Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci, žalobkyne X. F., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. V., XX. I. XXX/X, právne zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Kobellom, so sídlom H. V., E. L. XXXX, proti žalovaným 1/ X. U., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, 2/ Poľnohospodárske družstvo Dolný Kubín, so sídlom Bziny, Družstevná 164/25, IČO: 00 191 027, právne zastúpenému advokátkou Mgr. Zlatou Kapustovou, so sídlom H. V., C. XXXX/XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/30/2016-94 zo dňa 15. augusta 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný 2/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaná 1/ n e m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Obč. zák., ktoré je len jedným z nárokov spoluvlastníka v prípade porušenia jeho predkupného práva (§ 140 Obč. zák.), sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Táto lehota začína plynúť objektívne a dotknuté právo (nárok) nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu. To znamená, že premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začne plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. 2. Okresný súd konštatoval, že v súdenej veci bola namietaná kúpna zmluva podpísaná najneskôr 27.3.2013, v ktorý deň začala plynúť i trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu a táto uplynula 27.3.2016. Zdôraznil, že nie je rozhodujúce, kedy bola podaná žaloba (23.3.2016), pretože dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči účastníkovi právneho úkonu a nie voči súdu. Predmetná žaloba (a v nej obsiahnutý prejav dovolania sa neplatnosti) bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 10.5.2016 (správne žalovanému 2/ už 5.5.2016 - pozn. odvolacieho súdu); t.j. prejav vôle žalobkyne sa dostal do dispozície účastníkov kúpnej zmluvy až po uplynutí premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. 3. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalobkyňa neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným dovolávala inak, než podanou žalobou. V súvislosti s konaním na tamojšom súde pod sp. zn. 6C/21/2014 okresný súd uviedol, že v označenej veci bola žalobkyňou (taktiež v pozícii žalujúcej strany) podaná žaloba len voči žalovanému 2/ v prebiehajúcom konaní; voči druhej účastníčke kúpnej zmluvy - žalovanej 1/ v prebiehajúcom konaní - dotknutá žaloba nesmerovala, Navyše, nešlo o žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (ale o žalobu o nahradenie prejavu vôle) a žalobkyňa ju napokon zobrala späť, t.j. v konaní riadne nepokračovala.

4. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že podanie žaloby na súde v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty spôsobilo v zmysle § 112 Obč. zák. zastavenie plynutia tejto premlčacej doby. Dotknuté zákonné ustanovenie sa totiž vzťahuje len na žaloby o plnenie, a nie na žaloby o určenie, ktorý výklad je obsiahnutý aj v odbornej literatúre (Komentár Občianskemu zákonníku; okresným súdom presne označený). Zhodný záver prijal i odvolací súd (sp. zn. Krajského súdu v Žiline 9Co/371/2016 v rozsudku z 12.1.2017) v obdobnej veci, v ktorej vystupovali totožná žalobkyňa a žalovaný 2/. 5. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ žalobkyňa nevyužila možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti výslovným prejavom vôle adresovaným priamo účastníkom právneho úkonu a vybrala si možnosť podať žalobu, len jej samotné podanie na dodržanie 3-ročnej premlčacej lehoty nepostačuje. Bolo potrebné, aby sa táto žaloba v danej lehote dostala do dispozície účastníkov právneho úkonu. Nakoľko v súdenej veci k tomu nedošlo, je námietka premlčania vznesená žalovaným 2/ dôvodná. Vzhľadom na zamietnutie žaloby okresný súd priznal žalovanému 2/ v zmysle § 255 ods. 1 plnú náhradu trov konania; žalovanej 1/ dotknutý nárok nepriznal, pretože táto výslovne uviedla, že si právo na náhradu trov konania neuplatňuje.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Poukazovala na to, že dovolať sa neplatnosti právneho úkonu voči jeho účastníkom možno buď bezprostredne oznámením, alebo námietkou v civilnom sporovom konaní, alebo návrhom (resp. vzájomným návrhom) na začatie civilného sporového konania. Uvedené rešpektuje aj súdna prax (napr. R 45/1986) a právna teória (Veľký komentár Občianskeho zákonníka, autor Imrich Fekete). Taktiež Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 96/2012 sa stotožňuje so záverom, že podaním žaloby o určení neplatnosti kúpnej zmluvy došlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky stanovenej v § 40a Obč. zák. 7. Následne mala odvolateľka za to, že podaním žaloby dňa 22.3.2016 (správne 23.3.2016, kedy bola osobne podaná na Okresnom súde Dolný Kubín; pozn. odvolacieho súdu) uplatnila pred uplynutím premlčacej doby právo na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými z 27.3.2013. To znamená, že námietka premlčania vznesená žalovaným 2/ nie je právne relevantná. Žalobkyňa uviedla, že okresný súd záver o tom, že podanie určovacej žaloby nemá za následok zastavenie (spočívanie) premlčacej lehoty, nepodoprel žiadnymi argumentmi. Podľa názoru odvolateľky § 112 Obč. zák. neobsahuje nijaké obmedzenia, pre ktoré by podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Obč. zák. nemalo spôsobiť dotknutý právny následok. Osobitne, ak doposiaľ „neprekonané“ zostávajú závery súdnej praxe, že neplatnosť právneho úkonu musí byť určená vo výroku rozsudku súdu (R 50/1985). Dodala, že žalobu o určenie neplatnosti nielen podala v premlčacej dobe, ale v konaní aj riadne pokračovala.

