Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-35-2018.pdf
PDF · 99.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-5C/35/2018
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: RDL družstvo, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 45565449, zastúpeného Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 36867217, proti žalovaným: 1/ H. F., K.. H., X.. XX.XX.XXXX, L. G. F. - Y. L., X. R. XXXX/X-XX, 2/ A.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. G. F. - Y. L., X. R. XXXX/X-XX, v spore o určenie vecného bremena, eventuálne zriadenie vecného bremena za náhradu alebo strpenie užívania stavby za náhradu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd ukladá žalovaným, aby sa zdržali konania brániaceho žalobcovi v riadnom a nerušenom prechode alebo prejazde cez celý pozemok KN-C parc. č. 1181/24 - ostatné plochy o výmere 6 m2 zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. G. F. a cez celý pozemok KN-C parc. č. 475/18 - ostatné plochy o výmere 95 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. G. F..
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 22.05.2018, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal: I. určenia, že celý pozemok KN-C parc. č. 1181/24 - ostatné plochy o výmere 6 m2 zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. G. F., ako aj celý pozemok KN-C parc. č. 475/18 - ostatné plochy o výmere 95 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. G. (ďalej len „pozemky žalovaných“), sú bezodplatne zaťažené vecným bremenom, spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu motorovými či nemotorovými vozidlami v prospech každého, aj budúceho vlastníka pozemkov KN-C parc. č. 475/78 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2, KN-C parc. č. 475/77 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a KN-C parc. č. 475/75 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktoré pozemky sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G. F.Í.. II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (ďalej len „petit A“). Pre prípad (2. eventuálny petit), ak súd ustáli, že pozemky žalovaných nie sú zaťažené vecným bremenom nahradenia znenia výrokov I. a II. navrhovaného rozsudku nasledovným znením: I. Súd zriaďuje za jednorazovú odplatu vo výške 300,- eur v prospech každého, aj budúceho vlastníka stavby parkoviska, ktoré je postavené na pozemkoch KN-C parc. č. 475/78 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2, KN-C parc. č. 475/77 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a KN-C parc. č. 475/75 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ako aj stavby Administratívnej budovy súp. č. XXXX postavenej na pozemku 475/19, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G. F. (ďalej len „oprávnené nehnuteľnosti)“, vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemky žalovaných. II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (ďalej len „petit B“). Pre prípad (3. eventuálny petit), ak súd ustáli, že na pozemky žalovaných nie je možné z nejakého dôvodu zriadiť požadované vecné bremeno tak, ako je to popísané vyššie, žalobca žiada, aby súd nahradil znenie výrokov I. a II. navrhovaného rozsudku nasledovným znením:
I. Žalovaní sú za ročnú odplatu 30,- eur povinní strpieť existenciu, ako aj užívanie stavby cesty/účelovej komunikácie zo strany žalobcu, ktorá je postavená na pozemkoch žalovaných. II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (ďalej len „petit C“).
2. Zároveň uvedeným podaním sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v nasledovnom znení: Súd ukladá žalovaným, aby sa zdržali konania, ktorým bude žalobcovi bránené v riadnom a nerušenom prechode alebo prejazde cez celý pozemok KN-C parc. č. 1181/24 - ostatné plochy o výmere 6 m2 zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. G. F. a cez celý pozemok KN-C parc. č. 475/18 - ostatné plochy o výmere 95 m2 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. G. F..
