Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti: Slovenská elektrizačná prenosová s, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/019238 zo dňa 28.06.2017, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP4-2017/019238 z 28.06.2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Slovenská elektrizačná prenosová s, a.s., Mlynské nivy 59/A, Bratislava, (ďalej len „ďalší účastník“), ako vlastník a prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy na území SR požiadala Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor, (ďalej len prvostupňový orgán“) o dočasné vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov na obdobie dvoch rokov, ako aj o obmedzené užívanie týchto pozemkov na dobu osemdesiatich rokov. Prílohu žiadosti tvorilo právoplatné územné rozhodnutie týkajúce sa umiestenia stavby „I. I.: T. XXX/XXX kV D. - 1. časť, 2. I. - vedenie X x XXX kV H. U. - lokalita V.“ a stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Žiadosť sa týkala konkrétnych pozemkov, resp. ich častí v katastrálnych územiach H., N., C. N. a U.. Na podklade žiadosti prvostupňový orgán vydal oznámenie o začatí správneho konania z 27.02.2017, kde označil predmet konania a nariadil ústne pojednávanie na dňa 27.03.2017 so začiatkom o 9.00 hod. na adrese prvostupňového orgánu. Súčasne účastníkov konania upozornil, že svoje pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, na neskôr uplatnené pripomienky a námietky nebude prihliadnuté. Zo zápisnice z ústneho pojednávania a jej príloh je zrejmé, že sa ústneho pojednávania zúčastnili zamestnanci prvostupňového orgánu, ďalší účastník konania a Lesy SR, š.p., odštepný závod U.. Ústne pojednávanie bolo ukončené 27.03.2017 o 10.00 hod. V priebehu ústneho pojednávania nebola zaznamenaná účasť žalobcu.

2. Prvostupňový orgán dňa 27.03.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/003182 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na dobu od 01.07.2018 do 30.06.2020 dočasne vyňal z plnenia funkcie lesov lesné pozemky, resp. ich časti v kat. úz. H., N., C. N. a U. špecifikované podľa priložených geometrických plánov, obmedzil využívanie týchto lesných pozemkov na dobu od 01.07.2020 do 30.06.2100 a súčasne uložil ďalšiemu účastníkovi iné povinnosti. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán po rekapitulácii priebehu konania, vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ako aj účastníkov konania uviedol, že ďalší účastník preukázal predložením právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby iné právo k pozemku v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 326/2005 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) a z tohto dôvodu nebol povinný predložiť ku konaniu súhlas vlastníkov alebo správcov pozemkov so zámerom a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytovania náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch. Poznamenal, že v tomto konaní sa neriešia práva a povinnosti účastníkov konania vyplývajúce z § 35 zákona o lesoch. Doplnil tiež, že napriek skutočnosti, že dohoda o náhrade za obmedzenie vlastníckych práv sa nepredkladá, nárok vlastníkov, resp. správcov dotknutých lesných pozemkov na poskytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 zákona o lesoch je nezmenený, nakoľko došlo k obmedzeniu vlastníckych práv. Po preskúmaní žiadosti, predloženej dokumentácie a na základe skutočností zistených miestnou ohliadkou prvostupňový orgán dospel k záveru, že vyňatie je nevyhnutné pre účely realizácie líniovej stavby „C. X x XXX kW H. U. - lokalita V.“. Konštatoval, že na vyňatie sa použije len nevyhnutná potreba výmery pozemkov a vyňatie je v súlade so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 zákona o lesoch. Vyňatie považoval za nevyhnutné a odôvodnené pre úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja, ktoré sa zabezpečia realizáciou líniovej stavby a nemožno ich zabezpečiť inak.