8. Žalovaný 2/ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Trval na ním vznesenej námietke premlčania, vrátane súvisiacej argumentácie. Hoci súhlasil s protistranou, že neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať aj žalobou na súde, dovolanie sa neplatnosti stále ostáva hmotnoprávnym úkonom, a teda je nevyhnutné, aby sa tento prejav vôle dostal do sféry pôsobnosti adresáta - účastníkov právneho úkonu. Až daný moment je okamihom, kedy sa dotknutý hmotnoprávny úkon stáva perfektným a nastávajú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti; čomu neodporuje ani judikatúra označovaná odvolateľkou. Žalovaný 2/ zotrval aj na argumentácii ohľadne spočívania premlčacej doby v dôsledku podania žaloby na súde len pri obligačných vzťahoch; čo však nie je prípad súdenej veci. 9. Žalovaná 1/ zostala v odvolacom konaní nečinná.

10. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného 2/ k jej odvolaniu už nereagovala.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Okresný súd náležite zdôraznil, že z hľadiska účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je rozhodujúci okamih podania žaloby na súd, ale až jej doručenie účastníkom namietaného právneho úkonu. Ide totiž o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý nadobúda právne účinky až doručením adresátom - účastníkom právneho úkonu, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Odvolateľka dotknutú zásadnú argumentáciu okresného súdu ani nespochybňuje, poukazuje len na ďalšie súvislosti dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu; prioritne na nestanovenie formy a spôsobu uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu v Občianskom zákonníku.

13. Predmetné okolnosti však v súdenej veci sporné nie sú (dokonca žalovaný 2/ s nimi vo vyjadrení k odvolaniu výslovne súhlasí). Podstatou prejednávaného prípadu nie je ani forma a ani spôsob dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými zo strany žalobkyne. Rozhodujúce sú právne účinky tohto dovolania, ktoré nastavajú až doručením dovolania sa relatívnej neplatnosti subjektom, ktoré namietaný/spochybňovaný právny úkon vykonali (v súdenej veci žalovaní 1/ a 2/). Pokiaľ nenastanú právne účinky dotknutého hmotnoprávneho úkonu, nie je možné konštatovať, že došlo ku kvalifikovanému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. Inými slovami, až doručenie žaloby (obsahujúcej dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu) žalovaným bol/je významným z hľadiska plynutia premlčacej lehoty. Je pritom nesporné, že k doručeniu žaloby žalovaným 1/ a 2/ došlo až po uplynutí premlčacej doby dňa 23.3.2016 (žalovanému 2/ bola žaloba doručená dňa 5.5.2016 a žalovanej 1/ dňa 10.5.2016).

