Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/273/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Barbora Kleinová Bučková, advokátka, so sídlom Priehradka 20, 036 01 Martin, proti žalovanému v 1/ rade: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Hausmann 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžicova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, žalovanému v 2/ rade: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, XXX XX I., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 24.11.2017 domáhala, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2015 uzatvorená medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a žalovaným v 2/ rade ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom je neplatná a rozhodol o náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 2/ rade boli manželia od 23.10.2010 do 02.06.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode. Dňa 15.04.2015 došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, a to medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a žalovaným v 2/ rade a ňou ako dlžníkmi, a to na čerpanie úveru vo výške 20 000 eur, s tým, že so žalovaným v 2/ rade sa zaviazali vrátiť celkovú čiastku vo výške 27 803,16 eur. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy boli so žalovaným v 2/ rade manželia a ako manželia nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Tvrdila, že o čerpaní vyššie špecifikovaného úveru nemala žiadnu vedomosť a tento úver bol čerpaný bez jej vedomia. Ďalej tvrdila, že so žalovaným v 2/ rade sa dohodli, že úver budú čerpať jedine a výlučne v bankovej inštitúcii, pričom pôjde o hypotekárny účelový úver. Uviedla, že žalovaný si vyžiadal aktuálne výplatné pásky od žalobcu, a to z toho dôvodu, že údajne tieto výplatné pásky ide predložiť banke, ktorá im má poskytnúť hypotekárny úver. Následne jej žalovaný v 2/ rade uviedol, že banka im hypotekárny úver zamietla. Nepoprela, že so žalovaným v 2/ rade mali záujem čerpať úver, avšak dohodli sa, že tento budú čerpať len z banky. Zároveň sa dohodli, že najvýhodnejšie bude ak všetky záležitosti súvisiace s úverom bude

zabezpečovať a zariaďovať žalovaný v 2/ rade. Koncom augusta 2015 jej finančná poradkyňa oznámila, že hypotekárny úver im nie je možné so žalovaným v 2/ rade poskytnúť, nakoľko žalovaný v 2/ rade je preúverovaný. Táto skutočnosť bola pre ňu nesmierne šokujúca, nakoľko o žiadnych záväzkoch žalovaného v 2/ rade, resp. o ich spoločných záväzkoch nemala vedomosť. Následne zistila, že vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je spoludlžníčkou na zmluve. O tejto zmluve však nemala žiadnu vedomosť, táto Zmluva bola uzatvorená bez jej vedomia. Keď si zmluvu podrobne pozrela zistila, že podpis ako spoludlžníka nie jej skutočným podpisom, resp. že jej podpis bol na zmluve sfalšovaný. Nebolo jej zrejmé, akým spôsobom došlo presne k podpísaniu zmluvy, avšak mala za zrejmé, že ona nebola vôbec žalovaným v 1/ rade legitimovaná a nebola vôbec overená jej totožnosť, čo vyplýva aj z prešetrenia Národnej banky Slovensko, ktorá deklarovala, že žalovaný v 1/ rade neoveril totožnosť dlžníka a spoludlžníka za ich fyzickej prítomnosti, iba akceptoval samotné doklady zaslané dlžníkom poštou. Bola názoru, že predmetnú zmluvu podpísal za ňu žalovaný v 2/ rade, ktorý mal záujem získať od žalovaného v 1/ rade finančné prostriedky, aby tieto následne mohol použiť na hazardné hry. Predpokladala, že žalovaný v 1/ rade nechcel poskytnúť finančné prostriedky žalovanému v 2/ rade samotnému, ale vyžadoval aj jej súhlas ako v tom čase manželky bez zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mala za to, že žalovaný v 2/ rade vedel, že nie je ochotná takúto zmluvu podpísať, nakoľko nemala záujem čerpať žiadny úver v inej ako bankovej inštitúcii. Tvrdila, že žalovaný v 2/ rade za ňu predmetnú zmluvu podpísal. Uviedla, že žalovaný v 2/ rade predmetné finančné prostriedky prehral v hazardných hrách, takže nimi nedisponuje. Bezprostredne po týchto udalostiach podala dňa 01.10.2015 návrh na rozvod manželstva. Žalovaný v 2/ rade predmetný úver vôbec nespláca. Navrhla vykonať dopyt, aby žalovaný v 1/ rade predložil súdu prehľad o splácaní, resp. nesplácaní, úveru. So žalovaným v 1/ rade sa nepodarilo vec mimosúdne urovnať. Podotkla, že vo veci podala aj trestné oznámenie. Zároveň sa dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy písomným podaním zo dňa 23.10.2017. Mala za to, že keď sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v stanovenej 3 ročnej lehote dovolala, právny úkon sa stal neplatným od začiatku. Citovala § 145 OZ. Bola názoru, že uzatvorenie zmluvy o úvere však v žiadnom prípade nie je možné považovať za bežnú vec. Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že ak by túto žalobu nepodala, žalovaný v 1/ rade ako veriteľ by si voči nej ako spoludlžníkovi mohol uplatniť nárok na zaplatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva titulom zmluvy. V opačnom prípade by bola vystavená riziku, že žalovaný v 1/ rade si uplatní voči nej ako spoludlžníkovi svoje nároky titulom zmluvného záväzku, hoci tento zmluvný záväzok je neplatný. Mala za to, že súdnym deklarovaním neplatnosti zmluvy sa terajší stav právnej neistoty vo vzťahu medzi stranami sporu odstráni, čo zakladá aj podľa platnej judikatúry naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhla vypočuť strany sporu a finančného poradcu Martinu Tomášikovú ako svedka.

3. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2017 uviedol, že predmetná úverová zmluva je platným právnym úkonom. Namietal dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Zdôraznil, že z jeho strany nedošlo pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy k žiadnemu pochybeniu a postupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj stanovisko Národnej banky Slovensko a v ktorej súvislosti navrhol výsluch žalovaného v 2/ rade. Mal za to, že žalobkyňa mala vedomosť o predmetnom úvere. Dal do pozornosti, že žalobkyňa zaslala žalovanému v 1/ rade prostredníctvom e-mailu zdokladovanie zvyšnej časti výdavkov potrebných pre zdokladovanie účelu úveru, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu domu. Uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že na predmetnej úverovej zmluve nie je jej podpis. Nenahlásila stratu svojho občianskeho preukazu. Mal za to, že postupoval pri uzatváraní Úverovej zmluvy s odbornou starostlivosťou a v rámci následných kontrol nebolo objektívne možné konanie žalovaného v 2/ rade kvalifikovať ako protiprávne. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia trestného konania.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 05.02.2018 zotrvala na doterajších tvrdeniach. Mala za to, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o neplatný právny úkon. O čerpaní úveru nemala žiadnu vedomosť. Na čerpanie úveru nedala nikdy súhlas. Zmluvu za ňu podpísal žalovaný v 2/ rade, ktorý mal záujem od žalovaného v 1/ rade získať finančné prostriedky. Jej podpis žalovaný v 2/ rade sfalšoval. Opätovne zdôraznila relatívnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, keď táto bola uzavretá za trvania manželstva len jedným z manželov. Namietala odbornú starostlivosť žalovaného v 1/ rade. Mala za to, že žalovaný v 1/ rade ju mal telefonicky kontaktovať. Uviedla, že stratu občianskeho preukazu nenahlasovala, žalovaný v 2/ rade sa bez problémov dostal k jej osobným údajom. Považovala za prirodzené, že manželia si svoje občianske preukazy doma neskrývajú. V čase uzatvorenia zmluvy mali so žalovaným bezproblémové manželstvo, a teda nemala dôvod chrániť si svoj občiansky preukaz. Poukázala, že zmluva bola podpísaná dňa 15.04.2015 a zdokladovanie účelu úveru

bolo až dňa 13.12.2015, takže to nijako nepotvrdzuje skutočnosť, že zmluvu podpísala. Mala za to, že uvedené môže jedine preukázať skutočnosť, že zmluvu dodatočne schválila. V tejto súvislosti však uviedla, že predmetný email nezaslala ona, ale z jej adresy žalovaný v 2/ rade. Tvrdila, že práve žalovaný v 2/ rade komunikoval so žalovaným v 1/ rade z jej email adresy, čo zistila až z vyjadrenia Národnej banky Slovenska. Ďalej zdôraznila, že k reálnej rekonštrukcii nehnuteľnosti nedošlo a táto stále chátra. Žalovaný v 2/ rade minul finančné prostriedky na hazardné hry, o ktorej skutočnosti netušila. Tiež uviedla, že žalovaný v 2/ rade si vytvoril email konto pod názvom Advokátskej kancelárie AK KRUPA a predstieral, že je právnik, s ktorým v domnení, že jej poskytuje právne rady odborník, emailom komunikovala a dokonca mu uhradila zálohu za poskytované právne služby vo výške 4x 150 eur. Následne z odpovedi skutočnej advokátskej kancelárie AK - KRUPA s.r.o. sa dozvedela, že bolo zneužité meno tejto advokátskej kancelárie žalovaným v 2/ rade. Ďalej uviedla, že porovnaním podpisu na predmetnej úverovej zmluve a na predloženom splnomocnení udelenom advokátovi na zastupovanie je jednoznačne voľným okom zrejmé, že na zmluve nie je jej podpis. V tomto smere navrhla znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo.

