Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné, Lazaretská 24, 811 07 Bratislava, IČO: 31 695 426, zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s.r.o., proti žalovanej: Z.. O. K., bytom O. D. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.04.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť predniesť na najbližšom rokovaní Mestského zastupiteľstva Mesta Humenné nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie s textom: „Ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes, a.s. Humenné za to, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 31.10.2013 som uviedla na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktorými som neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes, a.s., Humenné. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

Uznesením č.k. 6C/23/2014-148 zo dňa 21.11.2016 tunajší súd pripustil rozšírenie žalobného petitu o tento nasledujúci výrok: ,,Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000,- eur počnúc dňom nasledujúcim po dni, ktorým uplynie lehota 3 dní na plnenie sumy 3 000,- eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia.“

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá bola založená v roku 1994 zaoberajúcou sa najmä výrobou energií a ich dodávkou spoločnostiam pôsobiacim v Priemyselnom parku Chemes a obyvateľom Mesta Humenné. Patrí k stredne veľkým zamestnávateľom a v súčasnosti zamestnáva približne 250 zamestnancov. V Priemyselnom parku Chemes pôsobí 5 zahraničných a viac ako 30 domácich menších obchodných spoločností, ktoré od žalobcu odoberajú energie, pričom ide najmä o dodávky tepla elektrickej energie, chladeného vzduchu a dusíka. S partnermi v Priemyselnom parku Chemes má žalobca vybudované dlhodobé vzťahy a spoluprácu. Plní si svoje záväzky voči štátu, Mestu Humenné a iným orgánom verejnej moci v stanovených zákonných lehotách. Vzhľadom na dlhodobé vzťahy a plnenie záväzkov zo strany žalobcu, žalobca požíva u svojich obchodných partnerov

ako aj obyvateľov Mesta Humenné dobrú povesť. Žalobca je jedným zo spoločníkov Humenskej energetickej spoločnosti.

Žalovaná bola, resp. je poslankyňou Národnej rady SR vo funkčnom období 2006 - 2010 a 2010 - 2014 a zároveň je primátorkou Mesta Humenné.

Žalovaná sa na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Humenné dňa 31.10.2013 vyjadrila na adresu žalobcu, a to zjavne bez predchádzajúceho overenia faktov, že v Priemyselnom parku Chemes „končia firmy pre zlé podmienky“. Toto vyjadrenie považuje žalobca za najzávažnejšie spomedzi všetkých jej výrokov, nakoľko sa nezakladá na pravde, pretože žiadna zo spoločností, ktoré doposiaľ opustili Priemyselný park tak neurobili z dôvodu nevýhodných podmienok.

Okrem uvedeného vyjadrenia žalovaná uviedla nasledovné nepravdivé a pravdu skresľujúce tvrdenia a neoprávnenú kritiku, ktoré je potrebné posúdiť v celkovom kontexte jej prejavu:

- reakcia na vystúpenie poslancov k správe nezávislého odborného experta a situácii s teplom: „tak sa zosúlaď so svojimi s Chemesu“.... „nič sa nestavia, tak prečo firma Chemes do dnešného dňa, ak vie, že to je najlepšie riešenie, neinvestovala“... „tak potom aj Chemes klame, alebo aj Chemes si objednáva“... „že teraz ste zainteresovaný s niekým iným, tak asi niekomu inému teraz držíte palce“... „a to kto vypracoval, firma Chemes?“

- reakcia na vystúpenie poslancov ohľadom otvoreného listu žalobcu: „viete, čo sa píše v liste od Chemesu?, vy ani nečítate, čo napísal váš partner, u ktorého pracujete?“... „on nepracuje v Chemese (pozn. iného poslanca)... (pokračovanie žalovanej) „robí pre firmu Energobyt, ktorá robí opravy pre firmu HES, kde má Chemes väčšinový podiel“,

- reakcia žalovanej na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a Mestom Humenné: „kto takúto zmluvu podpísal, bola to ekonomická sabotáž na občanov Mesta Humenné“

- vyjadrenie žalovanej k prebiehajúcemu sporu medzi účastníkmi: „a ešte niečo poviem, keď som si dovolila povedať niečo o firme Chemes, tak ma zažaloval p. Molnár o 200 000,- eur 2 mesiace pred voľbami, aby mi nahnal strach, prehral so mnou prvostupňový súd, firma Chemes... ak príde spor od nového roku tak bude vyfabulovaný pred voľbami firmou Chemes“

- „ja sa pýtam, prečo Chemes od roku 2013 nepodal ešte ani papier na mestský úrad.“

