Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-20-2022.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/20/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.apríla 2022, v trestnej veci obžalovaného Š. O. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.2.2022 sp.zn. 7T/31/2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Š. O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Š. O. uznaný vinným zločinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Tr. zák.a s použitím § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 23.04.2021 v čase približne o 16:20 hod. potom ako hliadky polície s volacím znakom Kotva 713 a Kotva 712 boli vyslané na služobný zákrok v Košiciach na ulicu Czambelovu 3, oznamovateľ udalosti („obvinený") nachádzajúci sa na mieste s nožom v ruke, ktorý držal nad hlavou vyšiel z bytu na prízemí vľavo, na čo bol zo strany policajtov vyzvaný, aby nôž položil na zem, čo neuposlúchol a v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa vykročil smerom k členovi hliadky práp. Ing. E. P. (ďalej len „poškodený"), pričom obvinený nerešpektoval ani ďalšie výzvy polície, aby upustil od protiprávneho konania a s nožom v ruke zaútočil na hornú časť tela poškodeného, ktorý sa zraneniu vyhol tým, že ustúpil dozadu a preto bol voči obvinenému použitý donucovací prostriedok a to nesmrtiaca zbraň FN 303, z ktorej bolo na obvineného vystrelených 5 projektilov, načo sa obvinený zľakol, otočil sa vošiel späť do bytu a zabuchol dvere, kde následne obvinený po cca 20 minútovom prehováraní byt otvoril, na výzvu hliadok položil na chodbu bytu nôž, následne vyšiel v čase približne o 16:40 hod. na chodbu, kde zovrel ruky v päsť a opätovne vykročil smerom k poškodenému, na čo bol obvinený spacifikovaný za použitia donucovacích prostriedkov, pričom týmto konaním nespôsobil poškodenému žiadne zranenia, ani materiálnu škodu.
Bol mu za to uložený podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 a § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päťdesiatsedem mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynského noža s čiernou rukoväťou a čepeľou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sám aj prostredníctvom svojej obhajkyne.
Obžalovaný Y. O. v dôvodoch odvolania, ktoré podal osobne uviedol, že výpovede poškodeného práp. Ing. E. P. a svedkov z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní sa nezhodujú. Pokiaľ ide o priebeh útoku svedkovia taktiež nevypovedali rovnako. Obžalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že svedok Y. L. potvrdzuje jeho výpoveď . Popiera, že sa s nožom zahnal na policajta. Má zato, že policajti vypovedajú účelovo, aby mohli odôvodniť použitie zbrane FN 303.
Uviedol, že 9 rokov nebol súdne trestaný, viedol riadny život. Súd mohol aj tieto skutočnosti zobrať do úvahy a nemusel použiť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Súd mohol použiť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Tr. zák., pretože v čase incidentu bol silno citovo rozrušený. Ďalej tvrdí, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, umožnil vykonanie domovej prehliadky a preto mohla byť použitá aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Napokon poukázal na tú skutočnosť, že činom nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví ani škodu.
V odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajkyne konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za nepresvedčivý , nepreskúmateľný. vecne nesprávny a teda vo svojich dôsledkoch nezákonný. Navrhuje, aby ho odvolací súd podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b) a písm. d) Tr. por. zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne navrhuje, aby krajský súd vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm.a/ Tr.por.
Uvádza, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu v napadnutom rozsudku nielenže nespáchal, ale sa dokonca ani nestal. Ako uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred dvere bytu na Czambelovej ulici č. 3 v Košiciach ani nevyšiel a na poškodeného nezaútočil. Osobitne poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s jeho obhajobou, obsah jeho výpovede mechanicky zhrnul vo všeobecnej konštatácii, že vinu poprel a na policajtov nezaútočil. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že neprekročil prah bytu , čo súd prvej inštancie nezaujímalo a ani to neprevzal do obsahu výpovede v odôvodnení rozsudku. Jeho obrana spočívala v tom, že z bytu nevyšiel a policajti nemali žiaden dôvod na vykonanie služobného zákroku . Pred skutkom aj v čase príchodu policajného komanda sa zdržiaval doma , bol sám, nikoho neohrozoval ani nikomu neubližoval a žiadnu trestnú činnosť nepáchal . To že pil nepopiera, v svojom byte a vo svojom voľnom čase môže požívať alkoholické nápoje .
