Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-6-2017.pdf
PDF · 105.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/6/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcov: 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, 2/ T.. N. Z., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. L. XX, 3/ T.. B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. K., V. ul. XXX/XX, 4/ A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. L. XXX, 5/ T. K., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. L. XX, všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, K. nQ. K., 2/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, E., 3/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, zastúpený JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského 70/2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa 1/ sa žalobou podanou dňa 02.03.2017 voči žalovaným, ako aj voči B. K., nar. XX.XX.XXXX, domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných v KN Okresného úradu K. G. K., katastrálny odbor, v liste vlastníctva č. XXX pre U. R. L., katastrálne územie R. L. ako pozemky registra C parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X orná pôda vo výmere XXXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2.
2/ V priebehu konania žalobkyňa 1/ zobrala žalobu voči žalovanému B. K., nar. XX.XX.XXXX, späť, navrhla pristúpenie žalobcov 2/ - 5/ do konania a zmenila žalobu. Okresný súd K. nad K. uznesením č. k. XC/X/XXXX - 248 zo dňa 23.03.2018 konanie voči žalovanému B. K., nar. XX.XX.XXXX, zastavil, pripustil zmenu žaloby a vstup žalobcov 2/ - 5/ do konania. Zmenenou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, zapísané v KN Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, v liste vlastníctva č. XXX pre Obec R. L., katastrálne územie R. L. ako pozemky registra C parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X orná pôda vo výmere XXXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, patria v spoluvlastníckom podiele 21/120 vzhľadom k celku do dedičstva po nebohom Q. V.i, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že uvedené pozemky sú zapísané v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ a žalovaných. Na parcele č. XX/X má žalobkyňa 1/ postavený rodinný dom súp. č. XX, ktorý vlastní v celosti. Uvedené pozemky tvorili časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX k. ú. R. L.,
vlastnícky v celosti na mene Q. V., ktorý zomrel v roku XXXX a po ňom dedili túto nehnuteľnosť jeho deti Q. V., I. K., M. Q., Z. V. a B. V., každý v podiele 1/5. V roku XXXX zomrel Z. V., po ktorom dedili uvedení súrodenci. Žalovaní 1/ a 2/ sú potomkovia I. K. a žalovaný 3/ je potomkom M. Q.. B. V. zomrel XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod D 346/1942. Jeho podiel bol prededený na deti Q. V. a Q. V.. Q. V. zomrel XX.XX.XXXX a jeho podiel nadobudol podľa dedičského konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod č. D 41/44 jeho brat Q., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom bolo vedené na Štátnom notárstve v E. pod D 767/69. Tú časť pozemnoknižnej parcely č. XX, ktorá bola od roku XXXX označená ako parc. č. XX/X, zdedila žalobkyňa 2/ a darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX ju previedla na A. V. a po jeho smrti ju zdedila žalobkyňa 1/. Sporové nehnuteľnosti pochádzajú z tej časti pozemnoknižnej parcely č. XX, ktorá bola pri rozdelení v roku XXXX označená ako parc. č. XX/X roľa vo výmere 1 Ha 58 á XX m2. Q. V. odišiel v dobe okolo 1. svetovej vojny do Q., kde aj zostal. Odišiel loďou a všetky náklady s tým spojené si hradil na dlh, ktorý potom za neho splácal jeho brat B., ktorému za to od Q. zostal jeho podiel na pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XX. V roku XXXX vtedajší, tu sa nachádzajúci pozemnoknižní vlastníci B. V., M. Q. a I. K. vystavili pre súd ohlasovací list a k tomu nechali vyhotoviť zameranie pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. XX, ktorým zameraním si ju rozdelili na tri časti parc. č. XX/X roľa o výmere XX á XX m2, parc. č. XX/X roľa o výmere XX á XX mX a parc. č. XX/X roľa o výmere 1ha XX á XX m2. Pri tejto deľbe parc. č. XX/X zostala vo vlastníctve I. K.. parc. č. XX/X vo vlastníctve M. Q. a parc. č. XX/X vo vlastníctve B. V., ktorému však zostal aj podiel odídeného Q. V.. To bol dôvod, prečo B. V. dostal prakticky dvojnásobnú výmeru oproti I. a M.. Okresný súd Bánovce nad Bebravou konal pod sp. zn. Čd. 77/42 a uznesením z 20.01.1942 povolil toto rozdelenie pôvodnej parcely č. XX. M. právne kroky na zápis tohto rozdelenia v pozemkovej knihe však urobené neboli. Faktom však je, že všetci títo traja (B. V., M. Q. a I. K.) užívali najneskôr od roku XXXX reálne vyčlenené časti pôvodnej parcely č. XX. Vydržacia doba bola do 31.12.1950 32 ročná a od 01.01.1951 desaťročná. Uplynula preto najneskôr dňa XX.XX.XXXX a uplynula Q. V.. Dávnu deľbu a takto podelené užívanie potvrdzovali aj dedičia po M. Q., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX, v konaní D 176/1950.