Z vyjadrenia žalovanej a z celkového kontextu jej prejavu vyplynulo, že žalovaný sa nekalým spôsobom obohacuje na úkor obyvateľov a firiem v Meste Humenné vysokými cena tepla a nedodržiava koncepciu Mesta Humenné v oblasti tepelnej energetiky. Uvedené nepravdivé informácie a hodnotenia vyvolali a sú spôsobilo vyvolať v adresátoch, verejnosti a obchodných partnerov žalobcu dojem, že u žalobcu sú nevhodné podmienky na podnikanie, čo môže odradiť potenciálnych investorov a obchodných partnerov, resp. pre existujúcich zmluvných partnerov od pôsobenia v Priemyselnom parku Chemes. Z celkového kontextu vyjadrenia žalovanej na adresu žalobcu o hodnotení podmienok v Priemyselnom parku, ktoré vykreslila ako nedostatočné ani ideálne na príjem investorov, vyplýva jej negatívny postoj vo vzťahu k žalobcovi s cieľom jeho diskreditácie a poškodenia dobrej povesti. Žalovaná sa dopustila opakovaného zásahu do dobrej povesti žalobcu, čoho dôkazom je aj konanie na ochranu dobrej povesti proti žalovanej vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 5C/183/2010.

Neoprávneným zásahom do dobrej povesti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby v zmysle § 19b Občianskeho zákonníka. Subjektívna stránka pôvodcu zásahu pritom nie je rozhodujúca, preto nie je rozhodujúce zaoberať sa vedomosťou žalovanej o nepravdivosti tvrdení alebo tým, či konala v úmysle ohroziť zákonom chránenú dobrú povesť žalobcu. Občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do dobrej povesti sú založené na objektívnom princípe s tým, že musí byť splnená podmienky neoprávnenosti. Do dobrej povesti je možné zasiahnuť nielen prezentáciou nepravdivých tvrdení, ale aj neprípustným rozširovaním neprimeraných hodnotiacich úsudkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neoprávnená kritika, či hodnotenie, ktorých sú prekročené medze kritiky, či hodnotenia vecného (t.j. opierajúce sa o nepravdivé skutočností a z nich vyplývajúce závery, ktoré túto skutočnosť odôvodňujú) a ktoré nie sú primerané obsahom a formou sú plne spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práv právnickej osoby. Čo sa týka formy kritiky/hodnotenia, nie je správne ich posudzovať izolovane od obsahu hodnotiaceho útvaru, ale z hľadiska primeranosti kritiky/hodnotenia a ich cieľov. Prípadný hodnotiaci, či kritický úsudok žalovanej je potrebné skúmať ako celok a nepostačuje posúdiť len to, či z jednotlivých výrokov sú nepravdivé iba jednotlivé úseky, vety alebo slová. Preto u verbálnych

prejavov je potrebné skúmať nielen ich doslovný záznam, ale aj výklad vnútorného zmyslu a účelu prednesených slov.

Z vyššie uvedených výrokov uvedených v tomto žalobnom návrhu vyplýva, že okrem toho, že žalobkyňa vo svojom prejave použila objektívne nepravdivé údaje, zároveň sa aj vyjadrovala a hodnotila žalobcu a jeho spôsobilosť na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom vychádzala z objektívne nepravdivých údajov. Na základe uvedeného považuje konanie žalovanej za protiprávne a zasahujúce do práva na dobrú povesť žalobcu z dôvodu použitia nepravdivých údajov, resp. neprimeraných hodnotiacich úsudkov na verejnosti, ktoré zasiahli a sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

Žalobkyňa je poslankyňou Národnej rady SR a primátorkou Mesta Humenné. Takéto postavenie osoby vyjadrujúcej sa k inej právnickej osobe - podnikateľovi, zvyšuje podľa názoru žalobcu intenzitu rizika zásahu do dobrej povesti. Posudzovanie podnikateľa na verejnom fóre v každom prípade posudzujú obchodní partneri a obyvatelia mesta s oveľa väčšou intenzitou a na takéto prejavy reagujú obzvlášť citlivo, pokiaľ ide o hodnotenie daného podnikateľa a jeho povesti. Verejnosť je v takýchto prípadoch náchylná veriť predneseným výrokom bez potreby kontroly pravdivosti a primeranosti zverejnených informácii. Vzhľadom na uvedené poukázal, že žalovaná sa vyjadrovala v rámci výkonu svojho postavenia ako verejne známej osoby žalobcovi a to v negatívnom význame a poskytovala nepravdivé údaje a neprimeranú kritiku.

Z hľadiska závažnosti nemajetkovej ujmy je potrebné posudzovať aj status žalobcu z hľadiska jeho správania sa v prostredí, v ktorom pôsobí, a na ktoré môže mať uvedenie nepravdivých údajov vplyv. Z tohto hľadiska tak ako už bolo uvedené v žalobe žalobca požíval v obchodných kruhoch dobrú povesť, vo vzťahu k jeho obchodným partnerom je jeho správanie rešpektované, plní si všetky svoje zákonné povinností a vo vzťahu k mestu, resp. k jeho obyvateľom má žalobca viacero aktivít, ktorými napomáha rozvoju mesta. Z uvedeného vyplýva, že vyššie uvedený zásah smeroval voči právnickej osobe rešpektovanej vo svojom okolí, u ktorej neoprávnené zásahy môžu vyvolávať citeľnú negatívnu zmenu.

