubín dňa 13.10.2009. Článok 7.2 Obchodných podmienok obsahuje zmluvnú podmienku, podľa ktorej sa za doručenú považuje aj písomnosť, ktorá sa vráti do banky ako nedoručená, i keď sa klient o nej nedozvedel, a to dňom uloženia na pošte, resp. u písomnosti určených do vlastných rúk tretím dňom odo dňa uloženia na pošte. Článok 5 bod 5.2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje zmluvnú podmienku, že ak je klient v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp. v čiastočnej výške, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným, pričom v takomto prípade je banka oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru sankčným úrokom vo výške
stanovenej v oznámení, a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok. Žalovaná dohodnuté splátky úveru pravidelne platila do mája 2009 a potom so splácaním prestala (odkaz súdu na listinný dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 49 spisu). Ďalšie nasledujúce úhrady sú až z obdobia po 10.1.2010 (č.l. 42 spisu).
3. Dňa 2.1.2012 spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. doručila žalobu na Stály rozhodcovsky súd zriadený pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., ktorou sa voči žalovanej domáhala zaplatenia zostatku úveru s príslušenstvom zo zmluvy o úvere č. 4411126408, ktorú žalovaná uzavrela pôvodne s Poštovou bankou, a.s. dňa 04.08.2008. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. tvrdila, že predmetná pohľadávka jej bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 24.02.2011 so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, táto spoločnosť pohľadávku nadobudla od Poštovej banky, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010. Na základe vyššie uvedenej žaloby uvedený rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-C/0112/0246 zo dňa 27.1.2014, (právoplatný dňa 28.2.2014), ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., istinu 1.823,86 eur s 21% úrokom ročne z tejto sumy od 4.11.20111 do zaplatenia istiny, a úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.823,86 eur od 4.10.2011 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 3.10.2011 vo výške 1.019,85 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 113,75 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Rozhodcovským rozsudkom priznanú pohľadávku spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. uplatnila v exekučnom konaní návrhom na začatie exekúcie u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, žiadosť exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 6Er/101/2015-28 zo dňa 21.7.2015 zamietol, dospel k záveru, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke. Predmetné uznesenie okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil aj Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 3CoE/278/2015 zo dňa 7.4.2016, (právoplatné dňa 3.5.2016), následne exekúcia bola zastavená podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku uznesením č.k. 6Er/101/2015-50 zo dňa 5.8.2016, právoplatne dňa 2.9.2016. Spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. pohľadávku tvoriacu predmet konania 6Er/101/2015 postúpila na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 na aktuálneho žalobcu. Bolo nesporné, že žalovaná na úhradu poskytnutého úveru zaplatila celkovú sumu 919,24 eur (nepopreté skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 27.7.2017).
5. Po konštatovaní spotrebiteľského charakteru uplatneného peňažného nároku súd postupom podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prioritne skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný, za týmto účelom sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu OS Dolný Kubín 6Er/101/2015 a pri posudzovaní otázky premlčania z obsahu označeného spisu vychádzal.
6. Podľa názoru okresného súdu splatnosť žalovanej pohľadávky nastala na základe jednostranného právneho úkonu pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. a to oznámením o zosplatnení, ktoré bolo dôvodné, nakoľko v čase, kedy k nemu došlo, bola žalovaná v omeškaní so zaplatením viac ako štyroch splátok úveru (počnúc splátkou splatnou dňa 17.6.2009). Pohľadávka sa stala predčasne splatnou ku dňu, kedy žalovaná prevzala oznámenie o zosplatnení (tento záver súd opiera o právny názor Krajského súdu v Žiline uvedený v uznesení sp. zn. 11Co/92/2016 zo dňa 29.3.2016). V danom prípade k doručeniu oznámenia o zosplatnení žalovanej došlo fikciou, vychádzajúc zo zmluvnej podmienky uvedenej v obchodných podmienkach ( súd odkazuje na jej konkrétne znenie citované v odseku 9 písomného odôvodnenia svojho rozhodnutia ) dňom 16.10.2009. Svoje právo tak mohla Poštová banka, a.s. po prvýkrát uplatniť na súde dňa 17.10.2009, od tohto dňa začala plynúť aj 3 ročná premlčacia lehota, ktorej plynutie sa prerušilo doručením žaloby na rozhodcovský súd dňa 2.1.2012. Od 17.10.2009 do 2.1.2012 z trojročnej premlčacej lehoty uplynulo 807 dní, resp. 2 roky a 77 dní a ostalo z nej 288 dní. Počas rozhodcovského konania, ktoré sa právoplatne skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 28.2.2014, premlčacia lehota spočívala, v nadväznosti na tento záver okresný súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Žiline uvedeného v uznesení sp. zn. 11Co/92/2016 zo dňa 29.3.2016 korešpondujúce s právnym názorom toho istého krajského súdu v uznesení sp. zn. 10Co/259/2016 zo dňa 29.12.2016.