3/ Žalovaný 1/ sa v priebehu konania vyjadril viackrát písomne, pričom odhliadnuc od nevhodného vyjadrovania sa vo svojich podaniach namietal nedôvodnosť žaloby, ako aj to, že o tom istom sa už viedlo konanie na Okresnom súde E. a vedie sa aj ďalšie konanie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou.
4/ Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 20.03.2017 uviedol, že žiada rešpektovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/15/97 zo dňa 14.11.1997. V podaní zo dňa 15.03.2018 uviedol, že súhlasí s tým, že výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalobkyňa.
5/ Žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa 1/ nemohla nadobudnúť predmetné pozemky vydržaním, pretože jej chýba jeden zo základných predpokladov vydržania, a to je dobromyseľnosť. Žalobkyňa 1/ a aj jej právni predchodcovia podali voči žalovaným už množstvo žalôb, ktorými sa domáhali aj určenia vlastníctva a je tu aj prekážka rozhodnutej veci. Žalobkyňa 1/ poprela svoju dobromyseľnosť aj súčasnou žalobou, o ktorej prebieha konanie na tomto súde pod spis. zn. 3C/59/2008 o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z rozsudku NS SR 2Cdo 15/97 je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe, kde bez dôkazu uvádza, že za Q. V. mladšieho, ktorý odišiel do Q. v roku XXXX, jeho brat B. platil všetky náklady na cestu a ostatné výdavky a údajne preto mu brat Q. ponechal svoj podiel, je nepravdivé. Q. V. zomrel v Q. a tam údajne žijú aj jeho deti a jeho podiel nemohol nikto právne zo sporových strán nadobudnúť vydržaním, pretože je predmetom dedenia. Nie je zrejmé, z čoho sa usudzuje, že právni predchodcovia sporových strán sa rozhodli, že pôvodnú parcelu č. XX rozdelia na parcely č. XX/X, XX/X a XX/X. Jediným faktom je, že skutočne došlo k rozdeleniu tejto parcely na tri časti, avšak tvrdenie, že tzv. „Ohlasovací list“ č. XX z roku XXXX bol prejavom vôle vlastníkov o spôsobe rozdelenia a užívania nevyplýva z predmetného dokumentu. Žalovaný 3/ ďalej poukázal na právnu úpravu vydržania do 31.12.1950, po tomto dni a uviedol argumenty, prečo nemohlo dôjsť k vydržaniu pozemkov právnymi predchodcami žalobkyne 1/.
6/ Na vyjadrenia žalovaných reagovala replikou zo dňa 08.06.2017 žalobkyňa 1/, pričom poukázala na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a uviedla argumenty, ktoré by mali svedčať v prospech jej tvrdení o vydržaní, uplynutí vydržacej doby, ako aj argumenty, z akého dôvodu nemôže existovať prekážka veci rozhodnutej.
7/ Na repliku žalobkyne 1/ reagoval žalovaný 3/ vyjadrením zo dňa 07.08.2017, ktorým zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a zdôraznil, že pre tvrdenie o tom, že Q. V. odišiel do Q. a údajne vtedy zanechal jej právnemu predchodcovi svoj podiel zo sporných pozemkov, nedisponuje žiadnym ani neformálnym dôkazom. Žalobkyňa 1/ v priebehu konania získala od pôvodne žalovaného B. K., nar. XX.XX.XXXX, jeho podiely na sporných nehnuteľnostiach zámennou zmluvou, čím poprela oprávnenosť žaloby.