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne je namieste pripomenutie jej argumentácie prezentované v odvolaní proti prvotnému meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu. V jeho rámci (č.l. 64 spisu) žalobkyňa doslovne uvádza: „Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde účastníkom právneho úkonu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú dôjdením prejavu vôle účastníkom zmluvy. Pretože dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má hmotnoprávnu povahu, právne účinky tohto dovolania sa v prípade súdneho uplatnenia neplatnosti právneho úkonu nastanú momentom, keď sa žaloba doručí žalovaným (ak tak žalobca neurobil už predtým mimosúdne)“. 15. Aktuálne, zrejme pod vplyvom záverov okresného súdu v napadnutom rozsudku, žalobkyňa pomerne výrazne modifikuje svoje vyjadrenia v tom smere, že „vynecháva“ niektoré predchádzajúce jednoznačné a výslovné stanoviská. Už nespomína hmotnoprávny charakter dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a ani súvislosti právnych účinkov takéhoto jednostranného úkonu osoby dotknutej namietaným právnym úkonom. 16. V danej spojitosti krajský súd dodáva, že okamih nadobudnutia právnych účinkov hmotnoprávneho úkonu je jednoznačne - zhodne so závermi konajúcich súdov a tiež pôvodnou argumentáciou žalobkyne

- definovaný aj v ustanovení § 124 ods. 1 (v čase podania žaloby obsahovo identicky v § 41 ods. 3 O.s.p.).

17. Práve „dovŕšenie perfektnosti“ hmotnoprávneho úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti až jeho doručením stranám sporu je zároveň odpoveďou, prečo vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedochádza k spočívaniu premlčacej lehoty už samotným podaním žaloby. Súvisiace konštatovanie prezentované okresným súdom, v zmysle ktorého podľa právnej teórie (publikácia okresným súdom presne označená v bode 15. jeho odôvodnenia) podanie určovacej žaloby nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej lehoty, nie je rozhodne ojedinelým. Naopak ide o dlhodobejšie ustálený právny záver, zhodne napr. Občanský zákoník, Komentář, I. Svazek, autori Zdeněk Češka a kolektiv; vydavateľstvo Panorama, rok vydania 1987, str. 353; či Občianske právo s vysvetlivkami (Občiansky zákonník), autorský kolektív pod vedením Karola Planka (neskôr Petra Vojčíka), vydavateľstvo Iura edition, rok vydania 1996, str. 141.

18. Odvolací súd však v rozoberaných súvislostiach poukazuje predovšetkým na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2013 z 13.3.2013, ktorý v identickej skutkovej veci (dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci premlčacej doby žalobou podanou na súde, ktorá však bola účastníkom/stranám namietaného právneho úkonu doručená až po uplynutí premlčacej doby) vyslovil, že závery - zhodné so závermi konajúcich súdov v prejednávanom prípade - nie sú svojvoľné alebo zjavné neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (vrátane § 112 Obč. zák.), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Podľa § 193 sú všeobecné súdy týmto rozhodnutím ústavného súdu viazané, keďže sa týka základných ľudských práv a slobôd.

19. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na iné rozhodnutie Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 96/2012), je nutné uviesť, že jeho skutkový i právny základ bol odlišný od súdenej veci. Zároveň sa v dotknutom rozhodnutí ústavný súd prioritne zaoberal inou nosnou otázkou (neplatnosťou kúpnej zmluvy z titulu tvrdeného konania v omyle) a ak sa aj dotkol otázok premlčania, jednoznačnejšie sa vyjadril k dĺžke premlčacej lehoty v danej konkrétnej veci (či sa jednalo o lehotu podľa Občianskeho

zákonníka alebo Obchodného zákonníka) a možnosti vznesenia námietky premlčania aj v odvolacom konaní. 20. Rovnako odvolateľkou spomínané rozhodnutia publikované v príslušných zbierkach súdnych rozhodnutí (pod R 50/1985 a R 45/1986) neriešia - na rozdiel od uznesenia Ústavného súdu SR označeného v bode 18. tohto odôvodnenia - bezprostredne problematiku uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu v spojitosti s plynutím premlčacej doby, vrátane otázky eventuálneho (ne)zastavenia plynutia tejto premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák.

21. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

22. Žalobkyňa síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od neho závislého výroku/výrokov o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 2/) a prihliadol na neuplatnenie si trov (vzdanie sa ich náhrady žalovanou 1/).

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, a preto má žalovaný 2/ voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 24. Keďže neuplatnenie náhrady trov žalovanou 1/ sa vzťahuje na celé (t.j. i odvolacie konanie), krajský súd jej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu (ani) trov odvolacieho konania. Navyše, žalovanej 1/ v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli žiadne trovy konania (§ 251 .

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto

povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.