Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v 1/ rade: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, B. Y., v 2/ rade: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX B. C., zastúpená JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. G. XXX/X, XXX XX B. C., a v 3/ rade: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 8.298,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/137/2013-269 zo dňa 13. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/137/2013-269 zo dňa 13. októbra 2016 v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Zm/14/2010-87 zo dňa 09.05.2012 voči žalovanej v 2/ rade vo zvyšnej časti v platnosti a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil voči žalovanej v rade 2/ zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.05.2012 č.k. 10Zm/14/2010-87 v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 2.677,90 Eur a v tejto časti konanie zastavil, vo zvyšnej časti ponechal voči žalovanej v 2/ rade zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9.5.2012 č.k. 10Zm/14/2010-87 v platnosti a žalobcovi priznal voči žalovanej v 2/ rade náhradu trov konania o námietkach žalovanej v 2/ rade proti zmenkovému platobnému rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu, ktorou pôvodný žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Radlinského 10, Bratislava, žiadal vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým by žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 8.298,56 Eur s úrokom 6 % ročne z tejto sumy od 1.5.2007 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 27,66 Eur a trovy konania. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 10424114/379773904 (ďalej aj len „zmluva o úvere") bol žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi, žalovanému v 2/ rade ako spoludlžníkovi a žalovanému v 3/ rade ako ručiteľovi poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 9.128,33 Eur, a to odo dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. 379773904. Žalovaní sa zaviazali poukazovať vklady stanovené v zmluve, splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach a splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru, rovnako v pravidelných splátkach. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov veriteľa zo záväzkového vzťahu žalovaný v 1/ rade ako vystaviteľ vystavil pôvodnému žalobcovi ako prvému majiteľovi zmenku popísanú v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá bola neúplná a mala byť vyplnená majiteľom zmenky podľa dojednania v dohode. Nakoľko žalovaní si nesplnili svoje platobné povinnosti, veriteľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o

úvere a vyhlásil celý zostatok úveru za splatný. Keďže boli splnené všetky podmienky podľa dohody o vyplňovacom práve, využil veriteľ svoje právo a vyplnil chýbajúce údaje na zmenke, a to zmenkovú sumu vo výške 8.298,56 Eur a údaj o splatnosti zmenky 30.4.2007. Zároveň bola žalovaným doručená výzva na zaplatenie zmenkovej sumy v lehote splatnosti do 30.4.2007 a pôvodný žalobca žalovaných upozornil, že ak dlžnú zmenkovú sumu neuhradia, pristúpi k jej súdnemu vymáhaniu. Žalovaní zmenkovú sumu v stanovenej lehote neuhradili.

2. Okresný súd vydal vo veci dňa 11.8.2010 zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm/14/2010-57, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v 1/ rade dňa 28.5.2013 a voči žalovanému v 3/ rade dňa 20.5.2014. Okresný súd uznesením č.k. 10Zm/14/2010-87 zo dňa 09.05.2012 opravil úvodnú časť zmenkového platobného rozkazu v časti uvedenej adresy trvalého pobytu žalovaného v 1/ rade a v časti dátumu narodenia žalovanej v 2/ rade.

3. Pôvodný žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu 27.12.2010 (č.l. 90 spisu) oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, postúpil pohľadávku voči žalovaným vymáhanú v tomto konaní na označenú spoločnosť ako postupníka. Obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Okresný súd uznesením č.k. 10Zm/14/2010-104 zo dňa 12.04.2013 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a do konania vstúpi ako nový žalobca obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

4. Žalovaná v 2/ rade podala proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedla, že blankozmenka nemá všetky formálne náležitosti požadované zákonom, najmä nemôže byť vystavená bez protestu a zároveň byť splatná v mieste, kde nie je možné splatiť zmenku po 17. hodine. Žalovaná v 2/ rade ďalej uviedla, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou, pretože žalovaná suma uvedená na blankozmenke nezohľadňuje všetky doposiaľ uhradené splátky a je podľa všetkého v rozpore so skutočným stavom záväzkov. Žalovaná v 2/ rade sa od svojho bývalého manžela - žalovaného v 1/ rade, dozvedela, že tento pravidelne platil v prospech žalobcu zmluvou určené mesačné splátky. Podľa žalovanej je dohoda o vyplnení blankozmenky, ktorá sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho zo zmluvy o úvere, svojou podstatou dojednaním zo zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd tak mal zohľadniť aj zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľa, najmä neprijateľné zmluvné podmienky, keď podľa názoru žalovanej v 2/ rade sú v zmenkovej sume zahrnuté aj také plnenia, ktorých sa žalobca nemôže platne domáhať.

5. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11CbZm/137/2013-199 zo dňa 16. júna 2015, ktorým zmenkový platobný rozkaz v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 1.359,41 Eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšnej časti ponechal voči žalovanej v 2/ rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/22/2015-226 zo dňa 19.04.2016 zrušený vo výrokoch o ponechaní zmenkového platobného rozkazu vo zvyšnej časti v platnosti a vo výroku o náhrade trov konania. Podľa krajského súdu nebolo v konaní preukázané reálne odovzdanie zmenky pôvodným žalobcom súčasnému žalobcovi a ani prípadná dohoda pôvodného žalobcu a súčasného žalobcu v zmysle § 20 Zákona o cenných papieroch, ktorú dohodu nemôže nahrádzať súhlas žalobcu so vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu. Podľa odvolacieho súdu nebolo bez ďalšieho skúmania možné uzavrieť, či došlo alebo nedošlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetnej zmenky medzi indosantom a indosatárom, keď uvedená otázka priamo netvorila doterajší odvolací prieskum krajského súdu pri rozhodovaní o vecnej správnosti procesného rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene účastníka konania na strane žalobcu s tým, že bude potrebné touto otázkou sa zaoberať opätovne a vyhodnotiť i doteraz doložené plnomocenstvá v konaní, či boli alebo neboli udelené pôvodným žalobcom a žalobcom aj k hmotno-právnym úkonom súvisiacim s indosovaním zmenky vrátane odovzdania a prevzatia zmenky tradíciou.

