Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Co-41-2017.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ J. C., R.. XX. XX. XXXX, D. C. B.. Č.. XXXX/XX, D., X/ W. C., R.. XX. XX. XXXX, D. I. B.. Č.. X, D., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: Consilior Iuris s.r.o., Radlinského ul. č. 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Media Max, s.r.o., Hradská ul. č. 50, Bratislava, IČO: 35 699 299, zastúpený advokátom: JUDr. Július Jánošík, Klincová ul. č. 35, Bratislava, o zaplatenie istiny 1.946,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. októbra 2016, č. k. 10C/345/2015
- 46, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu 1.926,88 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2013 až do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2014 až do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 353,58 eur od 13. 06. 2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti začiatku omeškania za dobu od 12. 06. 2015 do 13. 06. 2015 zamietol a žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 663, § 671 ods. 1, § 673, § 674 veta prvá, § 675, § 682 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním nárok žalobcov, uplatnený titulom nezaplatenia nájomného za roky 2013, 2014 až do 12. 06. 2015 preukázaný. Uviedol, že žalobca 1/ v rámci živnostenského podnikania uzatvoril ako prenajímateľ dňa 12. 06. 2005 so žalovaným (pod obchodným názvom BIBI, spol. s r.o.) ako nájomcom Zmluvu o nájme plochy na umiestnenie reklamného pútača, ktorej predmetom bol prenájom vonkajšej steny bytového domu na C. B.. Č.. XX C. D. za účelom umiestnenia reklamného pútača a jeho osvetlenia, keď v bode 5.1 Zmluvy bolo dohodnuté nájomné v sume 4.000,- Sk mesačne, t. j. 48.000,- Sk ročne s tým, že zmluvné strany sa v bode 5.2. dohodli, že povinnosť nájomcu platiť nájomné vzniká až odo dňa uzatvorenia zmluvy medzi nájomcom a treťou osobou, na základe ktorej dôjde k umiestneniu reklamného pútača na stene a jeho osvetlenia na predmete nájmu, pričom nájomca prijal záväzok oznámiť túto skutočnosť najneskôr do piatich dní od podpísania zmluvy s treťou osobou. Poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany si v bode 7.1. Zmluvy dohodli, že nájom sa uzatvára na dobu určitú, s lehotou 10 rokov odo dňa uzatvorenia Zmluvy s tým, že podľa bodu 7.4. písm. b) zmluvy bol nájomca oprávnený vypovedať zmluvu, ak v lehote jedného roka odo dňa uzatvorenia zmluvy neuzatvorí
zmluvu s treťou osobou, na základe ktorej by došlo k umiestneniu reklamného pútača na stene na predmete nájmu a v zmysle bodu 7.6. Zmluvy bola stanovená povinnosť nájomcu ku dňu ukončenia zmluvy odstrániť na svoje náklady reklamný pútač, vysporiadať všetky platby nájomného, náhradu škody a iné záväzky. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že Dodatkom č. 1 uzatvoreným dňa 10. 04. 2008 zmluvné strany dočasne upravili cenu nájomného na 2.000,- Sk mesačne pre okolnosti, ktoré vznikli na ploche susedného objektu postavením hangáru, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému zníženiu výhľadu zo strany komunikácie, a zároveň si dohodli, že v prípade zániku dôvodu Dodatku (hangár) sa cena vráti na pôvodnú 4.000,- Sk za mesiac a Dodatkom č. 2 uzatvoreným dňa 05. 01. 2010 bola vykonaná zmena v osobe prenajímateľa, keď prenajímateľmi sa stali žalobcovia 1/ a 2/. Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ listom zo dňa 08. 09. 2014 vyzval žalovaného na úhradu nájomného za rok 2013, keď ho upozornil, že napriek tomu, že demontoval banner, je medzi nimi stále platný zmluvný vzťah, ktorý dosiaľ neskončil dohodou ani výpoveďou, na ktorý žalovaný odpovedal listom zo dňa 15. 10. 2014 označeným ako Stanovisko k výzve, v ktorom okrem iného uviedol, že samotný predmet prenájmu bol tienený tovarom stohovaným na paletách v prevádzke bezprostredne susediacej s predmetom nájmu, a preto mu bolo znemožnené plnohodnotne užívať predmet nájmu na reklamné účely. Uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ v odpovedi na Stanovisko žalovaného v liste zo dňa 20. 