Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-14-2017.pdf
PDF · 209.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudkýň JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu : JUDr. Igor Varga, Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, správca v konkurznom konaní úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice 040 11, IČO : 36 225 576, právne zastúpený : Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100194934/2017 z 1. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. 100194934/2017 z 1. februára 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) v nadväznosti na § 165b ods. 1 daňového poriadku potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. 1623363/2016 zo 17. októbra 2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 490 585,46 eura a súčasne určená vlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 65 353,37 eura.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane č. 1623363/2016 zo 17. októbra 2016 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) vyplýva, že daňový subjekt DIOS Slovakia, s.r.o. si v zdaňovacom období august 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených spoločnosťou s názvom uvedeným na faktúrach ako DBV spol. s r.o., stavebno-obchodná spoločnosť v hodnote za všetky vystavené faktúry spolu 309 663,57 eur. Vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom na základe výsledkov tohto dokazovania dospel k záveru, že daňový subjekt si odpočítal daň z pridanej hodnoty na základe vystavených faktúr č. 99/08/2011, č. 100-08/2011, č. 102-08/2011, č. 104-08/2010 a č. 108-08/2011 neoprávnene, bez zodpovedajúceho vecného plnenia uskutočneného touto spoločnosťou, vystavené faktúry boli len formálne a nezodpovedali skutočnému dodaniu tovaru a služieb, ktoré boli uvedené ako predmet dodania na faktúrach a to z formálneho, vecného i časového hľadiska.
3. Daňový subjekt si ďalej v zdaňovacom období august 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 74 461,39 eur na základe dodávateľských faktúr č. 20110215, 20110216, 20110217, 20110220, 20110221, 20110222, 20110226, 20110228, 20110229, 20110235, 20110239, 20110240, 20110245, 20110246 vystavených spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o., Topoľčianska č. 360, 956 07 Veľké Ripňany za dodávky jatočných ošípaných. Vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť, vykonávala len vystavovanie odberateľských faktúr podľa požiadaviek odberateľov. Správca dane mal preukázané, že táto spoločnosť vystavovaním faktúr za dodávky živých ošípaných pre daňový subjekt - DIOS Slovakia, s.r.o. a tým, že daň uvedenú na faktúrach pre tuzemského odberateľa, ktorý si ju následne odpočítal, kompenzovala v daňovom priznaní odpočítanie dane na základe neexistujúcich a ničím nepodložených a nepreukázaných dodaní, čím sa takýmto správaním podieľala na podvode s daňou z pridanej hodnoty. Ďalej správca dane vo vzťahu k tejto spoločnosti zistil, že táto nebola skutočným nadobúdateľom tovaru z iných členských štátov EÚ, nadobudnutie tovaru z iných členských štátov nijakými dôkazmi nepreukázala, v daňovom priznaní za august 2011 daň nepriznala, daň z nadobudnutia nezaplatila a z jej strany nebolo preukázané nadobudnutie práva ako vlastník tovaru vo vzťahu k živým ošípaným [§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“)], ktoré ďalej fakturovala spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o. Správca dane tiež vo vzťahu k tomuto dodávateľovi skonštatoval, že daňový subjekt mal na deklarovaní takýchto obchodných transakcií záujem, pričom na základe kontaktov s konateľom tejto spoločnosti a osobných návštev konateľa daňového subjektu v sídle tejto spoločnosti, mal mať daňový subjekt vedomosť, resp. mal vedomosť o charaktere deklarovaných obchodných transakcií zo strany spoločnosti HVH MIKRO s.r.o., konateľ daňového subjektu vedel o množstvách prijatých ošípaných a o ich pôvode, nakoľko ich fyzicky preberal na bitúnku a následne sa vykonávala ich porážka. Správca dane preto uzavrel, že dôkazy preukazujú vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o tom, že sa svojím konaním zúčastňoval na transakciách, ktoré sú poznačené podvodom s daňou z pridanej hodnoty a preukázateľne neprijal opatrenia, aby zabránil svojej účasti na takomto konaní. Z uvedených dôvodov mal správca dane za to, že z dôvodu porušenia ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 zákona o DPH si daňový subjekt neoprávnenie uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou HVH MIKRO s.r.o. vo výške 74 461,39 eur.
4. V zdaňovacom období august 2011 uviedol daňový subjekt v riadku 15 dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane vo výške 1 093 428,40 eur, v riadku 16 daňového priznania uviedol základ dane - dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane vo výške 1 093 428,40 eur, podal súhrnný výkaz, v ktorom uviedol dodanie služieb do štátu Belgicko, prijímateľ - SLACHTHUIS VANLOMMEL NV, BE0427930148, hodnota dodaných služieb 53 362 eur a dodanie služieb do štátu Holandsko, prijímateľ - VION Enschede B.V., NL80298299B01, hodnota dodaných služieb 350 731 eur. Dodania boli preverované zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 1020302/1/1054966/2012 zo dňa 26.06.2012 - preverovanie oslobodených dodaní - služby SLACHTHUIS VANLOMMEL NV, BE0427930148, odpoveď bola doručená dňa 17.10.2012, pričom dodanie služieb bolo belgickou daňovou správou potvrdené. Správca dane ďalej zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1020302/1/1054975/2012 zo dňa 26.06.2012, ktorou preveroval oslobodené dodanie služby prijímateľa VION Enschede B.V., NL80298299B01, odpoveď bola doručená dňa 07.02.2013, pričom dodanie služieb bolo rovnako potvrdené. Daňový subjekt uviedol v súhrnnom výkaze dodanie tovaru s oslobodením od dane pre odberateľov v iných členských štátoch, konkrétne pre nadobúdateľov v Maďarsku a v Českej republike. Finančné riaditeľstvo SR preverovalo splnenie podmienok oslobodenia od dane na základe predložených dokladov zo strany kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH zaslaním výzvy č. 1020302/105/2012 zo dňa 16.01.2012 daňovému subjektu na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, ako aj zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií v prípade deklarovaných oslobodených dodaní tovaru do Maďarska. Konkrétne zaslal žiadosť č. 1020302/106/2012 zo dňa 16.01.2012, ktorou žiadal preveriť dodanie tovaru oslobodeného od dane pre odberateľa, išlo o maďarský daňový subjekt CASH MEAT Kft., Soroksári út. 58, 1097 Budapest, HU14886526. Ďalej zaslal žiadosť č. 1020302/107/2012 zo dňa 16.01.2012, ktorou žiadal preveriť dodanie tovaru oslobodeného od dane, išlo o odberateľa KAPUVÁRI HÚS HÚSIPARI ZARTKORUEN MUKODO RÉSZVÉNINYTÁRSASÁG, HU 13104434, pričom odpoveď, ktorá preukázala splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH bola správcovi dane doručená dňa 18.5.2012. Správca dane vo vzťahu k
odberateľovi CASH MEAT Kft., voči ktorému daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane vo výške 638 763 eur poukázal na to, že daňový subjekt predložil faktúry vystavené pre tohto odberateľa, predložil dodacie listy vyhotovené účtovným programom, ako prílohy k faktúram, pričom na dodacím listoch bolo uvedené, že prepravu uskutočňoval dodávateľ, teda daňový subjekt svojimi vozidlami ŠPZ GA 569CX, GA 809CT a GA 810 CT, daňový subjekt ďalej predložil ručne vyhotovené dodacie listy a doložil evidenciu o pohybe vozidiel na základe výpisov z elektronického systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. po hranicu s Maďarskou republikou. Na základe odpovedí maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá spolupráca trvala od 16.01.2012 do 07.06.2016 bolo zistené, že zástupca maďarského daňového subjektu CASH MEAT Kft. najskôr so správcom dane nespolupracoval, následne po ústnom pojednávaní konanom na Finančnom riaditeľstve SR s konateľmi spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o. (realizáciu žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu dňa 11.02.2013 - poznámka správneho súdu) potvrdil nadobudnutie tovaru od spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o a predložil ako dôkazy kópie faktúr a dodacích listov v slovenskom jazyku, nepotvrdených odberateľom, vyhotovených spoločnosťou DIOS Slovakia, s.r.o., nepredložil však žiadne listinné dôkazy a teda ani dôkazy preukazujúce, že spoločnosť CASH MEAT Kft. v skutočnosti nadobudla tovar od spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o., nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce prijatie tovaru, pričom podľa jeho