Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-175-2015.pdf
PDF · 91.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/175/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci proti obvinenému G. T., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
G. T., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Q., T. XX/XXX, t.č. bytom : E., U.. E. XX,
je vinný, že
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Y. T., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom Q., T. XXX, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. XXP/ XX/XXXX zo dňa XX. 2. XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, na sumu 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky K. T., trvale bytom Q., T. XXX, túto povinnosť si od mesiaca apríl 2014 až doposiaľ neplní v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste s výnimkou mesiacov máj 2014 a august 2014, pričom od 15.11.2015 je zameškané a bežné výživné predmetom vymáhania Exekútorského úradu Trnava vo veci pod sp. zn. Ex XX/XXXX, keď na účet exekútorského úradu obžalovaný taktiež nepravidelne uhrádzal sumy bežného výživného ako i sumy zameškaného výživného, čím mu vznikol, po započítaní jednotlivých súm uhrádzaných exekútorskému úradu, dlh na výživnom od mesiaca apríl 2014 do 21.06.2018 celkovo vo výške 916, 88 Eur,
hoci počas sledovaného obdobia pracoval ako živnostník a keď živnosť prerušil, neprihlásil sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a žiadnym preukázateľným spôsobom neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zlepšil svoju finančnú situáciu a zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného,
pričom matka maloletej Y. je v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným odkázaná na finančnú pomoc svojej matky a sestry s manželom, bez ktorej by nebola schopná pokryť základné životné potreby svojej dcéry,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúru Trnava podal na obv. G. T. dňa XX.XX.XXXX obžalobu pod sp. zn. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v jej výrokovej časti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkyne K. T., ďalej oboznámil listinné dôkazy, a to rozsudok OS F., sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rodný list dieťaťa, tabuľky dlžného výživného, oznámenia z ÚPSVaR a OU Trnava, správy k exekučným konaniam, správy a posudky na obžalovaného, aktualizovaný register trestov a ostatný spisový materiál.
Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s dcérou Y. je v pravidelnom kontakte, bráva ju na dovolenky, dostáva od neho aj vreckové. Má však aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a manželku na materskej dovolenke. V súčasnosti pracuje opäť ako živnostník, mesačný príjem má nepravidelný. Je pravdou, že výživné v súčasnosti uhrádza na účet exekútorky/v podrobnostiach poukazoval na platby uvádzané súdnou exekútorkou vo vyčíslení dlžného výživného aktuálneho ku dňu 31.05.2018/, a to nepravidelne, nakoľko má aj ďalšie exekúcie pre nedoplatky v zdravotnej a sociálnej poisťovni, spláca úver na rodinný dom, pričom ku dňu hlavného pojednávania dňa 21.06.2018 je suma dlžného výživného vo výške 916,88 Eur. Súhlasí s vyčíslením dlžného výživného súdnej exekútorky k 31.05.2018, ktoré bolo vyjadrené v sume 1.116,88 Eur, pričom dňa 20.06.2018 ešte uhradil na účet matky dieťaťa sumu 200 Eur ako sumu bežného výživného za mesiac jún 2018 a 200 Eur ako sumu zameškaného výživného, a preto celková suma dlžného výživného predstavuje ku dňu 21.06.2018 sumu 916,88 Eur.
Svedkyňa K. T. na hlavnom pojednávaní dňa 27.07.2016 uviedla, že zo začiatku /po právoplatnosti rozhodnutia/ roku 2014 zaplatil obžalovaný 4 x po 200 Eur, a to v januári, marci, máji a v júli 2014, a od vtedy uhradil až na účet /prostredníctvom exekútora/ v januári 2016 sumu 1459 Eur, v marci 2016 uhradil sumu 459,- Eur a odvtedy nezaplatil zase nič. Ona si musela požičiavať od rodičov a švagra, nakoľko jej príjmy sú okolo 400 Eur a výdavky predstavujú cca 550 Eur / náklady na domácnosť, pôžičky, cestovné, hygienické potreby maloletej atď.../. Obžalovaný ju vystavil finančnej núdzi, pričom od švagra si v období od januára 2014 do októbra 2015 požičala sumu 4000 Eur, a od mami sumu 1800 Eur. Svoju zlú finančnú situáciu musela riešiť takýmto spôsobom, nakoľko nebola schopná uhrádzať ani nevyhnutné výdavky. Je pravdou, že obžalovaný k narodeninám a k meninám maloletej prispieval, kúpil jej oblečenie, neskôr i notebook. Chodia spolu na výlety, bráva ju na dovolenky. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2018 svedkyňa uviedla, že medzičasom obžalovaný uhrádzal výživné v zmysle vyčíslenia exekútorky , pričom je pravdou, že dňa 20.06.2018 /teda deň pred HP/ jej bola v hotovosti vložená na jej účet od obžalovaného suma 400,- Eur. To znamená, že v súčasnosti dlžná suma zameškaného výživného predstavuje obžalovaným deklarovanú sumu vo výške 916,88 Eur. Trvá na tom, aby jej dlžnú sumu uhradil v celom rozsahu.
