Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-823-2014.pdf
PDF · 113.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/823/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: C. Ď. - H. J., ul. J. X, X., IČO: XX XXX XXX, zast. advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, Saratovská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: U. X. J. X. N., L. Č.. X, X., zast. advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského ul. č. 16, Bratislava, o zaplatenie 4.192,23 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 19. júna 2014 č.k. 7C 47/2004-562, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.306,58 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2001 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V časti istiny 1.886,65 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2001 do zaplatenia súd prvej inštancie konanie zastavil na základe čiastočného späťvzatia žaloby uznesením č.k. 7C 47/2004-419, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2013.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný vykonával do 31.7.2001 správu bytového domu na C. D.. X-XX P. X.. Ďalej zistil, že v Potvrdení o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv za obj. 0524, C. X,X,X,X,X,XX žalovaný potvrdil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov obj. 0524 uvedení v Prílohe č. 1 majú ku dňu ukončenia správy 31.7.2001 kladný zostatok vo výške 126.295,17 Sk a zaviazal sa túto sumu uhradiť na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov tohto objektu vedený u U. X. J. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Uznaním dlhu zo dňa 9.7.2001 žalovaný písomne uznal dlh podľa § 558 Obč. zák. titulom svojej povinnosti v súlade s § 16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravu domu, bytu a nebytového priestoru v dome previesť na FPÚO vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prehlásil, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. C. X-XX dlh ku dňu 31.12.2000 vo výške 640.850,48 Sk prevedie na účet zriadený Správcovským bratislavským družstvom ako mandatárom č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v splátke 400.000,- Sk k 31.7.2001 a v splátke 240.850,- Sk k 31.8.2001 s tým že tvorba a čerpanie FPÚO od 1.1.2001 do 30.7.2001 bude predmetom konečného vyúčtovania, ktoré správca spracuje do 31.10.2001. Zo znaleckého posudku znalkyne N.. Q. U. č. 3/2009 vyplynulo, že suma 640.850,48 Sk ku dňu 31.12.2000 uvádzaná v listine "uznanie dlhu" zo dňa 9.7.2001 nebola skutočnou finančnou hodnotou na bankovom účte objektu C. X - XX P. X., ale len účtovnou položkou, ktorá vyplýva z povinnosti účtovať vytváranie zdrojov na základe preddavkových
predpisov a nezohľadňuje nedoplatky vlastníkov a tiež že čiastka, ktorá mala byť predmetom finančného vysporiadania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu C. X-XX v Bratislave ku dňu 31.7.2001 uvedená v Potvrdení je chybná a nepresná. V znaleckom posudku č. 1/2011 znalkyňa N.. Q. U.Á. na podklade dodatočne doložených podkladov predbežne stanovila čiastku, ktorá mala byť predmetom finančného vysporiadania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu C. X - XX P. X. ku dňu 31.7.2001 na sumu 69.487,90 Sk ( 2.306,58 eur ). Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že bytový dom na C. X- XX P. X. mal otvorený svoj účet v O. X., H..U.. a naň mali vlastníci povinnosť uhrádzať preddavky od 28.2.2001. Dňa 31.7.2001 odišiel dom zo správy žalovaného k novému správcovi (pôvodnému žalobcovi), pričom až dňa 2.6.2002 dostali vlastníci bytov vyúčtovanie za rok 2000 a k 31.7.2001. Správcovské bratislavské družstvo (pôvodný žalobca) viedlo na základe mandátnej zmluvy žalovanému účtovníctvo a malo uskutočniť aj vyúčtovanie preddavkov za rok 2000 a rok 2001. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na obsah Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a U. X. J. (pôvodným žalobcom) dňa 15.2.2001. Súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že žalovaný nepreviedol na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na C.W. X-XX P. X. po otvorení samostatného účtu v O. X., H..U.. žiadne finančné prostriedky, ktoré sú majetkom vlastníkov bytov, pričom správu bytového domu vykonával do 31.7.2001 a v zmysle čl. VIII bodu 1 písm. c/ Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalovanými a vlastníkmi bytov na C. X-XX je správca povinný pri ukončení správy previesť ku dňu ukončenia správy zostatok na fonde G. na účet vlastníkov bytového domu.