10. 2014 konštatovali, že paletový systém skladania materiálu pred stenou neprevýšil spodnú hranu pútača a k obmedzeniu užívania nedošlo po celú dobu nájmu, čo dokumentuje aj fakt, že pri postavení hangára (doba približne 2 roky) bolo pristúpené k úprave ceny, ktorá bola obojstranne ošetrená Dodatkom č. 1, avšak obmedzenie bolo dávno odstránené, pričom cena nájmu zostala naďalej znížená, a preto zotrvali na úhrade nájomného za celú dobu trvania nájomnej zmluvy, nakoľko nedošlo k ukončeniu jej platnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že obrana žalovaného bola účelová, nakoľko mal podľa Zmluvy povinnosť platiť nájomné po celú dobu trvania zmluvného vzťahu, keďže užíval predmet nájmu aj v spornom období a nepoprel, že reklamný pútač neodstránil ani po uplynutí doby nájmu, pričom údajné vady na predmete nájmu v žalovanom období prenajímateľovi písomne neoznámil, teda si ich neuplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, čím jeho právo na odpustenie, či zľavu z nájomného prepadlo. Uviedol, že ak aj došlo k umiestneniu paliet na ploche susedného objektu (z fotografie predloženej žalovaným nie je možné zistiť dátum jej vyhotovenia), ktoré mohli čiastočne zakryť viditeľnosť reklamy, mal by žalovaný právo iba na zľavu z ceny nájmu, čo sa však uskutočnilo už na základe Dodatku č. 1 k zmluve, a teda nájomca už takto znížené nájomné prenajímateľom platil. Poukázal na skutočnosť, že bod 5.2. Zmluvy je potrebné vykladať podľa úmyslu a vôle zmluvných strán s tým, že sa priklonil k výkladu zmluvy žalobcami, že neplatenie nájomného pre neuzavretie zmluvy medzi nájomcom a treťou osobou platilo len za začiatku zmluvného vzťahu v dobe, keď ešte nebol na predmete nájmu umiestnený reklamný pútač, nakoľko umiestnenie reklamného pútača s osvetlením si vyžaduje určité náklady, a preto je prirodzené, že nájomca si túto klauzulu vymienil, aby v prípade, ak nenájde záujemcu na umiestnenie reklamy, tieto náklady spolu s nájomným nemusel zbytočne vynaložiť, avšak ak prišlo k umiestneniu pútača, nebolo v záujme prenajímateľa neinkasovať nájomné už len z dôvodu, že týmto krokom už prišlo k faktickému užívaniu predmetu nájmu, za ktorý bolo treba riadne platiť nájomné, pričom prenajímateľ nemohol vôbec ovplyvniť uzatváranie zmlúv medzi nájomcom a tretími osobami, preto by bolo nelogické, aby od toho odvíjal platenie alebo neplatenie nájomného, keď samotný predmet nájmu už bol zo strany nájomcu využitý, čomu zodpovedá aj doslovné znenie bodu 5.2 Zmluvy a reklamný pútač bol na predmete nájmu umiestnený už po prvom uzavretí zmluvy nájomcu s treťou osobou. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C. s. p., nedal žalovanému časový priestor na predloženie zmlúv s tretími osobami, pretože by to znamenalo odročenie pojednávania, pričom žalovaný tak mohol urobiť už skôr, ak by k veci pristupoval starostlivo, keď navyše tieto dôkazy nemali pre vyriešenie sporu žiadnu právnu relevanciu. Poukázal na skutočnosť, že nie je bez významu ani správanie žalovaného po ukončení nájomného vzťahu, keď si nesplnil ani svoju ďalšiu zmluvnú a zákonnú povinnosť uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, teda odstrániť reklamný pútač s osvetlením zo steny domu, čo len potvrdzuje, že odstránenie (rovnako ako aj inštalácia) pútača je spojené s vyššími prevádzkovými nákladmi, ktoré žalovaný nie je ochotný len tak vynaložiť rovnako, ako nebol ochotný platiť nájomné za dobu, keď nemal na pútači umiestnenú žiadnu reklamu, pretože by to musel urobiť zo svojich vlastných, ničím nepokrytých finančných zdrojov, pričom takémuto špekulatívnemu správaniu žalovaného nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodnutie o príslušenstve k uplatnenej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že v zmysle Dodatku č. 2 k Zmluve bol nájomca povinný platiť nájomné do 15. novembra príslušného roka, teda omeškanie jednotlivých platieb za rok 2013 a 2014 nastalo dňom 16. novembra príslušného roka, pričom nájom skončil uplynutím doby 10 rokov od podpisu Zmluvy dňa 12. 06. 2015 a najneskôr do tohto času bol nájomca povinný zaplatiť aj