Z vyčíslenia dlžného výživného Exekútorského úradu v Trnave súdnej exekútorky JUDr. Vatrtovej zo dňa 31.05.2018 vyplýva, že obžalovaný uhradil do 31.05.2018 dovedna sumu 10.344, 12 Eur, a to jednotlivými sumami uhradenými dňa 12.01.2016 vo výške 1500 Eur, dňa 15.03.2016 vo výške 500 Eur, dňa 18.08.2016 vo výške 200 Eur, dňa 19.102016 vo výške 3485 Eur, dňa 03.11.2016 v sume 1750 Eur,
dňa 12.05.2017 v sume 309,12 Eur, dňa 14.10.2017 v sume 1000 Eur, dňa 15.01.2018 v sume 1000 Eur, dňa 19.02.2018 v sume 200 Eur, dňa 24.03.2018 v sume 200 Eur a dňa 25.05.2018 v sume 200 Eur, z toho na zameškané výživné bolo poukázaných 8.483,12 Eur, na trovy právneho zastúpenia v exekúcii 147,91 Eur a na trovy exekúcie 1.713,09 Eur. Celková suma k úhrade tak predstavuje 11.762,70 Eur - 10.344,12 Eur čo sa rovná sume 1.418,58 Eur, z ktorých suma 1.116,88 predstavuje zameškané výživné ku dňu 31.05.2018 a suma 301,70 Eur trovy exekúcie.
Skutkový stav bol ďalej preukázaný aj ostatnými listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudkom OS Trnava, sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.01.2014, a ktorým bol obžalovaný zaviazaný od 27.01.2014 na platenie výživného maloletej Y. sumu 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. T., pričom z tabuľky neplatenia výživného, vkladov v hotovosti, ako i ostatných listinných dôkazov bola zrejmá výška zameškaného výživného, ktorá činila ku dňu rozhodnutia súdu sumu 916,88 Eur, čo potvrdili vo svojich výpovediach obžalovaný i svedkyňa K. Harnúšková.
Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že G. T., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX.
Z výpisov z účtu K. T. z č.l. 66-69 má súd preukázané jednotlivé platby obžalovaného, a to dňa 27.01.2014 sumu 200 Eur, dňa 03.03.2014 sumu 200 Eur, dňa 07.05.2014 sumu 200 Eur a dňa 31.07.2014 sumu 200 Eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 12.01.2015 je tiež preukázané, že K. T. t.č. nepoberá, a ani nepoberala dávku v hmotnej núdzi, ani príspevky a tiež nežiadala o vyplácanie náhradného výživného.
Z potvrdenia o návšteve školy ZŠ Q. mal súd preukázané, že Y. T., nar. XX.XX.XXXX bola dňa XX.XX.XXXX žiačkou piatej triedy.
Z potvrdenia o príjme K. T. za celý rok 2014 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky dieťaťa bol 423,89 Eur mesačne.
Z potvrdenia o príjme K. T. za rok 2016 /obdobie január až máj 2016/ vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky dieťaťa bol 418,61 Eur mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 30.12. 2014 súd zistil, že obžalovaný ku dňu podania správy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z lustrácie v registri priestupkov je zrejmé, že obžalovaný bol od 05.02.2013 do 10.05.2015 až 9 krát priestupkovo riešený za priestupky v cestnej premávke / za čo mu boli uložené pokuty od 10 do 150 Eur/ a jedenkrát bol sankcionovaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu blokovou pokutou vo výške 20 Eur, za skutok spáchaný dňa 08.08.2013, kedy čiastočne fyzicky, ale najmä slovným vulgárnym atakom napadol v tom čase manželku K. T., čím narušil občianske spolunažívanie.