3. V administratívnom spise sa ďalej nachádza podanie W. P., C. T.. XX, R. (ďalej len „žalobca“) z 27.03.2017 označené ako „Pripomienky, stanoviská a námietky k žiadosti o dočasné vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov v kat. úz. N. a C. N.“ (na podaní je poznamenané, že bolo prevzaté dňa 27.03.2017 o 13.00 hod.), kde uviedol, že ako vlastník pozemkov v katastrálnom území N. a C. N. ku konaniu sp. zn. OU-ZH-PLO-2017/003182 pre účely stavby: „C. XxXXX kV H. U. - V.“ uplatňuje svoje pripomienky, stanoviská a námietky ku knaniu o dočasnom vyňatí a obmedzení využívania lesných pozemkov. Poukázal na to, že Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, tam označeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie vydané Okresným úradom Prievidza, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou „C. X x XXX kV H. U. - Q. V.“ a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie. Po druhé uviedol, že v septembri 2016 podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým bolo zamietnuté ním podané odvolanie proti rozhodnutiu Obce Veľké Pole, ako príslušného stavebného úradu, proti rozhodnutiu ktorým bola umiestnená líniová stavba „I. I.: T. XXX/XXX kV D. - 1. F., 2. I. - C. X x XXX kV H. U. - Q. V.“, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Po tretie považoval za významné, že podal aj odvolania voči rozhodnutiam obcí Veľké Pole a Píla o povolení na výrub drevín. Ako vlastník pozemkov dotknutých výstavbou uvedenej stavby nesúhlasil s dočasným vyňatím a obmedzením využívania lesných pozemkov a namietal nezákonnosť celého tohto procesu. Z hľadiska zrejmého zásahu tohto správneho konania, resp. rozhodnutia poukázal na to, že z hľadiska umiestnenia, resp. výrazných ochranných pásiem predmetného vedenia, ktoré sa nesporne priamo dotýka pozemkov v jeho vlastníctve, sú jednoznačne naplnené podmienky podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku zakladajúce jeho účastníctvo v tomto konaní. Vzhľadom na to navrhol prvostupňovému orgánu prerušiť konanie do doby právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o uvedenej správnej žalobe. V nasledovnej časti svojho podania poukázal na niektoré ustanovenia Ústavy SR a Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zverejneného v Zbierke zákonov Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 43/2006 Z.z. - ďalej len „Aarhuský dohovor“) týkajúceho sa zainteresovanej verejnosti a jej práv. Podľa neho Aarhuský dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tento Dohovor podľa neho zaručuje verejnosti právo na účasti na rozhodovacom procese a prísľub spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s jeho ustanoveniami. Poukázal na to, že v bodoch č. 1 - 19 prílohy I k Aarhuskému dohovoru sú uvedené činnosti, na ktoré sa priamo aplikujú jeho ustanovenia. Ďalej citoval aj ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „“) týkajúce sa práv účastníka správneho konania. Záverom

žiadal, aby mu prvostupňový orgán z titulu jeho účastníctva v konaní umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, ktoré sú v spise, a aby bol o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený.

4. Na uvedené podanie žalobcu prvostupňový orgán reagoval listom zo dňa 04.04.2017 adresovaným žalobcovi, kde uviedol, že oznámenie o začatí konania bolo všetkým účastníkom konania oznámené verejnou vyhláškou s tým, že bolo uvedené, že sa bude konať dňa 27.03.2017 so začiatkom o 9.00 hod. v sídle prvostupňového orgánu. Súčasne poukázal na to, že účastníci konania boli zároveň upovedomení, že do podkladov môžu nahliadnuť na prvostupňovom orgáne a zároveň boli poučení, že svoje pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní a na neskôr uplatnené pripomienky a námietky nebude prihliadnuté. Prvostupňový orgán následne skonštatoval, že žalobca si v zmysle § 14 zákona o správnom konaní neuplatnil svoje právo a ani najneskôr na ústnom pojednávaní neoznámil správnemu orgánu svoje tvrdenia a skutočnosti, ako môže byť rozhodnutím vo svojich právach a právom chránených záujmoch priamo dotknutý. Onámil mu, že jeho „pripomienky, stanoviská, námietky a k žiadosti o dočasné vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov v kat. úz. N. a C. N.“ boli doručené prvostupňovému orgánu dňa 27.03.2017 o 13.00 hod prostredníctvom X.. W. S.. Prvostupňový orgán skonštatoval, že predmetné pozemky, ktoré sú uvedené v podaní žalobcu, neboli predmetom tohto správneho konania, t.j. o právach a právom chránených záujmoch a o povinnostiach žalobcu ako vlastníka uvedených pozemkov nebolo konané, ani jeho práva a právom chránené záujmy a povinnosti nemohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. Prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že dňa 27.03.217 vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti ďalšieho účastníka o dočasné vyňatie lesných pozemkov a o obmedzenie ich využívania. Súčasne ho upovedomil, že na tomto pojednávaní, ktoré bolo ukončené o 10.00 hod v priestoroch prvostupňového orgánu, bolo toto rozhodnutie prítomným účastníkom konania vyhlásené, a tiež poukázal v tomto liste na to, že nešlo o správne konanie podľa zák. č. 220/2004 Zb. o ochrane a využívanie poľnohospodárskej pôdy, ani o konanie podľa ustanovení zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a ani iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich záležitosti životného prostredia (napr. Aarhusky dohovor).