3/ Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaný si nesplnil ku dňu skončenia správy svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z čl. VIII bodu 1 písm. c/ zmluvy o výkone správy vykonať vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv a nevyčerpané prostriedky v konkrétnej výške ním zisteného zostatku nepreviedol na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 1/2011) mala byť predmetom finančného vysporiadania fondu bytového domu na C. D.. X-XX ku dňu 31.7.2001 suma 69.487,90 Sk (2.306,58 eur). Ohľadom námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a procesnej spôsobilosti pôvodného žalobcu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie odvolacieho súdu č. k. 2Co 249/2004-66 a čl. IX bod 1 Zmluvy o výkone správy č. 5/2001 uzavretej medzi žalovaným a vlastníkmi bytov. Tak pôvodný žalobca ako aj aktuálny žalobca C.R. Ď. - H. J., ktorej vstup do konania bol pripustený namiesto pôvodného žalobcu, vykonáva správu predmetného bytového domu ako správca. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nevyvrátil domnienku existencie uznaného záväzku. Obranu žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako účelovú. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 9.7.2001 bol dlh písomne uznaný podľa § 558 Obč. zák. a preto je žalovaný povinný v súlade s §16 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravu domu, bytu a nebytového priestoru v dome previesť na fond prevádzky, údržby, a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov s tým, že predmetom sporu sa stala suma vyčíslená znalkyňou v znaleckom posudku vo výške 2.306,58 eur. Keďže žalobca preukázal znaleckým posudkom, že na účte fondu boli peňažné prostriedky, nastúpila dôkazná povinnosť žalovaného preukázať, či s týmito peňažnými prostriedkami nakladal v súlade so zákonom, resp. zmluvou. Žalovaný nepreukázal, že by v postavení správcu ku dňu skončenia správy splnil svoju povinnosť, teda že vykonal vyúčtovanie fondu a nevyčerpané prostriedky v konkrétnej výške zisteného zostatku previedol na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie akcentoval, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý v prejednávanom prípade spĺňa zákonné náležitosti, t.j. má písomnú formu, vyjadruje prísľub zaplatiť dlh a uvádza dôvod dlhu a jeho výšku. Písomné uznanie dlhu vystavené žalovaným, z ktorého právneho úkonu si žalobca odvodzuje svoj nárok, podľa súdu prvej inštancie spĺňa uvedené náležitosti a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu k okamihu tohto uznania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok vlastníkov bytov bol dostatočne preukázaný znaleckým posudkom a žaloba je preto dôvodná. K námietke premlčania uplatnenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa dozvedel o tom, že na úkor vlastníkov bytov bolo získané bezdôvodné obohatenia a kto ho získal najneskôr dňom vystavenia predmetného Potvrdenia o konečnom finančnom vyúčtovaní, teda dňa 15.3.2002. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 16.3.2002, pričom žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 2.9.2003, teda včas. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný neodviedol zostatok na fonde úmyselne, keďže si bol vedomý, akým spôsobom vedie účtovníctvo a preto sa predmetný nárok premlčuje v 10 -ročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa, keď k nemu došlo. Bolo na žalovanom, aby preukázal, resp. vyvrátil právnu domnienku existencie predmetného dlhu. Žalovaný však dôkazné bremeno neuniesol a nepredložil dôkaz, že vykonal vyúčtovanie fondu a nevyčerpané prostriedky previedol na účet vlastníkov bytov ku dňu ukončenie správy. S poukazom na tieto závery
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.306,58 eur. Keďže žalovaný bol povinný predmetný dlh uhradiť do 31.7.2001, do omeškania sa dostal dňom 1.8.2001 (čl. VIII bodu 1 písm. c/ Zmluvy o výkone správy). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.8.2001 do zaplatenia.