8/ Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä písomných podaní strán sporu, LV č. XXX pre k. ú. R. L., pozemnoknižného výpisu z vl. č. XX k. ú. R. L., LV č. XXX pre k. ú. R. L., dedičského rozhodnutia a celého spisu po Q. V. D XXX/XX, darovacej zmluvy V XXX/XX, uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Čd. XX/XX z XX.XX.XXXX a snímku k nemu patriacemu, stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia K. nad K. č. ŽP XXX/XX, uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou D 176/50 a celého spisu D 176/50, spisu notárky JUDr. M. Z. G NZ 96/2001, identifikácií parciel, zámennej zmluvy, Rozhodnutia Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXX k. ú. R. L., osvedčenia o dedičstve JUDr. Q. O. 3D XXX/XX, D not XXX/XX, osvedčenia o dedičstve JUDr. T.. Q. A. 3D/2/2013, Dnot 102/2013, spisu Okresného súdu Topoľčany 6C/62/90 a spisu Okresného súdu Bánovce na Bebravou 3C/59/2008.
9/ Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúce sa v k. ú. R. L., sú zapísané na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ v podieloch XX/XX a X/XX, žalovaného 1/ v podieloch X/XX a X/XX, žalovaného 2/ v podiele X/XX a žalovaného 3/ v podiele X/XX. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/60 nadobudla žalobkyňa 1/ v priebehu konania na základe zámennej zmluvy od pôvodne žalovaného B. K., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorému po nadobudnutí jeho podielu zobrala žalobu späť. Uvedené parcely pochádzajú z časti pozemnoknižnej parcely č. XX, označenej ako XX/X. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Čd. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd nariadil, aby vo vložke č. XX pozemkovej knihe kat. územia R. L. bolo vyznačené: „Podľa ohlasovacieho listu pre toto katastrálne územie č. XX z roku XXXX a snímku k nemu pripojeného a) bola pozemková parcela č. XX rozdelená v pozemkové parcely č. 86/1, 86/2 a 86/3. Tým je vybavený čiastočne ohlasovací list vyššie uvedený.“ Upovedomení o tom boli Katastrálny meračský úrad v E., B. V., Q. V., M. Q., rod. V., I. K., rod. V.. Na Štátnom notárstve v E. bolo pod D XXX/XX vedené dedičské konanie po nebohom Q. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Z vyjadrení účastníkov tohto konania zachytených v uvedenom spise vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XX v k. ú. R. L. bola reálne rozdelená od roku XXXX a na inom mieste v spise je uvedené, že od roku XXXX. V spise je okrem iného aj list O. K. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom táto uvádza, že Q. V. písal v r. XXXX list sestre I., aby jej brat dal čiastku, ktorá mu príde, a ona si tam postavila. Podľa listu mal Q. pôžičku na cestu do Q., ktorú mali splácať jeho súrodenci z toho, čo sa na jeho podiele urodí. G. JUDr. M. vydala pod spis. zn. N 92/2001, NZ 2001 osvedčenie o tom, že N. Q. je výlučnou vlastníčkou parc. č. XX - orná pôda o výmere XXXX m2 v k. ú. R. L., ktorá bola vyčlenená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/X zapísanej vo vložke XX, ktorá vlastnícky patrila v 1 nebohej M. Q., rod. V., pričom už za jej života došlo k reálnemu vyčleneniu do parcely XX. Na Okresnom súde E. bolo pod spis. zn. 6C/62/1990 vedené konanie, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemnoknižnej parcele č. XX/X v k.ú. R. L. a po zmene návrhu určenie, že parc. č. XX/X a XX/X v k.ú. R. L. patria do dedičstva po Q. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Návrh bol v konečnom dôsledku zamietnutý. Na Okresnom súde Bánovce na Bebravou je pod spisovou značkou 3C/59/2008 vedené konanie, ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.
