Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-365-2013.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/365/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému 1/ S. J., R. XX.XX.XXXX, D. R. I. XX C. H. a žalovanej 2/ S. D., R. XX.XX.XXXX, D. R. B.. K. T. XXXX/XX C. H., o zaplatenie 1011,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 593,20 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 31.12.2015 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanému 1/ plniť v splátkach po 50,- eur mesačne, prvá splátka splatná do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia s tým, že splnením záväzku jedným zo žalovaných zaniká záväzok v rozsahu splnenia druhého žalovaného.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd oproti žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania 17,32%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 30.10.2013, domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1011,20 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.12.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 181,50 eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.7.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 1100 eur za odplatu vo výške 418 eur. Zmluvou sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť celkovú čiastku vo výške 1518 eur v trinástich mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 5,50 eur a ďalej v 10. mesačných splátkach vo výške 150,15 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný 1/ podpisom zmluvy o úvere. Dňa 31.7.2010 bolo v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovanou 2/ ako ručiteľom uzatvorené Prehlásenie ručiteľa a dohoda o podmienkach ručenia, prehlásením sa žalovaná 2/ zaviazala zaplatiť žalobcovi pohľadávku 1518,- eur splatnú v pravidelných 13 mesačných splátkach vo výške 150,15 eur v prípade, ak ju žalovaný 1/ neuspokojí ani po písomnej výzve. Žalovaná 2/ prehlásila, že pohľadávku uspokojí vrátane úroku, odplaty, zmluvných pokút a paušálnej
náhrady nákladov konania, aj každú splatnú splátku vyššie uvedenej pohľadávky, pokiaľ ju žalovaný 1/ neuspokojí. Na účet žalobcu bolo uhradených 506,80 eur, posledná suma 33,31 eur bola uhradená 19.12.2012. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ neplnil riadne a včas, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 OZ. V predžalobnej upomienke z 3.11.2010 žalobca upozornil žalovaného 1/ na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 8.3.2011 žalobca oznámil žalovanému 1/, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 11.12.2010. Vo výzve ručiteľovi z 22.3.2011 žalobca vyzval žalovanú 2/ k bezodkladnej úhrade dlžnej čiastky do 29.3.2011. Po zosplatnení záväzku bola žalovanými uhradená suma 501,30 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma 1011,20 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 1518,- eur a čiastkou 506,80 eur, ktorá bola uhradená žalovanými. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok bola žalovaným účtovaná zmluvná pokuta 3,30 % z istiny úveru. Keďže istina úveru je vo výške 1100 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta bola vo výške 36,30 eur (3,30 % z 1100 eur). Žalobou uplatnená zmluvná pokuta v sume 181,50 eur bola vyčíslená ako mesačná zmluvná pokuta za 5 mesiacov omeškania od decembra 2010 do apríla 2011.
2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca sa podaním zo dňa 31.7.2014 vyjadril tak, že za dôkaz o poskytnutí finančnej hotovosti vo výške 1100 eur žalovanému považuje podpis žalovaného 1/ na zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorým potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 11.12.2010, nakoľko žalovaní v zmysle OP sa dostali do omeškania troch mesiacov s úhradou 2. splátky. Žalovaní uhradili len 5 splátok v celom rozsahu a čiastočne uhradili 6. splátku a 7. splátku, spolu 506,80 eur, z tejto sumy 378,22 eur je istina, 67,68 eur je úrok a 60,90 eur je odmena. Po zosplatnení uhradili žalovaní 501,30 eur. Jednotlivé splátky pozostávajú: pri splátkach 1. - 3. z istiny 3,99 eur, z úroku 0,80 eur a z odmeny 0,71 eur, t.j. spolu 5,50 eur. Splátka 4. - 13. pozostáva z istiny vo výške 108,80 eur, úroku 21,76 eur a z odmeny 19,59 eur, t.j. spolu 150,15 eur. Žalovaní neuhradili dlh vo výške 1011,20 eur, ktorý pozostáva z nesplatenej istiny 721,78 eur, z neuhradeného úroku 152,32 eur a z neuhradenej odmeny 137,10 eur. Dlžná istina neobsahuje úrok z omeškania a zmluvné pokuty. Keďže dlh žalovaných bol zosplatnený k 11.12.2010, žalobca má za to, že mu vznikol zákonný nárok na úhradu úroku z omeškania od 12.12.2010 vo výške 9% ročne.