vyjadrenia tovar nadobudnutý od DIOS Slovakia, s.r.o. bol znova dodaný maďarskej spoločnosti Aranykalász 2007 Kft., maďarské DIČ 14055113-2-43, sídlo ktorej sa tiež nachádza na 1097 Budapest, Soroksári út 58, pričom tieto maďarské spoločnosti majú rovnaké vlastníctvo. Ďalej bolo vo vzťahu k spoločnosti CASH MEAT Kft. preukázané, že táto spoločnosť daň z dodania tovaru nezaplatila. Na základe ručne vyhotovených dodacích listov daňovým subjektom správca dane zistil, že prevzatie tovaru na dodacích listoch potvrdila maďarská spoločnosť BRADIMPEX KFT., ktorej predmetom činnosti je maloobchod s mäsom a spracovanie a konzervovanie mäsa. Správca dane preto vo vzťahu k oslobodeniu dodania tovaru pre maďarského odberateľa CASH MEAT Kft. uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal všetky zákonné podmienky, ktoré zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 5 vyžaduje, konkrétne vytkol daňovému subjektu, že nepredložil písomné potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré je v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH povinný predložiť platiteľ, ak prepravu vykoná dodávateľ, ani nepredložil zmluvu o dodaní tovaru v zmysle § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH, nepreukázal kde bol tovar skutočne vyložený a neboli ani predložené záznamy preukazujúce vykonanie jázd vozidlami GA 569 CT, GA 809CT a GA 810 CT; na území Maďarska. Správca dane ďalej vytkol daňovému subjektu, že nepreukázal, že v skutočnosti dodal tovar, oslobodenia od dane z ktorého si uplatňuje, nadobúdateľovi uvedenému na faktúrach, čím utajil totožnosť skutočného nadobúdateľa. Preto z dôvodu, že nebolo spochybnené, že k dodávkam tovaru v rámci Spoločenstva skutočne došlo, správca dane s poukazom na rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) vo veci C-258/09 odmietol uplatnené oslobodenie od dane na túto dodávku tovaru a pre porušenie ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH zamietol daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období august 2011 oslobodenie od dane z dodávok tovaru v hodnote 638 763 eur pre maďarský subjekt CASH MEAT Kft. a v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom k augustu 2011, v súlade s ktorým je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň, pričom vyčíslená daň z pridanej hodnoty predstavovala zo sumy 638 763 eur sumu 106 460,50 eur.
5. Daňový subjekt podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v rozsahu uplatnených žalobných bodov, správny súd bude v tomto rozsahu napadnuté rozhodnutie oboznamovať v IV. časti tohto rozsudku nazvanej ako - Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava.
II. Rozsah žaloby a žalobné body 6. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100194934/2017 z 1. februára 2017, pričom ho navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Za dôvody zrušenia označil ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) teda, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
7. Žalobca na úvod uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 bola začatá dňa 21.11.2011 na základe upovedomenia č. I/332/20276-113236/2011/SimD zo dňa 27.10.2011, pričom lehota na výkon kontroly bola na základe žiadosti Finančného riaditeľstva SR, odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie č. 102302/1/82179/2012/SimD zo dňa 10.02.2012 v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. predĺžená Ministerstvom financií SR do 21.11.2012.
8. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca zastal s poukazom na § 25a zákona č. 511/1992 Zb. názor, že prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím o prerušení kontroly č. 1020302/1/1074109/2012 zo dňa 10.07.2012 a to dňom 17.07.2012 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, konkrétne pre podanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií č. 1020302/106/2012 zo dňa 16.01.2012, č. 1020302/1/1054975/2012 zo dňa 26.06.2012 a č. 1020302/1/1054966/2012 zo dňa 26.06.2012, bolo vykonané v rozpore so zákonom, nakoľko zákon č. 511/1992 Zb., ktorým sa spravovala príslušná daňová kontrola nepripúšťal možnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pretože táto nie je konaním o predbežnej otázke, ani konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že na predmetnú daňovú kontrolu sa aplikuje zákon č. 511/1992 Zb., pričom možnosť prerušenia daňovej kontroly aj na čas medzinárodnej výmeny informácií pripustil až neskorší zákon č. 563/2009 Z. z. a v zmysle ústavného princípu zákazu retroaktivity nemožno vyvodiť existenciu tejto právomoci správcu dane na základe predchádzajúcej právnej úpravy. V tejto súvislosti namietal, že správca dane nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly porušil nielen ustanovenie o jej maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní, čo znamená, že daňová kontrola nebola vykonávaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné v konaní použiť. Na podporu svojej argumentácie citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010.
9. V súvislosti s dĺžkou trvania daňovej kontroly žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nedostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia k tejto námietke vyjadril, keď len skonštatoval, že v zmysle jazykového výkladu je potrebné prijať záver, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 25 ods. 1 nestanovil vyslovene taxatívne dôvody prerušenia konania, ale slovom najmä len zdôraznil konanie o predbežnej otázke.
10. Žalobca ďalej rovnako, ako v odvolaní, namietal prieťahy v konaní spôsobené tým, že zamestnanci správcu dane vyžadovali doručenie chýbajúcich príloh v zmysle poslednej doručenej odpovede - v poradí 4. na žiadosť o MVI č. 1020302/106/2012. V tejto súvislosti podrobne rozpísal priebeh komunikácie vo vzťahu k tejto žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej vyplýva, že vybavenie žiadosti o MVI č. 1020302/106/2012 zo dňa 16.01.2012 týkajúcej sa preverenia dodania tovaru oslobodeného od dane maďarskému daňovému subjektu CASH MEAT Kft. trvala odo dňa zaslania žiadosti do 6. júna 2016, pričom dňa 12.10.2012 bola zaslaná urgencia o vybavenie žiadosti, teda až po deviatich mesiacoch od zaslania pôvodnej žiadosti o MVI, dňa 09.01.2013 bola zaslaná urgencia k doposiaľ nevybaveným žiadostiam, teda až po takmer troch mesiacoch od doručenia 1. odpovede dožiadaného orgánu (dňa 17.10.2012), dňa 22.05.2013 bola zaslaná urgencia k doručeniu konečnej odpovede, teda až po viac ako troch mesiacoch od doručenia 2. odpovede dožiadaného orgánu (07.02.2013), dňa 08.01.2014 bola opätovne zaslaná urgencia k doručeniu konečnej odpovede, teda až po viac ako piatich mesiacoch od doručenia 3. odpovede (31.07.2013), dňa 06.08.2014 bola opätovne zaslaná urgencia k doručeniu konečnej odpovede, teda až pod siedmich mesiacoch od zaslania poslednej urgencie (08.01.2014), dňa 24.08.2015 bolo urgované nedoručenie 3 príloh uvedených v SCAS doručenej odpovede, teda až po troch mesiacoch od doručenia tejto odpovede (05.05.2015), dňa 24.11.2015 opätovná urgencia až pod troch mesiacoch od doručenia 4.odpovede (05.05.2015), dňa 09.02.2016 opätovná urgencia takmer po troch mesiacoch od zaslania poslednej urgencie (24.11.2015), dňa 06.06.2016 bola realizovaná žiadosť o stanovisko k urgenciám. Žalobca v súvislosti s priebehom MVI poukázal na to, že správca dane na strane 3 uvádza, že dňa 07.06.2016 bolo doručené objasnenie maďarskej daňovej správy k chýbajúcim súborom, v dôsledku ktorého bolo po troch rokoch od doručenia 3. odpovede 31.07.2013 do doručenia objasnenia, vysvetlené a objasnené, že 3. odpoveď maďarskej daňovej správy neobsahovala a ani nikdy nemala obsahovať 3 súbory, ale že tento bol len jeden, v dôsledku čoho správca dane zbytočne zasielal urgencie o objasnenie nedoloženia príloh tri roky. Z uvedených dôvodov preto označil postup správcu dane za neefektívny a nadbytočný, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Vo vzťahu k tejto námietke tiež vytkol žalovanému, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal ani judikatúrou ani právnymi predpismi, na ktoré v odvolaní poukázal. Konkrétne išlo o nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 a čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boli proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Nariadenie č. 904/2010“). Záverom k tejto námietke žalobca poukázal na to, že slovné spojenie „pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo“ je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. potrebné vykladať v kontexte uvedeného nariadenia, t.j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení č. 904/2010.