pomernú časť nájmu za dobu od 01. 01. 2015 do 12. 06. 2015, a preto sa až dňom 13. 06. 2015 dostal do omeškania a z tohto dôvodu časť omeškania za deň 12. 06. 2015 zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 s prihliadnutím na čl. 4 C. s. p. a vecne neúspechom žalobcov 1/ a 2/ len v nepatrnej časti predmetu konania, z dôvodu ktorého im priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.
Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu 1.926,88 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2013 až do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2014 až do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 353,58 eur od 13. 06. 2015 až do zaplatenia a žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) a navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že z ustanovenia Článku V. bod 5.2. Zmluvy o nájme plochy na umiestnenie reklamného pútača zo dňa 12. 06. 2005 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že je ako nájomca povinný platiť nájomné za reálne osadený reklamný pútač, pričom bol v zmysle Zmluvy povinný uzatvorenie zmluvy s treťou osobou oznamovať žalobcovi, čo aj vykonával a v období, keď bol predmet nájmu osadený reklamným pútačom, nájomné riadne hradil, avšak v zmysle uzatvorenej Zmluvy nebol povinný platiť nájomné za obdobie, kedy nemal uzatvorenú zmluvu s treťou osobou a reklamný pútač na predmete nájmu reálne osadený nebol. Vytkol súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť nesprávne posúdil po právnej stránke, keď sa priklonil k výkladu Zmluvy zo strany žalobcu, že neplatenie nájomného pre neuzavretie zmluvy medzi nájomcom a treťou osobou platil len na začiatku zmluvného vzťahu, nakoľko tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a neobstojí, pretože v Zmluve nebolo v žiadnom ustanovení dojednané, že to, ktoré ustanovenie je platné a účinné len na začiatku zmluvného vzťahu, a preto ide o vymyslenú a účelovú konštrukciu a výklad žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie z neznámeho dôvodu stotožnil. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania opakovane namietal znemožnenie prístupu k predmetu nájmu za účelom prípadnej inštalácie pútača a jeho bezbariérovej dostupnosti, ako aj sústavné tienenie predmetu nájmu tovarom stohovaným na paletách v susediacej prevádzke, z dôvodu ktorého nemohol plnohodnotne využívať predmet nájmu na reklamné účely s tým, že na tieto skutočnosti žalobcov písomne upozornil, avšak nápravu nevykonali, a preto nebol povinný v zmysle Zmluvy ako aj v zmysle platnej právnej úpravy platiť nájomné. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že údajné vady na predmete nájmu v žalovanom období prenajímateľovi písomne neoznámil, teda si ich neuplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, čím mu jeho právo na odpustenie, či zľavu z nájomného prepadlo, nakoľko nie je pravdou a v súlade so Zmluvou a zákonom, že mal povinnosť uplatniť si u žalobcu odpustenie nájomného alebo zľavu z nájomného, pričom súd prvej inštancie mylne pri svojej argumentácii poukázal na ust. § 675 Občianskeho zákonníka, keďže v konkrétnom prípade nastala právna skutočnosť, ktorou bol zánik jeho povinnosti platiť nájomné priamo zo zákona (§ 673 Občianskeho zákonníka). Žalovaný v odvolaní uviedol, že na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 jeho právny zástupca navrhol vykonanie listinných dôkazov - zmlúv uzatvorených medzi ním a jeho klientmi v období medzi rokmi 2005 až 2013, ktoré by preukázali kontinuitu umiestnenia reklamy, ako aj spôsob platenia nájomného len za obdobie, kedy je predmet nájmu reálne obsadený reklamným pútačom klientom žalovaného, avšak súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz nevykonal.
