Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/383/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. O. XXX/XX, N. pri B. a 2. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na V. XX/XX, B., o zaplatenie 2.539,60 eura, o odvolaní žalovaných v 1. aj 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. apríla 2017 č. k. 10Csp/37/2016-87 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovanej v 1. rade sa o d m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.539,60 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 28. 11. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 24 ods. 2 písm. b/ a ods. 7 uvedeného zákona, ako aj ustanoveniami § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 813 ods. 1, § 34 a § 39a a § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 193 veta tretia CSP. Z vykonaného dokazovania, najmä predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žaloba je dôvodná, pretože v čase dopravnej nehody, ktorú zavinila žalovaná v 2. rade ako vodička osobného motorového vozidla zn. Toyota EVČ: NR XXX GT, ktorého prevádzkovateľom bola v tom čase žalovaná v 1. rade a ktorým vozidlom bola spôsobená dopravná nehoda na motorovom vozidle Citroën EVČ: LV XXX DL bolo preukázané, že na uvedenom motorovom vozidle nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Hoci žalovaná v 2. rade namietla, že predmetné motorové vozidlo malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, z vykonaného dokazovania, najmä trestného rozsudku, ktorým je súd podľa § 193 veta tretia viazaný, mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade pri uzatváraní poistnej zmluvy sa dopustila podvodného konania, za čo bola právoplatne odsúdená. Uvedená skutočnosť má aj občianskoprávny aspekt a to relatívnu neplatnosť tejto zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade s poisťovňou podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré účinky nastávajú, ak sa aj dotknutá osoba dovolá podľa § 40a

Občianskeho zákonníka. Pretože poisťovňa sa relatívnej neplatnosti dovolala a poistné plnenie na jej základe poškodenému neposkytla, súd na predloženú poistnú zmluvu neprihliadol a posúdil tento právny úkon ako neplatný. Pretože žalobca poskytol z garančného fondu poškodenému poistné plnenie v žalovanej výške, má právo na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. proti tomu, kto za škodu zodpovedá. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za škodu prevádzkou motorového osobného vozidla zodpovedá žalovaná v 1. rade, ktorá bola v čase dopravnej nehody držiteľom osobného motorového vozidla, a preto zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj žalovaná v 2. rade, ktorá bola v čase dopravnej nehody vodičkou osobného motorového vozidla a porušením pravidiel cestnej premávky zavinila dopravnú nehodu. Preto zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalované v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu titulom regresnej náhrady podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po tom, ako sa dostali do omeškania so zaplatením žalovanej sumy.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Na pojednávanie vytýčené na deň 03. 04. 2017 sa nedostavila z dôvodu, že nemá právnické vzdelanie, neporozumela poučeniu súdu a našla si právneho zástupcu, ktorý sa však v uvedený deň nemohol zúčastniť pojednávania. Tak svoju neúčasť ospravedlnila písomne a požiadala o náhradný termín pojednávania. Poukázala na podaný odpor, v ktorom poprela skutkové tvrdenia žalobcu. Má za to, že pre správne právne posúdenie je podstatné, že so spoločnosťou AXA Poisťovňa a. s., Bratislava, uzavrela zmluvu o poistení dňa 31. 03. 2015 o povinnom zmluvnom poistení. Dňa 02. 04. 2015 vykonala úhradu 25,60 eura ako štvrťročná platba podľa zmluvy. Uznala, že dňa 02. 04. 2015 nastala dopravná nehoda. Dňa 16. 04. 2015 spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. zapísaná ako vlastník vozidla, oznámila držiteľovi vozidla, že súhlasí s uvoľnením poistného plnenia za škodu na osobnom motorovom vozidle druhému účastníkovi dopravnej nehody, ako to bolo písomne potvrdené dňa 16. 04. 2015 z mailovej adresy a@b.c Právnym úkonom devinkuláciou a zaplatením škody poisťovateľovi vlastník motorového vozidla Home Credit Slovakia, a. s. nahradil za poskytnutie poistného plnenia poškodenému z garančného fondu z dôvodu zavinenia dopravnej nehody. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo bez právneho dôvodu. Napokon namietala, že rozhodnutie neobsahuje konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, ktorý sa týka veci samej, pričom súd má povinnosť právne posúdenie vyvodiť vo vyváženosti všetkých dotknutých právnych noriem, pričom rozhodnutie, ani napadnutý rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná v 2. rade, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s procesným postupom nesúhlasí, pretože súd jej odňal právo na spravodlivý súdny proces. Namietala, že dňa 03. 04. 2017 sa uskutočnilo pojednávanie na súde prvej inštancie, na ktoré bola predvolaná, avšak z dôvodu, že nemá právnické vzdelania a nevie sa sama dostatočne obhájiť pred súdom, našla si právneho zástupcu, ktorý sa v uvedený deň nemohol zúčastniť pojednávania, tak ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a požiadala súd o náhradný termín pojednávania, pričom jej súd nedal na vedomie, či pojednávanie odročí a stanoví náhradný termín pojednávania vo veci. Dôvodila porušením svojich práv s poukazom na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Uviedla, že súd mal povinnosť právne posúdenie vyvodiť vo vyváženosti všetkých dostupných právnych noriem, pričom rozhodnutie, ani napadnutý rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje.