11. Žalobca za ďalší dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia označil nesprávne právne posúdenie veci, pričom mal za to, že žalovaný sa vo vzťahu k tejto námietke žiadnym spôsobom nevysporiadal s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, konkrétne nevzal do úvahy rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012 sp. zn. 6Sžf/10/2012 resp. nezdôvodnil, prečo citovaný rozsudok nie je možné aplikovať na tento predmet sporu. Opodstatnenosť podanej žaloby odôvodnil aj rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid z 21.06.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať, pričom pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD, z ktorých vyplýva, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.
12. Žalobca poukázal na to, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane a preto je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. 13. Žalobca ďalej namietal, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k spochybňovaniu svedeckej výpovede Ing. A. F., konateľa spoločnosti DBV s.r.o. zo strany žalovaného poukázal na to, že vzhľadom k časovému odstupu takmer piatich rokov od prvej výpovede uskutočnenej dňa 21.11.2011 ku dňu konania ďalšieho ústneho pojednávania dňa 23.08.2016 nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby priradil predmetné faktúry k jednotlivým plneniam a preto tento dôkaz nemožno vyhodnocovať v neprospech kontrolovaného daňového subjektu dodajúc, že uvedené naopak preukazuje neefektívne konanie správcu dane v rozpore so zásadami daňového konania.
14. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu týkajúceho sa dodania stavby spoločnosťou AG International Consulting s.r.o. žalobca poukázal na to, že správcovi dane poskytol potrebnú súčinnosť, predložil mu všetky potrebné dokumenty, faktúry a účtovné doklady k preukázaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom týmito dôkazmi bolo preukázané, že faktúry vystavené touto spoločnosťou boli vystavené v súvislosti s dodaním stavby na základe zmluvy o dielo. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v zmysle predložených dokumentov, ako aj vykonaného miestneho zisťovania zo dňa 27.01.2012 uskutočneného zamestnancami žalovaného bolo hodnoverne preukázané vyhotovenie a odovzdanie predmetu diela doplniac, že vzťahy medzi dodávateľmi a subdodávateľmi objednávateľa, ako aj dodržiavanie ich povinností voči správcovi dane nemôžu byť na ťarchu kontrolovanému daňovému subjektu.
15. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dokazovania žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, keď na základe jeho žiadosti č. 1094787/2016 zo dňa 14.06.2016 bolo Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou (ďalej aj ako len „RVTS“) Topoľčany potvrdené, že pre spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. boli vystavené potrebné certifikáty za účelom preverovaného dodania tovaru. Rovnako namietal nedostatočne vykonané dokazovanie, keď žalovaný nevykonal výsluch osôb uvedených na strane 30 protokolu uvádzaných svedkom S. N., konateľom spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o., ktorý na ústnom pojednávaní uviedol, že tieto osoby sa vedia vyjadriť k predmetným dodávkam tovaru, pričom zároveň potvrdil dodanie tovaru. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu tiež namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s potvrdením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá v rámci odpovede zo dňa 01.08.2011 doručila správcovi dane protokol o prehliadke
jatočných ošípaných za mesiac august 2011, z ktorej jednoznačne vyplýva preukázanie vecného plnenia v zmysle predložených dokumentov.
16. Vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH žalobca poukázal na to, že správcovi dane predložil všetky potrebné dokumenty, ktorými preukázal dodanie tovaru pre odberateľa CASH MEAT Kft., HU 14886526 a to faktúry, dodacie listy, ktoré preukazujú prijatie tovaru, evidenciu o pohybe vozidiel, výpisy z mýtnych transakcií, ktoré preukazujú vykonané jazdy. V tejto súvislosti poukázal na to, že tieto dokumenty boli predložené v rámci 3. odpovede maďarskej daňovej správy č. 394093/2/Klu/Fek, teda bolo potvrdené, že faktúry spolu s dodacími listami sa preukázateľne nachádzali v účtovníctve a aj v daňovým priznaniach maďarského daňovníka, spoločnosti CASH MEAT Kft., čo jednoznačne preukazuje dodanie predmetného tovaru doplniac, že dodanie tovaru potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok B. T., vtedajší riaditeľ spoločnosti.
17. Záverom žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a neplnenia si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na jeho strane dodajúc, že správca dane ani žalovaný nevzali do úvahy fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú nemá žiadny vplyv a teda nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.
18. Žalobca s poukazom na § 185 ods. 1 a 2 SSP požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného (správne mal požiadať o odkladný účinok správnej žalobe - poznámka správneho súdu). Súčasne oznámil správnemu súdu, že v súlade s § 182 ods. 1 písm. g) SSP nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 19. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí č. 100194934/2017 zo dňa 01.02.2017 a správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. 20. K námietke, ktorou žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly uviedol, že ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. taxatívne nestanovilo dôvody prerušenia daňovej kontroly, ale len slovom „najmä“ zdôraznilo konanie o predbežnej otázke. Preto vyhodnotil za nepravdivé tvrdenie daňového subjektu, že možnosť prerušenia daňovej kontroly na čas MVI pripustil až daňový poriadok, a že v zmysle zákazu princípu retroaktivity nemožno vyvodiť existenciu tejto právomoci správcu dane za účinnosti zákona o správe daní. Tiež v tejto súvislosti tvrdil, že nemožno akceptovať ani tvrdenie daňového subjektu o porušení zákonných ustanovení o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, porušení princípu primeranosti i zásady zákonnosti pri správe daní, keď rozhodnutie o prerušení predmetnej daňovej kontroly č. 1020302/1/1074109/2012 zo dňa 10.07.2012 sa stalo platným, právoplatným, nebolo zákonným postupom zmenené, ani zrušené a nebola oprávneným orgánom konštatovaná jeho nezákonnosť, čo znamená, že je aj rozhodnutím zákonným. Vychádzajúc z uvedeného preto zastal názor, že neobstojí argumentácia žalobcu podporená nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010, v odôvodnení ktorého je riešená otázka právnych následkov prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly. 21. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa správca dane nevysporiadal, žalovaný poukázal na to, že žalobcom uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 6Sžf 81/2013 sa vzťahujú na úplne inú skutkovú situáciu - reťazec dodávateľov a subdodávateľov a preto ich nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, v ktorom sa rieši splnenie podmienok na uznanie oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Z rovnakého dôvodu nie je možné vychádzať ani z rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL) a tiež vo veci Optigen, pretože hlavný dôvod neuznania oslobodenia intrakomunitárnej dodávky bolo nesplnenie podmienok v zmysle zákona o DPH žalobcom, teda nemusel byť skúmaný úmysel (a vedomosť) žalobcu vo vzťahu k možnému podvodu (alebo zneužitia práva). Vychádzajúc z uvedeného preto dôvodil, že nie je možné akceptovať právny názor žalobcu, že ním vymenované judikáty (vrátane C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagébenkft a Peter Dávid zo dňa 21.06.2012) sa dajú aplikovať aj na predmetné daňové konanie zopakujúc, že v danej veci nešlo o situáciu, kedy by sa platiteľ (žalobca) bez vlastnej viny stal súčasťou podvodného reťazca a bol by nútený niesť následky protiprávneho konania iných podnikateľských subjektov v prípade, kedy by si on svoje vlastné daňové povinnosti riadne splnil. V súvislosti s odkazom žalobcu na jednotlivé rozhodnutia poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/19/2011 z 25. januára
