Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/495/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: S. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N., A. XX, T.. Č.. N., I. XX, v konaní právne zastúpená S.. X. Š., O. I. I. C. I., I. H. XXX/XX, proti žalovanému: E. J. I., I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX, N. X, D., v konaní právne zastúpený O. J. T. J., I.. W.. V.., N. X, D., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia X XXX,XX Eur, takto

rozhodol:

I. žalobu zamieta,

II. žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude vyčíslená výška trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Z. K., O.. I.., Zmluvu o úvere E. N. č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške XXX XXX Sk (X XXX,XX Eur), s počtom splátok XX a výškou mesačnej splátky X XXX Sk (XX,XX Eur). Žalobkyňa titulom poskytnutého úveru zaplatila spoločnosti Z. K., O.. I.. sumu vo výške X XXX,XX Eur a žalovanému sumu X XXX,XX Eur, teda spolu X XXX,XX Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil o sumu X XXX,XX Eur, pretože z dôvodu bezúročnosti úveru prijal uvedenú sumu bez právneho dôvodu.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že žiadal, aby súd nerozhodoval iba na základe predložených listinných dôkazov a vytýčil termín pojednávania.

4. Súd nepovažoval takéto vyjadrenie žalovaného za vyjadrenie k veci, keďže sa nevyjadril, z akého dôvodu uplatnený nárok neuznáva, vo vyjadrení neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak ako to vyžaduje § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd teda podľa § 273 Civilného sporového poriadku dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, keďže boli splnené všetky náležitosti pre vydanie tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s tým, že namietal porušenie svojich procesných práv.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd považoval vyjadrenie žalovaného v znení "žiadam súd, aby nerozhodoval iba na základe predložených listinných dôkazov a vytýčil termín pojednávania" za dostatočné a súd prvej inštancie sa mal s týmto vyjadrením vysporiadať. Keďže tak neurobil, bol to dôvod pre zrušenie rozsudku Krajským súdom.

8. Po vrátení veci z Krajského súdu žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Vzniesol námietku premlčania tak vo vzťahu k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ako aj vo vzťahu k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Taktiež poukázal na to, že žalobkyňa bola v čase uzatvárania pôžičky živnostníčka a nepreukázala na čo finančné prostriedky použila.

9. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, dokladmi o úhrade splátok žalobkyňou, prehlásením Združenia R. V. V. I.Ľ. H., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

10. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Z. K., O.. I.., Zmluvu o úvere E.M. N. č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške X XXX,XX Eur. V zmluve bol uvedený počet splátok XX, výška mesačnej splátky XX,XX Eur, RPMN XX,XX % a cena úveru X XXX,XX Eur. Žalobkyňa tvrdila, že za úver žalovanému zaplatila X XXX,XX Eur. Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia mala byť skutočnosť, že zmluva je bezúročná, pretože neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu.

11. Z poštových poukážok a z ďalších listín, ktoré preukazujú splácanie pôžičky žalobkyňou, súd zistil, že táto uhradila poslednú splátku vo výške XXX,XX Eur dňa XX.XX.XXXX. Celkovo žalovanému zaplatila sumu X XXX,XX Eur. Žalobkyňa uviedla, že v čase, kedy brala pôžičku, bola síce živnostníčka, ale pôžičku brala ako fyzická osoba. V tom čase mala živnosť prerušenú a nevykonávala ju. Peniaze použila pre deti. V roku XXXX prestala pôžičku splácať, keďže mala pocit, že táto je už splatená. Vtedy mala aj problémy s manželom. Neskôr sa rozvádzala a mala finančné problémy. Potom jej začali chodiť výhražné listy od spoločnosti E. J. I., I.. W.. V.. a zobrala si ďalšiu pôžičku, aby tento dlh vyplatila.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

13. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=05.11.2007>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

18. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=05.11.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

31. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (teda v čase od 01.07.2006 do 31.12.2007). Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nevystupovala ako podnikateľ a žalovaný poskytoval úver ako predmet svojho podnikania. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože úverová zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.

32. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

33. Samotná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré v čase účinnosti vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom neuvádza ani základnú a nanajvýš podstatnú náležitosť, a to výšku ročnej úrokovej sadzby, ani poplatky, ktoré si účtuje žalovaný. Vzhľadom k tomu teda žalobkyňa nemala povinnosť žalovanému platiť úroky alebo poplatky, ktoré v zmluve uvedené neboli. Jej povinnosťou bolo nanajvýš uhradiť poskytnutú istinu.

34. Čo sa týka sumy, ktorú by prípadne mal žalovaný žalobkyni vydať, súd skúmal dôvodnosť námietky premlčania. Posledná splátka bola žalobkyňou uhradená dňa XX.XX.XXXX. Žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

35. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.

36. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že uplynula subjektívna premlčacia doba. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov, a teda či bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX: to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XXCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

37. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela najneskôr zaplatením poslednej splátky, a to dňa XX.XX.XXXX. Od tejto doby jej začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Je irelevantné, kedy si žalobkyňa začala zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže, pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré žalobkyňa v tomto konaní predložila.

38. Pri posúdení momentu začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty si súd osvojil právny záver, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto rozsudku uviedol nasledovné: „Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú podstatné tri zložky, o ktorých musela navrhovateľka vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení: 1. vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva, 2. vedomosť o obsahu zmluvy, teda, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje, 3. vedomosť o tom, že zo strany navrhovateľky došlo k plneniu na úroky a poplatky, teda v zásade nad rámec poskytnutej istiny. Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN je potrebné na strane navrhovateľky viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. I keď sa z hľadiska skutočného priebehu kontraktačných procesov jedná aj v uvedenom závere často o domnienku, je jej vyvratiteľnosť založená na skutkovom omyle o obsahu zmluvy. Jeho danosť však z tvrdení navrhovateľky nevyplýva. Pre uvedené zložky vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. Len v prípade vyvrátiteľnej právnej domnienky možno uvažovať o tvrdení a dôkaze opaku. Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

39. Pre úplnosť súd dodáva, že proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala žalobkyňa ako spotrebiteľka dovolanie, ktoré však Najvyšší súd SR uznesením č. k. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odmietol pre neprípustnosť. Nezistil totiž, aby sa súd svojim rozhodnutím odklonil od doterajšej súdnej praxe (rovnako porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Z rovnakých záverov vychádzal aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. XCo/ XXX/XXXX.

40. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd nemohol priznať žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu zamietol.

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.