3.
Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania. Uviedli, že prvoinštančný súd sa riadne a dôsledne vysporiadal s otázkou výkladu Čl. V. bod. 5.2. Zmluvy, keď konštatoval, že žalovaný je povinný platiť im nájomné za využívanie predmetu prenájmu od prvého dňa umiestnenia reklamného pútača až do ukončenia nájomnej zmluvy, nakoľko skutočnosť, že v určitom časovom úseku trvania Zmluvy žalovaný nemal uzatvorenú zmluvy s treťou osobou o umiestnení reklamy na predmetný pútač, im nemôže byť na ujmu, pretože reklamný pútač bol na predmete nájmu umiestnený počas celého trvania Zmluvy bez ohľadu na to, či na ňom bola alebo nebola umiestnená reklama, pričom skutočnosť, že počas
trvania Zmluvy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou o umiestnení reklamy na predmetný reklamný pútač, im nemôže byť na ujmu, keďže to žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť. Poukázali na skutočnosť, že z Čl. V. bod 5.2. Zmluvy jednoznačne vyplýva, že jeho účelom bolo, aby žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné až momentom uzatvorenia prvej zmluvy o umiestnení reklamy na tento pútač medzi ním a treťou osobou, nakoľko s jeho osadením sú spojené určité finančné náklady ako aj povinnosť platiť nájomné a v čase uzatvorenia Zmluvy nebolo možné určiť, kedy a či dôjde k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou o umiestnení reklamy. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že k upozorneniu žalovaného na tienenie predmetu nájmu tovarom uloženým v prevádzke susediacej s predmetom nájmu došlo až dňa 15. 10. 2014 po ich výzve na úhradu dlžnej čiastky nájomného zo dňa 08. 09. 2014, keď je paradoxom, že žalovaný s nimi na jednej strane uzatvoril dňa 10. 04. 2008 Dodatok č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorého mu bola poskytnutá zľava z nájomného vo výške 50 % z dôvodu čiastočného obmedzenia výhľadu na reklamný pútač, a na druhej strane namieta nesprávnu aplikáciu ust. § 675 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie s tým, že malo byť správne použité ust. § 673 Občianskeho zákonníka. Stotožnili sa so správnou aplikáciou ust. § 675 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, nakoľko žalovanému bola po čiastočnom znížení viditeľnosti na reklamný pútač práve v zmysle tohto zákonného ustanovenia poskytnutá zľava z ceny nájmu, pričom táto zľava mu bola poskytnutá aj po odstránení tejto prekážky (výhľad na reklamný pútač bol čiastočne obmedzený iba približne po dobu jeden a pol roka) až do ukončenia Zmluvy, a preto bolo irelevantné tvrdenie žalovaného, že v danom prípade sa malo aplikovať ust. § 673 Občianskeho zákonníka, čím by sa zbavil povinnosti platiť nájomné v celom rozsahu, keďže samotné uzatvorenie Dodatku č. 1 o znížení nájomného je dôkazom, že žalovaný bol uzrozumený s čiastočným obmedzením výhľadu na reklamný pútač a bol ochotný aj naďalej platiť nájomné v zníženej výške, čo zároveň preukazuje, že žalovaný aj naďalej trval na umiestnení reklamného pútača na predmete nájmu s tým, že žalovaný počas konania na súde prvej inštancie opakovane uvádzal, že mu bol znemožnený prístup k predmetu nájmu, avšak nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie preukázali. K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní týkajúceho sa procesného pochybenia prvoinštančného súdu uviedli, že súd prvej inštancie riadne a zrozumiteľne odôvodnil svoj postup aplikáciou zásady koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 C. s. p., nakoľko zmluvy, ktoré chcel žalovaný predložiť sa týkali rokov 2005 až 2013, z čoho jednoznačne vyplýva, že týmito dôkazmi disponoval už v čase dokazovania a mohol ich predložiť včas, ak by však boli vykonané, nemali by výpovednú hodnotu k tomuto sporu, nakoľko by nič nemenili na skutočnosti, že žalovaný je povinný platiť za nájom počas celého trvania zmluvy.
4.
Žalovaný v podaní zo dňa 15. 02. 2017, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k jeho odvolaniu poukázal na skutočnosť, že neuviedli žiadne nové skutočnosti a zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
5.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júna 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomené zákonným spôsobom.
6.
Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8.
Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorým žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel, nakoľko mal preukázané, že žalovaný neplatil žalobcom nájomné v zmysle Zmluvy o nájme plochy na umiestnenie reklamného pútača za rok 2013, 2014 do 12. 06. 2015.
9.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
10.
V posudzovanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 13. 08. 2015 domáhali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.946,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 796,65 eur od 16. 11. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 353,58 eur od 12. 06. 2015 do zaplatenia, titulom nájomného za roky 2013, 2014 a obdobie od 01. 01. 2015 do 12. 06. 2015.
11.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ uzavrel dňa 12. 06. 2005 so žalovaným (do 25. 09. 2006 pod obchodným menom BIBI, spol. s r.o.) Zmluvu o nájme plochy na umiestnenie reklamného pútača na dobu 10 rokov od jej uzavretia, ktorej predmetom bol podľa Čl. III. bod 3.1. záväzok žalobcu 1/ ako prenajímateľa prenechať žalovanému ako nájomcovi do nájmu vonkajšiu stenu bytového domu nachádzajúceho sa podľa listu vlastníctva č. XXX, vydaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, na C. B.. Č.. XX, J. Ú. R. K., za účelom umiestnenia reklamného pútača a jeho osvetlenia na stene a jeho poskytnutia do podnájmu tretej osobe, keď zmluvné strany sa v Čl. V. bod 5.1. dohodli na nájomnom za prenajatú plochu vo výške 4.000,- Sk mesačne, t. j. 48.000,- Sk ročne za reklamný pútač s tým, že podľa bodu 5.2. Zmluvy vzniká nájomcovi povinnosť platiť nájomné až odo dňa uzatvorenia zmluvy medzi nájomcom a treťou osobou, na základe ktorej dôjde k umiestneniu reklamného pútača na stene a jeho osvetlenia (t. j. povinnosť platiť 4.000,- Sk mesačne za reklamný pútač) na predmete nájmu, a preto nájomca prijal záväzok najneskôr do piatich dní odo dňa podpísania zmluvy s treťou osobou o prenájme reklamného pútača na stene písomne oznámiť túto skutočnosť prenajímateľovi.
12.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 10. 04. 2008 bol k Zmluve uzavretý Dodatok č. 1, ktorého predmetom bola dočasná úprava ceny za prenájom z pôvodnej sumy 4.000,- Sk mesačne na sumu 2.000,- Sk mesačne, pre okolnosti ktoré vznikli na ploche susedného objektu, keďže postavením hangáru došlo k čiastočnému zníženiu výhľadu na strane komunikácie Vajnorská - smer mesto, čím došlo k zmene podmienok, za ktorých bola pôvodná Zmluva uzavretá s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že faktúry budú vystavené v polročnom cykle od druhej polovice roku 2008, vždy na začiatku obdobia a v prípade zániku dôvodu Dodatku, sa cena vráti na pôvodnú cenu 4.000,- Sk za mesiac, pričom Dodatkom č. 2 k Zmluve zo dňa 05. 01. 2010 bola doplnená ako prenajímateľka žalobkyňa 2/ a upravená ročná suma nájomného na 796,65 eur, ktorá bola splatná v dvoch splátkach alebo jednorazovo do 15. novembra príslušného roku.