7. K podaným odvolaniam žalovanej v 1. a 2. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Mal za to, že žalovaným nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Pojednávania sa nezúčastnili, napriek tomu, že boli riadne predvolané. Žalovaná v 1.

rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nežiadala odročenie pojednávania. Žalovaná v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu zvolenia si právneho zástupcu, ktorého iniciály však neoznačila, ani nedoložila splnomocnenie na zastupovanie. Nebránilo jej však v samotnej účasti na pojednávaní, kde mohla vysvetliť súdu napríklad aj doplňujúce okolnosti ohľadom žiadosti o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu nepovažuje jej žiadosť o odročenie pojednávania za dôvodnú. Tú považuje za účelovú, a pokiaľ by jej súd bol vyhovel, došlo by k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. Rovnako nevidí dôvod na to, aby súd podroboval akékoľvek zmluvy (kúpnu, poistnú) súdnej kontrole z hľadiska spotrebiteľskej ochrany. Predmetom tohto konania je regresný nárok žalobcu, pričom vo vzťahu k nemu nie sú žalované v žiadnom prípade v spotrebiteľskom vzťahu. Pokiaľ sa cítia byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z predmetných zmlúv, môžu svoje nároky uplatniť voči príslušnej poisťovni v samostatnom súdnom konaní.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 a po zistení, že odvolania podali strany, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté (§ 359 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade je potrebné podľa § 386 písm. a/ odmietnuť ako oneskorene podané a v dôsledku podaného odvolania žalovanou v 2. rade bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

9. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal splnením procesných podmienok na prejednanie podaných odvolaní žalovanými v 1. a 2. rade. Zaoberal sa v prvom rade tou skutočnosťou, či podané odvolania boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania.

10. Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

12. Podľa § 386 písm. a/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Odvolací súd sa pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zaoberal predovšetkým otázkou včasného podania odvolania. Z obsahu spisu vyplynulo, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej v 1. rade doručený dňa 25. 04. 2017 a žalovanej v 2. rade dňa 27. 04. 2017. Žalovaná v 1. rade podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie osobne na súde prvej inštancie dňa 15. 05. 2017 a žalovaná v 2. rade mailom dňa 12. mája 2017. Žalovaná v 2. rade svoje odvolanie v elektronickej podobe doručila v listinnej podobe súdu prvej inštancie, následne odvolanie podala na poštovú prepravu dňa 14. 05. 2017 a súdu prvej inštancie došlo 16. 05. 2017. Žalovanej v 1. rade tak začala plynúť lehota na podanie odvolania odo dňa 26. 04. 2017 a skončila plynúť dňa 10. 05. 2017 (streda). Keďže odvolanie podala osobne na súde prvej inštancie až dňa 15. 05. 2017, je nesporné, že odvolanie podala po zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania, a preto bolo potrebné jej odvolanie ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ odmietnuť a dôvodmi jej odvolania sa odvolací súd už nemohol zaoberať. Žalovaná v 2. rade podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, keď lehota na podanie odvolania jej začala plynúť dňa 28. apríla 2017 a skončila jej plynúť dňa 12. mája 2017, s tým, že žalovaná v 2. rade dňa 12. mája 2017 podala odvolanie elektronicky, ktoré v lehote 10 dní dodatočne doplnila v listinnej podobe, je potrebné konštatovať, že odvolanie žalovanej v 2. rade bolo podané v zákonom stanovenej lehote a odvolací súd v rozsahu odvolania žalovanej v 2. rade pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 379 písm. b/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov, ak ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov. Odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných (žalovaná v 1. rade podala odvolanie oneskorene), ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ktorá podala odvolanie oneskorene; povinnosťou odvolacieho súdu je v takomto prípade preskúmať celý rozsudok súdu prvej inštancie (R 41/2004).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, i napriek tomu, že žalovaná v 1. rade podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene a odvolací súd jej odvolanie z vyššie uvedených dôvodov odmietol, v zmysle § 379 písm. b/ ide o nerozlučné spoločenstvo a žalované v 1. a 2. rade boli zaviazané zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne, preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovanej v 2. rade, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 v jej odvolaní, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež sa vyporiadal s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní žalovanou v 2. rade a konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a vec správne posúdil po právnej stránke. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok i v dostatočnej miere a správne odôvodnil tak po právnej a skutkovej stránke, s ktorým odôvodním sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto na správnosť týchto dôvodov s poukazom na ust. § 387 ods. 2 iba poukazuje.

17. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalované v 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.539,60 eura s príslušenstvom titulom náhrady za poskytnutie poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu. Dôvodil tým, že dňa 02. 04. 2015 zavinila žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla značky Toyota EČ: ER XXX GT dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Citroën EČ: LV XXX DL, pričom držiteľkou motorového vozidla Toyota bola žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 2. rade sa v konaní bránila tým, že motorové vozidlo Toyota, s ktorou spôsobila škodu, malo v čase poistnej udalosti uzatvorené zmluvné poistenie v AXA poisťovni a. s. s platnosťou poistenia od 01. 04. 2015, ako aj pripojila doklad o zaplatení poistného zo dňa 02. 04. 2015. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 09. 2016 č. k. 33T/83/2016 vyplynulo, že žalovaná v 1. rade bola právoplatne odsúdená pre prečin poisťovacieho podvodu, ktorého sa dopustila tým, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrela až po dopravnej nehode dňa 02. 04. 2015 so spätným dátumom 31. 03. 2015 a s platnosťou poistenia od 01. 04. 2015 za účelom poistenia plnenia voči druhému účastníkovi dopravnej nehody a z uvedeného dôvodu poisťovňa AXA a. s. poistné plnenie poškodenému nevyplatila. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 09. 2016. Z uvedeného dôvodu žalobca potom poskytol dňa 25. 11. 2015 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 2.539,60 eura a od žalovaných v 1. a 2. rade si uplatňuje túto náhradu.

18. Žalovaná v 2. rade vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok bez právneho dôvodu a rozhodnutie neobsahuje konkrétny obsah na príslušný právny predpis, čím zrejme namietala nesprávne právne posúdenie veci. Táto odvolacia námietka žalovanej v 2. rade nie je dôvodná.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanej v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia žalovanej sumy v dôsledku zavinenej dopravnej nehody (žalovanou v 2. rade), pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V konaní nerozporovali strany tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade bola držiteľkou motorového vozidla a žalovaná v 2. rade bola vodičkou motorového vozidla, ktorá aj zavinila dopravnú nehodu. Žalobca si teda voči žalovanej v 1. rade uplatňoval svoj nárok titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanej v 2. rade odvodil postihový nárok zo všeobecnej úpravy zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, keď ako vodička škodovú udalosť zavinila.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je upravená v § 427 až § 431 a je osobitným druhom zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti môže však byť aj osoba odlišná uvedená od osôb v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.

19. Občiansky zákonník v ust. § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej povinnou poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola škoda spôsobená, dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2Cdo 210/2011 vyslovil, že ak škodca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona a poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto plnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 do práv poškodeného na náhradu škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z garančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

20. Úmyslom zákonodarcu formulovaným aj v dôvodovej správe k zákonu o povinnom zmluvnom poistení bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ust. § 420 Občianskeho zákonníka, napríklad na vodiča motorového vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení a vodič je rovnako v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených, ktorú žalobca uhradil. Keďže škoda bola spôsobená vozidlom, ku ktorému nebola platne uzatvorená poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a to vo vzťahu k obom škodcom - k žalovanej v 1. rade ako prevádzkovateľke motorového vozidla podľa § 427 a žalovanej v 2. rade podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osobe zodpovednej za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodičky. V danom prípade sa uplatní vždy solidárna zodpovednosť bez ohľadu na právny režim zodpovednosti a obidve škodkyne (žalované v 1. a 2. rade) sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

21. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal v zmysle § 193 veta tretia s viazanosťou rozhodnutia príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin. V preskúmavanej veci z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 09. 2016 č. k. 33T/83/2016 vyplynulo, že žalovaná v 1. rade bola právoplatne odsúdená pre trestný čin poisťovacieho podvodu, ktorého sa dopustila tým, že predmetnú poistnú zmluvu na sporné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, uzavrela až po dopravnej nehode 02. 04. 2015 so spätným dátumom 31. 03. 2015 a s platnosťou poistenia 01. 04. 2015, za účelom poistenia plnenia voči druhému účastníkovi dopravnej nehody a z tohto dôvodu, keďže v dobe vzniku poistnej udalosti nebolo predmetné vozidlo u poisťovne AXA a. s. poistené, neposkytla poškodenému poistné plnenie.