Policajný zákrok voči jeho osobe bol nezákonný a výpovede poškodeného a jeho kolegov účelové . Po zásahu piatimi projektilmi zo zbrane FN 303 by ťažko prebehoval cez chodbu späť do bytu a o účelovosti výpovedí a neprimeranosti zásahu svedčí aj listinný dôkaz, ktorý súd vykonal na čl. 140 a z ktorého je zrejmé, že pri služobnom zákroku proti jeho osobe dňa 23.4.2021 boli zo strany zasahujúcich príslušníkov PZ použité donucovacie prostriedky a to špeciálne strelivo, hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, putá ako aj hrozba zbraňou a varovný výstrel do vzduchu. Lenže poškodený ani jeho kolegovia o žiadnom varovnom výstrele do vzduchu nevypovedali a podľa verzie ich výpovedí takýto varovný výstrel nepadol ani nemal kedy padnúť , pretože podľa verzie poškodeného a svedkov vykonávajúcich služobný zákrok strieľali ihneď do neho. Podľa ustanovenia § 60 zákona o PZ: „policajt je oprávnený použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, aby
- zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude nasledovať. Policajti nesú zodpovednosť za obsah a správnosť hlásenia o použití donucovacieho prostriedku, pričom tento listinný dôkaz je v priamom a príkrom rozpore s verziou udalostí ako sa mala udiať pri služobnom zákroku voči jeho osobe dňa 23.04.2021 a o ktorej vypovedal svedok poškodený P., H. E., J. D.M. C. H.. Z. O. a v prípravnom konaní aj svedok Y. D..
Súd prvého stupňa odbil jeho obranu konštatovaním, že poprel fyzický útok na poškodeného policajta, ale inak priznal priebeh skutkového deja v podstate zhodne ako všetci ostatní svedkovia, čo nepovažuje za odôvodnenie súladné s požiadavkou presvedčivosti súdneho rozhodnutia vyhotovenom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra, podľa ktorej len také odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá aj požiadavke článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktoré dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, svoj im obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle poučenia. Policajné komando nemalo žiaden dôvod ani zjavnú príčinu k vykonávaniu služobného zákroku a to ani vtedy ak bol opitý, pretože alkohol požíval výlučne doma a bol sám.
Rozhodnutie súdu musí byť v súlade s objektívnymi skutočnosťami a založené na starostlivom zvážení všetkých zistených skutočností. Podstatné je pritom vnútorné presvedčenie podopreté logickými hodnotiacimi úvahami. Výsledkom voľného hodnotenia dôkazov je potom objektivizované vnútorné presvedčenie, či určité skutkové tvrdenie bolo dokázané alebo nie. V tomto zmysle za dokázané možno považovať len tie skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti zodpovedá praktickej istote, pričom praktickou istotou je pravdepodobnosť na hranici istoty nepripúšťajúca resp. vylučujúca rozumné pochybnosti. V rôznych štádiách trestného konania vyžaduje sa rôzna miera dôvodnosti presvedčenia o tom. že obvinený resp. obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu. a to od obyčajného avšak dostatočne odôvodneného podozrenia zo spáchania skutku potrebného pre rozhodnutie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia (§ 199 a § 206 Tr. por.) cez kvalifikované dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený, rozhodujúce pre vzatie do väzby podľa § 71 Tr. por. a dostatočne odôvodňujúce postavenie obvineného pred súd potrebné pre podanie obžaloby (§ 234 Tr. por.). až po istotu nepripúšťajúcu rozumné pochybnosti potrebnú pre vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (§ 284 a nasl. Tr.por.). Pri rozhodnutí vo veci tak v žiadnom prípade nepostačuje iba prevažujúca pravdepodobnosť, ale vina obžalovaného musí byť preukázaná ako natoľko pravdepodobná, že žiadny rozumný, uvedomelý, skúsený a svedomitý človek nebude môcť o nej pochybovať. V prípade, ak by sa súd prvého stupňa zaoberal aj jeho obhajobou a nesústredil svoju pozornosť len na svedkov obžaloby , ale riadne vykonal dokazovanie a na základe hodnotenia výpovedí svedkov a na základe hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, zistil by. že netvoria logickú jednotu, práve naopak je tu rozpor vo verzii poškodeného a policajtov vykonávajúcich služobný zákrok a jeho obhajobou ( bol k tomu súdne trestaný , kto by mu už veril ) a že si priebeh deja, podľa ktorého sa mal na poškodeného zahnať nožom v ruke svedkovia vymysleli.