3.1. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou pozemku KN-C parc. č. 1181/24 - ostatné plochy o výmere 6 m2 a spoluvlastníčkou pozemku KN-C parc. č. 475/18 - ostatné plochy o výmere 95 m2 v podiele 1-ice a obaja žalovaní sú zároveň v rámci svojho BSM jeho podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 („pozemky žalovaných“). Žalobca je podľa LV č. XXXX pre k. ú. G. F. výlučným vlastníkom stavby Administratívnej budovy súp. č. XXXX postavenej na pozemku KN-C parc. č. 475/19 (ďalej aj ako „administratívna budova“), ako aj priľahlých pozemkov KN-C parc. č. 475/78 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2, KN-C parc. č. 475/77 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, a KN-C parc. č. 475/75 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, pričom tieto pozemky tvoria dvor uvedenej stavby administratívnej budovy, na ktorých je vybudovaná stavba parkoviska, ktoré parkovisko užíva tak žalobca, ako aj nájomcovia administratívnej budovy, ich zamestnanci alebo návštevníci. Pozemky KN-C parc. č. 475/75 KN-C parc. č. 475/77 a KN-C parc. č. 475/78 spoločne v žalobe označuje aj ako „parkovacia plocha“. 3.2. Pozemky žalovaných tvorili nespochybniteľne viac ako 50 rokov jediný prirodzený a nikým nerušený prístup nielen do dvora administratívnej budovy, kde sa nachádzali v minulosti aj stavby garáží vo vlastníctve žalobcu, ale aj k nehnuteľnostiam bratov U. C. A. H. (LV č. XXXX), k záhrade vo vlastníctve žalovanej 1/ (LV č. XXX) ako aj k záhradám ďalších osôb oprávnených z vecného bremena, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. G. F. v prospech oprávnených pozemkov. Vzhľadom na reálnu plochu pozemkov žalovaných vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam, je zrejmé, že pozemky žalovaných nemohli byť a do blízkej budúcnosti ani nebudú môcť byť užívané na iný účel, ako je prístup (prechod/ prejazd) k susedným nehnuteľnostiam. 3.3. Vzhľadom na dlhodobo, nerušené a bezodplatné užívanie pozemkov žalovaných ako samotným žalobcom, tak aj právnymi predchodcami žalobcu ako jediného prístupu k stavbe administratívnej budovy a zároveň ako jediného prístupu k parkovacej ploche (predtým k stavbám garáží), ktorá parkovacia plocha v minulosti bola a v súčasnosti stále je dvorom stavby Administratívnej budovy, došlo v zmysle ust. § 151o ods. 1 v spojení s ust. § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) k vydržaniu vecného bremena dlhodobým a ničím nerušeným výkonom práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných, a to v prospech vlastníka administratívnej budovy a parkovacej plochy (vecné bremeno in rem). 3.4. Po tom ako sa žalobca v roku 2010 stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, s vedomým a s výslovným súhlasom žalovaných zbúral existujúce garáže nachádzajúce sa vo dvore administratívnej budovy a zároveň na vlastné náklady odstránil pôvodnú cestu, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaných, ktorá bola predchádzajúcim dlhodobým užívaním úplne zdevastovaná a na pozemkoch žalovaných s ich vedomím a súhlasom vybudoval úplne novú cestu, ako aj parkovaciu rampu, ktorá slúži všetkým užívateľom pozemkov žalovaných, aj žalovaným, ktorí sa výstavby takejto rampy v roku 2010 dožadovali. Žalovaní existenciu dlhodobého a nerušeného užívania pozemkov žalovaných nikdy a ničím nespochybnili (zmysluplne sa to ani nedá) avšak aj po tom, ako im bola celá záležitosť vysvetlená ich právnikom, odmietajú uznať existenciu vecného bremena na pozemkoch žalovaných s odôvodnením, že vecné bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností, resp. na príslušných listoch vlastníctva a oni ako výluční vlastníci daných pozemkov si môžu sami rozhodovať kto, ako a za akú odplatu bude užívať/prechádzať cez pozemky v ich výlučnom vlastníctve, pričom vlastnícke právo je podľa nich nedotknuteľné. 3.5. Situácia sa vyhrotila začiatkom r. 2018, kedy sa žalovaní začali intenzívne domáhať vyriešenia údajne neoprávneného užívania pozemkov žalovaných zo strany žalobcu, pričom hrozili, že jednostranne zablokujú prístup na parkovaciu plochu za administratívnou budovou. Žalobca v snahe predísť súdnemu sporu vyvolal rokovanie, na ktorom žalovaným za prítomnosti ich právnika opakovane vysvetlil situáciu a predložil zmysluplné návrhy ohľadne možného užívania pozemkov žalovaných,
ktorí síce s užívaním ich pozemkov súhlasili, avšak za ich užívanie požadovali neprimeranú odplatu, keď najprv požadovali sumu cca 4.000,- eur za každý rok užívania, následne tiež uviedli, že by súhlasili so zriadením vecného bremena za jednorazovú odplatu vo výške 20.000,- eur. Žalobca s poukázaním na trhovú hodnotu pozemkov žalovaných, ako aj na značné investície, ktoré vložil do výstavby cesty/účelovej komunikácie na pozemkoch žalovaných, požiadavky žalovaných odmietol ako zjavne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi, pričom ponúkol za užívanie pozemkov žalovaných lukratívnu ročnú odplatu 500,- eur, prípadne za zriadenie vecného bremena jednorazovú odplatu 5.000,- eur, a to len preto, aby sa vyhol zdĺhavému súdnemu sporu, hoci je žalobca presvedčený o existencii vecného bremena, ktoré vzniklo tak, ako je to popísané v čl. II. ods. 2 žaloby. 3.6. V súvislosti s „eventuálnym znením petitu“ uviedol, že v zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, a to v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zo zobrazenia situácie dotknutých pozemkov vyplýva, že pozemky žalovaných bezprostredne susedia so stavbou administratívnej budovy, ako aj s parkovacou plochou, pričom v zmysle ust. § 119 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 49b zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákonník) sa parkoviská, ale aj cesty/účelové komunikácie považujú za stavby s tým, že stavba nie je v zmysle ust. § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Sú teda splnené všetky zákonné predpoklady na zriadenie vecného bremena práva cesty, keď je nepochybné, že iný zmysluplný prístup k stavbe administratívnej budovy, resp. k stavbe parkoviska nachádzajúcej sa na parkovacích plochách nie je možný. Navyše, ak stavba cesty/účelovej komunikácie postavenej na pozemkoch žalovaných nie je v zmysle vyššie uvedeného súčasťou pozemku, je vlastník tejto stavby oprávnený stavbu nerušene užívať, keď navyše táto stavba bola v minulosti postavená s vedomím, ako aj s výslovným súhlasom vlastníkov pozemkov, na ktorých táto stavba stojí. Z uvedeného vyplýva, že stavba cesty/účelovej komunikácie, ktorú postavil žalobca na pozemkoch žalovaných, je jeho výlučným vlastníctvom a žalovaní nie sú oprávnení jeho užívacie práva k predmetu vlastníctva (stavba cesty/účelovej komunikácie) akokoľvek obmedzovať, pričom ad absurdum sa dá tvrdiť, že bez súhlasu žalobcu, žalovaní nie sú oprávnení túto stavbu užívať.
4. V súvislosti s navrhovaným neodkladným opatrením uviedol, že 21.05.2018 začali žalovaní realizovať svoje hrozby ohľadne blokovania prístupu k parkovacej ploche, keď v ranných hodinách de facto zamedzili svojím osobným motorovým vozidlom možnosť vjazdu ako aj výjazdu z parkovacej plochy všetkým vozidlám žalobcu, nájomcov, ich zamestnancov, resp. návštevníkov, a to tak, že žalovaní svoje osobné motorové vozidlo EČ: G. postavili bezprostredne k existujúcej rampe pri vstupe na parkovisko, čím zamedzili vjazd ako aj výjazd na parkovaciu plochu. Žalovaní v uvedenej protiprávnej činnosti pokračovali aj v deň podania žaloby a nič nenasvedčuje tomu, že by mienili od svojej protiprávnej činnosti upustiť. Z uvedeného je zrejmé, že existuje vecné bremeno in rem, ktoré zaťažuje pozemky žalovaných právom prechodu/prejazdu v prospech žalobcu ako vlastníka administratívnej budovy a parkovacej plochy s tým, že žalovaní existenciu vecného bremena neuznávajú a svoje vlastnícke právo na úkor žalobcu zneužívajú tým, že za užívanie (právo prejazdu a prechodu) požadujú od žalobcu zjavne neprimeranú odplatu, ktorej výška je v rozpore s dobrými mravmi, a to aj s ohľadom na trhovú cenu pozemkov žalovaných, trhovú cenu za užívanie takýchto pozemkov a účelnosť ich využitia. Navyše žalovaní preukázateľne hrozili žalobcovi zablokovaním prístupu na parkovaciu plochu (ich list zo 16.03.2018) s tým, že svoju hrozbu dňa 21.05.2018 aj realizovali, čím sú splnené zákonné predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom je žiaduce bezodkladne upraviť pomery strán tak, aby žalobca mohol bez účelových spochybnení zo strany žalovaných nerušene využívať svoje práva z exitujúceho vecného bremena k pozemkom žalovaných, čím sa predíde okrem iného aj vzniku škody na strane žalobcu a dočasne sa vyriešia užívacie práva k pozemkom žalovaných, a to do času právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe.
5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Hoci inštitút neodkladného opatrenia nie je nevyhnutne zo zákona viazaný na konanie vo veci samej, keďže s poukazom na § 330 ods. 2 CSP je prípustné aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie má charakter neodkladného opatrenia viazaného na vec samu. Vec samu vymedzil troma petitmi, ktoré podľa neho majú mať charakter primárneho petitu (petit A), eventuálneho petitu k petitu A (petit B) a eventuálneho petitu k petitu B (petit C). Tieto petity sa pritom svojou povahou navzájom vylučujú, pričom rozhodnúť podľa petitu B žalobca požaduje pre prípad „ustálenia súdu“, že pozemky žalovaných nie sú zaťažené vecným bremenom a podľa petitu C žiada rozhodnúť pre prípad, že „súd ustáli“, že z nejakého dôvodu nie je možné zriadiť požadované vecné bremeno (požadované petitom B).
7. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade uvedenými petitmi požadované nároky nemajú navzájom charakter eventuálnych petitov tak ako to žalobcovia tvrdia, ale ide o samostatné nároky, hoci navzájom sa vylučujúce, o ktorých bude súd samostatne (postupne) konať v tom poradí, v akom sú tieto v žalobe uvedené, teda postupným skúmaním ich dôvodnosti (najprv petitu A, po právoplatnom rozhodnutí o ňom bude rozhodovať o dôvodnosti petitu B a po právoplatnom rozhodnutí o ňom petitu C). Eventuálny petit totiž vyjadruje požiadavku žalobcu uložiť žalovanému povinnosť na určité plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, žiada žalovanému uložiť iné (náhradné) plnenie. O eventuálny petit však môže ísť len vtedy, ak primárny aj eventuálny petit vychádzajú z tých istých rozhodujúcich skutočností, opierajú sa o totožný skutkový stav a rovnaké právne dôvody. V tomto prípade podaná žaloba v sebe obsahuje tri samostatné nároky so samostatným skutkovým základom a samostatným petitom, teda žalobca v žalobe „spojil“ na spoločné konanie tri samostatné nároky, ktoré sa majú týkať tých istých subjektov na strane žalujúcej a žalovanej, ktoré ako už bolo uvedené popri sebe nemôžu obstáť. Petitmi B a C ide fakticky o podmienečne uplatnené nároky. Naviac nie je prípustné viazať postup súdu na to, ako tento s ohľadom na zistený skutkový stav právne posúdi žalobcom uplatnené a navzájom sa vylučujúce nároky, z ktorých každý predpokladá pre ich dôvodnosť (danosť) existenciu iných rozhodných skutočností, čo potom vylučuje možnosť ich vzájomného vzťahu v pomere primárny a eventuálny petit, a to taký, že ak by súd prvý z nich po vykonanom dokazovaní vyhodnotil (na rozdiel od názoru žalujúcej strany) ako nedôvodný, v takom prípade má automaticky postupovať podľa petitu druhého v poradí a ak by aj ten považoval za nedôvodný, automaticky podľa tretieho v poradí. Takýmto „istiacim“ postupom už v žalobe by bolo o.i. problematické posúdiť úspech sporových strán v takomto spore pre prípad, ak by jeden z takýchto petitov mal byť dôvodný. Z toho potom vyplýva aj už súdom naznačené poradie, v akom bude postupne konať o jednotlivých petitoch (ak tieto všetky naďalej zostanú predmetom sporu) predstavujúcich samostatné nároky, a to v samostatných konaniach (vylúčením sporu v časti petitov B a C na samostatné konania, z ktorých každý vyžaduje iný predmet a rozsah dokazovania), keď konania o petitoch B a C budú prerušené do právoplatného skončenia konania o petite A.
8. Nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia sa žalobca dožaduje vo vzťahu ku všetkým petitmi A až C požadovaným nárokom, resp. určeniam. Zo žalobcových skutkových tvrdení a doložených listinných dokladov a fotodokumentácie vyplýva, že parcele KN-C vo vlastníctve žalovaných (parc. KN-C č. 1181/24 - ostatné plochy o výmere 6 m2 zapísaná na LV č. XXX k. ú. G. F. a č. 475/18
- ostatné plochy o výmere 95 m2 zapísaná na LV č. XXXX k. ú. G. F.), ktoré na seba nadväzujú, predstavujú dlhodobo využívaný a prirodzený prístup ako k parkovisku žalobcu nachádzajúcom sa za administratívnou bodovou žalobcu súp. č. XXXX na parc. KN-C č. 475/19, rozprestierajúcom sa na k nej priliehajúcich pozemkoch parc. KN-C č. 475/78, č. 475/77 a č. 475/75 k. ú. G. F.. Uvedené parcele žalovaných okrem toho majú súčasne predstavovať prístup aj k nehnuteľnostiam ďalších osôb, a to nielen k ďalším nehnuteľnostiam žalovaných, presnejšie žalovanej 1/, zapísaných na LV č. XXX, ale aj k nehnuteľnostiam U. H. C. A. H. zapísaným na LV č. XXXX k. ú. G. F.. Z doloženej fotodokumentácie a tvrdení žalobcu tiež vyplýva, že povrch žalobou dotknutých pozemkov žalovaných je pokrytý zámkovou dlažbou a je na nich umiestnená aj parkovacia rampa, čo mal zriadiť na svoje náklady v r. 2010 žalobca s vedomím a súhlasom žalovaných, keď predtým s ich vedomím mal „odstrániť“ pôvodnú a už nevyhovujúcu „cestu“. Po tomto prechode malo dôjsť aj k odstráneniu materiálu (sutiny) z garáží, ktoré sa nachádzali v priestore terajšieho parkoviska žalobcu za jeho administratívnou budovou, ktorých existenciu v minulosti doložil jednak fotodokumentáciou a rozhodnutím Mesta G. zo 06.09.2010 č. 6857/2010/440-TS3/A10, ktorým bolo povolené žalobcovi ako vlastníkovi odstránenie garáží - 5 objektov súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX na pozemku parc. KN-C č. 476/19 k. ú. G. F., zapísaných v r. 2010 na LV č. XXXX k. ú. G. F. vcelosti na žalobcu. Dlhodobosť využívaného prechodu po pozemkoch žalovaných už zo strany právnych predchodcov žalobcu má podľa žaloby trvať celkovo viac ako 50 rokov.