2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že : „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.“ Obdobne vyhodnotil aj snahu namietať nesprávne skutkové a právne závery správcu dane, ktoré žalobca vidí v tom, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno kontrolovaného daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov doplniac, že v predmetnej veci išlo o úplne iný skutkový stav a nebolo priznané oslobodenie od DPH, pričom rozsudok sp. zn. 3Sžf 1/2011 rieši otázku neuznaného odpočítania DPH. 22. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na časový odstup medzi výpoveďami Ing. A. F., konateľa spoločnosti DBV s.r.o., ktorému funkcia zanikla ku dňu 12.10.2016 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Premium Trading, s.r.o. vyhodnotiac ju za nedôvodnú skonštatoval, že vo výkone daňovej kontroly bolo možné pokračovať až keď odpadli dôvody jej prerušenia, t.j. od 07.06.2016 a preto sa ďalšie ústne pojednávanie uskutočnilo s uvedeným časovým odstupom dňa 23.08.2016. K výpovedi svedka uviedol, že tomuto boli predložené fotokópie dokladov prijatých a vystavených faktúr vyhotovených Daňovým úradom Bratislava, ktorý v tom čase vykonával kontrolu v spoločnosti DBV s.r.o., takže svedok mal k dispozícii všetky svoje doklady, a pri predchádzajúcom ústnom pojednávaní vedel presne pomenovať všetkých svojich subdodávateľov, ktorí mali v skutočnosti dodať stavebné práce a materiál na stavebnom diele pre žalobcu v zdaňovacom období august 2011, pričom dokazovaním bolo zistené, že vystavené faktúry zo strany spoločnosti DBV s.r.o. sú vystavené v rozpore so skutočným dodaním stavebných prác a materiálu, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach. 23. Žalovaný zdôraznil, že v procese daňovej kontroly nebola spochybnená samotná existencia stavebného diela, ale skutočnosť, že nebolo preukázané dodanie zo strany deklarovaného dodávateľa, pričom vykonaným dokazovaním bola okrem iných skutočností spochybnená aj dodávka zo strany spoločnosti AG International Consulting s.r.o. (ZUP č. 1331077/2016 zo dňa 19.7.2016) a Ing. A. F. sa vôbec nevyjadril k technickým možnostiam realizácie predmetného diela uvedenou spoločnosťou, ktorú skutočnosť považoval za rozhodujúcu, aby tieto práce mohli byť vôbec dodané. V súvislosti so spoločnosťou AG International Consulting s.r.o., subdodávateľom spoločnosti DBV s.r.o. poukázal na to, že konateľ tejto spoločnosti p. N. H. (ktorý bol v čase výsluchu vo väzbe), nemal vedomosť o tom, že je zapísaný ako konateľ tejto spoločnosti od 03.02.2011, pretože na kúpu spoločnosti na základe návrhu p. U. U. nedal súhlas, nič o tejto spoločnosti nevedel, nepoznal spoločnosť DBV s.r.o., pre túto spoločnosť nevystavil žiadne faktúry, pričom tie, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu nevystavil ani nepodpísal, nepodával ani nepodpisoval daňové priznania za spoločnosti AG International Consulting s.r.o. a taktiež sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že posledné daňové priznanie na DPH za túto spoločnosť bolo podané za január 2011. 24. Žalovaný vo vzťahu k sporným dodávkam ošípaných od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. skonštatoval, že mu nie je zrejmé, ako samotné vystavenie certifikátov zo strany RVPS Topoľčany automaticky preukazuje reálne uskutočnenie deklarovaných dodávok, obzvlášť keď bol zistený závažný nesúlad medzi dodávkami uvedenej spoločnosti a dodávkami na bitúnok žalobcu. 25. Vo vzťahu k nedoplneniu dokazovania výsluchmi svedkov navrhovaných S. N., konateľom spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že počas daňovej kontroly bolo zabezpečených dostatok dôkazov a preto nebolo potrebné vypočuť osoby označené bývalým konateľom p. S. N. dodajúc, že skutočnosť, že p. N. ústne potvrdil sporné dodávky, nebola dostatočne preukázaná, pretože porovnaním certifikátov pre obchod vo vnútri spoločenstva zo systému TRACES, ktoré poskytla RVPS Galanta, a ktoré sú dôkazom o dodaní ošípaných žalobcovi na veterinármi schválenú prevádzkareň - bitúnok v Horných Salibách a vystavených faktúr zo strany spoločnosti HVH MIKRO s.r.o., sú preukázané rozdiely v dátumoch dodaní, množstvách, k niektorým faktúram nie je možné priradiť certifikáty vôbec, pričom ošípané boli dodané inými dodávateľmi, ako uviedol S. N.. Z uvedeného dôvodu preto zastal názor, že žalobcom spomenutý protokol Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy nepreukazuje dodanie ošípaných deklarovaným dodávateľom. 26. K deklarovaným dodávkam pre odberateľa CASH MEAT Kft. žalovaný poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že predložil všetky potrebné dokumenty v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože nepredložil písomné potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré je v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH povinný predložiť, ak prepravu tovaru vykonal ako dodávateľ, pričom žalobca nepredložil ani zmluvu o dodaní tovaru v zmysle § 43 ods. 5 písm. d)
citovaného zákona. Súčasne poukázal na to, že žalobca nepreukázal kde bol tovar skutočne vyložený a neboli predložené ani záznamy preukazujúce vykonanie jázd vozidlami GA 569CT, GA 809CT a GA 810 CT na území Maďarska. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že sa sporné faktúry s dodacími listami nachádzali v účtovníctve maďarského odberateľa skonštatoval, že táto skutočnosť nepreukazuje, že tovar bol skutočne dodaný, nakoľko si žalobca nesplnil vyššie uvedené zákonné povinnosti, pričom tieto nemôže nahradiť ani ústne vyhlásenie svedka (B. T.), že mu tovar bol dodaný. V súvislosti s intrakomunitárnym dodaním nebolo žalovanému zrejmé, akým spôsobom preniesol správca dane zodpovednosť dodávateľa na žalobcu, keď dodávateľom tovaru do Maďarska bol práve žalobca. 27. Žalobca na vyjadrenie žalovaného repliku nepodal. 28. Správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k. 14S/14/2017-60 zo dňa 14. júna 2017 zamietol. IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 165 ods. 4 daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
31. Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
33. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
34. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.
36. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
37. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
38. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
39. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
40. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
41. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
42. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
43. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
44. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
45. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
46. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH účinného do účinného do 31.12.2013 základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
47. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
48. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
52. Správny súd postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 24. mája 2018, ktorého sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného, právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto správny súd konal podľa § 114 SSP v jeho neprítomnosti. Po skončení pojednávania predseda senátu podľa § 116 SSP oznámil prítomnému poverenému zástupcovi žalovaného, že rozsudok bude z dôvodu zložitosti právneho posúdenia veci vyhlásený dňa 21. júna 2018, pričom termín vyhlásenia rozsudku bol z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu súčasne podľa § 137 ods. 4 SSP oznámený na webovej stránke správneho súdu. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu v rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
53. Poverený zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení zaslanom správnemu súdu dňa 31. mája 2017 a žiadal správnu žalobu zamietnuť.
54. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 bola u žalobcu začatá dňom 21.11.2011 na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly č. I/332/20276-113236/2011/SimD zo dňa 27.10.2011, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 3.11.2011. Žiadosťou o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly č. 102302/1/82179/2012/SimD zo dňa 10.02.2012 žalovaný postupom podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 daňového poriadku požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nutnosti výkonu ďalších časovo náročných úkonov v kontrole, ako vypočutie svedkov, výkon miestnych zisťovaní, ústnych pojednávaní a dožiadaní. Ministerstvo financií SR žalovanému prípisom sp. zn. MF/010493/2012-71 zo dňa 20.02.2012 oznámilo, že lehotu na ukončenie daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, ktorá bola začatá 21.11.2011, predlžuje do 21.11.2012. Rozhodnutím č. 1020302/1/1074109/2012 zo dňa 10.07.2012 bola podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušená daňová kontrola, pričom ako dôvod prerušenia bolo uvedené, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a za inú rozhodujúcu skutočnosť bolo označené podanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako len „MVI“) č. 1020302/106/2012 zo dňa 16.01.2012, č. 1020302/1/1054975/2012 zo dňa 26.06.2012 a č. 1020302/1/1054966/2012 zo dňa 26.06.2012. Rozhodnutie o prerušení konania bolo daňovému subjektu doručené dňa 17.07.2012, t.j. od uvedeného dňa bola daňová kontrola prerušená. Dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 07.06.2016, o ktorej skutočnosti bol daňový subjekt písomne informovaný oznámením, ktoré prevzal dňa 10.06.2016. Dňa 8. septembra 2016 bol vypracovaný Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 1502076/2016, ktorý bol prerokovaný v spojení s Dodatkom č. 1 k Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 1502076/2016 zo dňa 08.09.2016 dňa 6.10.2016, ktorým dňom bola podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. ukončená daňová kontrola. Z uvedeného prierezu vyplýva, že daňová kontrola trvala odo dňa 21.11.2011 do 6.10.2016, pričom bola Ministerstvom financií SR predĺžená do 21.11.2012 a odo dňa 17.02.2012 do 07.06.2016 bola daňová kontrola prerušená podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
55. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou, ktorou žalobca dôvodil, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v rozpore so zákonom, pretože zákon č. 511/1992 Zb., ktorým sa daňová kontrola spravovala nepripúšťal v § 25a možnosť jej prerušenia z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií, pretože pokiaľ by táto námietka bola vyhodnotená ako dôvodná, malo by to za následok nezákonnosť Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 1502076/2016 zo dňa 08.09.2016 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 05.10.2016 (ďalej aj ako len „Protokol“), ktorý by následne nemohol byť podkladom na vydanie dodatočného platobného výmeru.
56. Je pravdou, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 25a ods. 1 ako taxatívny dôvod prerušenia konania nestanovil prípad, kedy je na účely daňovej kontroly potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, tým sa má na mysli žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorý dôvod prerušenia konania zakotvil do ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňový poriadok. Z ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že správca dane môže prerušiť konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Z rozhodnutia o prerušení konania vyplýva, že dôvodom prerušenia konania bolo začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pričom za inú skutočnosť správca dane označil podanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca v daňovom priznaní na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 priznal dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v celkovej sume 1 093 428,40 eur (riadok 15 a 16 daňového priznania). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sa jednalo o dodanie služieb do Belgicka, prijímateľ SLACHTHUIS VANLOMMEL NV a do Holandska, prijímateľ VION Enschede B.V. a ďalej žalobca deklaroval dodanie tovaru pre maďarských odberateľov CASH MEAT Kft. a KAPUVÁRI HÚS HÚSIPARI ZARTKORUEN MUDOKO RÉSZVÉNINYTÁRSASÁG. Z uvedeného dôvodu bola podľa názoru správneho súdu preukázaná potreba realizácie žiadostí o MVI a to za účelom nevyhnutného preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ, ktoré je dôvodné označiť za konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Preto bol podľa názoru správneho súdu daný dôvod na prerušenie daňovej kontroly podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Správny súd svoj názor opiera jednak o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. októbra 2016 a ďalej o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 45/2015 z 27. júla 2016, ktorý má povahu rozhodnutia zásadného právneho významu, pretože bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2016 pod č. 60/2016. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí, v skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa rovnako preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ, akceptoval ako dôvod prerušenia konania podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom publikovaná právna veta k prerušeniu výkonu daňovej kontroly znie nasledovne : „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“
57. Po ustálení zákonnosti dôvodu prerušenia výkonu daňovej kontroly správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky, ktorou žalobca poukazoval na porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti daňového konania, keď správca dane požadoval v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým správcovi dane oznámené. V súvislosti s touto námietkou žalobca tiež dôvodil a to s poukazom na čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 v spojení s § 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., že slovné spojenie „pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo“ je potrebné vykladať tak, že pominutie dôvodov je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení č. 904/2010. Správny súd tieto vznesené námietky vyhodnotil za nedôvodné. Vychádzal pritom z relevantnej skutočnosti, ktorou bolo právoplatné rozhodnutie o prerušení konania. Tak, ako už bolo uvedené vo vyššie citovanej právnej vete najvyššieho súdu, počas prerušenia konania t.j. výkonu daňovej kontroly lehota na jej výkon neplynie, teda spočíva. Podľa názoru správneho súdu práve neplynutie lehoty na
výkon daňovej kontroly má za následok nemožnosť vyhodnocovania zásady rýchlosti a hospodárnosti daňového konania, resp. vyhodnocovania rýchlosti a hospodárnosti vybavovania žiadostí o MVI v danom správnom súdnom konaní, pretože tomu bráni právoplatné rozhodnutie o prerušení výkonu daňovej kontroly. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o prerušení výkonu daňovej kontroly je rozhodnutím zákonným a či správca dane vykazuje nečinnosť v rámci prerušenia výkonu daňovej kontroly, konkrétne pokiaľ ide o rýchlosť a efektívnosť vybavovania podaných žiadostí o MVI sa môže posúdiť výlučne na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (správcu dane). Preto pokiaľ aj žalobca tvrdí, že dôvody na prerušenie konania pominuli po uplynutí lehôt uvedených v čl. 10 Nariadenia č. 904/2010 mal v tom období využiť účinný procesný prostriedok v podobe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Správny súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca dňa 11. februára 2013 nahliadol do administratívneho spisu, o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania a z úradného záznamu zo dňa 22. marca 2013 vyplýva, že sa žalobca telefonicky informoval o výsledku konania. Okrem týchto úkonov z administratívneho spisu nevyplýva, že sa žalobca o priebehu vybavovania žiadostí o MVI u správcu dane informoval, pričom mal vedomosť o tom, že pokračovanie vo výkone daňovej kontroly mu bude podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. písomne oznámené. S poukazom na uvedené, správny súd dodáva, že neposudzoval efektívnosť a rýchlosť vybavovania žiadosti o MVI č. 1020302/106/2012 zo dňa 16.01.2012 vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru oslobodeného od dane maďarskému daňovému subjektu CASH MEAT Kft.
58. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej dĺžke, pričom pôvodná šesťmesačná lehota bola v súlade s § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. predĺžená. Konkrétne daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 21.11.2011, pôvodne teda mala byť skončená do 21.05.2012. Na základe žiadosti žalovaného bola dĺžka výkonu daňovej kontroly predĺžená Ministerstvom financií SR do 21.11.2012 (oznámenie č. MF/010493/2012-71 zo dňa 20.02.2012) a následne došlo rozhodnutím č. 1020302/1/1074109/2012 zo dňa 10.07.2012 k prerušeniu plynutia lehoty od 17.07.2012, pričom dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly odpadol dňa 06.06.2016 a dňom 07.06.2016 výkon daňovej kontroly pokračoval, o ktorej skutočnosti bol žalobca preukázateľne písomne informovaný. Daňová kontrola bola ukončená dňa 6.10.2016 podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. prerokovaním protokolu.