V zmysle uvedeného je potom vždy potrebné vychádzať nielen z právoplatného výroku o vine ako celku, ale je potrebné brať do úvahy aj jeho právnu a skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Súd potom správne postupoval, keď na predloženú poistnú zmluvu neprihliadol, keď tento právny úkon posúdil ako neplatný.

22. Žalovaná v 2. rade ďalej vo svojom odvolaní namietala, že procesným postupom súdu prvej inštancie jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej bolo odňaté právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a dôkazom vykonávaným na pojednávaniach a bola porušená zásada

kontradiktórnosti. Namietala, že na pojednávanie konané dňa 03. 04. 2017, na ktoré bola predvolaná, sa nedostavila z dôvodu, že sa nevie sama dostatočne hájiť, našla si právneho zástupcu, ktorý sa v uvedený deň nemohol zúčastniť pojednávania, a tak ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a požiadala o náhradný termín pojednávania. Napriek tomu súd prvej inštancie vo veci rozhodol, pričom si nemohla realizovať svoje procesné práva pri prejednaní veci.

Právo strany, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti zaručená v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva.

Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 2 citovaného §-u).

Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhla odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4 citovaného §-u).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v 1. rade bol termín na pojednávanie konané dňa 03. 04. 2017 doručený do vlastných rúk dňa 02. 03. 2017 a žalovanej v 2. rade dňa 01. 03. 2017. Dňa 17. 03. (č. l. 66) bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej v 2. rade a žiadosť o preloženie termínu pojednávania. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že žiada ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní určenom na deň 3. apríla 2017 a úctivo žiada o odročenie pojednávania a preloženia termínu vo veci, pretože nemá právnické vzdelanie a požiadala o pomoc právneho zástupcu, avšak v uvedený deň je právny zástupca prítomný na pojednávaní o 9.00 hod. na Okresnom súde Prievidza. Žiada, aby súd v jej neprítomnosti nepojednával. Zároveň požiadala, aby jej súd písomne oznámil preloženie pojednávania na iný termín. Na to súd prvej inštancie prípisom zo dňa 20. 03. 2017 vyzval žalovanú v 2. rade, aby preukázala, že je zastúpená a že jej právny zástupca sa dozvedel o tomto pojednávaní neskôr, ako je pojednávanie na Okresnom súde Prievidza, a to predložením plnej moci a predvolania s preukazovaním doručenia zápisnice z pojednávania vo veci na Okresnom súde Prievidza. Uvedený prípis bol žalovanej v 2. rade doručený do vlastných rúk dňa 30. 03. 2017. Z úradného záznamu sudkyne na č. l. 67 vyplýva, že opätovne sa súd dňa 30. 03. 2017 pokúsil telefonicky kontaktovať žalovanú v 2. rade, avšak neúspešne, a preto jej zaslal SMS s oznámením, že ak nepreukáže dôvodnosť svojej žiadosti o odročenie pojednávania, tak pojednávanie vytýčené na deň 03. 04. 2017 sa bude konať. Z mailového podania na č. l. 71 vyplýva, že žalovaná v 2. rade reagovala na SMS správu súdu, pričom uviedla, že požiadavku súdu oznámila právnej zástupkyni s tým, že dokumenty žiadané súdom budú zaslané. Na to jej SMS správou bolo súdom oznámené, že z dôvodu nepreukázania dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania jej súd oznamuje, že pokiaľ tak žalovaná v 2. rade neurobí do 03. 04. 2017, vo veci 10Csp/37/2016 vedenej na OS Nitra sa bude pojednávať (vyznačené meno, priezvisko sudkyne).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a posudzujúc, či postupom súdu prvej inštancie nebolo žalovanej v 2. rade odňaté právo konať pred súdom, keď pojednával v jej neprítomnosti, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná v 2. rade nepreukázala dôležitý dôvod, ktorý by odôvodňoval vyhovenie jej žiadosti o odročenie pojednávania. Žalovaná v 2. rade ako žiadosť o odročenie pojednávania uviedla dôvod, že vo veci požiadala o pomoc právneho zástupcu, ktorý však v uvedený deň (03. 04. 2017) je prítomný na pojednávaní o 9.00 hod. na Okresnom súde Prievidza. Vzhľadom na uvedené tvrdenie, a teda vychádzajúc z tejto uvedenej skutočnosti, súd prvej inštancie vyzval žalovanú v 2. rade na preukázanie jej tvrdení, a teda na predloženie plnej moci právneho zástupcu, ktorého si ustanovila do konania a preukázanie, že ustanovený právny zástupca sa dozvedel o pojednávaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi skôr. Žalovaná v 2. rade teda vedela, že je povinná zaslať súdu žiadané dokumenty, a túto požiadavku mala oznámiť svojej právnej zástupkyni, avšak dokumenty (plná moc a vedomosť o pojednávaní na OS Prievidza skôr, ako o pojednávaní v danej veci) súdu prvej inštancie do