6. Okresný súd vo vzťahu k aplikácii procesného predpisu uviedol, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Podľa ust. § 471 ods. 2 CSP, s prihliadnutím na skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz bol žalovanej v 2/ rade doručený dňa 22.05.2013, okresný súd s ohľadom na prechodné ustanovenie § 372y ods. 2 zák. č. 438/2015, ktorým bol s účinnosťou od 23.12.2015 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia OSP upravujúce zmenkový platobný rozkaz ako osobitnú formu rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, vrátane námietok ako opravného prostriedku, a to v

znení účinnom do 22.12.2015, pričom zohľadnil účinky námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu a zásadu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Okresný súd potom konštatoval, že predmetom konania a rozhodovania boli námietky žalovanej v 2/ rade, tak ako boli tieto obsiahnuté v písomnom podaní podanom na poštovú prepravu dňa 27.5.2013 (č.l. 111, 112 spisu) a rozhodovanie v zmysle ust. § 175 ods. 4 veta druhá OSP v znení účinnom do 22.12.2015, či zmenkový platobný rozkaz okresný súd ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu.

7. Vo vzťahu k vlastnej zmenke, na základe ktorej pôvodný žalobca uplatnil nárok vo veci, konštatoval okresný súd, že táto bola pri jej vystavení neúplná, t.j. išlo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečený záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ zo Zmluvy o úvere a táto zmenka mala byť doplnená za podmienok vyplývajúcich z Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá bola uzatvorená dňa 24.09.2004 medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v 1/ rade ako vystaviteľom zmenky, žalovanou v 2/ rade ako avalistom zmenky a žalovaným v 3/ rade rovnako ako avalistom zmenky, a to v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti.

8. Vo vzťahu k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere konštatoval okresný súd, že z označenia zmluvných strán vyplýva, že pôvodný žalobca v postavení veriteľa je podnikateľským subjektom poskytujúcim služby v oblasti bankovníctva a žalovaní v 1/ a v 2/ rade uzatvárali predmetnú zmluvu ako fyzické osoby nepodnikatelia, pričom zo zmluvy a z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by zmluva o úvere súvisela s výkonom ich obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa okresného súdu možno predmetnú zmluvu považovať za typovú zmluvu, ktorá v zmysle ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom k 24.09.2004 nesmela obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Takéto podmienky z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 24.09.2004 neboli zo strany okresného súdu zistené. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a v čase vydania blankozmenky v tom čase platný a účinný Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. nevylučoval zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Okresný súd ani z obsahu Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke nevzhliadol neprimerané podmienky, resp. podmienky v rozpore s dobrými mravmi.

9. K námietke žalovanej v 2/ rade, ktorá z procesného hľadiska namietala, že okresný súd mal konať so všetkými žalovanými, nakoľko na ich strane ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a námietky žalovanej v 2/ rade tak majú odkladný účinok aj vo vzťahu k ostatným žalovaným, uviedol okresný súd, že sa s touto argumentáciou nestotožnil. Hoci boli žalovaní zmenkovým platobným rozkazom zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, solidarita dlžníkov podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka automaticky nezakladá ich nerozlučné procesné spoločenstvo v konaní podľa § 91 ods. 2 OSP (obdobne § 77 . Zmenkovo zaviazané osoby majú v súlade s čl. I § 47 Zákona zmenkového a šekového (ďalej aj len „ZZŠ") postavenie samostatných procesných spoločníkov a rozhodnutie sa nemusí rovnako vzťahovať na všetkých žalovaných a námietky žalovanej v 2/ rade nemajú odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu voči žalovaným v rade 1/ a 3/.

10. K námietke žalovanej v 2/ rade ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že ak sa počas konania zmení majiteľ zmenky na základe jej indosácie a súd pripustí zmenu účastníka konania na strane žalobcu, musí sa v rámci meritórneho rozhodnutia preskúmať, či novému majiteľovi svedčí aktívna vecná legitimácia, okresný súd uviedol, že zmenka je ex lege cenným papierom na rad, ktorá môže byť prevedená indosamentom (rubopisom), pričom na prevod zmenky ako cenného papiera sa vzťahuje aj všeobecná úprava Zákona o cenných papieroch. Z ust. § 20 Zákona o cenných papieroch vyplýva, že záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi (tradícia), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Okresný súd mal oboznámením originálu predloženej zmenky po indosácii, tak ako je táto vo fotokópii súčasťou spisového materiálu na č.l. 83, preukázané, že žalobca sa stal na základe indosamentu pôvodného žalobcu zo dňa 29.07.2011 v súlade so Zákonom zmenkovým a šekovým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. Na splnenie záväzku previesť listinný cenný papier bolo okrem platného indosamentu potrebné aj odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, pričom v konaní nebolo žalobcom tvrdené a ani z okolností prejednávanej veci nevyplynulo, že by existovala medzi pôvodným žalobcom a žalobcom dohoda predpokladaná ustanovením § 20 Zákona o cenných papieroch o inom spôsobe splnenia záväzku previesť listinný

cenný papier než jeho odovzdaním nadobúdateľovi, za ktorú v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu nemožno považovať procesný návrh pôvodného žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu a súhlas žalobcu so vstupom do konania, nakoľko tieto úkony sú procesnými úkonmi a nemôžu nahrádzať preukázanie splnenia podmienok prevodu podľa hmotno-právnej úpravy.