5. Následne podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/019238 z 28.06.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že žalobca nie je vlastníkom lesných pozemkov, ktoré sú predmetom konania a prvostupňového rozhodnutia, z čoho jednoznačne vyplýva, že citovaným rozhodnutím sa nekoná o jeho právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach, ktoré nie sú ani priamo dotknuté, teda nie je splnená podmienka na účastníka konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Po zohľadnení týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Zhrnutie argumentov žalobcu

6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal najmä to, že v administratívnom konaní vystupoval ako účastník konania, keď ešte v rámci prvostupňového konania predložil svoje podanie z 27.03.2017, ktorým sa za účastníka tohto správneho konania riadne prihlásil a správny orgán nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by ho z pozície účastníka tohto správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylúčil. Následne ako účastník konania v tejto veci podal aj odvolanie, pričom správne orgány oboch stupňov ho ako účastníka konania akceptovali a konali s ním ako s účastníkom konania. V podanom odvolaní vytýkal viaceré nedostatky, náležite svoje odvolanie odôvodnil s poukázaním na konkrétne pochybenia prvostupňového orgánu. Vytýkal najmä nerešpektovanie ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o lesoch vo vzťahu k tomu, že žiadateľ o vyňatie pozemku (ďalší účastník) nepriložil k žiadosti súhlas vlastníka pozemkov so zámerom a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že správny orgán sa s touto jeho podstatnou námietkou nijako relevantne nevysporiadal, čo považoval za flagrantný nedostatok napadnutého rozhodnutia vyúsťujúci do zjavnej arbitrárnosti a tým protiústavnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorou bolo konštatovaná potreba náležitého odôvodnenia rozhodnutia s dôrazom na odpovede na podstatné otázky, vytýkané nedostatky a odvolacie dôvody, ktoré musí byť dané nielen v prípade súdnych rozhodnutí, ale aj v prípade rozhodnutí iných štátnych orgánov. Namietal, že prvostupňový orgán uviedol v odôvodnení vykonanie miestnej ohliadky, ale neuviedol ani dátum, ani iné akékoľvek konkrétne zistenia z jej vykonania.

Namietal nevyhotovenie písomného záznamu alebo protokolu z ohliadky, čím mali byť porušené § 3 a § 46 Správneho poriadku. Taktiež namietal, že prvostupňový orgán sa vôbec nevysporiadal s jeho pripomienkami, ktoré vyplývali z podania z 27.03.2017. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je contra legem, nakoľko žalovaný o jeho odvolaní materiálne nerozhodoval, keď uviedol len skutočnosť, že nie je vlastníkom lesných pozemkov, nespĺňa postavenie účastníka správneho konania a tým pádom sa nerozhodovalo a nekonalo o jeho právach. Keďže s ním žalovaný formálne konal ako s účastníkom konania, tak sa mal odvolaním aj meritórne zaoberať. Ak chcel vychádzať z toho, že nie je účastníkom konania, mal oprávnenie vydať rozhodnutie o jeho vylúčení alebo nepriznaní mu postavenia účastníka konania. Podľa jeho názoru je v súlade s doktrínou a judikatúrou, že vždy sa rozhoduje formou rozhodnutia, ak sa určitému subjektu odmieta priznať postavenie účastníka konania, alebo sa mu takéto postavenie odníma, to znamená, že pokiaľ nebolo takéto procesné rozhodnutie o jeho vylúčení ako účastníka konania vydané, nemal žalovaný riešiť v meritórnom rozhodnutí o odvolaní jeho účastníctvo, teda, že nespĺňa podmienky účastníka konania podľa § 14 Správneho súdneho poriadku, a mal sa odvolaním vecne zaoberať. Takýmto postupom žalovaný podľa jeho názoru porušil zákon, konkrétne § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keďže nepreskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie ale obmedzil sa len na skúmanie jeho účastníctva, čo v tomto rozhodnutí vôbec urobiť nemal. Záverom žalobca žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na nové konanie.

Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že oznámenie o nariadení ústneho pojednávania upozornilo účastníkov konania, že svoje pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní a na neskôr podané uplatnené pripomienky a námietky nebude prihliadnuté. Mal za nespochybniteľný fakt, že žalobca svoje pripomienky, stanoviská a námietky doručil správnemu orgánu až po vykonanom ústnom pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté rozhodnutie. Napriek tomu ho listom zo dňa 04.04.2017 mu na jeho podanie odpovedal, pričom mu oznámil, že predmetná stavba neprechádza cez lesné podmienky v jeho vlastníctve, a teda, že jeho práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť predmetnou výstavbou priamo dotknuté. Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 59 Správneho súdneho poriadku odvolací orgán hodnotí vec samostatne so skutkovej a právnej stránky a nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. V rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán preskúmal, tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Ak odvolanie podala osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená, alebo ak odvolanie je neprípustné, teda, smeruje proti rozhodnutiu, pri ktorom zákon odvolanie vylučuje, odvolací orgán odvolanie zamietne. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správne orgány ho v jednotlivých konaniach akceptovali ako účastníka konania, keď konali o jeho odvolaní. Z platnej právnej úpravy podľa neho jednoznačne vyplýva, že odvolací orgán je povinný preskúmať a rozhodnúť o každom podanom odvolaní bez ohľadu na jeho prípustnosť a bez ohľadu na to, kto ho podal. Zároveň považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán má rozhodovať o tom, či je, alebo nie je účastníkom konania v zmysle § 14 Správneho poriadku, nakoľko je nespochybniteľný fakt, že ako „domnelý účastník konania“ sa žalobca prihlásil až po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2017. Žalovaný dodal, že predmetná stavba „C. X x XXXkW H. U. - Q. V.“ je verejnoprospešnou stavbou. Záverom navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť.

8. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobu nesúhlasí v plnom rozsahu a má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu je v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Vyjadril názor, že žalovaný správne posúdil, že žalobca podal svoje námietky oneskorene, nakoľko ich podal až dňa 27.03.2017 o 13.00 hod. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/20/2013 zo 17.09.2017 týkajúci sa účelu zásady koncentrácie konania. Postup prvostupňového orgánu považoval za správny, keďže nie je možné prihliadať na pripomienky alebo námietky doručené po vyhlásení rozhodnutia. Ďalší účastník mal za to, žalobca nespĺňa žiadne z kritérií pre uznanie účastníka konania uvedené v § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/37/2012 z 23.10.2013, kde Najvyšší súd vyjadril súhlasné stanovisko s názorom, že na postavenie účastníka správneho konania nepostačuje pre celý priebeh správneho konania iba tvrdenie, že je účastníkom, ale osoba domáhajúca sa tohto procesného postavenia má uviesť aj argumenty slúžiace na posúdenie existencie (neexistencie) jej vzťahu k predmetu konania. Správny orgán totiž nemôže preukázať opak bez toho, aby mal informáciu o tom, na základe akých hmotno-právnych skutočností má vec posúdiť. Z

platného práva totiž vyplýva správnemu orgánu povinnosť zaoberať sa touto otázkou a zistiť, či opak je pravdou. Z uvedeného podľa neho jednoznačne vyplýva, že tvrdenie žalobcu v danom prípade nestačilo. Poukázal tiež na to, že zákon o lesoch nevymedzuje ani mu neuvádza legálnu definíciu účastníka konania, a keďže sa podľa § 67 ods. 1 zákona lesoch použije na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní, má sa na túto otázku použiť . Ďalší účastník napokon poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 z 27.02.2014, podľa ktorého súdna prax pripúšťa možnosť preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o tom, či fyzická osoba je, alebo nie je účastníkom správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania stráca povahu konečného rozhodnutia, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastníka. Záverom svojho vyjadrenia ďalší účastník konania vyjadril názor, že rozhodnutím o zamietnutí odvolania postupoval žalovaný správne, pretože odvolací správny orgán nemá zákonnú možnosť odmietnuť odvolanie z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene alebo neoprávnenou osobou. Odvolací orgán len preskúma, či bolo podané včas oprávnenou osobou, a či je prípustné. Ak zistí, že niektorá podmienka nie je splnená, odvolanie zamietne.