Súd prvého stupňa sa s okamihom kedy a ako malo dôjsť k použitiu služobnej zbrane FN 303 nijak bližšie nezapodieval, pritom jej použitie bolo v priamej príčinnej súvislosti s údajným priebehom deja Súd prvého stupňa len paušálne zhrnul obsah výpovedí svedkov H. E.. Y. D.. J. D. C. H.. Z. O. tak, že v podstate zhodne uviedli, že boli vyslaní na služobný zákrok, ktorý vykonávali taktickým spôsobom, keďže bolo avizované, že sa jedná o nebezpečného páchateľa, ktorý už bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť a vyhrážal sa do telefónu zabitím. Všetci svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaný zaútočil na jedného zo zasahujúcich policajtov poškodeného E. P., a to najskôr nožom a neskôr, keď znova otvoril dvere, zaujal obžalovaný bojový postoj so zovretými päsťami a opäť smeroval k poškodenému E. P.. potom však použitie služobnej zbrane výstrelom do vzduchu do konceptu tejto myšlienkovej úvahy nezapadá, pretože svedok strieľal priamo doňho. Minimálne je hodnovernosť svedkov spochybnená, pretože ak o jednej okolnosti vypovedajú inak ako je uvedené v služobnom zázname a nejedná sa o vec nedôležitú alebo banálnu, alebo taký detail na ktorý by si s odstupom času ťažko spomenuli, sú ich výpovede pre nevierohodnosť v trestnom konaní nepoužiteľné. A svedkovia vypovedali rovnako v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom od skutku v prípade výpovedí v prípravnom konaní neuplynul taký dlhý čas aby 5 svedkov na varovný výstrel do vzduch zabudlo .
Má za to, že sú na mieste rozumné pochybnosti o tom, že spáchal skutok kladený mu obžalobou za vinu, ako aj pochybnosti o tom, že ku skutku ako je obžalobou vymedzený nedošlo.
Na základe zhora uvedených dôvodov preto navrhuje súdu, aby ho súd spod obžaloby oslobodil a prepustil ho z väzby, alternatívne, aby odvolací súd podľa ust. § 321 ods. l písm. b) a písm. d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové prejednanie prvostupňovému súdu.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril krajský prokurátor, a to tak, že dôvody odvolania uvádzané obžalovaným, ako aj prostredníctvom jeho ustanovenej obhajkyne, nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie in meritum. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Košice I pod sp.zn. 7T 31/2021 zo dňa 02.02.2022 je skutkovo i právne zdôvodnený , zákonný a správny.
V plnom rozsahu poukazuje na uvedený rozsudok, ako aj na záverečnú reč dozorujúceho prokurátora.
Dôvody odvolania nie sú takého charakteru, aby mohli priniesť iné rozhodnutie vo veci. Dokazovanie bolo vyčerpávajúce a dôkazy svedčia jednoznačne o vine obžalovaného. V zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu ako nedôvodné.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Výrok o vine obžalovaného Š. O. uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých dôkazoch vykonaných v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, a teda zákonným spôsobom na hlavných pojednávaniach prvostupňového súdu, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylúčujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v rozsudku okresného súdu.
Keďže prvostupňové a odvolanie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane ale komplexne a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne opakovať a rozoberať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.
Obžalovaný Š. O. v podanom odvolaní v podstate len zopakoval obhajobu uplatnenú na hlavnom pojednávaní spočívajúcu v tvrdení, že z bytu v kritickom času nevyšiel a na člena hliadky polície práp. Ing. E. P. nezaútočil s nožom v ruke na hornú časť jeho tela.