10/ Podľa § 137 písm. c zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11/ Platný CSP v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takého určenia bolo neisté.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je (nie je). Na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) je daný naliehavý právny záujem, pretože na základe takéhoto určenia rozhodnutím súdu možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, keď len na základe takéhoto určenia a následného prejednania majetku v dedičskom konaní môže dôjsť k mene zápisov na liste vlastníctva. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia, že uvedené spoluvlastnícke podiely označených nehnuteľností, ktoré sú zapísané na žalovaných, patria do dedičstva po nebohom Q. V., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Na základe takéhoto určenia by došlo k zmene zápisu na listoch vlastníctva a tým aj k zmene postavenia žalobcov, ktorí by následne v dedičskom konaní mohli získať do svojho vlastníctva uvedené spoluvlastnícke podiely, a preto žalobcovia mali na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
12/ Požadovať určenie, že určité právo tu je, je možné iba voči takému subjektu, ktorému inak z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí, t. j. voči subjektu, ktorý je vo veci vecne pasívne legitimovaným. V prípade určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, to bude spravidla ten subjekt, ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V tomto spore sa žalobcovia domáhali určenia, že spoluvlastnícke podiely žalovaných k uvedeným nehnuteľnostiam patria do dedičstva po nebohom Q. V.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ako podieloví spoluvlastníci k podielom, ku ktorým žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo, sú zapísaní žalovaní a svedčí im tak vlastnícke právo podľa zápisov v katastri nehnuteľností a sú vo veci vecne pasívne legitimovanými. Pasívne legitimovaným vo veci nemôžu byť iné osoby než tie, ktorým svedčia zápisy na liste vlastníctva.
13/ Skôr, než sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu, zaoberal sa aj podmienkami konania. Žalovaní v konaní namietali, že v minulosti bolo vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pod spisovou značkou 6C/92/1990, ktorého predmetom malo byť určenie vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam, a preto by tu mala byť prekážka veci rozhodnutej (res iudicata). S týmito argumentmi sa súd nestotožnil a podľa jeho názoru prekážka res iudicata v danom prípade nie je. Uvedené konanie bolo právoplatne skočené a žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá z dôvodu, že účastníkmi konania neboli všetci, ktorí nimi mali v tom čase byť, teda osoby, ktorým svedčalo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žaloba tak bola zamietnutá z procesných dôvodov a ďalšia žaloba, ktorej predmetom by bolo to isté, je preto prípustná, pokiaľ sú účastníkmi (stranami sporu) všetci aktívne a pasívne legitimovaní, teda osoby, ktorým také postavenie vyplýva z hmotného práva. Táto podmienka bola splnená, keď stranami sporu boli nielen všetci právni nástupcovia Q. V., ktorého vlastníctva sporných nehnuteľností sa žalobcovia dovolávali, ale aj všetci podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, ktorých podielov sa spor týkal. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 3C/59/2008, tak predmetom tohto je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a toto konanie nie je žiadnou prekážkou konania 5C/6/2017.
14/ Po splnení procesných podmienok a skonštatovaní, že stranami sporu sú všetky vecne legitimované osoby, zaoberal sa súd vecnou stránkou sporu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia tvrdili, že uvedené spoluvlastnícke podiely žalovaných vydržal právny predchodca žalobcov Q. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX, keď tieto pochádzajú z pozemnoknižnej parcely č. XX, ktorá bola reálne rozdelená a časť XX/X pripadla právnemu predchodcovi menovaného a práve z tejto časti sú sporné nehnuteľnosti. Žalobcovia tvrdili, že menovaný sporné nehnuteľnosti vydržal, pričom právny titul na účely vydržania odvodzovali z toho, že spoluvlastník Q. V., ktorý odišiel počas Prvej svetovej vojny do Q., ich prenechal svojmu bratovi B. za to, že tento mal za neho splácať pôžičku, ktorú si Q. zobral, aby uhradil náklady cesty do Q., pričom na potvrdenie tejto skutočnosti boli nehnuteľnosti reálne rozdelené neskôr, o čom svedčí uznesenie súdu Čd XX/XX. Z dedičských konaní (D 767/69 po Q. V. a D XXX/XXXX po M. Q.) má tiež vyplývať skutočnosť, že došlo k deľbe nehnuteľností a aj vlastníctva. Na žalobcoch bolo dôkazné bremeno, aby preukázali splnenie podmienok vydržania u Q. V., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Až do konca roku XXXX platilo na A. obyčajové právo. Vydržanie bolo právnym inštitútom, ktorý umožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, a to aj proti jej vlastníkovi, ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný. Podľa obyčajového práva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vydržaním nadobudol ten, kto mal v pokojnej držbe nehnuteľnosť ako svoju po dobu 32 rokov. Vlastnícke právo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho titulu, alebo vedel, že patrí inému. Podľa Občianskeho zákonníka z roku XXXX bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a Občiansky zákonník z roku 1950 vyžadoval dobromyseľnosť počas celého plynutia vydržacej doby. Existencia dobromyseľnosti sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý nemožno vždy priamo dokázať. O dobromyseľnosti možno usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Strata dobrej viery držiteľa veci nastáva okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posúdenia museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Nehnuteľnosti, ktoré mal Q. V., zomr. XX.XX.XXXX, vydržať, a ktoré sú predmetom tohto konania, mal získať od svojho právneho predchodcu B. V. a ten od svojho brata Q. ako protihodnotu za splácanie pôžičky Q.. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v roku XXXX skutočne došlo k rozdeleniu pozemnoknižnej parcely č. XX na tri parcely, a to aj parcelu XX/X, z ktorej vznikli sporné nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané a žiaden dôkaz o tom nesvedčí, kedy B. V. vstúpil do držby spoluvlastníckeho podielu brata Q.. Žalobcovia uvádzali okolnosti ohľadne deľby a časové údaje, kedy najneskôr vydržacia doba plynula, avšak neuviedli údaj o tom, kedy vydržacia doba začala plynúť a nepredložili o tom žiaden dôkaz. Rovnako nepredložili žiaden dôkaz o tom, že rozdelenú pozemnoknižnú parcelu č. 86 začali užívať právni predchodcovia strán sporu tak, ako tvrdia žalobcovia. Zo žiadneho dôkazu totiž nevyplýva, že parcela bola rozdelená týmto spôsobom na základe vôle všetkých jej spoluvlastníkov s konkrétnym určením, komu ktorá časť pripadne. Obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a aj preto je rozhodujúci okamih vstupu B. V. do držby a nie najskorší alebo najneskorší možný deň uplynutia vydržacej doby. Uvedená skutočnosť nebola preukázaná nijakým dôkazom a rovnako tak nebolo preukázané ani to, či menovaný bol v tom čase dobromyseľný. Menovaný totiž vedel, že spoluvlastníkom je jeho brat Q. a to, že tento mu svoj spoluvlastnícky podiel prenechal za splácanie jeho pôžičky, je iba ničím nepreukázaným tvrdením, ktoré je navyše významne spochybnené písomným vyjadrením O. K. z roku XXXX, nar. XXXX, ktorá písomne uviedla v dedičskom konaní po Q. V. diametrálne odlišné okolnosti, ako mala byť pôžička Q. V. splácaná všetkými jeho súrodencami z výnosov z jeho spoluvlastníckeho podielu. Za tejto dôkaznej situácie, keď nebol označený alebo predložený žiaden dôkaz o tom, kto sa kedy ujal držby sporných pozemkov, teda o začatí plynutia vydržacej doby, nebol predložený ani objektívny dôkaz svedčiaci v dobromyseľnosť držiteľa, naopak sú tú výrazne odlišné skutkové tvrdenia spochybňujúce tvrdenia žalobcov, z dôkazov vyplýva iba rozdelenie pozemnoknižnej parcely, no ani z jedného to, akým spôsobom a prečo k tomu došlo a ktorý diel má komu pripadnúť, pričom už účastníci dedičského konania D 176/50 nemali ani presnú vedomosť, kedy k reálnemu rozdeleniu došlo, musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali kto a kedy a ako presne si nehnuteľnosť rozdelil, kto mal kedy vstúpiť do oprávnenej držby sporných pozemkov a či bol dobromyseľný. Z dôkazov týkajúcich sa iných nehnuteľností, hoc z tej istej pozemnoknižnej vložky, alebo aj iných parciel pochádzajúcich z pozemnknižnej parcely č. 86,možno vyvodiť tvrdené vydržanie iba domnienkami, na ktorých však nemožno postaviť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V pochybnostiach sa má za to, že držba je dobromyseľná. V danom prípade však nejde o pochybnosti o dobromyseľnosti držby, ale o neexistenciu žiadneho objektívneho dôkazu svedčiaceho v prospech vydržania sporných nehnuteľností Q. V.. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16/ Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17/ Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto by v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrila žalovaným voči žalobcom plná náhrada trov konania. Súd však plnú náhradu trov konania priznal iba žalovanému 3/, ktorý si ju uplatnil. Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov nepriznal, keďže si ju neuplatnili. O
konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného 3/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.