4/ O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietol, že žalobu podala neexistujúca osoba, teda nespôsobilý účastník konania. Závery súdu prvej inštancie sú podľa neho založené na nepravdivých tvrdeniach o údajnej existencii dlhu žalovaného ako údajného dlžníka a na tvrdeniach odporujúcich vykonanému dokazovaniu, že záväzok uznaný žalovaným 9.7.2001 ako dlžníkom nebol ani čiastočne uhradený do 31.8.2001, pričom v skutočnosti uznaný záväzok zanikol splnením v 2 splátkach dňa 27.7.2001 vo výške 400.000,- Sk (1. Splátka) a dňa 27.8.2001 vo výške 240.850,48 Sk (2. Splátka) ako to potvrdil na pojednávaní dňa 29.10.2007 N.. Č.. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný ako mandant s U. ako mandatárom podľa § 566 Obč. zák. a nasl. uzavreli dňa 15.2.2001 mandátnu zmluvu, ktorou U. v celom rozsahu namiesto žalovaného vykonávalo za odplatu správu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. D.. X-XX, vrátane povinnosti vyúčtovať pri skončení správy prostriedky K.. Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil, že U. vo februári 2001 vo vlastnom mene zriadilo účet v O. X., H..U.., na ktorý vlastníci až do skončenia správy žalovaným a kontinuálne aj potom poukazovali ich zálohové mesačné platby. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil aj v tom, že vychádzal z Potvrdenia o konečnom vyúčtovaní fondu prevádzky, údržby a opráv k 31.7.2001. Z časového hľadiska prvoinštančný súd ignoroval skutočnosť vyplývajúcu z čl. XI bod 2 MZ, že po 31.7.2001, keď žalovaný prestal vykonávať funkciu správcu bytového domu, žalobca prestal byť mandatárom a nebol po tomto dni oprávnený vystupovať v mene žalovaného ako mandanta pri vystavovaní Potvrdenia o konečnom vyúčtovaní K. zo dňa 15. 2. 2002 a Konečného vyúčtovania zo dňa 12. 3. 2003. Na tieto úkony žalobca po 31. 7. 2001 podľa čl. XI bodu 2 MZ nebol oprávnený, čo má za následok, že uvedené listiny sú právne neúčinné. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že nemal povinnosť, ani možnosť previesť zostatok prostriedkov K. novému správcovi, ktorý na svojom vlastnom účte zriadenom 28.2.2001 tieto prostriedky mal. Neobstojí nepodložený právny názor prvoinštančného súdu, že domnienku existencie uznaného dlhu žalovaný nevyvrátil, pretože tento záver odporuje zistenému skutkovému stavu tak, ako existoval k 31.12.2000, k 9.7.2001 a k 2.3.2003. Neobstojí ani právny názor súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný previesť zostatok na fonde opráv najneskôr do 31.7.2001, teda ku dňu skončenia správy podľa čl. VIII bodu 1 písm. c/ zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi a žalovaným. Zmluvu, na ktorú súd prvej inštancie odkazuje, nijako nešpecifikoval, nie je zrejmé, ktorým vlastníkom a kedy bola uzatvorená, takáto zmluva uzavretá všetkými vlastníkmi konajúcimi solidárne ako jedna zmluvná strana nebola v konaní podložená, neexistuje a preto aj údajná povinnosť kreovaná podľa citovaného ustanovenia zmluvy neexistuje a nie je možné požadovať jej splnenie. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že povinnosti končiaceho správcu uložené mu príslušným ustanovením bytového zákona majú prioritu pred spomínanou neadresnou zmluvou. Nevyčerpané prostriedky K. boli aj 31.7.2001 v dispozícií U. a preto žalovaný nemohol byť nositeľom ich prevodu novému správcovi, ktorým od 1. 8. 2001 bolo U., na účte ktorého nevyčerpané prostriedky boli aj po tomto dni. Žalovaný má za to, že predmetom sporu po právnej stránke je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák., ktoré sa premlčuje podľa § 107 Obč. zák., pričom U. ako nový správca minimálne od 1.8.2001 bol nositeľom informácie o tom, aký je stav prostriedkov K. a či je žalovaný ako bývalý správca dlžníkom vlastníkov, z ktorého dôvodu je uplatnený nárok premlčaný.