7. Okresný súd zdôraznil, že súdy oboch stupňov v exekučnom konaní 6Er/101/2015 prijali záver o neexistencii právomoci rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ide preto o materiálne nevykonateľné rozhodnutie, na základe čoho nemohlo mať za následok pretrhnutie dovtedy uplynutej premlčacej doby a nastúpenie novej 10 ročnej premlčacej doby, ako to predpokladá § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť“.
8. Po právoplatnom skončení rozhodcovského konania 3 ročná premlčacia doba (ktorá začala plynúť po splatnosti pohľadávky a spočívala počas rozhodcovského konania) začala vo svojej ostávajúcej časti 288 dní opätovne plynúť dňa 1.3.2014 ( rozhodcovské konanie skončilo právoplatne 28.2.2014 a rok 2014 nebol priestupným rokom), uplynula dňa 13.12.2014 a ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný až dňa 31.3.2015 (t.j. viac ako rok od vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Preto exekučné konanie trvajúce od 31.3.2015 do 2.9.2016 nemohlo spôsobiť podľa názoru okresného súdu spočívanie premlčacej doby. Okresný súd dodal, že ak by bol návrh na vykonanie exekúcie podaný najneskôr do 13.12.2014, k spočívaniu premlčacej doby by došlo (záver, že v prípade exekučného konania, ktoré sa skončilo pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia premlčacia doba spočíva súd opiera o právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/259/2016 zo dňa 29.12.2016). V aktuálne súdenej právnej veci žaloba bola doručená súdu dňa 10.5.2017, premlčacia doba uplynula už dňa 13.12.2014, nároky žalobou uplatnené sú premlčané.
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodoval súd o náhrade trov (nároku na náhradu) prvoinštančného konania. Podľa predmetného ustanovenia právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, ktorá sa nijakým spôsobom konania nezúčastňovala, trovy konania jej tak vzniknúť nemohli a súd jej ich preto nepriznal.
10. Voči rozsudku podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu, alternatívne zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávny záver okresného súdu prijatý v otázke premlčania peňažného nároku uplatneného žalobou na súde, ktorý záver viedol k zamietnutiu žaloby.
