Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/241/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 1 000,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet vedený v Prima banka Slovensko a.s. , L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1000 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 93 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 1 000 eur, úrok vo výške 33,06 eur, úroky z omeškania vo výške 0,69 eur, úrok vo výške 11,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1 000 od 24.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1 000 eur a nezaplatených úrokov vo výške 33,06 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,58 eur z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.08.2017 a náhradu trov konania. 2. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Súd v zmysle § 180 konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2017, všeobecnými obchodnými podmienkami, opakovaným upozornením zo dňa 20.09.2017, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 23.11.2017, prehľadom splácania do zosplatnenia a po zosplatnení, sadzobníkom poplatkov, obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2018, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Žalobca uzatvoril so žalovaným (fyzickou osobou) dňa 15.08.2017 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 000,00 eur. Predmetná zmluva bola uzatvorená elektronicky prostredníctvom internet bankingu. Medzi účastníkmi

zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 26,16 eur v počte 48 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 16,03 %, priemernú RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy vo výške 17,31 %, ročnú úrokovú sadzbu 11,90 % do splatnosti, konečnú splatnosť: 20.07.2021. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 26,16 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (15.08.2017). Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 1 305,68 eur a splniť ostatné povinnosti podľa úverovej zmluvy. 6. Z listinných dôkazov mal súd objektívne preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver v sume 1 000,00 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, porušil zmluvné povinnosti a pohľadávku neuhradil. Ku dňu 18.12.2017, kedy bola žalobcom doručená žaloba na súd predstavovala podľa tvrdenia žalobcu pohľadávka nesplatenú istinu vo výške 1 000,00 eur, úroky vo výške 33,06 eur, úroky z omeškania vo výške 0,69 eur a nezaplatené poplatky vo výške 2,58 eur. Žalobca nesplatenú istinu úročí úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a nesplatené úroky úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. 7. Žalobca v rámci písomných vyjadrení odkazoval na Všeobecné obchodné podmienky banky. Pre riadne nesplácanie úveru žalovaným došlo dňa 23.11.2017 k predčasnému zosplatneniu úveru. Z vyjadrenia žalobcu a aj ním predložených listín mal súd preukázané, že žalovaný do zosplatnenia úveru a ani po jeho zosplatnení nezaplatil žiadnu splátku. Žalobca v žalobe preukázal a riadne odôvodnil ako dospel k požadovanému úroku vo výške 33,06 eur a k požadovaným úrokom z omeškania vo výške 0,69 eur. Zároveň odôvodnil aj nárok na zaplatenia poplatkov vo výške 2,58 eur. 8. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 22.04.2018. 9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (15.08.2017), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (15.08.2017), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 12. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 14. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy

pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 1 000,00 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 18. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému reálne úver vo výške 1 000,00 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 26,16 eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma úveru na splatenie v sume 1 305,68 eur, počet mesačných splátok 48, RPMN vo výške 16,03 %, ročná úroková sadzba 11,90 % do splatnosti. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania a tak do zosplatnenia ako aj po zosplatnení nezaplatil žiadnu splátku. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 1 000 eur od 24.11.2017 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo výške 33,06 eur od 24.11.2017. 19. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či tri strany naviac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. 20. Nakoľko súd mal z listinných dôkazov preukázané, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku a to pred zosplatnením úveru a ani po zosplatnení, tak doposiaľ neuhradil istinu vo výške 1 000,00 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru sumu 1 000,00 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve sumu vo výške 1 000,00 eur. 21. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 000,00 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, čiže odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca zosplatnil pohľadávku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 22. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 27. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 28. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 30. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (15.08.2017), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 31. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali základné princípy . V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 32. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol

preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 33. Nakoľko sa žalobca v žalobe a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2018 odvolával na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo dňa 9.11.2015, tak súd v tejto súvislosti uvádza, že výklad Súdneho dvora Európskej únie v uvedenej veci, podľa ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, tak v súvislosti s uvedeným je súd toho názoru, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Súd zároveň poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11, podľa ktorých: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ 34. Predmetný rozsudok C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol výlučne výklad smernice a to konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, avšak výklad vnútroštátneho práva poskytujú iba vnútroštátne súdy. Súdny dvor Európskej únie rozsudku C-42/15 v odseku 17 vyslovil, že Smernica je potrebné vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení a daný záver však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať, nakoľko v danom prípade ide o vnútroštátne právo (zákon), ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje odlišné požiadavky od požiadaviek Smernice. Zákon tak vo svojich ustanoveniach uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" a tak ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje, aby boli v zmluvách vyjadrené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. K výkladu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúceho sa rozpisu splátok existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená aj rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a množstvo rozhodnutí okresných a krajských súdov, v zmysle ktorých je potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

36. Podľa § 48 ods. 1 CSP, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.

37. Podľa § 48 ods. 2 CSP, právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

38. Civilný sporový poriadok zaviedol vo svojich ustanovenia rozhodovanie tzv. veľkého senátu, ktorého rozhodovacia činnosť má slúžiť na zjednocovanie právnych názorov v prvom rade vnútri Najvyššieho súdu SR, jeho jednotlivých kolégií a na zabezpečovanie jednotnosti rozhodovania súdov nižších inštancií. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný.

39. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 okrem iného rozhodol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Ďalej Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol,

že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

40. Súd sa s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR oboznámil a zastáva názor, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím zjednocovacieho tzv. veľkého senátu, ktoré by sa tak mohlo stať záväzným pre ostatné súdy na nižšom stupni. Na základe uvedeného je preto súd toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je pre súdy nižšieho stupňa záväzné a preto pri svojej rozhodovacej činnosti v predmetnom spore vychádzal z platných právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR neprihliadal, keďže nie je pre neho záväzné.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 93 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 1 036,33 eur (1 000 eur + 33,06 eur + 0,69 eur + 2,58 eur), súd mu priznal sumu 1 000,00 eur. Teda úspech žalobcu bol 96,49 % (1 000 x 100/1 036,33), úspech žalovaného bol 3,51 % (100 - 96,49) a čistý úspech žalobcu bol 92,98 % (96,49

- 3,51 = 92,98 %), zaokrúhlene 93 %.

45. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).