3. Žalobca podaním z 21.4.2015 zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty , súd preto uznesením č.k. 3C/365/2013-33 z 22.4.2015 zastavil konanie o 181,50 eur.
4. Predmetom konania zostala suma 1011,20 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1011,20 eur od 12.12.2010 do zaplatenia a trovy konania.
5. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, Obchodnými podmienkami, vyjadreniami žalobcu, výsluchom svedka O. H., výsluchom žalovaných a zistil tento skutkový stav vec:
7. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2010 súd zistil, že žalobca pri podpise zmluvy poskytol žalovanému 1/ bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 1100 eur, pričom žalovaný 1/ prevzatie istiny v hotovosti potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za odplatu vo výške 418 eur a úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. Žalovaný 1/ sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkom sumu 1518 eur. Žalovaný 1/ sa ďalej zaviazal uhradiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mala platiť vo výške 5,50 eur a zvyšných 10 splátok v splátkach vo výške 150,15 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 51,49 eur.
8. V Prehlásení ručiteľa a dohode o podmienkach ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 31.7.2010 sa žalovaná 2/ zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 1518,- eur v pravidelných mesačných splátkach 150,15 eur v prípade, že ju dlžník, teda žalovaný 1/, nezaplatí na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 31.7.2010 ani po písomnej výzve. Prehlásenie podpísal žalobca a žalovaná 2/.
9. Podľa článku 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho, alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67 €, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Podľa čl. 1 RPMN činí 67,70 %.
10. Z predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.11.2010 vyplýva, že ňou vyzval žalobca žalovaného 1/ na uhradenie dlžnej sumy a súčasne upozornil žalovaného 1/, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho dlhu, žalobca si uplatní všetky zmluvne dojednané sankcie. Doručenka súdu predložená nebola.
11. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 8.3.2011 žalobca oznámil žalovanému 1/, že ku dňu 11.12.2010 bol zosplatnený celý dlh z dôvodu omeškania žalovaného 1/ so splácaním dlhu a uviedol celkovú dlžnú čiastku vo výške 1512,50 eur, ktorá ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavovala istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 36 eur, a náhradu nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho konania v sume najmenej 67 eur. Celkový dlh je vo výške 1732,50 eur. Doručenka súdu predložená nebola.