11. Pokiaľ ide o plynutie a spočívanie premlčacej doby, žalobca poukazuje na to, že výzva na splatenie úveru bola zo dňa 6.10.2009, premlčacia doba začala prvý krát plynúť až dňa 24.10.2009, kedy sa žalovaná mohla dozvedieť o zosplatnení úveru, o čom svedčí doručenka (uložená na pošte dňa 13.10.2009), pretože v zmysle predmetnej výzvy na splatenie úveru mala žalovaná ešte 10-dňovú lehotu na dobrovoľné splatenie úveru. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 2.1.2012. Pri podaní žaloby sa uplatňuje hmotnoprávna lehota a určujúci je dátum, kedy bola žaloba doručená na rozhodcovský súd t.j. 2.1.2012. Z tohto dôvodu podľa odvolateľa žalobca od 24.10.2009 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dobrovoľné splatenie) do 2.1.2012 (deň podania žaloby na rozhodcovskom súde) vyčerpal z trojročnej zákonnej premlčacej doby 2 roky 2 mesiace a 8 dní, dodáva ďalej, že aj v prípade počítania premlčacej doby odo dňa 7.10.2009 ( prvý deň po zosplatnení úveru)) do podania žaloby na rozhodcovský súd t.j. do 2.1.2012, vyčerpal by zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 2 mesiace a 25 dní. Odvolateľ súhlasí s argumentáciou súdu, že počas konania na rozhodcovskom súde premlčacia doba spočívala podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Exekučné konanie sa právoplatne skončilo 02.09.2016 a žalobu o zaplatenie peňažných nárokov voči žalovanej doručil Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 10.05.2017, na tomto základe odvolateľ tvrdí, že od 2.9.2016 (právoplatne zastavené exekučné konanie) do 10.05.2017 (doručená žaloba na Okresný súd Dolný Kubín) z premlčacej doby bola vyčerpaných ďalších 8 mesiacov a 8 dní. Spolu zo zákonnej trojročnej premlčacej doby boli čerpané 2 roky 10 mesiacov a 16 dní. Ak by počítal premlčaciu dobu odo dňa 7.10.2009, zo zákonnej trojročnej premlčacej doby by uplynuli 2 roky 11 mesiacov a 3 dni. Z týchto dôvodov nemôže súhlasiť s konštatáciou okresného súdu, že po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku ( 28.2.2014 ) začala premlčacia doba opäť plynúť. Súd v tejto súvislosti v podstate tvrdí podľa odvolateľa, že žalobca mal z dôvodu opatrnosti opätovne žalovať rovnakú vec na všeobecnom súde aj napriek tomu, že disponoval právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a podľa § 35 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle. Aj keby právny predchodca žalobcu postupoval tak ako súd naznačuje, musel by sa vysporiadať s ďalšími
procesnými prekážkami konania, napr. z pohľadu § 230 CSP podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
12. Pre odvolateľa nie je jasné, z akého dôvodu súd po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku pokračuje v počítaní pôvodnej 3-ročnej premlčacej doby. S poukazom na § 110 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Odvolateľ označuje za dôležitú skutočnosť, že až do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekučného konania mal za to, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-C/0112/0246 je právne perfektný. Až po právoplatnom zastavení exekučného konania - dňa 2.9.2016 došlo k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ na túto situáciu aplikuje stav, keď súd na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zruší rozhodcovský rozsudok a následne pokračuje v konaní na podklade pôvodnej žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, zruší rozhodcovský rozsudok a následne pokračuje v konaní na podklade pôvodnej žaloby. Následne argumentuje, že tak ako pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom na podklade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), s tým rozdielom, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku súdom, súd pokračuje v konaní podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a v prípade zastavenia exekučného konania na podklade nevykonateľného rozhodcovského rozsudku súd v konaní nepokračuje a pohľadávka sa stáva nevymožiteľná. Aj okresný súd uvádza v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia: „Možno potom uzavrieť, že ide o materiálne nevykonateľné rozhodnutie, na základe čoho nemohlo mať za následok pretrhnutie dovtedy uplynutej premlčacej doby a nastúpenie novej 10 ročnej premlčacej doby, ako to predpokladá ust. § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka“,- cituje odvolateľ a na tomto základe považuje za nepochybné, že veriteľ hoc postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty.
13. Odvolateľ na podporu svojho odvolania odkazuje aj na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v rozhodnutiach podľa neho v riešenej obdobnej problematike plynutia a spočívania premlčacej doby, napr. Okresného súdu Lučenec sp. zn 13Csp/119/2016, OS Nitra, sp. zn. 25Csp/249/2016, OS Pezinok sp. zn. 10Csp/88/2016, Okresný súd Stará Ľubovňa sp. zn. 5Csp/49/2016 a ďalšie. Vyzvdvihol záver Okresného súdu Lučenec prijatý v rozhodnutí vydanom v konaní sp. zn 13Csp/119/2016 podľa ktorého, pokiaľ žalobca riadne domáha svojho práva, či už uplatnením pohľadávky na rozhodcovskom súde a následne v exekučnom konaní premlčacia doba neplynula, tak ani k premlčaniu dlhu žalobcu nemohlo dôjsť. Odvolateľ v závere odvolania poznamenal, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere dňa 4.8.2008 na sumu 1991,64 eur a do dňa podania odvolania, teda za takmer 10 rokov žalovaná uhradila na svoj dlh celkovú sumu 919,24 eur, jej konanie sa prieči dobrým mravom, je v rozpore s akýmikoľvek zásadami elementárnej slušnosti a spravodlivosti, preto je nepochopiteľné, že takémuto konaniu súd poskytol ochranu.
14. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 CSP, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu pre vecnú správnosť. Zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na jeho závery poukazuje a tie zvýrazňuje (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
16. Okresný súd v posudzovanej veci skutkový stav veci zistil riadne, vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
17. Okresný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vyargumentoval skutkové a právne úvahy, z ktorých v súdenej veci vychádzal, zacitoval právne predpisy, ktoré pri posudzovaní otázky premlčania aplikoval, ďalej uviedol správne aj rozhodujúce a podstatné časové údaje, z ktorých pri počítaní začatia spočívania/nespočívania a ukončenia premlčacej doby vychádzal. Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je v celom rozsahu naplnením práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa vyjadruje k vecným otázkam bezprostredne súvisiacim s otázkou konštatovaného premlčania u žalobou uplatneného nároku.
18. Keďže odvolateľ napadol odvolaním rozsudok okresného súdu z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia otázky premlčania a z iných dôvodov vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu nenamietal, odvolací súd mohol a aj preskúmal rozsudok okresného súdu len z odvolacieho dôvodu namietaného odvolateľom.
19. Bezosporu peňažný nárok žalobou uplatnený u súdu dňa 10.5.2017 v sume istiny 1.823,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.10.2009 do zaplatenia je nárokom zo spotrebiteľského právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou ( č. 4411126408) dňa 1.8.2008 medzi pôvodným veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovanou. Poštová banka, a.s., (pôvodný veriteľ) si bezpochyby uplatnila právo požadovať predčasné splatenie úveru (tento záver vychádza z nepopretého skutkového tvrdenia) a listom zo dňa 6.10.2009 predčasné zosplatnenie oznámila žalovanej s tým, že túto vyzvala na zaplatenie zosplatneného úveru vrátane príslušenstva v celkovej sume 2.021,27 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Doručenie tejto výzvy nastalo fikciou doručenia vychádzajúc z článku 7.2 Obchodných podmienok a tak zásielka (oznámenie o zosplatnení úveru a výzva na zaplatenie dlhu úveru) žalovanej adresovaná do vlastných rúk bola uložená na Pošte v Dolnom Kubíne dňa 13.10.2009. Aj keby začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota podľa odvolacej argumentácie žalobcu až po uplynutí 10 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru a výzvy na plnenie, nič by to nezmenilo na záveroch okresného súdu v konštatovanom závere o premlčaní žalobou uplatneného nároku.
20. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 a 110). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
21. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne uzavrel v riešenej spotrebiteľskej veci zásadnú otázku - premlčanie nároku žalobcu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe vedúce k zamietnutiu žaloby. Doručenie písomného oznámenia veriteľa o zosplatnení pohľadávky z dôvodu riadneho nesplácania úveru žalovanou,- fikciou doručenia ktorá nastala dňom 16.10.2009 odvolateľ nenamietal. Následne potom správne určil okresný súd prvý deň začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby na deň 17.10.2009, v tento deň už vzniklo veriteľovi právo na podanie žaloby, na uplatnenie pohľadávky (zvyšku nesplateného úveru) v celej výške u súdu. Lehota uložená žalovanej na splnenie celej sumy dlhu v písomnom oznámení nie je z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby právne významná, právne významné je, že veriteľ ( resp. jeho právny nástupca) jednostranným prejavom vôle vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinností dlžníka splácať dlh riadne a včas ( nesporná skutková okolnosť ), od žalovanej žiadal zaplatenie dlžnej sumy naraz, vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa viaže k dátumu 16.10.2009 - t.j. ku dňu kedy nastala fikcia doručenia písomného oznámenia žalovanej.