6/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že procesná spôsobilosť pôvodného žalobcu bola v konaní právoplatne vyriešená uznesením odvolacieho súdu č.k. 2Co 249/2004-66 z 27.10.2004 a právny názor v ňom vyslovený je záväzný aj v prejednávanej veci. Aktívna vecná legitimácia súčasného správcu vyplýva z § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok má žalobkyňa za to, že sám žalovaný v odvolaní uvádza, že prestal vykonávať správu bytového domu k 31.7.2001 a uznáva aj to, že do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil dôkaz, že vykonal vyúčtovanie. Skutočnosť, že žalovaný mal uzavretú mandátnu zmluvu z 15.2.2001 s U. neznamená, že právne prestal byť správcom bytového domu na C. D.. X-XX a že voči vlastníkom už nemal žiadne právne povinnosti. Ak teda žalovaný akceptuje, že do 31.7.2001 vykonával správu bytového domu, vzťahovali sa na neho všetky práva a povinnosti správcu zo zákona
a zmluvy o výkone správy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či subdodávateľsky zabezpečoval výkon správy domu prostredníctvom mandátnej zmluvy s SBD. V zmysle čl. VIII bodu 1 písm. c/ Zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na C. D.. X-XX bol správca ku dňu ukončenia správy povinný previesť zostatok na fonde G. (rezerva na opravu a údržby bytového fondu) na účet vlastníkov. Žalobkyňa má za to, že zmluvy o výkone správy, na základe ktorej vykonával žalovaný správu bytového domu, boli uzavreté platne a napokon žalovaný na ich základe aj reálne vykonával správu bytového domu do 31.7.2001. Žiadna zákonná požiadavka nebránila tomu, aby bola zmluva o výkone správe písomne vyhotovená na viacerých listinách s identickým obsahom pre jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby podpisy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako účastníkov zmluvy o výkone správy boli na tej istej listine. Pokiaľ žalovaný namieta, že zmluva o výkone správy neexistuje, takéto tvrdenie je účelové, keďže sám v konaní predložil súdu vyhotovenia tejto zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o výkone správy bola uzavretá vo viacerých písomných vyhotoveniach osobitne pre jednotlivých vlastníkov bytov v dome neznamená, že zmluva a výkone správy vôbec neexistuje. Povinnosť, ktorej sa žalobkyňa ako súčasný správca voči žalovanému domáha, treba kvalifikovať ako zmluvnú povinnosť, ktorá vyplýva z čl. VIII bod 1 písm. c/ zmluvy o výkone správy. Vzhľadom na uvedené nemôže byť dôvodná námietka premlčania, pretože na uplatnený nárok treba aplikovať ust. § 101 Obč. zák., podľa ktorého sa nárok premlčuje v 3 - ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ by sa uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. začala plynúť dňom 16.3.2002 tak, ako to vyslovil odvolací súd v rozsudku sp. zn. 6Co 722/2013 z 24.2.2014. Okamih nadobudnutia vedomosti oprávneného o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe povinného nemusí byť totožný s okamihom, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Obč. zák.) a zásadne môže nastať aj neskôr. Z obsahu spisu v prejednávanej veci možno vyvodiť, že vedomosť o rozsahu dlhu a o žalovanom ako dlžníkovi nadobudol pôvodný žalobca dňa 15.3.2002, t. j. v deň, keď bolo vystavené potvrdenie o konečnom finančnom vyúčtovaní fondu. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaný svoje tvrdenia o „domnelom dlhu, ktorý neexistoval a nemohol existovať“ a bol len „simulovaný“ nepreukázal. Potreba zisťovania výšky neprevedeného zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv znaleckým dokazovaním bola v danej veci spôsobená absenciou riadneho účtovníctva na strane žalovaného a absenciou riadnej správy žalovaného o svojej činnosti, ktorú mal žalovaný predložiť pri skončení výkonu správy najneskôr 31.7.2001. Povinnosť žalovaného vydať zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu pri skončení výkonu správy bola zmluvnou povinnosťou zakotvenou v čl. VIII bode 1 písm. c/ zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome.