pojednávania dňa 03. 04. 2017 predložené neboli. Súd prvej inštancie upovedomil žalovanú v 2. rade, že pokiaľ nepreukáže dôležitosť dôvodu odročenia pojednávania, vo veci bude konať. Následne súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť žalovanej v 2. rade o odročenie pojednávania a o tejto skutočnosti ju upovedomil zákonným spôsobom na mailovú stránku žalovanej v 2. rade, resp. stránku, z ktorej žalovaná v 2. rade zasielala správu súdu, nie je možné konštatovať, že by išlo o postup, ktorým by súd znemožnil realizovať strane sporu jej procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. V neposlednom rade odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovanej v 2. rade, že v konaní bola porušená zásada kontradiktórnosti, keď sa nemohla vyjadriť na pojednávaní a nemohla realizovať svoje procesné práva pri prejednávaní veci.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok ako nový procesný predpis sa vo výraznej miere dotkol inštitútu dokazovania, pričom vzhľadom na to, že v sporových konaniach je naďalej kladený dôraz na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu súd môže v spore vykonať dôkazy iba vo výnimočných prípadoch. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že proces dokazovania bezprostredne súvisí s koncentráciou sporového konania a to tak zákonnou, ako aj sudcovskou. Naďalej platí, že rozhodnutie o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov bude v konaní vykonaný, ostáva vo výlučnej kompetencii súdu (§ 185 ods. 1 . Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadné ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Vo vzťahu k jednotlivým dôkazným prostriedkom je nevyhnutné upozorniť na zmeny, ktoré prinieslo pri výsluchu sporovej strany. Rovnako ako ostatné dôkazy, aj výsluch strany môže súd nariadiť iba na návrh (okrem určitých výnimiek). Samotný výsluch strany je prípustný iba o tvrdených skutočnostiach, ktoré vyšli v spore najavo a to iba, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 .

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nesporné, že súd prvej inštancie predvolal všetky strany sporu na pojednávanie konané dňa 03. 04. 2017, ktorého sa však žalované nezúčastnili, pričom žalovaná v 2. rade nepreukázala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto pokiaľ súd prvej inštancie konal v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej v 1. rade, neodňal jej možnosť konať pred súdom. Samotná skutočnosť, že žalovaná v 2. rade nebola súdom prvej inštancie vypočutá, nemá vplyv na zistený skutkový stav. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný výsluch strany sa v konaní vykoná iba na návrh a to o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Keďže v danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z tvrdených skutočností a vykonaných dôkazov inak, nie je možné konštatovať, že by svojim postupom zaťažil konanie takou vadou, ktorá by mala za následok nesprávny úradný postup. Samotná žalovaná v 2. rade ani podaním odvolania nespochybnila vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ako ani tvrdené skutočnosti, ktoré by mali za následok prípadné nesprávne právne posúdenie veci alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že dôvody uvádzané v odvolaní žalovanej v 2. rade nie sú spôsobilé zmeniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní nebol preukázaný taký postup, ktorým by sa odňal žalovanej 2. rade realizovať jej procesné práva, alebo by iným postupom súdu boli porušené jej ústavou zaručené práva. Súd prvej inštancie vec správne posúdil. Vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy posúdil a vyhodnotil, ktoré považoval za preukázané, ktoré z dôkazov vykonal a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Jeho rozhodnutie preto odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, keď žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný voči žalovanej v 2. rade a v dôsledku jej odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie i vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, a zároveň žalovaná v 1. rade podala oneskorene odvolanie, v dôsledku čoho bolo toto odmietnuté. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .