Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-57-2017.pdf
PDF · 165 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: E.. Z. H.Ľ., J.., V. X, F., správca majetku úpadcu: Agro Poľnohospodárske družstvo Palín, so sídlom Palín, práv. zast.: JUDr. Michal Treščák ml., advokát, Thurzova 6, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti: B. R., rod. Š., R. XX, J., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.03.2017 č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) odvolanie žalobcu zo dňa 04.01.2017 zamietol a rozhodnutie č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX- XXX Y. zo dňa 18.11.2016, vydané Okresným úradom Michalovce, pozemkovým a lesným odborom, potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný konštatoval, že: „Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „OÚ Michalovce, PLO“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX-XXX Y. zo dňa 18.11.2016 podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“ alebo „zákon č. 503/2003 Z. z.“) priznal oprávnenej osobe B. R. rod. Š., nar. XX. X. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R. XX, právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, podľa stavu v čase odňatia pozemnoknižná vložka č. XXXX, mpč. XXXX/XXX, pasienok, výmera XXXXXXX m2 a mpč. XXXX/XXX, pasienok o výmere XXXXX m2 katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) J. X. N.. Pôvodným vlastníkom pozemkov bol E. Š., zapísaný v urbárskej knihe z roku XXXX pod poradovým číslom X o výmere X káblik (XX árov XX m2), terajší stav podľa E-KN, list vlastníctva č. XXX, k. ú. R., parcela č. U.-F. XXXX/XXX, trvalé trávne porasty o výmere XXXXXXX m2 a parcela č. U.-F. XXXX/XXX, pasienok o výmere XXXXX m2 v podiele X/XXX.“ Ďalej konštatoval, že: „Proti rozhodnutiu OÚ Michalovce, PLO č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX-XXX Y. zo dňa 18.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podal odvolanie Agro Poľnohospodárske družstvo Palín, zastúpený správcom konkurznej podstaty E.. Z. H., prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Michala Treščáka ml,, advokáta so sídlom Thurzova 6, Košice (ďalej len „odvolateľ“).“ Ďalej po zistení včasnosti odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že: „Odvolateľ má za to, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom, keď konštatoval splnenie podľa § 3 a § 5 zákona č. 503/2003 Z. z.. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že právo na navrátenie vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi
muselo byť uplatnené na príslušnom orgáne pod sankciou preklúzie v zákonnej lehote do 31.12.2004, pričom výkladom tohto ustanovenia je potrebné dospieť k dvom základným podmienkam uplatnenia práva, a to jednak podaniu žiadosti o navrátenie vlastníckeho práva a jednak preukázaním splnenia podmienok podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.. Nakoľko zákonodarca v § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. stanovil prekluzívnu lehotu, nemožno ani dodatočné doplnenie žiadosti považovať za riadne uplatnenie práva v lehote. Vzhľadom na to, že u oprávnenej osoby nebolo právo riadne uplatnené v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 31.12.2014, toto právo jej zo zákona zaniklo. Žiadosť o navrátenie vlastníckeho práva, na základe ktorej je vedené predmetné konanie, bola podaná tak za oprávnenú osobu, ako aj za niekoľkých ďalších pôvodných vlastníkov starostom obce H. F. ako štatutárnym zástupcom obce R.. Oprávnenie na podanie tejto žiadosti bolo odvodené od predloženého splnomocnenia zo dňa 17.12.2004, ktorým mala byť obec R. splnomocnená ako spoločný zástupca podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“) na zastupovanie pôvodných vlastníkov. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že už v opravnom prostriedku proti pôvodnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.11.2010 namietal, že predložené splnomocnenie v žiadnom prípade nespĺňa zákonné požiadavky a na jeho podklade nebol starosta obce oprávnený podať žiadosť za pôvodných vlastníkov tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sp/31/2010 po preskúmaní rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania uviedol, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a nedostatočne zistil splnenie procesných prostriedkov. Preto podlá názoru Krajského súdu v Košiciach bolo úlohou prvostupňového správneho orgánu po zrušení rozhodnutia riadne sa vysporiadať s tým, či v danom prípade boli vôbec splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku oprávnenej osoby B. R., rod. Š. v procesnoprávnom rámci ustanovení o určenom spoločnom zástupcovi (§ 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách), ustanovení o zastúpení na základe splnomocnenia a len, ak budú splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku bude možné vydať meritórne rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán sa v novom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, či plnomocenstvo zo dňa 17.12.2014 v nadväznosti na konané verejné zhromaždenie oprávnených osôb dňa 15.12.2004 je platným splnomocnením spoločného zástupcu podľa § 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách alebo či ho možno považovať za splnomocnenie oprávnenou osobou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že aj na splnomocnenie spoločného zástupcu sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o udelení plnomocenstva, nakoľko § 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách ako lex specialis ustanovuje len podmienku zvolenia zástupcu väčšinou majiteľov spoluvlastníckych podielov. Z predloženého splnomocnenia vôbec nevyplýva, ktoré osoby ho obci R. udeľujú, nakoľko okrem 4 neidentifikovateľných podpisov na splnomocnení, absentujú akékoľvek osobné identifikačné údaje oprávnených osôb. Toto splnomocnenie síce odkazuje na osoby podpísané na prezenčnej listine, ktoré majú byť splnomocňujúcimi, avšak na priloženej predmetnej listine v prvom rade nie sú uvedené bližšie osobné údaje s výnimkou mena a priezviska osoby, teda nemožno takéto označenie považovať za určité a nezameniteľné a jednak na listine nie je nikde uvedené, že dané osoby svojím podpisom prejavili vôľu zvoliť obec R. za spoločného zástupcu v konaní o navrátenie pozemkov. Okrem toho nie sú podpísané všetky tam uvedené osoby a aj pri vlastníkoch, ktorí prezenčnú listinu podpísali ešte z tohto podpisu nevyplýva, či s udelením plnomocenstva súhlasili alebo nie. Prezenčnú listinu zo dňa 15.12.2004 teda nemožno v žiadnom prípade považovať za prejav vôle tam podpísaných osôb smerujúci k udeleniu plnomocenstva obci R.. Vzhľadom na to a na skutočnosť, že na splnomocnení zo dňa 17.12.2004 nie sú uvedení žiadni konkrétni pôvodní vlastníci ako oprávnené osoby spolu so všetkými identifikačnými údajmi tak, ako to požaduje zákonom stanovená písomná forma podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predložené splnomocnenie nie je platným právnym úkonom a určením spoločného zástupcu podľa zákona o pozemkových úpravách, a teda žiadosť o navrátenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. nebola podaná oprávnenou osobou. Predložené splnomocnenie nemožno považovať ani za plnú moc udelenú oprávnenou osobou podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to taktiež z dôvodu absencie riadnej identifikácie splnomocňujúcej osoby. Odvolateľ v súvislosti s výzvou správneho orgánu na doplnenie žiadosti tiež poukazuje na protizákonný postup pri vydaní napádaného rozhodnutia, keď v predmetnej výzve na doplnenie požadovaných dokladov uložil lehotu 30 dní a zároveň uviedol, že do doby doručenia požadovaných dokumentov správne konanie v zmysle § 29 ods. 1 zákona o správnom konaní prerušuje. Prvostupňový správny orgán obec poučil o možnosti zastavenia konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní. Napriek tomu, že obec nezaslala OÚ Michalovce, PLO požadované dokumenty v lehote 30 dní, a ani počas celej doby trvania správneho konania, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 08.08.2005 prerušil,
podotýkame, už prerušené konanie, a to z dôvodu že aj napriek výzve zo dňa 18.01.2005 neboli odstránené nedostatky podania v 30 dňovej lehote. Po tomto termíne OÚ Michalovce, PLO niekoľkokrát vyzýval obec o doplnenie rôznych dokumentov, pričom tak po celý čas konal s obcou bez toto, aby mal preukázané, že obec je splnomocnená za oprávnené osoby konať. Je preto nepochopiteľné na základe akého právneho titulu vôbec OÚ Michalovce, PLO konal s obcou, keďže obec nebola oprávnená uplatniť reštitučný nárok a dokonca svojvoľne nabádal obec k porušovaniu zákona - k dodatočnému predloženiu údajných plnomocenstiev. Aj napriek zneniu § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní: „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený“, toto konanie nezastavil, aj keď mal na to zákonnú povinnosť a nastali okolnosti, ktoré zastavenie konania odôvodňujú. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. a zákonom o správnom konaní vydať napadnuté rozhodnutie a konanie malo byť podľa zákona z dôvodu nesplnenia procesných podmienok zastavené. Podľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie je nesprávne a vydané v rozpore s právnymi predpismi a z uvedeného dôvodu navrhuje odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žiadosť oprávnenej osohy o navrátenie vlastníckeho práva z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamieta. Oprávnená osoba B. R. bola upovedomená o podanom odvolaní listom č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 10.01.2017 a v určenej lehote sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva (ďalej len „odvolací orgán“), preskúmal napadnuté rozhodnutie OÚ Michalovce, PLO v celom rozsahu a konštatuje nasledovné skutočnosti. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce (právnemu predchodcovi OÚ Michalovce, PLO) bolo dňa 31.12.2004 pod č. XXXX/XXXXX doručené podanie obce R., v zastúpení starostom H. F. vo veci žiadosti o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanov R., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XXX v k. ú. J. X. N., pôda bola na základe zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov do majetku E. R.. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce (ďalej len „OPÚ Michalovce“) bol doručený výpis z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R. R. v R., splnomocnenie občanov k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy pre obec R., v zastúpení H. F., starostom obce podpísané štyrmi splnomocniteľmi a splnomocnencom, prezenčná listina z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R. R. v R., zoznam pôvodných vlastníkov. Následne boli zo strany oprávnenej osoby B. R. doplnené ďalšie doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok na navrátenie vlastníctva k pozemkom. OPÚ Michalovce rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/R-X/Dr.S. zo dňa 04.11.2010 navrátil vlastníctvo oprávnenej osobe B. R.. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie povinná osoba, úpadca Agro Poľnohospodárske družstvo Palín, zastúpená správcom konkurznej podstaty E.. H. J.F., F. XX, XXX XX F.. Navrhovateľ v opravnom prostriedku napadol časť rozhodnutia, ktorá sa týkala dodržania právnych predpisov upravujúcich uplatnenie reštitučného nároku a plných mocí žiadateľov, ktorými títo splnomocňovali starostu obce R. na podanie žiadosti vo veci uplatnenia reštitučného nároku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Sp/31/2010-54 70110234588 zo dňa 15. 11. 2011, právoplatným dňa 14. 12. 2012 rozhodnutie OPÚ Michalovce č. XXXX/XXXXX/R- X/Dr.S. zo dňa 04.11.2010 zrušil a vrátil na nové konanie s tým, že úlohou správneho orgánu bude riadne sa vysporiadať s tým, či v danom prípade boli splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku oprávnenej osoby, B. R., rod. Š.A., v procesnoprávnom rámci ustanovení o určenom spoločnom zástupcovi (§ 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách). OÚ Michalovce, PLO po doplnení dokazovania vydal napadnuté rozhodnutie.“ Žalovaný ďalej citujúc na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, § 19 ods. 2 a 3, § 34 ods. 1, 4 a 5, § 46, § 47 ods. 1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní uviedol svoju argumentáciu nasledovne: „Odvolateľ v prvom rade poukazuje na nesplnenie podmienok na uplatnenie reštitučného nároku uvedených v § 5 a § 3 zákona o navrátení vlastníctva v spojení s § 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/145/2011 zo dňa 16.11.2011, ktorý sa zaoberal predmetným uplatnením reštitučného nároku obcou R., v zastúpení starostom obce H. F., pri preskúmavaní rozhodnutia OPÚ Michalovce o navrátení vlastníctva inej oprávnenej osobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10. júna 2011 zmenil a rozhodnutie odporcu (OPÚ Michalovce) zo dňa 5. novembra 2010 č. j. XXXX/XXXXX/R-X/Dr.S. potvrdil. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v citovanom rozhodnutí: „Najvyšší súd má
za preukázané, že starosta obce R. H. F. podal dňa 31.12.2004 žiadosť o navrátenie vlastníctva k pôde na príslušný Obvodný pozemkový úrad v Michalovciach. Takto postupoval starosta obce na základe poverenia vlastníkov pasienkového spoločenstva odsúhlasenom na verejnom zhromaždení vlastníkov dňa 15.12.2004, kde bol väčšinou hlasov vlastníkov starosta obce určený za spoločného zástupcu na uplatnenie nárokov na vydanie nehnuteľností podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. Je nesporne preukázané z prezenčnej listiny z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy konaného dňa 15.12.2004 v S. F. R. R. v R., že sa ho zúčastnila a svoju účasť podpisom potvrdila aj oprávnená osoba. Je teda nesporné, že oprávnené osoby reštituenti konajúc podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva starostu obce. Keďže, ako už bolo uvedené účastníkom tohto zhromaždenia bola aj oprávnená osoba, je nesporný jeho úmysel uplatniť si reštitučný nárok a poskytnúť plnomocenstvo na zastupovanie starostovi obce.“ „Na základe uvedeného mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že za oprávnenú osobu konal zástupca oprávnený na základe zákona, ktorému oprávnenie na zastupovanie odsúhlasila oprávnená osoba dňa 15.12.2004 nepochybným prejavom svojej vôle nechať sa zastupovať a v dôsledku toho potom podpis splnomocnenia nemá konštitutívny účinok, ale je iba formálnym znakom potvrdzujúcim existenciu práva na zastupovanie splnomocnenej osoby. Vzhľadom na to je podstatné, že reštituent jednoznačne prejavil svoju vôľu nechať sa zastupovať konkrétnym zástupcom, ktorý oznámil správnemu orgánu, že bude reštituenta zastupovať a zároveň nárok uplatnil v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol, že napokon aj dodatočným doložením plnomocenstva v priebehu konania sa konvaliduje jeho nedostatok pri začatí konania. OÚ Michalovce, PLO vychádzajúc zo zásady, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, konal v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a oprávnenej osobe B. R. navrátil vlastníctvo k pozemkom, nakoľko táto svoj reštitučný nárok uplatnila prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, svoju vôľu nechať sa zastupovať jednoznačne prejavila už na verejnom zhromaždení konanom dňa 15.12.2004 a následne prvostupňovému správnemu orgánu doložila aj dohodu o plnomocenstve, ktorou splnomocnila obec R., v zastúpení starostom obce H. F. na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku. Odvolací orgán má za preukázané, že reštitučný nárok bol uplatnený v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojení s § 37 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách a B. R. ako štátna občianka Slovenskej republiky a vnučka E. Š., pôvodného vlastníka nehnuteľností, ktoré prešli na E. K. G. R. postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb., spĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Povinná osoba bola zistená z údajov katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R.. Odvolací orgán k ďalším námietkam odvolateľa uvádza, že na konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. sa vzťahuje zákon o správnom konaní a prvostupňový správny orgán bol povinný vyzvať účastníka konania na odstránenie nedostatkov podania a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť, aby neutrpel v konaní ujmu. Zároveň odvolací orgán poukazuje aj na účel reštitučného zákona, ktorým sa demokratická spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých. Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a príslušného spisového materiálu zistil, že OÚ Michalovce, PLO konal v súlade so zákonom o navrátení vlastníctva k pozemkom, zákonom o správnom konaní a v súlade s právnym názorom súdu a teda tu nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 04.04.2017.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného sa žalobca včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 26.05.2017, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhrada trov konania v rozsahu 100 %. V podanej žalobe žalobca v prvom rade uviedol a namietal, že: „Žalovaný napádaným rozhodnutím potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia o priznaní práva na navrátenie vlastníctva účastníčke 1/, čo však žalobca považuje za dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku, resp. splnenia podmienok pre jeho riadne uplatnenie jednak prvostupňovým orgánom a následne aj žalovaným ako odvolacím orgánom, ktorý nevykonal nápravu. Žalobca už vo svojom odvolaní z
03.01.2017 poukazoval na ust. § 5 zákona o navrátení vlastníctva, v zmysle ktorého: ,,právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Z citovaného ustanovenia je potrebné výkladom dospieť k záveru, že včasné uplatnenie práva a tým aj priznanie navrátenia vlastníctva je podmienené splnením dvoch základných predpokladov, a to jednak podaním žiadosti na príslušnom orgáne v stanovenej lehote a jednak preukázaním skutočností požadovaných zákonom prostredníctvom priložených listín. Teda pre riadne uplatnenie práva a zabránenie jeho preklúzii nestačilo oprávnenej osobe príslušnému orgánu len podať žiadosť do 31.12.2014, ale táto musela spĺňať prísne náležitosti stanovené zákonom o navrátení vlastníctva, najmä obsahovať všetky skutočnosti a dôkazy preukazujúce splnenie podmienok u oprávnenej osoby pre priznanie práva na navrátenie vlastníctva. Žalobca počas celého konania pred orgánmi verejnej správy namietal a zotrváva na tom, že u účastníčky 1/ neboli splnené podmienky pre priznanie práva na navrátenie vlastníctva, nakoľko žiadosť o navrátenie vlastníctva v čase jej podania bola podaná neoprávnenou osobou, teda samotná účastníčka 1/ si neuplatnila svoje právo v zákonnej prekluzívnej lehote a zároveň podaná žiadosť nespĺňala ani všetky náležitosti požadované zákonom na preukázanie nároku, nakoľko k nej neboli do 31.12.2004 doložené všetky potrebné listiny. Žiadosť o navrátenie vlastníckeho práva, na základe ktorej bolo vedené predmetné konanie bola podaná tak za účastníčku 1/, ako aj za niekoľkých ďalších pôvodných vlastníkov starostom obce H. F. ako štatutárnym zástupcom obce R.. Oprávnenie na podanie tejto žiadosti bolo odvodené od predloženého splnomocnenia zo dňa 17.12.2004, ktorým mala byť obec R. splnomocnená ako spoločný zástupca podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na zastupovanie pôvodných vlastníkov. Žalobca však poukázal na to, že predložené splnomocnenie v žiadnom prípade nespĺňa zákonné požiadavky platného splnomocnenia a na jeho podklade nebol starosta obce oprávnený podať žiadosť za pôvodných vlastníkov tak, ako tomu bolo. Plnomocenstvo zo dňa 17.12.2014 bolo vyhotovené v nadväznosti na konané verejné zhromaždenie oprávnených osôb dňa 15.12.2004, avšak vzhľadom na jeho formálne nedostatky ho nemožno považovať za splnomocnenie ani podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o spoločnom zástupcovi ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Náležitosti splnomocnenia spoločného zástupcu sa posudzujú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o udelení plnomocenstva, nakoľko ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. ako lex specialis stanovuje len podmienku zvolenia zástupcu väčšinou majiteľov spoluvlastníckych podielov. Vychádzajúc z toho na platné udelenie splnomocnenia spoločnému zástupcovi bolo nevyhnutné, aby mu toto bolo udelené pôvodnými vlastníkmi väčšiny pozemkov a zároveň aby bolo podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na písomnú formu uplatnenia reštitučného nároku udelené písomne. V danom prípade nebola splnená ani jedna podmienka. Z predloženého splnomocnenia vôbec nevyplýva, ktoré osoby ho obci R. udeľujú, nakoľko okrem štyroch neidentifikovateľných podpisov na splnomocnení absentujú akékoľvek osobné identifikačné údaje oprávnených osôb. Toto splnomocnenie síce odkazuje na osoby podpísané na prezenčnej listine, ktoré majú byť splnomocňujúcimi, avšak na priloženej predmetnej listine v prvom rade nie sú uvedené bližšie osobné údaje s výnimkou mena a priezviska osoby, teda nemožno takéto označenie považovať za určité a nezameniteľné a jednak na prezenčnej listine nie je nikde uvedené, že dané osoby svojím podpisom prejavili vôľu zvoliť obec R. za spoločného zástupcu v konaní o navrátenie pozemkov. Podpisy zúčastnených osôb len potvrdzujú ich prítomnosť na uskutočnenom zhromaždení, avšak nemožno z nich vyvodiť prejav vôle smerujúci k splnomocneniu obce R. vo veci uplatnenia reštitučných nárokov. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/32/2011 z 15.11.2011, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie správneho orgánu ako prvostupňového orgánu vo veci z dôvodu jeho vád. Krajský súd v Košiciach konštatoval nedostatočné preskúmanie splnenia procesných podmienok správnym orgánom pri vydaní rozhodnutia a v novom konaní mu uložil povinnosť sa vysporiadať s tým, či v danom prípade boli vôbec splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku oprávnenej osoby v procesnoprávnom rámci ustanovení o určenom spoločnom zástupcovi (§ 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.), vyššie citovaných ustanovení o zastúpení na základe splnomocnenia, a len ak budú splnené procesné podmienky na začatie konania o reštitučnom nároku bude možné vydať meritórne rozhodnutie. OÚ Michalovce ako orgán rozhodujúci v prvom stupni tak neurobil ani pri vydaní nového rozhodnutia č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX-XXX Y. z 18.11.2016, preto žalobca proti nemu opätovne podal odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán však napádaným rozhodnutím odvolanie zamietol, pričom v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/145/2011 z 16.11.2011 vydaný v obdobnej veci u inej oprávnenej osoby. Žalovaný sa však v odôvodnení ďalej nijak nevysporiadal s námietkami žalobcu a ani neuviedol žiadne svoje právne úvahy a názory, ktoré ho viedli k prísnemu pridržaniu sa vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez
uváženia odvolacích námietok a zohľadnenia všetkých rozhodujúcich skutočností. Celé odôvodnenie napádaného rozhodnutia spočíva len v parafrázovaní rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez uvedenia akýchkoľvek ďalších úvah žalovaného a vysporiadania sa s právnou stránkou námietok žalobcu, teda bez záverov o preskúmaní správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžr/145/2011 síce konštatoval, že z prezenčnej listiny z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy konaného dňa 15.12.2004 v S. F. R. R. v R. je preukázané, že sa ho zúčastnila a svoju účasť podpisom potvrdila aj dotknutá oprávnená osoba a teda je nesporné, že oprávnené osoby konajúc podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva starostu obce. Keďže, ako už bolo uvedené účastníkom tohto zhromaždenia bola aj oprávnená osoba, je nesporný jej úmysel uplatniť si reštitučný nárok a poskytnúť plnomocenstvo na zastupovanie starostovi obce, pričom podpis splnomocnenia nemá konštitutívny účinok, ale je iba formálnym znakom potvrdzujúcim existenciu práva na zastupovanie splnomocnenej osoby vyplývajúceho z vôle prejavenej na verejnom zhromaždení. Žalobca však tento postup a právne posúdenie veci nepovažuje za správne z hľadiska dodržania právnych predpisov a v konaní namietal, že plnomocenstvo vo veci navrátenia vlastníckeho práva musí byť udelené písomne, nakoľko aj k samotnému uplatneniu práva oprávnenou osobou musí dôjsť na základe písomnej žiadosti. Preto sa nemožno uspokojiť s názorom, že písomné plnomocenstvo v tomto prípade nemá konštitutívny účinok. Žalovaný však napriek všetkým námietkam žalobcu v odôvodnení nevysvetlil, prečo odvolacie námietky nemožno uznať za oprávnené a odvolaniu vyhovieť a uspokojil sa s odkazom a citovaním rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bez jeho právneho rozboru vo svetle podaného odvolania. Tak zapríčinil, že v dôsledku jeho nesprávneho postupu nedošlo k náprave protiprávneho stavu vyvolaného konaním a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ani v odvolacom konaní.“ V ďalšom bode žalobca namietal, že „považuje za vážny nedostatok a nezákonnosť napádaného rozhodnutia aj nevysporiadanie sa žalovaného s námietkami týkajúcimi sa nedodržania právnych predpisov upravujúcich procesný postup pri vydaní rozhodnutia. Aj konanie o navrátení vlastníctva sa spravuje ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré stanovujú všetkým subjektom konania zákonné povinnosti a práva. V súvislosti s uvádzaným nesplnením podmienok na začatie konania v dôsledku nedostatkov podanej spoločnej žiadosti za niekoľkých oprávnených, napr. rodný list oprávnenej osoby pôvodného vlastníka, doklad o jeho štátnom občianstve, potvrdenie o jeho trvalom pobyte, tiež splnomocnenie na zastupovanie oprávnených osôb a iné nevyhnutné doklady bol v konaní starosta obce R. ako predkladateľ vyzvaný na odstránenie vytýkaných nedostatkov. Už výzvou prvostupňového orgánu zo dňa 18.01.2005 bol starosta obce vyzvaný na doplnenie požadovaných dokladov, pričom mu uložil lehotu 30 dní a zároveň uviedol, že do doby doručenia požadovaných dokumentov správne konanie v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie prerušuje. Prvostupňový orgán obec poučil o možnosti zastavenia konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) v prípade márneho uplynutia lehoty. Napriek tomu, že obec nezaslala OPÚ požadovane dokumenty v lehote 30 dní, a ani počas celej doby trvania správneho konania, správny orgán rozhodnutím zo dňa 08.08.2005 prerušil, podotýkame, už prerušené konanie, a to z dôvodu že aj napriek výzve zo dňa 18.01.2005 neboli odstránené nedostatky podania v 30 dňovej lehote. Po tomto termíne OPÚ ešte niekoľkokrát vyzýval obec o doplnenie rôznych dokumentov. Je teda zrejmé, že zo strany prvostupňového orgánu išlo o svojvoľné a protizákonné konanie, keďže v dôsledku nečinnosti zástupcu oprávnenej osoby neboli nedostatky žiadosti odstránené a tým došlo k neúčelnému a nehospodárnemu naťahovaniu celého konania. Konajúci orgán bol povinný v zmysle ustanovení Správneho poriadku s poukazom na jeho poučenie dané vo výzve na odstránenie nedostatkov zastaviť konanie. Nakoľko tak neurobil, jeho ďalšie vedenie bolo v rozpore so zákonom a protizákonne došlo aj k vydaniu meritórneho rozhodnutia po viac ako šiestich rokoch. Takýto postup treba považovať za svojvoľné konanie orgánu verejnej správy ignorujúc procesné predpisy, v dôsledku čoho ide o vážne narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, keď orgán zvýhodňuje jedného účastníka a nahrádza jeho aktivitu. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia vôbec nezaoberal namietanou vadou procesného postupu orgánu prvého stupňa, ktorý v rozpore so zákonom konanie nezastavil a vydal meritórne rozhodnutie. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody, prečo napriek poukázanému nesprávnemu procesnému postupu trvá na správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, resp. akými úvahami sa riadil, ak namietané skutočnosti nepovažoval za tak závadné, aby odôvodňovali zmenu, či zrušenie rozhodnutia. Žalovaný odkázal len na zákon o správnom poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je povinný vyzvať účastníka na odstránenie nedostatkov podania. Takéto vysporiadanie sa s námietkami žalobcu považujeme za nepostačujúce a neadekvátne vzhľadom na závažnosť predmetného konania. Ako sme vyššie uviedli ani žalobca nemá pochybnosti o tom, že výzva na odstránenie nedostatkov podania predstavuje zákonný postup správneho orgánu, avšak
opakovanie niekoľkých výziev s poučením o zastavení konania bez toho, aby došlo k spätnej väzbe a náprave zo strany účastníka konania je konanie nad rámec povinností ale aj oprávnení správneho orgánu, ktorý nemá nahrádzať činnosť účastníka konania. V ďalšom sa žalovaný uspokojil len s parafrázovaním názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v jeho vyššie uvádzanom rozhodnutí, keď uviedol, že je potrebné zohľadniť aj účel zákona o navrátení vlastníctva ako reštitučného zákona, ktorým sa snaží demokratická spoločnosť aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Žalobca však má za to, že len poukazom na účel zákona smerujúci k poskytnutiu ochrany práv oprávnených osôb a náprave krívd nepostačuje na ospravedlnenie porušovania zákona zo strany správneho orgánu. Aj konanie o reštitučných nárokoch podlieha právnym predpisom upravujúcim procesný postup a práva a povinnosti subjektov konania a len povaha tohto konania nedovoľuje vybočenie zo zákonného rámca a absolútne popretie základnej zásady rovnosti účastníkov konania. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného č. OU- KE-OOP-2017/010396-Kos je nesprávne a odporujúce zákonu. Žalovaný pri jeho vydaní nepostupoval v súlade so zákonom upravujúcim postup preskúmania rozhodnutia na základe riadneho opravného prostriedku, keď sa nezaoberal odvolacími námietkami uvádzanými žalobcom, tento svoj postup nezdôvodnil a s namietanými nedostatkami sa riadne nevysporiadal. V dôsledku tohto nesprávneho postupu odvolanie žalobcu zamietol, čím zmaril riadne preskúmanie prvostupňového rozhodnutia a možnosť žalobcu na dosiahnutie nápravy protiprávneho stavu.“
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 02.08.2017, v ktorom reagujúc na žalobné námietky žalobcu uviedol: „Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie OÚ Michalovce, PLO č. S.-H.-J.-XXXX/XXXXXX-XXX Y. zo dňa 18.11.2016 v celom rozsahu a v odôvodnení rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a vyjadreniami odvolateľa, zároveň uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce (právnemu predchodcovi OÚ Michalovce, PLO) bolo dňa 31.12.2004 pod č. XXXX/XXXXX doručené podanie obce R., v zastúpení starostom H. F. vo veci žiadosti o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanov R., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XXX v k. ú. J. X. N., pôda bola na základe zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov do majetku E. R.. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce (ďalej len „OPÚ Michalovce“) bol doručený výpis z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R.S. R. v R., splnomocnenie občanov k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy pre obec R., v zastúpení H. F., starostom obce podpísané štyrmi splnomocniteľmi a splnomocnencom, prezenčná listina z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R. R. v R., zoznam pôvodných vlastníkov. B. R. si reštitučný nárok uplatnila prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, svoju vôľu nechať sa zastupovať jednoznačne prejavila už na verejnom zhromaždení konanom dňa 15.12.2004 a následne prvostupňovému správnemu orgánu doložila aj dohodu o plnomocenstve, ktorou splnomocnila obec R., v zastúpení starostom obce H. F. na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj listiny, ktoré sú súčasťou spisového materiálu OÚ Michalovce, PLO. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že sú splnené aj podmienky vymedzené v § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, nakoľko žiadatelia splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva starostu obce. Predmetné skutočnosti potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/145/2011 zo dňa 16.11.2011, ktorý sa zaoberal predmetným uplatnením reštitučného nároku obcou R., v zastúpení starostom obce H. F., pri preskúmavaní rozhodnutia OPÚ Michalovce o navrátení vlastníctva inej oprávnenej osobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10. júna 2011 zmenil a rozhodnutie odporcu (OPÚ Michalovce) zo dňa 5. novembra 2010 č. j. XXXX/XXXXX/R-X/Dr.S. potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 poukázal na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že OÚ Michalovce, PLO vychádzal zo základnej zásady správneho konania upravenej v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších, podľa ktorej správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a
na základe uvedeného konal v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V prípade rozhodnutia OPÚ Michalovce preskúmavaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky a rozhodnutia OÚ Michalovce, PLO potvrdeného v odvolacom konaní žalovaným ide o skutkovo zhodné prípady. V žiadnom prípade teda nejde len o nejaké parafrázovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. S ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa žalovaný vysporiadal v závere odôvodnenia rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2017/010398- Kos zo dňa 30.03.2017, kde poukázal na aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v reštitučnom konaní a na účel reštitučného zákona. V závere žaloby navrhuje žalobca súdu, aby priznal podanej žalobe odkladný účinok z dôvodu, že žalobca bude mať v prípade úspechu v súdnom konaní značne sťažené postavenie a hrozí mu tak len ťažko napraviteľná ujma v podobe prípadného budúceho nakladania s nehnuteľnosťami účastníčkou konania, ak dôjde k zápisu priznaného vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe, pričom poukazuje na skutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva B. R.T.S. rod. Š. priznaného právoplatným rozhodnutím do katastra nehnuteľností už došlo. Uvedené potvrdzuje výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. R. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R.. Žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach a právnom názore zaujatom v odôvodnení rozhodnutia a je toho názoru, že rozhodnutie č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 bolo vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalovaný nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Na základe uvedeného navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017, právoplatného dňa 04.04.2017, ako nedôvodnú rozsudkom zamietol.“
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu súd doručil dňa 17.08.2017, už nevyjadril, a teda nevyužil právo na svoju repliku, k vyjadreniu žalovaného.
5. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) a § 107 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3 neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá okresný úrad.
Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“).
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovením § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami Štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách na uplatňovanie nárokov na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách určia oprávnené osoby spoluvlastníci spoločného zástupcu a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas väčšiny majiteľov podielov.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa ust. § 34 ods. 4 zákona o správnom konaní vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
7. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalovaný rozhodnutím č. OU-KE- OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „OÚ Michalovce, PLO“) č. S.-H.-J.-XXXX/ XXXXXX-XXX Y. zo dňa 18.11.2016, ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov priznal oprávnenej osobe B. R., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R. XX, právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, podľa stavu v čase odňatia pzkn. vložka č. XXXX, mpč. XXXX/XXX, pasienok, výmera XXXXXXX m2 a mpč. XXXX/XXX, pasienok o výmere XXXXX m2, k. ú. J. X. N.. Pôvodným vlastníkom pozemkov bol E. Š., zapísaný v urbárskej knihe z roku XXXX pod poradovým číslom X o výmere X káblik (XX árov XX m2, terajší stav podľa E-KN, list vlastníctva č. XXX, k. ú. R., parcela č. U.-F. XXXX/XXX, trvalé trávne porasty o výmere XXXXXXX m2 a parcela č. U.-F. XXXX/ XXX, trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2 v podiele X/XXX. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce (právnemu predchodcovi OÚ Michalovce, PLO) bolo dňa 31.12.2004 pod č. XXXX/XXXXX doručené podanie obce R., v zastúpení starostom H. F., vo veci žiadosti o vydanie pôdy, ktorá patrila spoločenstvu vlastníkov pôdy - občanov R., vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XXX v k. ú. J. X. N., pôda bola na základe zákona č. 81/1949 Zb. prevedená bez súhlasu vlastníkov do majetku E. R.. Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce bol doručený výpis z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R. R. v R., splnomocnenie občanov k podaniu žiadosti o navrátenie pôdy pre obec R., v zastúpení H. F., starostom obce, podpísané štyrmi splnomocniteľmi a splnomocnencom, prezenčná listina z verejného zhromaždenia vo veci uplatnenia reštitučného nároku na navrátenie pôdy, konaného dňa 15.12.2004 v S. F.-R.U. R. v R., zoznam pôvodných vlastníkov. Podľa názoru súdu si B. R. reštitučný nárok uplatnila prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a svoju vôľu nechať sa zastupovať jednoznačne prejavila už na verejnom zhromaždení konanom dňa 15.12.2004 a následne prvostupňovému správnemu orgánu doložila aj dohodu o plnomocenstve, ktorou splnomocnila obec R., v zastúpení starostom obce H. F. na zastupovanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj listiny, ktoré sú súčasťou spisového materiálu OÚ Michalovce, PLO. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že sú splnené aj podmienky vymedzené v ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, pretože všetci žiadatelia splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva starostu obce, ktorý uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva za nich.