S uvedenou obhajobou obžalovaného sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Vyplýva to zo skutkových zistení súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy obžalovaného Š. O. v celom rozsahu vyvracajú.
Obžalovaný Š. O. je usvedčovaný svedeckými výpoveďami A.. E. P., H. E., Y. D., J. D. C. H.. Z. O..
Uvedení svedkovia veľmi podrobne, jasne, zrozumiteľne, bez rozporov, ale aj presvedčivo popísali spáchanie skutku obžalovaným Š. O..
Konkretizovali konanie obžalovaného v kritickom čase a preto možno konštatovať, že svedkovia zhodne, jednoznačne a s istotou potvrdili, že videli okamih, keď obžalovaný Š. O. v kritickom čase, po výzve , aby odhodil nôž na zem, pokračoval s nožom v ruke nad hlavou smerom k svedkovi práp. Ing. E. P. a zahnal sa s nožom naňho. Svedok práp. Ing. E. P. odskočil v momente, keď nôž bol od neho na vzdialenosť asi pol metra.
Z vyjadrenia svedka H. E. vyplýva, že zreteľne videl, ako sa obžalovaný s nožom zahnal na práp. Ing. E. P., lebo stál hneď za poškodeným , ktorý musel urobiť krok späť, aby nedošlo k jeho zraneniu. V čase, keď sa obžalovaný zahnal s nožom na práp. Ing. E. P., potiahol poškodeného za rameno dozadu a on urobil krok späť, keďže kvôli isteniu mal ľavú ruku na jeho ramene. Ak by sa to nestalo, došlo by k zraneniu práp. Ing. E. P..
Rovnako svedok J. D. potvrdil, že obžalovaný Š. O. vyšiel pred byt s veľkým kuchynským nožom a týmto sa zahnal na Ing. E. P., ktorý vzápätí na to cúvol dozadu. Podľa vyjadrenia svedka obžalovaný bol v čase útoku s nožom na vzdialenosť od poškodeného asi pol metra, bolo to tesne, ak by práp. Ing. E. P. neurobil krok dozadu, tak by ho obžalovaný Š. O. nožom zasiahol.
Taktiež z výpovede svedka Y. D., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, mal súd preukázané, že obžalovaný Š. O. potom, čo vyšiel z bytu, v ruke držal nad hlavou veľký nôž, na výzvy policajnej hliadky, aby nôž odhodil nereagoval, ale pohol sa smerom k práp. Ing. E. P. a nožom sa zahnal na vrchnú časť jeho tela.
Svedok Mgr. Z. O. zhodne s vyššie uvedenými svedkami popísal priebeh skutkového deja spôsobom, že obžalovaný Š. O. vybehol z bytu s nožom v ruke, policajnou hladkou bol vyzvaný , aby nôž odhodil, na výzvu nereagoval, smeroval s nožom na práp. Ing. E. P. spôsobom, že ho zapichne.
Svedok ďalej vysvetlil, že bol použitý donucovací prostriedok nesmrtiaca zbraň FN 303, pričom dva projektily zasiahli obžalovaného Š.V. O. v strede tela, po týchto výstreloch sa obžalovaný stiahol na prah dverí, avšak sa neukľudnil, naďalej vykrikoval, že pozabíja policajtov a mal tendenciu znova útočiť a preto boli vystrelené ďalšie tri výstrely, ktoré zasiahli obžalovaného do boku tela. Nato sa obžalovaný stočil a zatvoril dvere do bytu.
Skutočnosti uvádzané svedkom Mgr. Z. O., pokiaľ ide o okolnosti a spôsob použitia donucovacieho prostriedku, nesmrtiacej zbrane FN 303 potvrdili aj svedkovia práp. Ing. E. P., H. E.Č., J. D. C. Y. D.. Uvedení svedkovia zhodne popísali aj ďalšiu časť útoku obžalovaného Š. O. na poškodeného práp. Ing. E. P. potom, čo obžalovaný po opakovaných výzvach príslušníkov PZ vyšiel z bytu a vo výhražnom bojovom postoji s rukami zovretými v päsť sa pokúšal napadnúť poškodeného. Policajná hliadka ale použila donucovacie prostriedky a obžalovaného Š.V. O. spacifikovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil dosť dobrých dôvodov na spochybnenie hodnovernosti a pravdivosti výpovedí svedkov. Ich výpovede nevyvolávajú a nevzbudzujú žiadne pochybnosti o priebehu skutkového deja ustáleného v skutku napadnutého rozsudku. Vypočutí svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní jasne, bez rozporov, logicky a presvedčivo, bez známok účelovosti, či tendenčnosti.
Na druhej strane krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný Š. O. v kritickom čase bol pod vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni opitosti, ktorý negatívne ovplyvnil obsah jeho výpovede tak z hľadiska vierohodnosti ako aj pravdivosti.
Obžalovaný v podanom odvolaní namieta, že svedkovia sa nezmienili vo svojich výpovediach o hrozbe zbraňou, ako je to uvedené v hlásení o použití donucovacieho prostriedku dňa 23.4.2021 (čl. 140). Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že o hrozbe zbraňou vypovedal v prípravnom konaní Mgr. Z. O. , ako aj svedok práp. Ing. E. P..
Pokiaľ obžalovaný namietal, že policajti nemali žiaden dôvod na vykonanie služobného zákroku, pretože sa zdržiaval doma, bol sám, nikoho neohrozoval, nikomu neubližoval, nespáchal žiadnu trestnú činnosť, odvolací súd sa s touto námietkou obžalovaného nestotožňuje, pretože z trestného spisu je zrejmé, že dňa 23.4.2021 v čase 16:12 hod. boli policajné hliadky PMJ vyslané operačným strediskom KR PZ Košice na základe obsahu telefonátu obžalovaného Š. O. na linku integračného záchranného systému na ul. Cambelovú č. 3 v Košiciach, pretože obžalovaný sa v podstate vyhrážal, že sa zabije, že má pištoľ, nôž, že zabije aj policajtov, ak prídu k nemu, pichne ich do krku.
V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že policajný zbor, v rámci plnenia úloh spolupôsobí aj pri ochrane a života a zdravia (§ 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 171/93 Z.z. v znení neskorších predpisov) a preto činnosť policajtov spojená s plnením tejto úlohy je služobnou činnosťou (§8 ods. 3 zák. o policajnom zbore 171/93 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.
Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného Š. O. , ako zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a) Tr. zák.
Obžalovaný Š. O. použil násilie, ktorým sa rozumie každé použitie sily proti telu osoby v úmysle pôsobiť na výkon právomoci zasahujúcich policajtov a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou, keďže na útok použil nôž. Pritom treba zdôrazniť tú skutočnosť, že sa nevyžaduje, aby použitím násilia bolo osobe ublížené na zdraví.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému Š. O. prvostupňovým súdom , krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku na základe odvolania podaného obžalovaným.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak, ak sú uvedené v § 34 Tr. zák. Prihliadol na okolnosti prípadu, ale aj na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, spôsob spáchania činu, ako aj možnosti nápravy obžalovaného.
Osoba obžalovaného Š. O. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. U obžalovaného neboli prvostupňovým súdom zistené poľahčujúce okolnosti a ani odvolací súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre použitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., ako sa to domáhal v podanom odvolaní obžalovaný.
Na druhej strane v súlade so stavom veci u obžalovaného bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže už bol za trestný čin odsúdený a na tom nič nemení jeho tvrdenie uvedené v podanom odvolaní, že po dobu 9 rokov vedie riadny spôsob života.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd pokiaľ ide o výrok o treste poukazuje na príslušnú časť dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré si ako vecne správne osvojuje a má zato, že trest uložený obžalovanému Y. O. pri dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností vo výmere 57 mesiacov je úmerný protiprávnemu konaniu obžalovaného a môže pôsobiť výchovne tak na obžalovaného ako aj ostatných členov spoločnosti.
V súlade so stavom veci a zákonom rozhodol prvostupňový súd aj o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Krajský súd nezistil pochybenie v rozhodnutí prvostupňového súdu, pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynského noža s čiernou rukoväťou a čepeľou, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu a ide o vec patriacu obžalovanému.
Na základe záverov znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a tiež skutočnosti, že obžalovaný Š. O. spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. na uloženie obžalovanému ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.