11. Okresný súd v konaní vyhodnocoval obsah predložených plnomocenstiev z hľadiska ich posúdenia, či je ich obsahom aj plnomocenstvo na hmotno-právne úkony súvisiace s indosovaním zmenky, vrátane jej odovzdania a prevzatia. Predmetná zmenka bola prevzatá z trezoru okresného súdu Mgr. J. J., poverenou advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ktorá bola splnomocnená na zastupovanie pôvodného žalobcu vo veci prevzatia originálu zmenky a ďalej na zastupovanie vo všetkých súdnych, konkurzných, exekučných, prípadne iných konaniach, teda podľa obsahu sa jedná o procesné plnomocenstvo, ktoré nebolo udelené na hmotno-právne úkony súvisiace s indosovaním, odovzdaním a prevzatím zmenky. Originál predmetnej zmenky bol po indosácii následne vrátený okresnému súdu Mgr. C. E., advokátskou koncipientkou spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ktorá spoločnosť bola v sprievodnom liste označená ako zástupca spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. K sprievodnému listu, v súvislosti s ktorým bol predložený originál zmenky po indosácii, ani k úradnému záznamu o prevzatí zmenky nebolo priložené plnomocenstvo spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá v tom čase ani nebola účastníkom konania v prejednávanej veci a nebolo predložené ani poverenie pre Mgr. C. E., ktorá originál zmenky okresnému súdu odovzdala. Plnomocenstvo spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. pre spoločnosť TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na zastupovanie vo veci bolo okresnému súdu predložené až spolu s udeleným súhlasom so vstupom do konania (č.l. 97 spisu), pričom podľa obsahu ide o procesné plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v prejednávanej veci a jeho obsahom nie je plnomocenstvo na vykonanie hmotno-právnych úkonov súvisiacich s indosovaním zmenky, vrátane jej odovzdania a prevzatia ako hmotno-právneho úkonu. Okresný súd preto konštatoval, že nebolo preukázané, že by spoločnosť TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. bola splnomocnená, či už pôvodným žalobcom alebo žalobcom na úkony súvisiace s indosáciou zmenky, ani na úkony odovzdania a prevzatia zmenky ako hmotno-právne úkony podľa § 20 Zákona o cenných papieroch, a preto v konaní nebolo preukázané naplnenie tohto zákonného ustanovenia, ktoré pre splnenie záväzku previesť listinný cenný papier vyžaduje odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi a rovnako nebola preukázaná ani iná dohoda, ktorá by otázku odovzdania a prevzatia predmetnej zmenky medzi pôvodným žalobcom a žalobcom nejakým spôsobom modifikovala.

12. Podľa okresného súdu však tieto závery nie je možné premietnuť do rozhodnutia o námietkach žalovanej v 2/ rade, a to pri zohľadnení časových súvislostí, kedy zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 11.08.2010 a k indosácii zmenky došlo dňa 29.07.2011. Podľa okresného súdu skutočnosti súvisiace s prevodom práv zo zmenky, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nie je možné zohľadniť v konaní o námietkach žalovanej v rade 2/, v ktorom konaní okresný súd na základe podaných námietok rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu, pričom na základe námietok posudzuje len to, či tento zmenkový platobný rozkaz bol alebo nebol ku dňu jeho vydania vydaný oprávnene. Podľa okresného súdu skutočnosti, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu, možno zohľadňovať až v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia, nakoľko pre konanie o námietkach je relevantný okamih vydania zmenkového platobného rozkazu (obdobne rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 7Cmo 394/2002). Okresný súd v tomto smere polemizoval so závermi Krajského súdu v Žiline uvedenými v druhom odseku na strane 9 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/22/2015-226 zo dňa 19.04.2016 a mal za to, že závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/42/2011 nemožno bez ďalšieho aplikovať na prejednávanú vec. Okresný súd mal za to, že splnenie uvedených náležitostí pre prevod práv zo zmenky a pre prevod zmenky ako listinného cenného papiera malo byť skúmané v súvislosti s rozhodovaním o pripustení zmeny žalobcu podľa § 92 OSP, čo by nepredstavovalo skúmanie otázky platnosti prevodného úkonu (rubopisu) v zmysle uvedeného uznesenia NS SR, ale by to znamenalo skúmanie, či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, ktorá skutočnosť má povahu zloženej právnej skutočnosti a vyžaduje jednak indosament v zmysle ZZŠ a zároveň odovzdanie v zmysle § 20 Zákona o cenných papieroch, ktorý úkon odovzdania nebol preukázaný ani v čase rozhodovania o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní proti tomuto uzneseniu. Pokiaľ v čase po vydaní zmenkového platobného rozkazu došlo k platnej indosácii zmenky, avšak nebolo preukázané zároveň odovzdanie zmenky, pričom právoplatným uznesením bol pripustený vstup indosatára do konania na strane žalobcu, mal okresný súd za to, že tieto zistenia

nemôžu viesť k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu, správnosť vydania ktorého okresný súd posudzuje k momentu jeho vydania v nadväznosti na včas podané námietky.