12. Svedkyňa O. H. na pojednávaní uviedla, že si p. J. iba vizuálne vybavuje, keď ho videla na chodbe súdu. P. D. si vôbec nepamätá. So žalobcom spolupracovala do minulého roka. Deväť alebo desať rokov vykonávala činnosť obchodnej zástupkyne pre žalobcu. Zmluvu, na ktorú nahliadla na č.l. 5, vypisovala ručne, za veriteľa TELERVIS PLUS, a.s. je takisto jej vlastnoručný podpis. Po nahliadnutí na č.l. 6, kde má súd založené prehlásenie ručiteľa a dohodu o podmienkach ručenia, vľavo dole je jej podpis za veriteľa - žalobcu, rukou vypisované údaje k predtlačenému údaju nie sú jej. Svedkyňa si nepamätá ako sa dostal jej podpis na prehlásenie z č.l. 6. Nepamätá si ani okolnosti uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre odstup času a množstvo klientov, s ktorými dochádzala do kontaktu. Na otázku súdu, aké boli povinnosti svedkyne voči žalobcovi z ich právneho vzťahu, svedkyňa vypovedala, že u žalobcu sa neustále menili zmluvy, neustále chodila na školenia, ale v tom roku, keď bola uzavretá zmluva - teda v roku 2010 sa peniaze vyberali. Nepamätá si, či bola oprávnená vyberať peniaze od klientov pre žalobcu. Všetci to tak robili, museli to tak robiť, skrátka splátky sa vyberali od klientov. Výber splátok sa zapisoval do splátkového kalendára, ten sa spisoval vždy pri podpise zmluvy. Peniaze odovzdávala, teda tie, ktoré boli vybraté od klientov, každý týždeň na účet žalobcu. Nepamätám, komu zo žalovaných bol odovzdaný splátkový kalendár. Myslím si, že určite im bol splátkový kalendár odovzdaný. Nepamätá si, koľko dala či žalovanému J. alebo žalovanej D. peňazí, ani kde sa tak stalo. Keď končila u žalobcu, mala asi 140 klientov. Z toho, čo jej klient dal splátky, všetko odovzdávala žalobcovi, ako obchodná zástupkyňa si zo splátok nenechávala nič. Všetko, čo obdržala od klientov, zasielala na účet žalobcovi, každý týždeň chodil manažér, ktorý chodil pre „kabelu“, manažér zbieral od nej zmluvy a zúčtovanie. Nenechávala si žiaden doklad od klientov koľko jej dali finančných prostriedkov, to si iba oni zapisovali do splátkového kalendára. Na otázku súdu ako svedkyňa zúčtovala manažérovi za týždeň tržby od klientov keď nemala žiaden doklad, koľko jej klienti odovzdali, lebo klienti mali knižku, kde sa zapisovala výška odovzdaných peňazí, svedkyňa vypovedala, že tak sa to robilo.
13. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že si nepamätá, koľko obdržal od žalobcu peňazí, zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal 31.07.2010 v Skalici, predtým si ju prečítal. V roku 2010 požadoval požičať od žalobcu dvakrát, to prvé splatil a z tých 1 100,- eur niečo zaplatil. Nosil peniaze tu jednej pani, mal takú knižku a tam mu značila, čo zaplatil. To vypovedá aj k tomu druhému poskytnutiu peňazí. Nevie, ako sa tá pani volala. V roku 2010 sa odsťahoval bývať z P. X U. I.. Býval v D. na ubytovni, lebo tam pracoval. Po nahliadnutí na č.l. 9, kde je predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy, vypovedal, že v októbri 2010 nebýval na P. X, od októbra 2010 pracoval v Bratislave a tam aj býval na ubytovni. Byt si prenajímal na P. V. S., ten vymenil zámok a nepustil ho tam bývať. Nevie povedať, koľko uhradil. Keď nebol doma, platila niečo aj žalovaná 2/. Jemu peniaze priniesla do I. R. P. nejaká pani, peniaze potreboval na zaplatenie nájmu, časť peňazí využil na nákup tovaru na podnikanie. V júli 2010 bol podnikateľom, podnikal krátko. V marci 2011 nebýval v I., to bol už skoro rok v D.. Po nahliadnutí na č.l. 11 k oznámeniu o zosplatnení záväzku vypovedal, že jemu sa nič také do rúk nedostalo, v I. nebýval.