9. Žalobca na nariadenom ústnom pojednávaní zotrval na písomne podanej správnej žalobe. Navyše uviedol, že podstatou tohto sporu je, že žalovaný rozhodoval o odvolaní a pomýlil si procesný stav, keď z odôvodnenia vyplýva, že chcel rozhodnúť o vylúčení účastníka konania, ale vydal meritórne rozhodnutie. Podľa žalobcu odvolateľ má právo na vydanie odôvodneného meritórneho rozhodnutia. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán sa nezaoberal jeho námietkami napriek tomu, že z rozhodnutí vyplýva, že ich žalobca podal počas konania. Poukázal na to, že žiadateľ na ústnom pojednávaní podal doplnenie žiadosti, to znamená, že žiadosť zrejme nebola perfektná, keď ju musel na ústnom pojednávaní dopĺňať. Mal za to, že bol účastníkom konania, pretože bol účastník konania o umiestnení stavby a namietal tiež porušenie Aarhuského dohovoru. Na otázku, či sa zúčastnil konania EIA uviedol, že sa ho nezúčastnil ako zainteresovaná verejnosť, pretože sa o ňom nedozvedel, ale podľa jeho názoru, aj keď sa ktokoľvek, kto má záujem na ochrane životného prostredia nezúčastní konania EIA, keď v následných konaniach oznámi, že chce v tých konaniach vystupovať ako zainteresovaná verejnosť, musí mu to byť umožnené. V tomto prípade odvodzuje účastníctvo v konaní aj z toho, že je vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkami, o ktorých bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím. Žalovaný podľa jeho názoru porušil aj § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že zákon o lesoch neupravuje, že na oneskorene podané námietky sa neprihliada a preto si žalovaný nemôže vymýšľať postupy, ktoré nie sú upravené zákonom. Mal za to, že žaloba je dôvodná a vôbec nie je významné, či žalobca bol alebo nebol účastníkom správneho konania, podstatné je, že sa za účastníka do konania prihlásil a nebolo rozhodnuté o tom, že je vylúčený a potom malo byť rozhodnuté o odvolaní vecne.

10. Žalovaný zotrval na písomne podanom vyjadrení aj dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že pre každý stavebný objekt bolo vydávané samostatné rozhodnutie o vyňatí a obmedzení. V danom prípade stavebný objekt nezasahuje do pozemkov žalobcu. Uviedol, že žalobca podal námietky až po skončení ústneho pojednávania, na konci ktorého bolo ústne oznámené rozhodnutie správneho orgánu. Nie je pravda, že sa prvostupňový správny orgán námietkami pána P. vôbec nezaoberal, pretože mu na ne odpovedal samostatným listom, ktorý je súčasťou správneho spisu. Odvolací orgán je povinný zaoberať sa každým podaním, ktoré je označené ako opravný prostriedok, preto sa týmto podaním zaoberal a po tom, ako vyhodnotil všetky skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj vyjadrenia žalovaného. Mal za to, že žalobca nebol účastníkom preskúmavaného správneho konania.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a posúdenia a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci posúdenia a ak je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

16. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

17. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

18. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (1). Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (2). Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (3).

19. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

20. Podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, 8) rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

21. Podľa § 5 ods. 2 zákona o lesoch pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa a/ chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§13) a v lesoch osobitného určenia (§14), b/ použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c/ neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d/ zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, e/ vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f/ umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o a/ trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, b/ dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c/ obmedzení využívania.

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia podľa odseku, je povinná predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä a/ návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, b/ projekt technickej a biologickej rekultivácie s časovým harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o dočasné vyňatie lesného pozemku, c/ harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania, rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

24. Podľa § 7 ods. 3 zákona o lesoch ak o vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 žiada iná osoba ako vlastník, správca, alebo osoba s iným právom k pozemku a stavbe, 12a) žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom podľa odseku 2 a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3). 12a) § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov

25. Podľa § 8 ods. 1 zákona o lesoch pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť a/ súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2, b/ dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3.