59. Po vyhodnotení zásadných námietok, ktoré smerovali k zákonnosti protokolu o výkone daňovej kontroly ako podkladu na vydanie dodatočného platobného výmeru, správny súd následne posudzoval napadnuté rozhodnutie v súlade s ďalšími uplatnenými žalobnými bodmi.
60. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom tento svoj názor založil na citácii rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28. novembra 2012, vo vzťahu ku ktorému skonštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo nie je možné tento rozsudok aplikovať na predmet sporu. Ďalej v súvislosti s touto námietkou poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ bližšie uvedené v bode 11 tohto rozsudku konštatujúc, že tieto sú aplikovateľné na predmet sporu, pričom bližšie nekonkretizoval dôvody tohto svojho záveru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na to, že je dôkazným bremenom správcu dane, aby preukázal či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom.
61. Vychádzajúc z takto formulovaného žalobného bodu vyplýva pre správny súd, že spornou otázkou v posudzovanom prípade bolo, či správca dane vykonaným dokazovaním správne vyhodnotil svoj záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, ktoré zistenie by oprávňovalo správcu dane a následne žalovaného odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane. Za účelom prehľadnosti rozsudku posudzoval správny súd túto námietku žalobcu osobitne vo vzťahu k spoločnosti DBV s.r.o. a osobitne vo vzťahu k spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o.
62. Pokiaľ ide o spoločnosť DBV s.r.o., ktorá mala pre žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 0102208 zo dňa 02.02.2008 v spojení s Dodatkom č. 1 a Zmluvy o dielo č. 05022010 zo dňa 12.02.2010 vykonať stavebné dielo - „Stavebné úpravy bitúnku, prístavba rozrábky a Varená mäsová výroba“ na základe právoplatného stavebného povolenia č. OcÚ 934/2008-OŽP-065/2008 zo dňa 28.08.2008, pričom predmetné dielo bolo odovzdané a žalobcom prevzaté ku dňu 30.09.2011, správny súd považuje
za potrebné uviesť, že konajúce orgány verejnej správy nespochybnili existenciu samotného diela, pričom jeho realizácia bola preverená dňa 27.01.2012 aj miestnym zisťovaním, keď zamestnanci správcu dane vykonali obhliadku priestorov stavebného diela, ale spochybnili, že stavebné práce, materiál a technológie, ktoré boli predmetom vystavených faktúr pre žalobcu boli spoločnosťou DBV s.r.o. dodané subdodávateľmi, čo znamená, že spoločnosť DBV s.r.o. nepreukázala, že nadobudla právo nakladať s tovarom a službami od subdodávateľov ako vlastník a preto následne nemohla dodať tovar a služby odberateľovi spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o. Stavebné dielo bolo podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa spoločnosti DBV s.r.o. Ing. A. F. uskutočnenom na ústnom pojednávaní dňa 9. decembra 2011 vykonané subdodávateľsky spoločnosťami KOVMONT s.r.o., TITL Termo King sa.r.o., AG International Consulting s.r.o., AVA - stav s.r.o., S. K., Anti-Germ Slovakia s.r.o., Brutto s.r.o., P.P.C. service s.r.o. Správca dane preto preveroval, či predložené faktúry zodpovedali skutočnému stavu, teda či menovaní subdodávatelia reálne uskutočnili fakturované tovary alebo služby pre dodávateľa žalobcu - spoločnosť DBV s.r.o. Správca dane tieto skutočnosti zisťoval jednak v účtovníctve spoločnosti DBV s.r.o. a jednak účtovníctve subdodávateľov, pričom zistil a svoje zistenia aj náležite vo vzťahu ku každej faktúre odôvodnil, že vystavené faktúry boli len formálne a nezodpovedali skutočnému dodaniu tovaru a služieb. Vykonaným dokazovaním bolo tiež podľa názoru správneho súdu dostatočne preukázané, že žalobca mal vedieť, respektíve v danom prípade je namieste uviesť, že vedel o tom, že prijaté zdaniteľné plnenia sú poznačené podvodom na DPH. Táto skutočnosť priamo vyplýva z výpovede Ing. A. F. na ústnom pojednávaní konanom dňa 23.08.2016 za prítomnosti daňového subjektu (žalobcu), ktorý výslovne uviedol, že spoločnosť DIOS Slovakia, s.r.o. (žalobca) koordinovala celý priebeh rekonštrukčných prác, všetkých dodávateľov prác, vrátane subdodávateľov t.j. aj spoločnosť AG International Consulting s.r.o. vyberal konateľ žalobcu pán X., ktorý dojednával ceny aj so subdodávateľmi priamo jednal. Z vyjadrenia Ing. A. F. ďalej vyplýva, že spoločnosť DBV s.r.o. vypracovala pre spoločnosť DIOS Slovakia, s.r.o. rozpočet na základe jej požiadavky a to na účely žiadosti žalobcu o dotácie z eurofondov na túto rekonštrukciu, pretože bolo potrebné, aby sa garantovala cena a vykonanie diela v požadovanom termíne. Toto, a z pohľadu správneho súdu, zásadné tvrdenie zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 23.8.2016 nijako nekonfrontoval, ktorá skutočnosť je preukázaná zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 23.8.2016. Zo zápisnice vyplýva, že zástupca daňového subjektu položil Ing. A. F. jedinú otázku a to vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou DBV s.r.o. a AG International Consulting s.r.o. Priama spolupráca žalobcu so spoločnosťou AG International Consulting s.r.o., vo vzťahu ku ktorej bolo výpoveďou konateľa N. H. spochybnené dodanie fakturovaných tovarov a služieb spoločnosti DBV s.r.o., bola preukázaná rovnako výpoveďou Ing. A. F., ktorý výslovne na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.06.2016, na ktorom daňový subjekt nebol prítomný, avšak táto výpoveď bola zopakovaná na ústnom pojednávaní konanom dňa 23.8.2016 už za prítomnosti zástupcu daňového subjektu uviedol, že dodanie stavebných prác zo strany spoločnosti AG International Consulting s.r.o. bolo preukázané samotným konateľom spoločnosti DIOS Slovakia, s.r.o. p. X., ktorý prevzatie prác od tejto spoločnosti podpísal. Ani toto tvrdenie nebolo zo strany zástupcu daňového subjektu namietané, pričom na základe výpovede N. H. je preukázané, že spoločnosť AG International Consulting s.r.o. nemohla konať prostredníctvom svojho skutočného konateľa, pretože tento správcovi dane potvrdil, že zmluvu o dielo so spoločnosťou DBV s.r.o. č. 262533/2011 zo dňa 5.7.2011 v znení dodatku č. 1/2011 zo dňa 5.7.2011 a dodatku č. 2/2011 zo dňa 14.11.2011 nepodpísal a ani nepodpísal faktúry, ktoré mu boli predložené. Preto obchodovanie s uvedenou spoločnosťou za účasti daňového subjektu, ktorý mal preberať vykonané stavebné práce sa javí viac ako nedôveryhodné. Na základe týchto skutočností podľa názoru správneho súdu správca dane dôkazné bremeno vo vzťahu k spoločnosti DBV s.r.o. v naznačenom smere uniesol.