7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
8/ Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o procesnej spôsobilosti žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu byť účastníkom tohto konania. V tomto smere poukazuje na už právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 2Co 249/04-66. K existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne odvolací súd dodáva, že od účinnosti novely zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004 Z. z. účinným od 1. júla 2004 je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že až do účinnosti zák. č. 367/2004 Z. z. (účinný od 1. júla 2004) správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. V prejednávanom prípade aktívna vecná legitimácia žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, vyplýva zo Zmluvy o výkone správy č. 5/2001 zo dňa 6.7.2001, konkrétne z čl. III ods. 4.4 písm. e/, f/ (č. l. 4-8).
9/ Súd prvej inštancie vyslovil právny záver, že domnienku existencie uznaného záväzku na podklade písomného Uznania dlhu podľa § 588 Obč. zák. žalovaný v konaní nevyvrátil a preto považuje túto skutočnosť za preukázanú. Pozornosti súdu prvej inštancie ale zrejme uniklo, že Uznanie dlhu zo dňa 9.7.2001 bolo vystavené za obdobie k 31.12.2000, pričom sumu, ktorá bola predmetom uznania (648.150,48 Sk) žalovaný v skutočnosti uhradil v dvoch splátkach vo výške 400.000 Sk (dňa 27.7.2001)
a vo výške 248.150,48 Sk (27.8.2001), čo napokon potvrdil aj právnych predchodca žalobkyne - U. na pojednávaní dňa 16.1.2006 (č. l. 77, čl. 115). Uvedená skutočnosť, t. j. úhrada uznaného dlhu žalovaným, nebola teda v konaní sporná. Dlh v uznanej výške 648.150,48 eur zanikol jeho splnením (§ 559 Obč. zák.). Predmetný uznávací prejav žalovaného zo dňa 9.7.2001 je preto vo vzťahu k uplatnenému nároku (pôvodne vyčíslenému na podklade Potvrdenia zo dňa 15.3.2002) bezpredmetný a právne bezvýznamný. Uznanie dlhu sa totiž týkalo zostatku G. ku dňu 31.12.2000. Vzhľadom na skutočnosť, že dlh, ktorý bol premetom uznania, zanikol jeho splnením, odvolací súd sa dôvodmi prípadnej neplatnosti uznávacieho prejavu namietanými v odvolaní už nezaoberal, keďže sa stali bezpredmetnými.
10/ Odvolací súd sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia listinného dôkazu označeného ako „Potvrdenie zo dňa 15.3.2002“ súdom prvej inštancie. Mandátna zmluva zo dňa 15.2.2001, ktorou žalovaný poveril právneho predchodcu žalobkyne U. k realizácii výkonu správy nehnuteľností a vedeniu účtovníctva, zanikla ku dňu 31.7.2001 ( súčasne so skončením výkonu správy žalovaného v bytového domu na C.W. X,X,X,X,X,XX, viď čl. XI bod 2 MZ na čl. 186 a nasl., resp. 510 a nasl. ), rovnako tak zaniklo k 31.7.2001 aj oprávnenie mandatára ( pôvodného žalobcu - SBD ) konať v mene mandanta ( žalovaného ) v súvislosti s výkonom správy predmetného bytového domu na podklade mandátnej zmluvy. Aj s ohľadom na práva a povinnosti mandatára definované v čl. III tejto mandátnej zmluvy a jeho oprávnenia vyplývajúce z čl. XI bod 2 zmluvy (viď č. l. 187 a nasl.) možno zhrnúť, že Potvrdenie vystavené U. dňa 15.3.2002 pôvodným žalobcom ako mandatárom v mene žalovaného, ktorého predmetom je „stav vzájomných záväzkov a pohľadávok k 31.7.2001“ (č. l. 82) je listinným dôkazom bez právneho významu k predmetu sporu. Akékoľvek prehlásenia, či potvrdenia vydané mandatárom po 31.7.2001 v mene mandanta (s výnimkou vykonania ročného vyúčtovania preddavkov v zmysle čl. XI bod 7 MZ ) totiž žalovaného nezaväzujú. Na takýto prejav vôle nemožno nazerať ako na uznanie dlhu žalovaným, ktorý by zakladal vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh vo výške 126.295,17 Sk reálne existoval. V prejednávanom prípade tak nebolo možné argumentovať ani ustanovením § 133 O.s.p. (aktuálne § 192 C.s.p.). V danej veci povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena v zmysle § 120 O.s.p. (§ 132 C.s.p.) zaťažuje žalobcu, ktorá skutočnosť bude významná aj pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania.