Z odpisu registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 1 x súdne trestaný, a to trestným rozkazom OS Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa 22.01.2016, za spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, pričom sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil dňom11.07.2017 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
Výpoveďou obžalovaného, svedkyne K. T. ako aj listinnými dôkazmi, mal súd jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný si od apríla 2014 až do 21.06.2018, neplnil riadne a pravidelne v stanovenom rozsahu vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére Y. T. / nakoľko od právoplatnosti rozsudku
OS Trnava, sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.12.2013, zaplatil iba 4 platby výživného / od januára 2014 do júla 2014/ po 200 Eur a následne začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť až od januára 2016 platbami prostredníctvom súdneho exekútora, pričom dlh na výživnom činil ku dňu 21.06.2018 sumu vo výške 916,88 Eur, čo v konečnom dôsledku potvrdil sám obžalovaný i svedkyňa K. T.. Hoci obžalovaný na úvod hlavného pojednávania vyhlásil, že je nevinný, v priebehu konania svoj postoj zmenil, priznal neplnenie vyživovacej povinnosti, no súd nezaznamenal žiadny prejav ľútosti obžalovaného nad svojím konaním. Z výpovede samotného obžalovaného mal súd preukázané, že v rozhodnom období v podstate bol zárobkovo činný, vykonával živnostenské práce, aj keď mal v určitom čase živnostenské oprávnenie pozastavené a svoj príjem nedeklaroval, je evidentné, že od roku 2016 už mal určitú snahu vyrovnať svoj dlh na výživnom uhrádzaním vyšších súm a mimoriadnych platieb, ktoré však do dňa hlavného pojednávania dňa 21.06.2018 a to aj napriek jeho predchádzajúcemu odročeniu nezaplatil v celom rozsahu. Tiež mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný neplnením si svojich povinností vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze /je to stav, v ktorom oprávnený nemá možnosť vlastným pričinením si zadovážiť základné prostriedky na život/, pričom je evidentné, že matka dieťaťa K. T. reálnu hroziacu núdzu vzhľadom na jej nízky príjem a oprávnené výdavky odvracala iba tým, že sa sama zadlžovala pôžičkami na krytie základných potrieb. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že samotná núdza nemusí reálne nastať, ale stačí , ak oprávnenému hrozí. Tento znak je tiež naplnený aj vtedy, keď hroziacu núdzu odvrátila matka dieťaťa na úkor uspokojovania jej vlastných potrieb čo je z vykonaného dokazovanie bezpochyby preukázané.
Tým, že obžalovaný úmyselne viac ako tri mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru, pričom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, naplnil všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/ a písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil uvedeného prečinu v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia trestným rozkazom OS Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 06.08.2015, právoplatného dňa 22.01.2016, kde skúšobná doba plynula do 22.01.2017, súd pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel k záveru, že účel trestu v prejednávanej veci nemožno dosiahnuť inak, než uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
Obžalovaný v priebehu trestného konania síce priznal spáchanie trestného činu, no zákonom predpísaným spôsobom neprejavil úprimnú ľútosť, preto súd nemohol vyhodnotiť toto priznanie obžalovaného za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona.
Súd rovnako neustálil, v danom smere ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.), pretože z odpisu registra trestov vyplýva, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom OS Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 06.08.2015, právoplatného dňa 22.01.2016, osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Uložený trest odňatia slobody pri samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 14 /štrnásť/ mesiacov považuje súd vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu /keď dlžná suma pred vyhlásením rozsudku vzhľadom na mimoriadne platby obžalovaného uskutočňované postupne od začiatku roku 2016 vo vyšších sumách, predstavovala 916,88 Eur, teda cca 5 mesačných výživných/, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy, z hľadiska naplnenia účelu trestu a potrieb individuálnej a generálnej prevencie, za trest primeraný.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.