8. Správnosť posúdenia uplatnenia nároku B. R. žalovaným potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/145/2011 zo dňa 16.11.2011, ktorý sa zaoberal predmetným uplatnením reštitučného nároku obcou R., v zastúpení starostom obce H. F., pri preskúmavaní rozhodnutia OPÚ Michalovce o navrátení vlastníctva inej oprávnenej osobe, konkrétne u p. H. H.. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sp/30/2010-55 zo dňa 10.06.2011 zmenil a rozhodnutie odporcu (OPÚ Michalovce) zo dňa 05.11.2010 č.j. XXXX/XXXXX/R-X/Dr.S. potvrdil. Preto podstatnú námietku žalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení v správnom konaní aj v žalobe, že žiadosť o navrátenie vlastníctva v čase jej podania bola podaná neoprávnenou osobou a že uplatnenie nároku B. R. nebolo uplatnené v zákonnej prekluzívnej lehote a zároveň podaná žiadosť nespĺňala ani všetky náležitosti požadované zákonom na preukázanie nároku, pretože neboli k žiadosti doložené všetky doklady v termíne do 31.12.2004, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 správne poukázal na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že OÚ Michalovce, PLO vychádzal zo základnej zásady správneho konania upravenej v § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní v platnom znení, podľa ktorej „správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“ a na základe uvedeného žalovaný aj konal a rozhodol, a to v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože v prípade rozhodnutia OPÚ Michalovce preskúmavaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky a rozhodnutia OÚ Michalovce, PLO potvrdeného v odvolacom konaní žalovaným ide o skutkovo zhodné prípady, preto v preskúmavanom prípade nejde len o žalobcom tvrdené nejaké parafrázovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Poukázanie žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sp/32/2011 zo dňa 15.11.2011, ktorý rozsudok je rozhodnutím procesným a nie rozhodnutím konečným, je podľa názoru súdu právne nevýznamné, a preto nedôvodné. Preto s námietkami žalobcu sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal a uviedol svoje právne úvahy a názory, ktoré ho viedli k prísnemu pridržaniu sa vyššie uvedeného právneho názoru v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
10. Žalovaný podľa názoru súdu preto vecne správne posúdil vec žalobcu, použil na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ustanovenia a aj sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu a vyjadreniami žalobcu procesného charakteru, ktoré uplatnil v správnom konaní, ak pritom poukázal aj na aplikáciu zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov v reštitučnom konaní a na účel reštitučného zákona. Taktiež v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný v čase vydania svojho rozhodnutia (04.11.2010) ani súd v čase vydania rozhodnutia z 15.11.2011 č.k. 5Sp/32/2011-54 nemal k dispozícii rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/145/2011 zo dňa 16.11.2011 s uvedeným právnym názorom, a preto ho nemohli aplikovať na skutkovo zhodný alebo podobný prípad žalobcu vo svojich skorších rozhodnutiach, ale až na preskúmavaný prípad žalobcu.
11. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
12. Súd vyhodnotil dôvody žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodné po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného a stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré sú podrobne a precízne vyargumentované a formulované, pričom reagujú na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú v podstate zhodné s jednotlivými bodmi žaloby a sú vyčerpávajúce. Preto na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a právneho hodnotenia tohto skutkového stavu, pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, súd uzatvára, že nevidí v nich dôvod na to, aby bolo rozhodnutie žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné zrušené, pretože žalovaný okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal vo svojich rozhodnutiach dostatočne zodpovedne aj skutkový stav veci, na ktorý aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom podľa názoru súdu správne konštatoval, že tak ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, zachovávajúcim zásady správneho konania za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca preto nemohol byť napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
13. Súd preto z uvedených dôvodov, aplikujúc na žalovaným zistený skutkový stav zásady súdneho konania o úlohe a účele súdneho konania, ako aj príslušné ustanovenia SSP, nezistiac vady žalovaného rozhodnutia, nemá pochybnosti o skutkových zisteniach a o žalovaným vykonaných dôkazoch a má za to, že správne orgány oboch stupňov presne a úplne zistili skutočný stav veci, postupovali v súlade s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie veci žalobcu, svoje rozhodnutia dostatočne precízne a aj presvedčivo odôvodnili, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré súd považuje za zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a obsahujúce všetky predpísané náležitosti podľa Správneho poriadku. Súd v tejto spojitosti zdôrazňuje, že treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že správny súd „nie je súdom skutkovým“ ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy a tieto právne otázky žalobca výslovne aj nenamietal, avšak si ich mylne a najmä subjektívne vo svoj prospech vykladal.
14. Súd nezistiac dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného rozhodnutia, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov obsiahnutých aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie jeho výroku, sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného v plnom rozsahu stotožňuje a taktiež považuje právne posúdenie veci žalovaným za vecne správne. Správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych predpisov a ich rozhodnutia možno považovať za skutkovo a právne správne, a teda vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ako aj so zákonom o správnom konaní, tak ako sú príslušné zákonné ustanovenia v bode 6 tohto rozsudku citované.
15. Preto z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobcu, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP-2017/010398-Kos zo dňa 30.03.2017 bolo vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ako aj so zákonom o správnom konaní v znení neskorších predpisov, najmä jeho poslednej novely, ktorou bolo ust. § 3 ods. 4 doplnené o jeho druhú vetu, ako nedôvodnú zamietol.
16. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.