23. Nebol spor o tom, že svoj dlh veriteľ vymáhal cestou rozhodcovského súdu podaním žaloby 2.1.2012, t.j. od 17.10.2009 do podania žaloby rozhodcovského súdu uplynula doba 2 roky a 77 dní. Premlčacia lehota jednoznačne neplynula ale spočívala v priebehu vedeného rozhodcovského konania, po jeho právoplatnom skončení dňa 28.2.2014 pokračovala dňom 1.3.2014 a uplynula 13.12.2014. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní podaný až 31.3.2015, jednoznačne sa tak stalo po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Znamená to, že ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie trojročná premlčacia doba uplynula.
24. Správne vzhľadom na výsledok konania vedenom u OS Dolný Kubín pod sp.zn. 6Er/101/2015 uzavrel okresný súd, že materiálne nevykonateľné rozhodnutie nemohlo mať za následok pretrhnutie dovtedy uplynutej premlčacej doby - všeobecnej trojročnej ( ktorá v súdenej veci uplynula 13.12.2014 ) a nastúpenie novej 10 ročnej premlčacej doby ako to predpokladá § 110 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na význam inštitútu pretrhnutia premlčacej doby, čo znamená, že v dôsledku zákonom predpokladanej okolnosti prestane premlčacia doba plynúť a po odpadnutí prekážky začne plynúť od začiatku nová, vždy desaťročná premlčacia doba, a medzitým uplynutá pôvodná premlčacia doba sa stáva právne bezvýznamnou. Dôvodom pretrhnutia premlčacej doby je priznanie práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu - tzv. adjudikované právo. Rozhodnutím súdu alebo iného orgánu treba rozumieť len také rozhodnutia, ktorým sa prisudzuje určité právo ( judikovaná pohľadávka) a ktoré je spôsobilým titulom pre výkon rozhodnutia ( exekúciu ). Právo takto priznané sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa právoplatného rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote na plnenie. Z obsahu uvádzaného exekučného spisu je jednoznačne preukázané, že exekučným titulom pre začatie exekučného konania bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. PV-C/0112/0246 zo dňa 27.1.2014 (právoplatnosť nadobudol 28.2.2014). V exekučnom konaní ale k vydaniu poverenia exekútorovi pre vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu nedošlo, žiadosť exekútora bola zamietnutá na tom základe, že exekučný súd konštatoval materiálnu nevykonateľnosť ( nezáväznosť ) rozhodcovského rozsudku v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, teda exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to právomoc nemal. V exekučnom konaní vyslovený záver o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, následný záver o materiálnej nevykonateľnosti ( nezáväznosti ) rozhodcovského rozsudku, v dôsledku toho zamietnutie žiadosti exekútora o vydanie poverenia a vedúce k právoplatnému zastaveniu exekúcie
- uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 2.9.2016 je skutočnosť známa a je aj skutočnosťou podstatného právneho významu s právnou záväznosťou aj v súdenej veci, pretože materiálne nevykonateľný exekučný titul nemohol vyvolať pretrhnutie premlčacej doby a aplikáciu ust. § 110 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka. V súhrne všetkých skutočností sa právo premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe dňa 13.12.2014. Z týchto dôvodov v prebiehajúcom exekučnom konaní začatom na návrh oprávneného dňa 31.3.2016 nemohla ani premlčacia doba ( uplynula pred podaním návrhu ) spočívať podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Napokon okresný súd spočívanie plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka aj pri podaní návrhu na výkon rozhodnutia ( exekúciu ), vychádzajúce aj z ustálenej rozhodovacej praxe, nevylúčil. Zohľadnil však individualitu prejednávanej veci a jasne zodpovedal, že by mohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 6 Er/101/2015 v tom prípade, ak by návrh na jeho začatie oprávnený podal najneskôr 13.12.2014 - preukázateľne takýto návrh bol podaný 31.3.2015, teda neskoro.
25. Ďalšie odvolacie argumentácie vecného charakteru právne významné neboli.
26. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie zohľadňuje úspech/ neúspech strán v spore, existujúcu procesnú situáciu a má oporu v aplikovanom ustanovení § 255 ods.1 CSP,
26. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovaná by mala ako úspešná strana sporu voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však nevyplynulo, že by žalovanej (úspešnej strane sporu) mali vzniknúť v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu a v priebehu odvolacieho konania nejaké trovy, z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.