13.
V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.
14.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak strany vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania interpretujú zmluvné dojednanie odlišným spôsobom, keď takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje strán v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili strany po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
15.
Odvolací súd sa s námietkou žalovaného v odvolaní, že podľa Čl. V. bod 5.2. Zmluvy nebol povinný platiť nájomné za obdobie, keď nemal uzavretú zmluvu s treťou osobou a reklamný pútač na predmete nájmu reálne osadený nebol nestotožnil, nakoľko z gramatického výkladu Čl. V. bod 5.2. Zmluvy jednoznačne vyplýva, že upravuje okamih vzniku („povinnosť nájomcu platiť nájomné vzniká“) povinnosti nájomcu - žalovaného platiť mesačné nájomné vo výške 4.000,- Sk (v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10. 04. 2008 mesačne v sume 2.000,- Sk) dojednané v bode 5.1. predmetného článku Zmluvy, t. j. 4.000,- Sk s tým, že nájomca je povinný podľa bodu 5.5. a 5.6. citovaného článku nájomné platiť kvartálne bez vystavenia k jeho poslednému dňu, pričom táto interpretácia právneho úkonu strán vzájomne korešponduje (je podporená) zmluvným dojednaním v Čl. VII. bod 7.3. písm. a) Zmluvy, podľa ktorého má prenajímateľ právo písomne vypovedať Zmluvu, ak od jej uzatvorenia uplynie jeden rok a nájomca (namiesto prenajímateľa, zjavná chyba v písaní, pozn. odvolacieho súdu) nepredložil písomné oznámenie podľa Čl. V. bod 5.2. Zmluvy, pretože v opačnom prípade, by musel prenajímateľ viazaný Zmluvou strpieť bez platenia nájomného nájomcom neurčitú dobu, bez možnosti ju z tohto dôvodu vypovedať.
16.
Argumentácia žalovaného v odvolaní, že nemusel platiť nájomné z dôvodu, že mu bol znemožnený prístup k predmetu nájmu za účelom prípadnej inštalácie pútača, jeho bezbariérová dostupnosť, či sústavné tienenie tovarom stohovaným na paletách v susediacej prevádzke, teda mu bolo znemožnené plnohodnotne využívať predmet nájmu na reklamné účely, je nesprávna, nakoľko nielenže v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že tieto skutočnosti neboli zohľadnené v Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým bola pôvodne dohodnutá výška nájomného znížená zo sumy 4.000,- Sk na 2.000,- Sk mesačne práve z dôvodu čiastočného zníženia výhľadu zo strany komunikácie, ale ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ani nepreukázal, že si u prenajímateľov riadne a v prekluzívnej lehote podľa ust. § 675 Občianskeho zákonníka uplatnil prípadné odpustenie nájomného v zmysle ust. § 673 Občianskeho zákonníka.
17.
Absolútne správne procesne postupoval súd prvej inštancie, keď na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 neposkytol právnemu zástupcovi žalovaného časový priestor na založenie zmlúv uzavretých medzi žalovaným a tretími osobami od roku 2005 do 2013, čím chcel preukázať kontinuitu umiestnenia reklamy a podľa ust. § 154 C. s. p. vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie skončil, nakoľko žalovaný mal od 26. 08. 2015, kedy prevzal platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 20. augusta 2015, č. k. 10C/345/2015 - 17, do termínu pojednávania dňa 11. 10. 2016, dostatočný časový priestor (rok a dva mesiace) k uplatneniu všetkých prostriedkov procesnej obrany v zmysle ust. § 149 C. s. p., teda aj návrhov na vykonanie dôkazov, avšak tieto nevyužil včas, nakoľko ich mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že ako správne uviedol prvoinštančný súd, predloženie uvedených dôkazov by bolo vo vzťahu k prejednávanej veci bez akejkoľvek právnej relevancie.
18.
Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
19.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).