Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-18-2018.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/18/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Marian Hoffmann, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o vymoženie sumy 48,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13Er/886/2015 - 17 zo dňa 07. júla 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Y. XXXXX/XX. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11.2014 sp. zn. E. XXXXX/ XX, pričom nárok oprávneného vychádzal zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 06.12.2012. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, opierajúc sa o závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutí vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou zároveň so zmluvou o úvere je typizovanou štandardnou zmluvou, pričom spotrebiteľ, povinná, nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy nie je možné takúto zmluvu považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale spotrebiteľ je v prípade vyvolania sporu povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, takému postupu oprávneného exekučný súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovská zmluva vo forme, kedy je spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu a predložený rozhodcovský rozsudok je tak nulitným právnym aktom, čím je daný rozpor predloženého exekučného titulu so zákonom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).
6. Vo vzťahu k námietke, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, na samostatnej listine, podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.
7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam zistenie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá zároveň so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 06.12.2012, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informáciu o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
8. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou črtou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru naformulovaná, bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takto predloženej formulárovej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď rozhodcovská zmluva pripúšťala možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
10. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.
11. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Formulárová rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08, na ktoré odkázal tiež exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa Smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je
všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Zároveň je tiež možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 11.11.2014 sp. zn. E. XXXXX/XX ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
14. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).