13. K ďalším námietkam žalovanej v 2/ rade, že zmenka nemôže byť vystavená bez protestu a nemôže byť splatná v mieste, kde nie je možné ju splatiť po 17-tej hodine, okresný súd uviedol, že možnosť vystaviť zmenku s doložkou "bez protestu" vyplýva priamo z ust. čl. I § 46 ods. 1 ZZŠ, a to bez toho, aby pripojenie takejto doložky bolo viazané na splnenie akýchkoľvek ďalších podmienok. Rovnako z ustanovení ZZŠ nevyplýva, že by zmenka nemohla byť splatná v mieste, kde nie je možné ju splatiť po 17-tej hodine. Zo zmenky vyplýva údaj o mieste jej splatnosti, a to ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava. Žalovaná v 2/ rade svoj podpis na zmenke nespochybnila, z čoho vyplýva, že s jej obsahom bola oboznámená, pričom zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva poučovacia povinnosť pôvodného žalobcu voči žalovanej v 2/ rade o mieste splatnosti zmenky. K námietke, že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, kedy žalovaná v 2/ rade namietala, že suma uvedená na zmenke nezohľadňuje všetky uhradené splátky a že zmenka zabezpečuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd uviedol, že považoval za určujúci obsah námietok podaných v zákonnej lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a procesný predpis, na základe ktorého o týchto námietkach rozhodoval, ktorým je Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 22.12.2015. Okresný súd k spoločnému stanovisku občiansko- právneho kolégia NS SR a obchodno-právneho kolégia NS SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa uviedol, že toto stanovisko bolo zaujaté k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktorú situáciu okresný súd odlišuje od konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, predstavujúcim osobitnú formu opravného prostriedku proti zmenkovému platobnému rozkazu, aplikujúc právnu úpravu OSP v znení účinnom do 22.12.2015. Konanie o námietkach predstavuje relatívne samostatné štádium konania, ktoré nasleduje po vydaní zmenkového platobného rozkazu, pričom o nároku na zaplatenie sumy vyplývajúcej zo zmenky už bolo rozhodnuté práve vydaním zmenkového platobného rozkazu. Námietkové konanie už nemožno považovať priamo za konanie, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to ani v kontexte novelizovaného čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ účinného od 23.12.2015. Okresný súd s odkazom na platnú a účinnú právnu úpravu v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, Dohody o vyplňovacom práve a v čase vydania blankozmenky (24. septembra 2004), zdôraznil, že Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. a Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. nevylučovali zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Platná a účinná právna úprava v rozhodnom čase nijakým spôsobom neobmedzovala možnosť zabezpečenia záväzku zmenkou ani rozsah tohto zabezpečenia. Úkony, v ktorých má žalobcom predložená zmenka svoj základ, boli okresnému súdu známe už v čase vydania zmenkového platobného rozkazu a okresný súd z ich obsahu nedospel k záveru o neprípustnosti uplatneného nároku. V konaní o námietkach mohol byť zmenkový platobný rozkaz posudzovaný len v kontexte riadne a včas podaných námietok.

14. Vo vzťahu k námietke ohľadom vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, uviedol okresný súd, že dlžník bol nositeľom dôkazného bremena o tom, že dohoda o vyplňovacom práve nebola dodržaná. Zároveň je dlžník v konaní o námietkach vždy nositeľom povinnosti tvrdenia, a to uvedenia konkrétnych skutkových okolností predstavujúcich tvrdené porušenie dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, resp. jeho rozsah. Žalovaná v 2/ rade si povinnosť tvrdenia v námietkach nesplnila, kedy neuviedla, v čom konkrétne mala byť porušená dohoda o vyplnení blankozmenky, či už v časti dátumu splatnosti zmenky, resp. v akom rozsahu mala byť porušená dohoda týkajúca sa zmenkovej sumy. Okresný súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5CMo/125/1998, v zmysle ktorého, pokiaľ majiteľ vyplní zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná, odlišne od dohody o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná a nesprávne vyplnenie len zakladá námietku dlžníka podľa čl. I. § 10 ZZŠ. Z odôvodnenia tohto rozsudku zároveň vyplýva záver, že pokiaľ ide o vzťah majiteľa, ktorý je prvým majiteľom zmenky, k zlej viere alebo hrubej nedbanlivosti v zmysle čl. I. § 10 ZZŠ, je potrebné dospieť k záveru, že tento prvý majiteľ sa hrubou nedbanlivosťou previní už tým, že nevyplnenú zmenku nesprávne vyplní a tým z nej vytvorí zmenku úplnú, ktorým okamihom sa stane jej majiteľom, aj keď má všetky predpoklady vedieť, či vôbec a ako mala byť zmenka vyplnená. Okresný súd poukázal aj na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 9Cmo/7/2003, podľa ktorého, pokiaľ je v námietkach len konštatované, že zmenková suma bola v blankozmenke vyplnená nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz

napádaný a či predmetom konania o námietkach je celý zmenečný peniaz alebo iná čiastka a je úplne v rozpore so zákonom požiadavka odporcu, aby navrhovateľ sám preukázal správnosť vyplnenej zmenkovej sumy. Okresný súd tak uzavrel, že pokiaľ žalovaná v 2/ rade namietala, že pri vyplnení blankozmenky bola porušená dohoda o jej vyplnení týkajúca sa zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky, a to bez ďalšej konkretizácie tejto námietky, tak takáto všeobecne formulovaná námietka nebola spôsobilá zbaviť žalovanú v 2/ rade povinnosti na základe predloženej zmenky plniť a nemôže viesť ani k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu, nakoľko z nej nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaná v 2/ rade zmenkový platobný rozkaz napáda. Námietka žalovanej v 2/ rade o porušení dohody o vyplňovacom práve nebola dostatočne konkrétna a okresný súd nemohol potrebné tvrdenia žalovanej v 2/ rade nahrádzať vlastnými zisteniami. Žalovaná v 2/ rade rovnako nekonkretizovala, ktoré konkrétne ustanovenia Zmluvy o úvere alebo Dohody o vyplňovacom práve sú v rozpore s právami spotrebiteľa, ktoré dojednania by mali predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky a okresný súd existenciu takýchto dojednaní nezistil. Žalovaná v 2/ rade nespochybnila podpísanie Zmluvy o úvere v postavení spoludlžníka, z obsahu ktorej vyplýva, že bola oboznámená a podpisom vyslovila súhlas s úverovými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie. Z obsahu zmluvy rovnako vyplývajú aj podmienky čerpania medziúveru a stavebného úveru, protokol o odovzdaní a prevzatí zmenky a tiež čestné vyhlásenie o podpísaní blankozmenky s úradne overenými podpismi a podpísaná dohoda o vyplňovacom práve. Žalovaná v 2/ rade nespochybnila, že Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke ako aj blankozmenku podpísala v postavení avalistu za vystaviteľa. Žalovaná v rade 2/ v námietkach nenamietala a nepreukázala, že by jej zo strany pôvodného žalobcu nebola daná možnosť oboznámiť sa s obsahom všetkých dokumentov pred ich podpisom a len všeobecne formulovaná námietka, že nebola riadne poučená o ich obsahu, nebola spôsobilá zbaviť žalovanú v 2/ rade povinnosti plniť na základe predloženej zmenky. Pokiaľ by suma doplnená do blankozmenky v určitej časti bola v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa alebo zmluvnými dojednaniami účastníkov zmluvného a zmenkového vzťahu, dlžník by sa z takejto zmenky mohol brániť podanou námietkou, avšak aj vo vzťahu k takejto námietke by žalovaná v 2/ rade bola primárne povinná konkretizovať, v akom rozsahu zmenkovej sumy zmenkový platobný rozkaz napáda. Okresný súd uviedol, že pri aplikácii úpravy OSP, platnej a účinnej do 22.12.2015, nebol pri prejednaní námietok oprávnený preskúmavať správnosť zmenkovej sumy dopísanej do blankozmenky bez toho, aby dlžník vo včas podanej námietke uviedol, v akom rozsahu zmenkovej sumy zmenkový platobný rozkaz napáda.