Keď podpisoval zmluvu, nevedel, koľko je v 150,15 eur v splátke úroku a koľko istiny. Servisnú knižku, kde mu značili, koľko zaplatil, nemá. Zostala asi na Clementisovej v byte. Nedohadoval, že bude platiť TELERVIS-u poplatky za to, že mu povedie účet. Niekto mu telefonoval z TELERVIS-u a odtiaľ poznal, kam a na aké číslo účtu má uhrádzať. Pozná svedkyňu, svedkyňa s ním spisovala zmluvu a pozná ju aj z tých situácií, keď jej on odovzdával peniaze alebo svedkyňa prišla za ním ich vybrať. Stretnutie dohodoval so svedkyňou telefonicky. Pri podpise zmluvy o úvere, ktorú spisovala svedkyňa, bola aj žalovaná 2/ S. D.. Mal knižku, kde sa zapisovala splátky, tá zostala v byte, do ktorého už nemá prístup. Svedkyni nosil splátky žalovaný 1/, nepamätá si koľko splatil. Nepamätá, či dohodol, že žalobca môže v prípade, že žalovaný nedodrží dohodu o splátkach, žiadať po ňom zaplatenie zostatku celého dlhu. Bol povinný zaplatiť každú splátku do konca mesiaca každý mesiac. On si to pomýlil s Providentom, tak sa to platilo každý týždeň. V novembri 2010 býval na adrese v Skalici, mohlo ísť o ulicu P. X, je to pri Tescu. V marci 2011 býval v D. na ubytovni, v marci 2011 sa už nezdržiaval na adrese P. X, kde bolo doručované oznámenie o zosplatnení záväzku. V byte, kde bolo doručované oznámenie, bola vymenená fabka a do bytu sa už nedostal. Po podaní žaloby žalobcom na súd žalobcovi neuhradil nič. Zarobí v čistom okolo 700,- eur, záleží od toho, koľko najazdí kilometrov. Býva na ubytovni a má náklady s bývaním 300,- eur, v tejto čiastke je nájom a úhrady za vodu a kúrenie, za elektriku mesačne platí osobitne 30,- eur. Na stravu za mesiac minie okolo 300,- eur. Nemá vyživovaciu povinnosť k osobne odkázanej na jeho výživu. Žiadal súd o splátky po 50,- eur mesačne do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci.
14. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že pozná význam ručiteľského záväzku, keď neuhrádza dlžník, uhrádza ručiteľ. Je pravdou, že podpísala 31.07.2010 ručenie za Jozefa Kutala. Za žalovaného 1/ zaplatila tri alebo štyrikrát po 20,- eur. Myslí, že to bolo v roku 2013. V marci 2011 nebývala na P. X C. I., bývala na D. C. H.. Neobdržala výzvu, na ktorú nahliadla na č.l. 7. Žiadnu listinu od žalobcu neobdržala, všetko má od súdu. Mala od žalovaného 1/ údaje, kam má platiť. Spolu so žalovaným 1/ mali na krátku dobu prenajatý na P. C. I. byt. Ona sa z bytu odsťahovala v auguste 2010 na adresu D. XXXX/X, H.. Dohodu o ručení s ňou spisovala táto pani - ukazovala na svedkyňu H.. Prehlásenie ručiteľa podpísala u p. J. u žalovaného 1/ - u neho v podnájme a prítomní boli S. J. a svedkyňa H.. Svedkyňa si ju nepamätá, lebo mala vtedy krátke a prefarbené vlasy. Jej nedošlo oznámenie o zosplatnení záväzku, vtedy bývala na D. B. C. H., ak by jej také niečo došlo, dala by vedieť aj žalovanému 1/. V marci 2011 sa nezdržiavala na adrese P. X C. I., ale v H. R. D. B.. Po podaní žaloby žalobcom na súd žalobcovi neuhradila nič. Žiadala súd povoliť splátky 50,- eur mesačne so splatnosťou k 20- dňu v mesiaci.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f, i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené nebolo v konaní sporným, keď priamo v zmluve je v článku I. uvedené, že veriteľ poskytol žalovanému 1/ spotrebiteľský úver. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného 1/ v zmluve o úvere ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie dodávateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania úver žalovanému 1/ podľa zmluvy o úvere vyplýva z ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako žalovaná 2/ má postavenie spotrebiteľa, ktoré vyplýva z toho, že sa ako ručiteľ zaviazala uhradiť záväzok žalovaného 1/ zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka aj s odkazom na § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 1100 eur, v konaní však zostala sporným výška finančných prostriedkov, ktoré má ešte žalovaný 1/ žalobcovi splatiť. Súd mal zároveň preukázané, že žalovaná 2/ prevzala ručiteľský záväzok uhradiť dlh žalovaného 1/ v prípade, že ho neuhradí ani na písomnú výzvu žalobcu. Zmluvné strany zmluvy o úvere si priamo v zmluve v čl. II dohodli právo veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Žalobca uvedené právo v zmysle § 565 OZ využil, zosplatnil záväzok k 11.12.2010, pričom ešte predtým vyzval žalovaného 1/ na úhradu dlhu predžalobnou upomienkou v zmysle § 53 ods. 8 OZ. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako základné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd má za to, že určenie splatnosti jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť určená termínom t.j. vyjadrená konkrétnym dátum a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli zmluvnej strany, v tomto prípade dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku. Termíny splátok sú uvedené neurčito a z toho potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani obchodné podmienky žalobcu, ktoré pripojil k zmluve. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Práve uvedenie výšky jednotlivých splátok istiny, úroku a poplatkov sa v zákone uvádza za účelom, aby spotrebiteľ dokázal posúdiť výhodnosť spotrebiteľského úveru, resp. aby jeho výhodnosť dokázal porovnať s inými spotrebiteľskými úvermi. Pri uvedení výšky
splátok istiny, úroku a poplatkov by sa spotrebiteľ dokázal lepšie orientovať vo svojom dlhu a zistiť, akú istinu bude musieť splatiť v prípade, že by sa rozhodol úver splatiť skôr, t.j. po uhradení konkrétnych splátok. Súd má za to, že zmluva o úvere neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve je uvedený úrok 20% na 13 mesiacov, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. j) určuje, že má ísť o ročný úrok. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, nakoľko však zmluva neobsahuje všetky uvedené zákonné náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi teda nepatrí ani úrok ani odplata v sume 418,- eur. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, konanie bolo v tejto časti zastavené, súd sa preto už touto časťou žaloby ďalej nezaoberal.
30. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní uhradili 506,80 eur, uvedené tvrdenie žalobcu nebolo žalovanými namietané, súd túto skutočnosť preto považuje za nespornú. Keďže žalovaný 1/ neuhradil svoj dlh riadne a včas a neuhradila za neho dlh ani žalovaná 2/ ako ručiteľ, súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť nesplatenú výšku istiny 593,20 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v sume 1100 eur po odpočítaní zaplatených splátok žalovanými v sume 506,80 eur a vo zvyšnej časti žalovanej sumy súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná nie je spoludlžník, ale ručiteľ. Ručiteľský záväzok je záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil, ručiteľ vystupuje ako náhradný dlžník. Nemožno preto zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenej sumy 593,20 eur spoločne a nerozdielne, ako žiadal žalobca. Súd preto zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 593,20 eur s tým, že splnením záväzku jedným zo žalovaných zaniká záväzok v rozsahu splnenia druhého žalovaného. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, avšak úrok z omeškania priznal len zo súdom priznanej istiny úveru, t.j. zo sumy 593,20 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a teda len s touto sumou sa žalovaní dostali do omeškania. Keďže súd nemá v konaní preukázané doručenie oznámenia o zosplatnení žalovanému 1/, toto oznámenie mu bolo doručené až spolu so žalobou dňa 30.12.2015, súd preto priznal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému 1/ t.j. od 31.12.2015 do zaplatenia a iba vo výške 8,05% ročne, kde ide o zákonný úrok z omeškania v čase preukázateľného omeškania žalovaného 1/.
31. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Súd vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného 1, ktorý má príjem približne 700,- eur, náklady na bývanie v nájme spolu s elektrinou má 330,- eur, náklady na stravu má 300,- eur, má súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému 1/ a ručiteľke žalovanej 2/ splácať dlh v splátkach v nimi navrhnutej výške splátok a navrhnutej zročnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca je veriteľom, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, čo je súdu známe z rozhodovacej činnosti súdu, nemôže byť povolenie splátok pri dobrej platobnej disciplíne žalovaných ani na ujmu v majetkovej sfére žalobcu.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
35. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal úspech 58,66% v sume 593,20 eur, žalovaní mali úspech 41,34% v sume 418,- eur. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešnejší, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17,32%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).