63. Pokiaľ ide o spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o., ktorá vystupovala ako dodávateľ daňového subjektu na faktúrach, bližšie špecifikovaných v bode 3 rozsudku, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 74 461,39 eur, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane vo vzťahu k uvedenému dodávateľovi žalobcu na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že tento žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že nadobudol právo nakladať so živými ošípanými ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Správca dane k uvedenému záveru dospel na základe porovnania údajov o dodávkach na základe vystavených a veterinármi potvrdených certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva, jatočných protokolov vyhotovených na bitúnku DIOS Slovakia s.r.o. a vystavených faktúr, pričom zistil, že spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. nevystavila faktúry za dodávky jatočných ošípaných v súlade s uskutočnenými dodávkami ošípaných s miestom určenia bitúnok spoločnosti DIOS
Slovakia, s.r.o. (dodáviek bolo 9, faktúr 14). Správca dane mal na základe certifikátov zavedených v elektronickom systéme TRACES veterinárnej správy za to, že skutočným prijímateľom živých ošípaných bola spoločnosť DIOS Slovakia, s.r.o. a spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. v obchodnom reťazci plnila len úlohu nárazníka, pričom vystavovala faktúry s daňou z pridanej hodnoty pre žalobcu bez preukázania, že nadobudla právo nakladať s tovarom - živými ošípanými, ako vlastník. Túto skutočnosť mal správca dane podloženú aj tým, že v daňovom priznaní za mesiac august 2011 nepriznala táto spoločnosť nadobudnutie tovaru z iných členských štátov, pričom vo všetkých prípadoch boli živé ošípané podľa TRACES dovezené mimo územia SR, čo znamená, že spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. mala nadobudnutie tovaru z iných členských štátov priznať a daň z nadobudnutia zaplatiť. Správca dane mal tiež na základe dôkazov o jej činnosti preukázané, že táto spoločnosť nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť a nemala žiadnych zamestnancov. V podstate len vykonávala vystavovanie odberateľských faktúr podľa požiadaviek odberateľov. Správcovi dane boli dňa 10.08.2016 Ministerstvom vnútra SR poskytnuté dôkazy týkajúce sa trestnej veci vedenej pod ČVS:PPU-973/NKA-FP-BA-2013, súčasťou ktorých bolo aj elektronicky vedené účtovníctvo spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o., v ktorom sa za zdaňovacie obdobie august 2011 nenachádzali žiadne záznamy o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, žiadne dodávateľské faktúry, nachádzali sa tam len zoznamy vydaných faktúr pre odberateľov, medzi ktorými bol vo veľkej miere zastúpený žalobca. Medzi dôkazmi, ktoré boli zaslané bola aj kópia výsluchu svedkyne Z., účtovníčky tejto spoločnosti, z ktorej mal správca dane preukázané, že vtedajší konateľ žalobcu pán M. X. osobne chodil do sídla tejto spoločnosti, a teda mal vedomosť o charaktere deklarovaných obchodných transakcií zo strany tejto spoločnosti.
64. Správnemu súdu nedá v prvom rade v súvislosti s touto spoločnosťou nepoukázať na veľmi zásadnú vec, ktorá sa následne premieta do dôveryhodnosti tejto spoločnosti a to, že vtedajší konateľ S. N. bol v období od 03.08.2007 do 23.12.2011 v poradí 8. konateľom, pričom táto spoločnosť vznikla dňa 15.05.2004, t.j. za viac ako tri roky bol osem krát zmenený konateľ. V zásade už táto samotná skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom, že žalobca vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby sa nestal súčasťou obchodného reťazca, ktorý je poznačený daňovým podvodom. Správny súd v súvislosti s týmto dodávateľom vychádza predovšetkým z výpovede S. N. uskutočnenej dňa 21.07.2016 za prítomnosti daňového subjektu, z ktorej vyplýva, že živé ošípané, ktoré následne fakturovali daňovému subjektu boli nakupované vo firme Makovec s.r.o., Jihlava a Těšínske jatky Český Těšín, pričom ani jedna z týchto firiem, nebola skutočným dodávateľom živých ošípaných, a to na základe potvrdených certifikátoch pre obchod vo vnútri Spoločenstva. Taktiež S. N. na otázku správcu dane, akým spôsobom boli nahlasované zásielky živých zvierat a ktorej inštitúcii nevedel uviesť inštitúciu, ktorej sa živé ošípané hlásili a rovnako nevedel čo znamená systém TRACES. Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že táto spoločnosť reálne so živými ošípanými nemohla obchodovať, pretože konateľ tejto spoločnosti nevedel o zákonných postupoch, ktoré s týmto obchodovaním súvisia. S. N. nepreukázal svoje tvrdenia o realizovaných obchodoch žiadnymi dokladmi, pričom v tejto súvislosti dôvodil, že spoločnosť predal a všetky doklady odovzdal novému konateľovi. Súčasne uviedol, že nevie, kde sa nachádza protokol o odovzdaní dokladov, pretože mal domovú prehliadku a NAKA zobrala tieto dokumenty. Správny súd mal záver správcu dane podložený aj listinnými dôkazmi predloženými Ministerstvom vnútra SR, ktoré preukazujú, že spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. nevykonávala hospodársku činnosť a v podstate jej činnosť bola založená len na vystavovaní odberateľských faktúr, o ktorej skutočnosti mal vedomosť aj konateľ žalobcu. Preto ani vo vzťahu k tejto spoločnosti neobstojí námietka žalobcu, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie zásadnej skutočnosti oprávňujúcej odmietnuť právo na priznanie odpočítania dane, ktorou je, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podieľa na daňovom podvode.
65. Práve z dôvodu, že konajúce orgány verejnej správy preukázali žalobcovi, že mal vedieť, resp. vedel z okolností týchto prípadov, že sa prijatím zdaniteľných plnení ocitne v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, je vylúčená aplikácia citovaných rozhodnutí, či už najvyššieho súdu alebo Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil žalobcovi túto skutočnosť, konkrétne na strane 57. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného síce takáto priama úvaha absentuje, avšak táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Naviac, ako správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z citovaných rozsudkov (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu R sp. zn. 2Sžf/19/2011 z 25. januára 2012). Inak povedené nestačí len citovať odôvodnenia týchto rozhodnutí.
66. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že v danej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom túto námietku rovnako správny súd nevzhliadol za dôvodnú.
67. Žalobca vo vzťahu k dodávateľovi DBV s.r.o. tvrdil, že nie je možné v jeho neprospech vyhodnocovať skutočnosť, že konateľ tejto spoločnosti Ing. A. F. po takmer piatich rokoch, pričom tento časový odstup pripísal na ťarchu správcovi dane, nepriradil faktúry podľa požiadavky správcu dane. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že Ing. A. F. na ústnom pojednávaní konanom dňa 9.12.12011 uviedol, že stavebné práce boli vykonané subdodávateľsky, pričom následne boli vystavené faktúry porovnávané so subdodávateľskými faktúrami. Skutočnosť, že Ing. A. F. tieto faktúry nepriradil nemala samo o sebe za následok záver správcu dane, že spoločnosť DBV s.r.o. nenadobudla práva ako vlastník k tovarom a službám, ktoré následne fakturovala žalobcovi. Správca dane podrobne porovnal tieto faktúry, pričom svoje zistenia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu závažnejším vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane, bolo vyjadrenie Ing. A. F., že konateľ žalobcu priamo rokoval a vyberal subdodávateľov, ktorá skutočnosť vylučuje možnosť žalobcu vyviniť sa z účasti v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Toto vyjadrenie však žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom nespochybňuje.
68. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vo vzťahu k spoločnosti AG International Cunsulting s.r.o.poskytol správcovi dane všetky potrebné doklady k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, správny súd v tomto smere poukazuje na bod 62 tohto rozsudku, v ktorom je dôvodne spochybnené dodanie stavebných prác touto spoločnosťou, pričom konateľ žalobcu mal na základe vyjadrenia Ing. A. F., ktoré rovnako žalobca nespochybnil, stavebné práce od tejto spoločnosti písomne prevziať.