15. V nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu, a to čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 2.677,90 Eur, okresný súd so súhlasom právneho zástupcu žalovanej v 2/ rade v zmysle ust. § 175 ods. 5 OSP zrušil voči žalovanej v 2/ rade predmetný zmenkový platobný rozkaz v spojení s opravným uznesením v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 2.677,90 Eur a v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej časti okresný súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v spojení s opravným uznesením voči žalovanej v 2/ rade v platnosti.

16. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 1.359,41 Eur a v časti o zaplatenie sumy 2.677,90 Eur došlo v dôsledku ich nerozporovanej úhrady v čase po začatí konania a po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania v tejto časti svedčí žalobcovi. Žalobcovi svedčí tiež nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, v rámci ktorého konania bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Okresný súd preto žalobcovi priznal voči žalovanej v 2/ rade náhradu trov konania o námietkach v celom rozsahu. Okresný súd zároveň konštatoval, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa § 257 odôvodňovali výnimočný postup súdu, kedy by žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná. Žalovaná v 2/ rade aplikáciu tohto ustanovenia odôvodňovala nepriaznivými majetkovými pomermi a osobnými pomermi súvisiacimi so starostlivosťou o dve maloleté deti a poukázala na to, že peňažné prostriedky od pôvodného žalobcu nečerpala, tieto čerpal jej bývalý manžel a ona bola iba v postavení avalistu (zo Zmluvy o úvere však vyplýva, že bola v postavení spoludlžníka) a ďalej poukázala na to, že jej nepriaznivá sociálna situácia bola dôvodom jej úplného oslobodenia od súdnych poplatkov a nepriznania náhrady trov konania žalobcu finančne nezaťaží. Zároveň poukázala to, že žalobca disponuje početne obsadeným právnym oddelením, a preto najímanie externých právnych zástupcov považuje žalovaná v 2/ rade za neúčelné a nehospodárne.

17. Okresný súd vo vzťahu k zastúpeniu žalobcu advokátskou kanceláriou nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia. Žalobca má právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom a rovnako má aj právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto zastúpením vzniknú. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nemôže byť bez ďalšieho zohľadňovaná skutočnosť, do akej miery by nepriznanie náhrady trov ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by podľa § 257 odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, neboli okresným súdom v prejednávanej veci zistené ani na strane žalovanej v 2/ rade, ktorá netvrdila konkrétne ťaživé majetkové, osobné a sociálne pomery a rovnako tieto nepreukázala. Okresný súd nemohol vzhľadom na značný časový odstup pre ich neaktuálnosť vychádzať z pomerov žalovanej v 2/ rade tak, ako boli tieto zistené v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v mesiaci jún 2014. Okresný súd pre úplnosť uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase rozhodovania, t.j. ust. § 251 a nasl. CSP, keď prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 vykladal tak, že odkazuje na použitie doterajších predpisov upravujúcich zmenkový platobný rozkaz vrátane režimu osobitných opravných prostriedkov proti zmenkovému platobnému rozkazu, avšak bez ďalšieho nejde aj o odkaz na aplikáciu všetkých ostatných ustanovení OSP a tieto ďalšie otázky je potrebné vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 riešiť a rozhodovať podľa ustanovení účinného od 1.7.2016.

18. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 2/ rade cestou právneho zástupcu odvolanie, ktorým napadla druhý a tretí výrok rozsudku okresného súdu. Žalovaná v 2/ rade poukázala na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 14CoZm/22/2015 a namietla nesprávne posúdenie veci vo vzťahu ku skutočnosti, či súčasnému žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, ak počas prvostupňového konania došlo k zmene majiteľa zmenky na základe indosácie. Okresný súd po vrátení veci v zmysle pokynu odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a správne uzavrel, že v konaní nebolo preukázanie naplnenie ust. § 20 Zákona o cenných papieroch, ktoré pre splnenie záväzku previesť listinný cenný papier vyžaduje odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, a rovnako nebola preukázaná iná dohoda medzi pôvodným žalobcom a žalobcom, ktorá by otázku odovzdania a prevzatia predmetnej zmenky nejakým spôsobom modifikovala. Žalobca tak v zmysle tohto zákonného ustanovenia ani v súlade s § 11 ods. 1 ZZŠ platne nenadobudol predmetnú zmenku a ani práva zo zmenky, ktorej zaplatenia sa domáha, čo znamená, že nie je majiteľom zmenky, ktorú v origináli predložil pôvodný žalobca, a keďže v konaní bolo preukázané, že nedošlo k právne perfektnému prevodu zmenky, nie je žalobca ani aktívne vecne legitimovaný. Nedostatok tradície spôsobuje neplatnosť zmenkového záväzku, na ktorý musí súd prihliadnuť ex offo, pričom absolútnou neplatnosťou je súd povinný zaoberať sa z úradnej povinnosti kedykoľvek za konania. Okresný súd napriek tomuto zisteniu uviedol, že tieto závery nie je možné zohľadniť do rozhodovania o námietkach a že pre konanie o námietkach je relevantný okamih vydania zmenkového platobného rozkazu. Žalovanej v 2/ rade táto argumentácia pripomína denegatio justitie, keď okresný súd v poradí v prvom rozsudku takúto argumentáciu nepoužíva a táto sa objavuje až v poradí druhom rozsudku bez toho, aby to tvrdil žalobca, alebo okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 CSP. Ak by tento argument mal byť správny, tak by okresný súd nemohol zrušiť voči žalovanej v 2/ rade zmenkový platobný rozkaz a konanie v časti zastaviť, nakoľko skutočnosť, že žalovaní v 1/ a 3/ rade zaplatili sumu 2.677,90 Eur, nastala až po vydaní zmenkového platobného rozkazu a v súlade s argumentáciou okresného súdu by tak mala byť skúmaná až v exekučnom konaní. Nové odôvodnenie ponechania zmenkového platobného rozkazu v platnosti je preto zmätočné a vzájomne protirečivé.

19. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaná v 2/ rade uviedla, že svoju vecnú legitimáciu musí v konaní preukázať každý účastník a vecnou legitimáciou na strane žalobcu sa rozumie jeho oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie žalobcu nastáva, keď žalobcovi nepatrí ním v konaní tvrdené hmotné právo. Vecne legitimovaný je len taký účastník, ktorý je subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, a takýmto subjektom žalobca nie je, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že nie je vlastníkom zmenky, teda nenadobudol ani práva zo zmenky, nakoľko majiteľom zmenky je stále pôvodný žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Žalobcovi tak nesvedčí v konaní uplatňované právo a žalobca bez faktického prevzatia zmenky nemôže uplatňovať práva zo zmenky, nevlastník zmenky sa nemôže domáhať jej zaplatenia, a preto žalovaná v 2/ rade žiadala zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celosti. Okresný súd bol povinný skúmať vecnú legitimáciu sporových strán aj po uplynutí lehoty na podanie námietok. Žalovaná v 2/ rade v tomto smere poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 9.12.2009, sp.zn. 5Obo/80/2009, podľa ktorého NS SR za dôvodnú považoval obranu jednej zo strán, že súd prvého stupňa sa nezaoberal okolnosťami

indosácie predmetných zmeniek, pričom ide o otázku, či novému žalobcovi svedčí uplatňované právo, teda o otázku jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní, ktorej skúmanie nemožno odmietnuť s odkazom na koncentračnú zásadu. V tomto uznesení NS SR spomína aj rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 1.6.2004, na ktorý poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku a v ktorom bol uvedený názor, že v konaní o námietkach nemožno uplatniť námietky týkajúce sa skutočností, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu. K tomuto rozsudku NS SR uviedol, že toto rozhodnutie sa zaoberá skutočnosťou, že dlžník po vydaní zmenkového platobného rozkazu zaplatil na zmenku určitú čiastku, čo môže byť prípadne zohľadnené až v konaní o výkon rozhodnutia, avšak v danom prípade sa námietky týkajú indosácie, a teda vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Skutočnosť, že bola pripustená zámena účastníkov v zmysle § 92 OSP, kedy ide o procesné rozhodnutie, ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca vecnú legitimáciu nezískal. Je pravdou, že v zmenkovom konaní je možné zaoberať sa len námietkami podanými v zákonnej lehote, avšak rozsah týchto námietok nie je absolútny. Zmenková doktrína aj judikatúra pripúšťa indosáciu zmeniek počas súdneho konania a pokiaľ sa počas konania zmení majiteľ zmenky a súd pripustí zámenu, je povinnosťou v rámci meritórneho rozhodnutia preskúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna legitimácia, pretože sa rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený uvedený vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze. Táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný ju logicky môže namietať až po tom, ako došlo k indosácii zmenky po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Akékoľvek iné rozhodnutie ohľadom aktívnej vecnej legitimácie by bolo v rozpore s uvedeným uznesením NS SR a zakladalo by prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Žalovaná v 2/ rade nedostatok aktívnej vecnej legitimácie namietala už vo včas podaných námietkach, ktorú skutočnosť si všimol aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Po vydaní zrušujúceho uznesenia neboli okresným súdom vykonané nové dôkazy, a teda okresný súd rozhodoval za nezmeneného skutkového stavu, ktorý skutkový a právny stav nedovoľoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

20. Žalovaná v 2/ rade považovala za nesprávny aj výrok o náhrade trov konania, keď pri rozhodovaní boli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP. Odvolací súd si všimol stav hmotnej núdze, v ktorom sa žalovaná v 2/ rade ako slobodná matka na materskej dovolenke nachádza, a tento vyplýval aj zo samotného spisu v súvislosti s priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov. Na sociálnom postavení žalovanej v 2/ rade sa odvtedy nič nezmenilo, a preto na poslednom pojednávaní navrhovala nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Priznaním náhrady trov konania by situácia žalovanej v 2/ rade bola výrazným spôsobom dotknutá, čo by ohrozovalo zabezpečenie základných životných potrieb jej samotnej ako aj jej dvoch maloletých detí. Aplikáciou ust. § 257 by nebola majetková sféra žalobcu ako inkasnej spoločnosti skupujúcej peňažné pohľadávky vôbec dotknutá. Žalovaná v 2/ rade tak žiadala napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zmeniť tak, že sa zmenkový platobný rozkaz zrušuje voči žalovanej v 2/ rade v celom rozsahu a žalovanej v 2/ rade sa priznáva náhrada trov konania o námietkach.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej v 2/ rade uviedol, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu stotožňuje a žiada toto rozhodnutie potvrdiť.

22. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaná v 2/ rade písomne nereagovala.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovanej v 2/ rade bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu voči žalovanej v 2/ rade vo zvyšnej časti v platnosti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

24. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

26. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že ust. § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, aplikuje tak, že použitie relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 je viazané na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú zmenkový platobný rozkaz ako osobitnú formu rozhodnutia spolu s úpravou námietok ako osobitného opravného prostriedku proti vydanému platobnému rozkazu a spôsobom rozhodovania o podaných námietkach v podobe ponechania zmenkového platobného rozkazu v platnosti, resp. rozhodnutia o jeho zrušení a v akom rozsahu. Ostatné otázky týkajúce sa procesného postupu posudzuje krajský súd v zmysle ust. § 470 ods. 1 podľa relevantných ustanovení Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

27. Krajský súd za viazanosti odvolacími dôvodmi žalovanej v 2/ rade zvýrazňuje, že žalovaná v 2/ rade v podanom odvolaní v merite veci namietala výlučne otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku zo zmenky. Ostatné okolnosti, ktoré boli predmetom námietok žalovanej v 2/ rade proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu (vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, námietky týkajúce sa postavenia žalovanej v 2/ rade ako spotrebiteľa, námietky ohľadom uvedenia doložky bez protestu na zmenke a možnosti splatiť zmenku na mieste, kde jej zaplatenie nie je možné po 17. hodine), neboli žalovanou v 2/ rade vymedzené ako odvolacie dôvody, a preto nepodliehajú prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia krajským súdom ako súdom odvolacím. Žalovaná v 2/ rade ako odvolateľ v podanom odvolaní vymedzila, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia a na prípadné iné námietky, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 odvolacím dôvodom, ktoré ale žalovaná v 2/ rade v podanom odvolaní neuplatnila, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní nemohol posudzovať.

28. Žalovaná v 2/ rade vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prebiehajúcom konaní a možnosti posudzovania tejto otázky po vydaní zmenkového platobného rozkazu namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Po oboznámení sa so spisovým materiálom krajský súd dospel k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie v tom smere, že na prevod zmenky ako cenného papiera na rad je potrebné okrem indosamentu tiež odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, a to v zmysle ust. § 20 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Z fotokópie predmetnej zmenky založenej na č.l. 83 súdneho spisu plynie, že na rubovej strane tejto zmenky sa nachádza indosament pôvodného žalobcu v prospech žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. datovaný dňa 29.7.2011. Zároveň ale zo žiadneho z doteraz vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by došlo k odovzdaniu a prevzatiu zmenky, alebo že by v súlade s ust. § 20 Zákona o cenných papieroch bola daná dohoda pôvodného žalobcu a žalobcu o inom spôsobe realizácie záväzku previesť listinný cenný papier na nového nadobúdateľa. Okresný súd sa v súlade s právne záväzným názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v zrušujúcom uznesení vo veci sp.zn. 14CoZm/22/2015 zaoberal v konaní predloženými plnomocenstvami za účelom vyhodnotenia, či ich obsahom je aj splnomocnenie na hmotno-právne úkony súvisiace s odovzdaním a prevzatím zmenky. Krajský súd po oboznámení sa s plnomocenstvom, ktoré bolo udelené pôvodným žalobcom spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. (č.l. 75 spisu), a plnomocenstvom, ktoré udelil žalobca spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. (č.l. 97 spisu), konštatuje, že sa jedná o procesné plnomocenstvo na zastupovanie v súdnych, konkurzných, exekučných prípadne iných konaniach, ale nie o plnomocenstvo, z ktorého by vyplývalo oprávnenie splnomocnenca vykonávať v mene splnomocniteľa aj hmotno-právne úkony týkajúce sa prevzatia a odovzdania zmenky, teda úkony vyžadované ust. § 20 Zákona o cenných papieroch. Vecne správne tak okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané naplnenie ust. § 20 Zákona o cenných papieroch, ktoré pre splnenie záväzku previesť listinný cenný papier vyžaduje odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, a rovnako nebola preukázaná ani dohoda medzi pôvodným žalobcom a žalobcom, ktorá by otázku odovzdania a prevzatia zmenky nejakým spôsobom modifikovala.

30. Krajský súd však nemôže súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázané naplnenie ust. § 20 Zákona o cenných papieroch nie je možné zohľadniť a premietnuť do rozhodnutia o námietkach žalovanej v 2/ rade proti zmenkovému platobnému rozkazu. Okresný súd pritom vychádzal zo zistenia, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 11.8.2010 a k indosácii zmenky došlo dňa 29.7.2011, pričom skutočnosti, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu, už s odkazom na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. 7Cmo 394/2002 nie je možné zohľadniť. Žalovaná v 2/ rade vo vzťahu k tejto otázke v podanom odvolaní namietala, že žalobca nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie, čo je dôvodom pre zamietnutie jeho žaloby. Krajský súd vo všeobecnosti k otázke vecnej legitimácie uvádza, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý má zásadný význam v rámci súdneho konania. Vecná legitimácia je predpokladom úspešnosti žaloby; aby žalobca bol vo veci úspešný, musí byť aktívne vecne legitimovaný. Aktívna vecná legitimácia účastníka predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004 „či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide". Vecnou legitimáciou je tak stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana - žalobca je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, čím je aktívne vecne legitimovaný a protistrana - žalovaný je subjektom hmotno-právnej povinnosti, čím je pasívne vecne legitimovaný. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, súd žalobu zamietne.