26. Podľa § 35 ods. 1 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a/ a b/], obmedzením využívania [ § 7 ods. 1 písm. c/] alebo osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv. 54) Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 24)

27. Podľa § 35 ods. 2 zákona o lesoch náhradu za obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1.

28. Podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd; 34) nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

29. Podľa § 35 ods. 4 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä a/ pri vyňatí a obmedzení využívania 1. na lesnom pozemku v dôsledku 1.1. trvalého vyňatia, 1.2. dočasného vyňatia alebo obmedzenia využívania.

30. Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak

33. Žalobca namietal, že svojim podaním z 27.03.2017 sa riadne prihlásil do konania, pričom prvostupňový orgán nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by ho z pozície účastníka tohto správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylúčil. Následne ako účastník konania v tejto veci podal

odvolanie, ktorým vytýkal viacero nedostatkov prvostupňového rozhodnutia, pričom správne orgány oboch stupňov ho ako účastníka konania akceptovali a konali s ním ako s účastníkom konania. Ďalej namietal, že žalovaný reagoval nesprávne, keď síce rozhodol o jeho odvolaní tak, že ho zamietol, avšak napadnuté rozhodnutie odôvodnil len tým, že žalobca nespĺňal podmienky na postavenie účastníka konania o odňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov a obmedzenia ich využívania. Potrebné je prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zvolil neprávny postup.

34. Prvostupňový orgán procesnú situáciu vzniknutú podaním žalobcu z 27.03.2017 nesprávne právne posúdil, keď na toto podanie reagoval len neformálnym listom z 04.04.2017, ktorým mu oznámil, že nespĺňa podmienky pre postavenie účastníka konania, proti ktorému nemal možnosť sa účinne brániť. Nesprávne postupoval tiež tým, že odvolanie žalobcu predložil žalovanému na rozhodnutie a žalovaný pochybil, ak mu odvolanie nevrátil na zákonný postup. Podľa § 53 Správneho poriadku proti správnemu rozhodnutiu má právo podať odvolanie len účastník konania. Preto, pokiaľ odvolanie podala osoba, o ktorej sa prvostupňový orgán domnieval, že nebola účastníkom správneho konania, neprichádzalo preň v úvahu predloženie odvolania odvolaciemu orgánu postupom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ale mal konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastaviť. Vo všeobecnosti platí, že ak v správnom konaní vystupuje účastník konania, ktorý tvrdí, že jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale správny orgán preukázal opak právoplatným rozhodnutím o nepriznaní postavenia účastníka konania, v konaní pokračuje s ďalšími účastníkmi a konanie samotné sa nezastavuje. Iná situácia však nastáva, ak konanie vyvolala práve a jedine osoba, o ktorej sa preukázalo, že účastníkom konania nie je.

35. Z uvedeného možno pre dané správne konanie o odňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov a obmedzenia ich využívania analogicky vyvodiť záver, že takýto postup možno vzťahovať pre odvolacie konanie ako samostatné štádium konania začaté, a to je potrebné zdôrazniť, len z dôvodu odvolania podaného žalobcom, ktorého prvostupňový orgán ani žalovaný za účastníka konania nepovažovali. Chýbajúce rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi, ktoré je nedostatkom predchádzajúceho postupu na jeho úkor, načrtnutému postupu neprekáža, pretože je zo všetkých okolností zrejmé, že žalobcu prvostupňový orgán za účastníka konania nepovažoval. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že práve nevydaním rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi, resp. rozhodnutia o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, voči ktorým by mal žalobca možnosť podanie odvolanie (teda mal by možnosť účinne sa brániť na rozdiel od rozhodnutia o zamietnutí odvolania, proti ktorému odvolanie prípustné nie je), došlo k najzreteľnejšiemu nedostatku v postupe prvostupňového orgánu. Žalovaný tým, že takýto postup, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci akceptoval, svojim rozhodnutím taktiež porušil zákon.