5. Žalovaný v 1/ rade v duplike zo dňa 05.04.2018 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne, že k reálnej rekonštrukcii nedošlo sú v priamom rozpore s listinnými dôkazmi a s jej konaním, keď dňa 13.12.2015 mu predložila zdokladovanie zvyšnej časti výdavkov za účelom preukázania účelu úveru.

6. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

7. Súd nariadil na deň 21.06.2018 predbežné prejedanie sporu a náväzne v súlade s § 171 ods. 2 pokračoval v konaní a nariadil samotné pojednávanie, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol, za prítomnosti žalobkyne a žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade sa na vytýčený termín pojednávania nedostavil.

8. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu tak ako ju vymedzila písomne. Zdôraznila, že nikdy neprejavila vôľu predmetnú zmluvu uzavrieť a túto zmluvu nepodpísala. Nad rámec uviedla, že žalovaný v 2/ rade nemá záujem vec konštruktívne riešiť.

9. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval najmä na to, že žalobkyňa nepreukázala, že zmluvu nepodpísala. Mal za to, že neobstojí námietka žalobkyne, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že identifikácia žiadateľov sa vykonáva na základe jeho vnútorných predpisov s tým, že ako veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi posudzuje schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Mal za to, že postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou vyplývajúcej mu z právnych a vnútorných predpisov.

10. Okresný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom spore sa jedná o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 CSP. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu. Právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely § 137 je potrebné predmetnú žalobu vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) .

11. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia § 137 súd pri svojom rozhodnutí v danej veci poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. Vychádzajúc tak zo znenia § 137 písm. c) a d) s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu súd konštatuje, že je možné vyvodiť, že

zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti predmetnej žaloby a žalobu z uvedeného dôvodu bez ďalšieho zamietol s tým, že v rámci procesných úkonov súd predniesol tiež svoje predbežné právne posúdenie veci v tom smere, že bude žalobu posudzovať predovšetkým z hľadiska jej procesnej prípustnosti v kontexte s novou procesnou právnou úpravou konkrétne § 137 CSP, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 21.06.2018 (č.l. 138).

13. Okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia zdôrazňuje, že žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ, t.j. z dôvodu ochrany spotrebiteľa v dôsledku porušenia jej práv ako spotrebiteľa (§ 137 písm. d) a ani sa v danom spore nejedná o spotrebiteľskú vec. V danej veci sa tak nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúce z osobitného predpisu.

14. Nad rámec okresný súd dodáva, že na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu nebol podľa jeho názoru v konečnom dôsledku daný ani naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) , ktorý právny záver stranám sporu prezentoval aj pri predbežnom prejedaní sporu (č.l. 138 spisu). Z dôvodu zamietnutia žaloby primárne pre procesnú neprípustnosť, vychádzajúc zároveň z požiadavky na zrozumiteľnosť a presvedčivosť odôvodnenia rozsudku ( § 220 ods. 2 však už okresný súd nepovažoval za potrebné (žiaduce) sa ne/existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v odôvodnení tohto rozhodnutia bližšie zaoberať.

15. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre procesnú neprípustnosť, okresný súd nepovažoval za potrebné, účelné a hospodárne pre rozhodnutie vo veci vykonávať ani dokazovanie v navrhnutom smere. Preto všetky návrhy na vykonanie dokazovania od strán sporu (a to dopyt na žalovaného v 1/ rade, výsluch strán sporu, výsluch svedkyne Martiny Tomášikovej a znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma) zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Žalovaný v 1/ rade bol v konaní úspešným v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

17. O náhrade trov konania žalovaného v 2/ rade rovnako súd rozhodol na základe § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, avšak žalovanému v 2/ rade, hoci ako úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný v 2/ rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, a v konečnom dôsledku žalovanému v 2/ rade žiadne trovy konania ani nevznikli.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.