9. Súd konštatuje, že žalobca v tomto spore v potrebnej miere osvedčil existenciu takého stavu, z ktorého vyplýva neodkladná úprava pomerov strán sporu ním požadovaným spôsobom, majúcim väzbu na vec samu, vo vzťahu ku ktorej existuje potrebná miera osvedčenia existencie aspoň niektorého zo žalobou v petitoch A až C uplatnených nárokov. Z doloženého listu žalovaných zo 16.03.2018 vyplýva vôľa žalovaných v prípade „nekonania“ jeho adresáta, ktorým je E.. A. J. (predseda žalobcu) ohľadne užívania pozemku a usporiadania vzťahov k parc. KN-C č. 485/18 k. ú. G. F.X., do konca 4. mesiaca r. 2018 zabrániť vstupu na ich pozemok. Na tento list reagoval žalobca pozvánkou na rokovanie navrhnuté na deň 29.03.2018 alebo 10.04.2018 (listom z 23.03.2018). Zmienenému listu žalovaných zo 16.03.2018 predchádzal aj e-mail zaslaný 07.02.2014 predsedom žalobcu H. F., ktorým tento odmietol uzatvorenie zmluvy v ním navrhovanom znení pre neprimeranosť finančnej požiadavky na odplatu za užívanie pozemku vo výške 1.400,- eur a nekomplexnosť navrhovaného riešenia problematiky užívania predmetného pozemku a navrhol tri alternatívy možného riešenia (zriadenie vecného bremena za dohodnutú jednorazovú odplatu ako preferovanej možnosti, alebo odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za dohodnutú odplatu, alebo odkúpenie všetkých pozemkov, ktoré vlastní v danej lokalite). Žalobca tiež dokladoval, že došlo k odparkovaniu auta pri parkovacej rampe v smere od parkoviska žalobcu, znemožňujúceho iným vozidlám prístup na dané parkovisko. Je tu teda zrejmá existencia zásahu do existujúceho stavu dovtedajšieho užívania pozemkov, ktorého sa podľa žaloby mali dopustiť žalovaní, ktorému tvrdeniu nasvedčuje práve doložený list žalovaných zo 16.03.2018. Zo žalobou uplatnených nárokov, súd ako nárok, ktorý považuje v tomto štádiu konania za nárok v potrebnej miere osvedčený, považuje nárok obsiahnutý v petite B (zriadenie vecného bremena za náhradu v prospech vlastníka stavby v zmysle § 151n ods. 3 OZ), ktoré riešenie žalobca (jeho predseda) aj výslovne uviedol v zmienenom e-maile zo 07.02.2014.
10. Preto súd žalobcom požadovaným spôsobom dočasne upravil pomery strán sporu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to uložením povinností žalovaným zdržať sa konania, ktorým by žalobcovi bránili v riadnom a nerušenom prechode cez pozemky žalovaných (parc. KN-C č. 1181/24 a 475/18). Takýto postup nepredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných, nakoľko týmto spôsobom sa len na dobu do skončenia tohto konania fixuje taký stav, ktorý bol žalovanými rešpektovaný až do momentu, kedy sa rozhodli správať inak v žalobe popísaným konaním, ku ktorému malo dôjsť 21.05.2018, na čo žalobca bezprostredne reagoval podanou žalobou s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko takýmto správaním zo strany žalovaných je žalobcovi fakticky znemožnené užívanie plochy za jeho administratívnou budovou na účel, ktorému táto plocha má slúžiť a ktorému aj doposiaľ slúžila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená alebo bude porušená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).