11/ Odvolací súd sa však nepovažuje za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného o neplatnosti zmlúv o výkone správy z dôvodu, že boli uzavreté osobitne s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Skutočnosť, že sa nejedná o jednu zmluvu, ale o súbor zmlúv s identickým obsahom osobitne uzavretých s jednotlivými vlastníkmi, nespôsobuje ich neplatnosť. Nejde totiž o výslovný rozpor so znením zákona č. 182/1993 Z.z. a najmä s jeho účelom. Neplatnosť zmluvy o výkone správy nespôsobila ani skutočnosť, že samotné vlastníctvo k bytu nadobudla druhá zmluvná strana až po jej uzavretí. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri zmene vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome nový vlastník pristupuje k zmluve o výkone správy svojim vyhlásením na príslušnej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, pričom právoplatným účastníkom zmluvy o výkone správy sa stáva až nadobudnutím účinnosti samotnej zmluvy o prevode bytu (§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 182/1993 Z.z.). Momentu vzniku vlastníctva k bytu predchádza moment uzavretia zmluvy o výkone správy. Nesporné je aj to, že žalovaný na podklade týchto zmlúv reálne vykonával správu bytového domu až do 31.7.2001, t.j. vykonával všetky činnosti spojené so správou bytového domu a za výkon správy poberal od všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvne dojednanú odmenu.
12/ V čl. IX ods. 1 tejto zmluvy č. S-0524/007/022/97 (čl. 471 a nasl.) sa žalovaný ako správca zaviazal, že pri ukončení správy a/ odovzdá vlastníkom do 15 dní odo dňa ukončenia správy všetku projektovú a písomnú dokumentáciu od príslušného objektu, b/ do 31.5. nasledujúceho roku vykoná vyúčtovanie za predchádzajúce obdobie, c/ ku dňu ukončenia správy prevedie zostatok na fonde G. na účet vlastníkov. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný mal právnu povinnosť vyplývajúcu z jednotlivých zmlúv o výkone správy previesť ku dňu ukončenia správy (31.7.2001) zostatok G. na účet vlastníkov (v prejednávanom prípade ide o účet zriadený novým správcom č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v O. X., H..U..). Výšku sumy, ktorá mala byť predmetom finančného vysporiadania fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu Ožvoldíkova 1-11 ku dňu 31.7.2001, určila súdna znalkyňa v odbore ekonómia a manažment N.. Q. U. v znaleckom posudku č. 3/2009 v spojení s jeho dodatkom č. 1/2011. Znalkyňa stanovila túto sumu na 69.487,90 Sk, t.j. 2.306,58 eur. Žalovaný odborné závery znalkyne uvedené v posudku nevyvrátil. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súdna znalkyňa N.. Q. U. sa so všetkými
námietkami žalovaného k znaleckému posudku č. 1/2011 vysporiadala v jej odbornom vyjadrení zo dňa 24.3.2014 (č. l. 430 - 433).
13/ K námietke premlčania odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o jej nedôvodnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1,2 Obč. zák., pretože z pohľadu právneho posúdenia prejednávanej veci nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prejednávanom prípade je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle §101 Obč. zák. Žalovaný je totiž povinný plniť na základe právnej povinnosti vyplývajúcej mu z jednotlivých zmlúv o výkone správy uzatvorených s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. X-XX. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 2.9.2003, všeobecná trojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 1.8.2001 a uplynula dňom 1.8.2004. Z toho je zrejmé, že žalobca podal žalobu včas - pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný sa vo vzťahu k uplatnenému nároku nemôže účinne brániť existenciou mandátnej zmluvy, pretože ako správne uviedla žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, ide o právny vzťah výlučne medzi žalovaným ako mandantom a pôvodným žalobcom ako mandatárom, ktorý žalovaného nezbavuje jeho zákonných a zmluvných povinností k vlastníkom bytov a nebytových priestorov ku dňu skončenia správy bytového domu na C. D.. X-XX.
14/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
15/ V trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).