36. Nevydaním uvedených rozhodnutí bol žalobca ukrátený na svojich právach, konkrétne na práve na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), resp. na práve na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR), ktorých súčasťou je zásada dvojinštančnosti (dvojstupňovosti) správneho konania. Napríklad podľa Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp.zn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014) táto „zásada správneho konania ukladá povinnosť odvolaciemu správneho orgánu, že každá relevantná otázka (najmä právna) vznesená odvolateľom v prejednávanej veci musí byť predmetom posúdenia odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ odvolací správny orgán nachádza odlišné skutkové (právne) posúdenie, potom musí vydať rozhodnutie zrušujúceho alebo iného negatívneho charakteru. Konštrukcia zásady jednotnosti správneho konania vychádza z aktívneho naplnenia úplnej apelácie (apelačného mechanizmu) v správnom konaní a umožňuje odvolaciemu správnemu orgánu, aby mohol v rámci úplnej apelácie spravodlivo napravovať vady, ktoré prvostupňový správny orgán vniesol do skutkových zistení a následne nesprávne vyvodených právnych záverov (subsumcií). “

37. Potrebné je dať za pravdu žalobcovi tiež v tom, že v danej situácii neprináležalo odvolaciemu orgánu o jeho odvolaní rozhodovať len konštatovaním, že nebol účastníkom konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný obmedzil len na záver, že žalobca nie je vlastníkom lesných pozemkov, ktoré sú predmetom konania a prvostupňového rozhodnutia, z čoho jednoznačne vyplýva, že citovaným rozhodnutím sa nekoná o jeho právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach, ktoré nie sú ani priamo dotknuté, teda nie je splnená podmienka na účastníka konania v zmysle

ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Po zohľadnení týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

38. Žalobca vo svojom podaní z 27.03.2017 ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu označil svoje pozemky, ktoré vlastní v katastrálnych územiach, v ktorých bola umiestnená stavba elektrického vedenia, na účely ktorej malo dôjsť k vyňatiu lesných pozemkov a obmedzeniu ich využívania. Z hľadiska zrejmého zásahu tohto správneho konania, resp. rozhodnutia poukázal na to, že z hľadiska umiestnenia, resp. výrazných ochranných pásiem predmetného elektrického vedenia, ktoré sa nesporne priamo dotýka pozemkov v jeho vlastníctve, sú jednoznačne naplnené podmienky podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku zakladajúce jeho účastníctvo v tomto konaní. Žalobca tak uviedol argumenty slúžiace na posúdenie existencie (neexistencie) jeho vzťahu k predmetu konania. Prvostupňový orgán a žalovaný mali v dostatočnom rozsahu prihliadať na ochranu práv, právom chránených záujmov žalobcu, ktorý sa v konaní (pred jeho právoplatným skončením), ako aj v podanom odvolaní, takejto ochrany domáhal a v napadnutom rozhodnutí sa s uvedenou námietkou kvalifikovane vysporiadať, t.zn. zdôvodniť, na základe akých podkladov a dôkazov zistili skutkový stav, k akým skutkovým záverom došli a ako vec skutkovo a právne posúdili. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný mali podania žalobcu v súlade s § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku posúdiť podľa ich obsahu, resp. vyzvať ho na doplnenie alebo odstránenie nedostatkov, ak bol ich obsah pre nich nezrozumiteľný. Tiež je potrebné v tejto súvislosti poukázať ma § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať im poučenia a pomoc, aby pre neznalosť práva neutrpeli v konaní ujmu.

39. Jednoduchá a všeobecná konštatácia, že sa nekoná o pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, bez vysvetlenia prečo žalobca podmienky na postavenie účastníka konania nesplnil, preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom neumožňuje, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný tiež uviedol, že: „Po zohľadnení uvedených skutočností OÚ BB, OOP dospel k záveru, že rozhodnutie OÚ ZH, PLO číslo OU-ZH-PLO-2017/003182 zo dňa 27.03.2017 bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ako aj zákona o lesoch, a preto v danej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“ . Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pritom neobsahuje žiadne ďalšie alebo bližšie hodnotenie vecnej stránky konania. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu k meritu rozhodovanej veci sa vzťahujúcu argumentáciu alebo úvahy naznačujúce čo žalovaného k uvedenému záveru viedlo, ide aj z tohto hľadiska o nedostatok dôvodov spôsobujúci jeho nepreskúmateľnosť.

40. V prípade zotrvania žalovaného na hodnotení skutočností uvedených v liste prvostupňového orgánu z 04.04.2017 bude v ďalšom konaní úlohou prvostupňového orgánu, aby sa v procesnom rozhodnutí dôsledne vysporiadal s postavením žalobcu ako účastníka konania. V opačnom prípade žalovaný po vysporiadaní so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní meritórne rozhodne v odvolacom konaní. 41. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil, pretože je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal členovia senátu Mgr. Ivana Datlová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania rozhodnutia.