69. Námietky, ktorými žalobca vytýka žalovanému, že sa vo vzťahu k dôkazom týkajúcim sa dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o. nedostatočne vysporiadal s potvrdením, že táto spoločnosť mala vystavené potrebné certifikáty a že Regionálna veterinárna a potravinová správa doručila správcovi dane protokol o prehliadke jatočných ošípaných za mesiac august 2011, z ktorého jednoznačne vyplýva preukázanie vecného plnenia v zmysle predložených dokumentov, považuje správny súd s poukazom na zistenia správcu dane za nepodstatné. Existencia certifikátu totiž ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť skutočne dodala žalobcovi živé ošípané, tak ako deklaruje na vystavených faktúrach. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na protokol o prehliadke jatočných ošípaných, ktorý bol doručený správcovi dane dňa 1. augusta 2016 a ktorý priamo súvisí s certifikátmi pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva zaslanými správcovi dane dňa 27.06.2016. Práve vyhodnotením protokolu o prehliadke jatočných ošípaných s certifikátmi pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva a s predloženými faktúrami boli zistené nezrovnalosti v dátumoch dodania, fakturovaných množstvách a dodávateľoch živých ošípaných, o ktorých S. N. na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.07.2016 tvrdil, že spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. dodali živé ošípané, pričom tieto nezrovnalosti nevedel vysvetliť, rovnako ako nevedel vysvetliť fakt, že vystavených faktúr bolo spolu 14 a certifikátov o dodaní živých ošípaných vystavených na túto spoločnosť ako prijímateľa, avšak s miestom určenia - DIOS Slovakia, s.r.o. bolo 9. Tieto zistenia správcu dane sú závažného charakteru a majú racionálny podklad v administratívnom spise. Na strane druhej spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. svoje tvrdenia o reálnom dodaní živých ošípaných nepreukázala, nedisponovala žiadnymi dokladmi, tieto mali byť odovzdané novému konateľovi, v elektronickom účtovníctve sa faktúry dodávateľov tejto spoločnosti nenachádzali, nachádzali sa iba faktúry odberateľov a naviac bolo preukázané, že táto napriek tomu, že mala nadobudnúť živé ošípané z iných členských štátov, nadobudnutie tohto tovaru podľa § 69 zákona o DPH nepriznala a daň nezaplatila. Správca dane a rovnako žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí rovnako vysporiadali s námietkou žalobcu, ktorou sa dožadoval výsluchu svedkov navrhnutých S. N.. Správny súd s uvedenými závermi súhlasí, nakoľko má vzhľadom na zistenia správcu dane vo vzťahu k tejto spoločnosti za to, že výpovede navrhovaných svedkov nemôže zistené skutočnosti nespochybniť.
70. V súvislosti s dokazovaním správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a vykonávať za daňový subjekt dôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť ním tvrdených skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a
jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Podľa názoru správneho súdu správca dane postupoval v súlade s uvedeným, svoje zistenia náležite vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, pričom takto zistený skutkový stav veci je dostatočným pre riadne posúdenie veci a nie je potrebné jeho doplnenie. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, pričom právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplatených z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2, písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie.
71. Záverom správny súd posudzoval námietku, ktorou žalobca preukazoval dodanie tovaru pre odberateľa CASH MEAT Kft., HU 14886526. Žalobca mal za to, že predložil správcovi dane všetky potrebné dokumenty, ako faktúry, dodacie listy, evidenciu o pohybe vozidiel, výpisy z mýtnych transakcií, ktoré jasne preukazujú dodanie tovaru, a preto nesúhlasil so záverom, že dodanie tovaru nebolo preukázané. Žalobca preukázanie dodania tovaru oprel aj o skutočnosti, ktoré vyplývajú z 3. odpovede maďarskej správy č. 394093/2/Klu/Fek, nakoľko touto bolo potvrdené, že uvedené faktúry spolu s dodacími listami sa preukázateľne nachádzali v účtovníctve aj v daňových priznaniach maďarského daňového subjektu doplniac, že dodanie tovaru potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok B. T., vtedajší riaditeľ tejto spoločnosti.
72. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že dôvodom zamietnutia oslobodenia od dane za zdaňovacie obdobie august 2011a následného postupu podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH nebola skutočnosť, že v danom prípade nebolo preukázané dodanie tovaru maďarskému daňovému subjektu, ale skutočnosť, že žalobca nepredložil všetky potrebné dôkazy, ktoré zákon o DPH v § 43 ods. 5 v znení účinnom do 30. septembra 2012 vyžaduje k tomu, aby boli splnené podmienky oslobodenia od dane. Konkrétne bolo žalobcovi správcom dane vytknuté, že nepreložil písomné potvrdenie o prevzatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré bol v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. septembra 2012 povinný predložiť, pretože vykonal prepravu deklarovaného tovaru maďarskému odberateľovi. Správny súd preto zisťoval, či uvedený záver správcu dane má podklad v predloženom administratívnom spise. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žalobca predložil ako dôkazy oprávňujúceho oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH faktúry vystavené pre odberateľa CASH MEAT Kft. s oslobodením od dane, výpisy z mýtnych transakcií, ktorými bolo preukázané uskutočnenie ciest po maďarskú hranicu, dodacie listy vystavené k faktúram a ručne vyhotovené dodacie listy. Správny súd na základe predložených dodacích listov vrátane ich ručného vyhotovenia nemal ani v jednom prípade preukázané, že by tieto boli opatrené potvrdením o prevzatí tovaru odberateľom, teda spoločnosťou CASH MEAT Kft. alebo osobou, ktorú táto spoločnosť poverila. Na základe MVI bolo zistené, že žalobca mal deklarovaný tovar tejto spoločnosti dodať, pričom táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou vtedajšieho riaditeľa spoločnosti B. T., ďalej bolo správcovi dane oznámené, že predmetné faktúry boli počas kontroly maďarského daňového subjektu nájdené v jeho dokumentoch, boli zaznamenané v účtovníctve tejto spoločnosti a rovnako tiež v jeho daňových priznaniach a DPH evidencii, avšak rovnako bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že táto spoločnosť daň z pridanej hodnoty nezaplatila. Obsahom administratívneho spisu je rovnako preukázané a to na základe ručne vyhotovených dodacích listov, že prevzatie tovaru potvrdila v niektorých prípadoch maďarská spoločnosť BRADIMPEX KFT., pričom z týchto dodacích listov nevyplýva, že by bola osobou poverenou spoločnosťou CASH MEAT Kft., k prevzatiu tovaru. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu - Maďarska, pričom túto skutočnosť ani správca dane nespochybňuje, avšak správca dane spochybnil z dôvodu nepredloženia potvrdenia o prevzatí tovaru, že by deklarovaný tovar bol prevzatý odberateľom uvedeným na faktúre, čím v podstate došlo k nemožnosti zistenia skutočného odberateľa, naviac v prípade, že DPH nebola deklarovaným odberateľom zaplatená. Tvrdenie B. T. o dodaní tovaru spoločnosti CASH MEAT Kft., ako aj zaevidovanie faktúr do účtovníctva tejto spoločnosti nemôže nahradiť zákonnom vyžadované potvrdenie dodania tovaru naviac v prípade, ak sám žalobca vykonával dopravu tohto tovaru. Z uvedeného dôvodu bolo preukázané nesplnenie ustanovenia § 43 ods. 5 písm. b) účinného do 30. septembra 2012 namieste zamietnutie oslobodenia od dane za
zdaňovacie obdobie august 2011 z dodávok tovaru v hodnote 638 763 eur a následne vyrubenie dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH v sume 106 460,50 eur.
73. Záverom správny súd na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k posudzovaniu nároku na odpočítanie DPH poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu.“
74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil správny súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v konaní nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli.
76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.