31. K otázke skúmania, či v prejednávanej veci novému žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, krajský súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/80/2009 zo dňa 9. decembra 2009. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd zaoberal otázkou, či v zmenkovom konaní svedčí žalobcovi na základe indosácie zmenky uplatňované právo, a teda či otázku jeho vecnej legitimácie v danom konaní možno skúmať, alebo naopak jej skúmanie možno odmietnuť s odkazom na koncentračnú zásadu. Priamo v tomto rozhodnutí sa NS SR vyporiadaval aj s rozhodnutím Vrchného súdu v Olomouci, v ktorom bol uvedený právny názor, že v konaní o námietkach nemožno ako účinnú procesnú obranu uplatniť námietky týkajúce sa skutočností, ktoré nastali po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Najvyšší súd vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu konštatoval, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré sa zaoberá situáciou, kedy dlžník po vydaní zmenkového platobného rozkazu zaplatil na zmenku určitú čiastku, čo môže byť prípadne zohľadnené až v konaní o výkon rozhodnutia. Najvyšší súd však zdôraznil, že v danom prípade sa námietky týkajú indosácie, a teda vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, pričom skutočnosť pripustenia zámeny účastníkov v zmysle vtedajšieho ust. § 92 ods. 2 a 3 OSP, čo predstavuje procesné rozhodnutie, ešte nevylučuje možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca vecnú legitimáciu v konaní nezískal. Najvyšší súd sa v tomto rozhodnutí vyslovil aj k otázke rozsahu námietok s prihliadnutím na ust. § 175 ods. 1 OSP a ním zakotvenú koncentračnú zásadu s tým, že rozsah námietok v zmysle tohto zákonného ustanovenia nie je absolútny, pričom všeobecne zmenková doktrína ako aj judikatúra pripúšťa indosáciu zmeniek počas súdneho konania a pokiaľ sa počas súdneho konania zmení majiteľ zmenky na základe jej indosácie a súd pripustí zámenu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 OSP, „je povinnosťou súdu v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci samej preskúmať, či novému majiteľovi zmenky svedčí vecná aktívna legitimácia, pretože rozhoduje o tom, či právo zo zmenky patrí novému majiteľovi na základe indosácie a nie o práve zo zmenky voči pôvodnému žalobcovi, ktorý bol ako oprávnený zo zmenky uvedený vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze. Táto otázka nemôže podliehať koncentrácii, keďže žalovaný ju logicky môže namietať až potom, ako došlo k indosácii zmenky počas konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu". V zmysle uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tak nemôže obstáť ani argumentácia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 92 ods. 2 OSP a na právoplatné uznesenie, ktorým bol pripustený vstup nového žalobcu ako indosatára do konania na strane žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné opätovne poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 42/2011 v zmysle ktorého „z ust. § 92 ods. 3 veta prvá OSP síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely

tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy, t.z. že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej. Súd teda nemá v rámci rozhodovania podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej". Otázka aktívnej vecnej legitimácie je tak otázkou práva hmotného, ku ktorej sa možno relevantne či už prvoinštančným alebo odvolacím súdom vyjadriť až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Obdo/42/2012, v ktorom Najvyšší súd v konaní o zaplatenie zmenky riešil otázku aktívnej vecnej legitimácie s prihliadnutím na právoplatné uznesenie, ktorým bolo pripustené, aby s prihliadnutím na rubopis zmenky z konania vystúpil žalobca a do konania na jeho miesto vstúpil nový žalobca. Najvyšší súd v tomto uznesení uviedol: „Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je možné vyhovieť (§ 93 ods. 2, 3, 4 OSP), ak sú preukázané formálne podmienky, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorých v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené, alebo mali prejsť na iného, existujú, alebo že skutočne na iného prešli, alebo boli prevedené, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie pri skúmaní procesného nástupníctva. Rozhodnutie súdu o zmene, resp. zámene účastníkov konania podľa § 92 OSP v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej". Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení uvedenej, v konaní relevantnej otázky, súdom prvej inštancie. V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pritom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že žalovaná v 2/ rade okolnosti, týkajúce sa pripustenia zmeny účastníka na strane žalobcu, namietala už vo včas podaných námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu (č.l. 111, 112 spisu).

32. S ohľadom na uvedené sa krajský súd nemohol stotožniť s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý nekorešponduje právne záväznému názoru vyslovenému odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 14CoZm/22/2015-226 zo dňa 19.4.2016. Vychádzajúc z ust. § 226 OSP a ust. § 391 ods. 2 je potrebné zdôrazniť, že právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný. Jedná sa o prejav tzv. kasačnej záväznosti, ktorá predstavuje zákonný príkaz rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či už ide o viazanosť prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu alebo o viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím súdu dovolacieho. V prejednávanom prípade nedošlo k žiadnej takej zmene skutkových okolností, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že nie je namieste rešpektovať odvolacím súdom vyslovený právny názor.

33. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Okresný súd sa v ďalšom konaní bude opätovne zaoberať otázkou existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za posúdenia naplnenia predpokladov indosácie a prevodu žalovanej zmenky s prihliadnutím na právne záväzný názor odvolacieho súdu a uvedenú judikatúru vyšších súdov. Okresný súd sa zároveň vyporiada s relevantnou argumentáciou sporových strán tak v skutkovej, ako aj v právnej rovine, pričom odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva primárne na žalobcovi a vo vzťahu k obrane voči takémuto uplatnenému nároku na žalovanej v 2/ rade. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.