Aj na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že charakter a okolností, za ktorých došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu jednoznačne svedčia o značnej intenzite zásahu. To, že k zverejneniu informácie došlo na zasadnutí mestského zastupiteľstva zo strany ústavného a verejného činiteľa, podľa jeho názoru jednoznačne muselo smerovať k poškodeniu dobrej povesti. Žalovanej muselo byť zrejmé, že ak poskytne nepravdivé údaje a negatívne hodnotenie na taktom fóre, bude o tejto skutočnosti informované v podstate celé mesto aj obchodní partneri žalobcu. Taktiež to, že zápisnice z mestského zastupiteľstva sa zverejňujú na stránke mesta je dôkazom toho, že o uvedených tvrdeniach sa mohli dozvedieť aj potenciálni investori a existujúci obchodní partneri, ktorí si prirodzene obstarávajú informácie o prostredí, kam smerujú ich investície alebo obchodné aktivity. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že o vyššie uvedené výroky žalovanej sa vždy zaujímajú aj média, ktoré tak napomôžu zverejneniu uvedených výrokov v miestnom aj celoslovenskom rozsahu. Treba tiež poukázať na porušenie princípu rovnosti zbraní tým, že žalovaná využila svoje postavenie poslankyne na fóre, na ktorom nemal žalobca rovnocenné postavenie, a teda sa nemôže adekvátne a rovnocenne brániť voči jej útokom.

Neoprávnený zásah do dobrej povesti je potrebné posudzovať tiež z pohľadu následného správania sa žalovanej. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že jej následné správanie nesmerovalo k oprave svojich výrokov a k ospravedlneniu, ktorým by dala signál verejnosti o tom, že došlo k poskytnutiu nesprávnych informácii.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to písomnými vyjadreniami strán sporu, zvukovým záznamom zo zasadnutia mestského zastupiteľstva, článkami v internetu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2015 uviedol, že žiada o rozšírenie žaloby, a to z toho dôvodu, že podľa ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby možno okrem iného domáhať tiež primeraného zadosťučinenia,

ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Nakoľko z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe vyplýva, že došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu, ktorý nemožno zmierniť iba formou ospravedlnenia, žalobca si týmto uplatňuje primerané zadosťučinenie v peniazoch. V tejto súvislosti podotýka, že priznanie peňažnej satisfakcie naplniť aj preventívnu sankčnú funkciu, t.j. má byť pre žalovaného odradzujúce, aby v budúcnosti nedochádzalo k obdobnému protiprávnemu konaniu. Preto je podľa jeho názoru potrebné, aby výška zadosťučinenia v peniazoch reflektovala prevenčnú funkciu tohto ochranného prostriedku a zároveň zohľadnila aj majetkový status žalovaného tak, aby prevenčná a sankčná funkcia zadosťučinenia mala primeraný vplyv na jej budúce správanie. Je presvedčený, že majetkový status žalovanej možno označiť ako nadštandardný, a to vzhľadom na jej príjmy plynúce z dlhoročného vykonávania funkcie poslancov v Národnej rade SR a funkcie primátora Mesta Humenné. Podľa jeho názoru sú pre rozšírenie žaloby splnené všetky procesné podmienky, nakoľko pôvodne uplatnený nárok ako aj týmto návrhom rozšírený nárok vychádza z rovnakého skutkového stavu, pričom výsledky doterajšieho konania sú spôsobilým podkladom aj o rozšírenie časti žalobného petitu.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2016 uviedla, že žalobu žalobcu, ktorou sa domáha ochrany dobrej povesti právnickej osoby považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Nie je pravdou, že sa žalovaná dopustila takého konania voči žalobcovi, ktorým by došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti a výšku požadovaného finančného zadosťučinenia považuje za absolútne neprimeranú, keďže má za to, že k žiadnej ujme na dobrej povesti žalobcu nemohlo dôjsť a ani nedošlo. Čo sa týka požadovaného zadosťučinenia v peniazoch žalovaná trvá primárne na tom, že žalobcom tvrdené skutočností nezakladajú nárok na zadosťučinenie v peniazoch. Žiaden so žalobcom namietaných výrokov žalovaného nie je spôsobilý neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Nakoľko žalovaná nekonala neoprávnene, ale postupovala v súlade so štandardom ochrany slobody prejavu a práva na informácie neprináleží žalobcovi ani náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto smere poukázala na judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1385/2006 zo dňa 18.03.2008. Účelom náhrady nemajetkovej ujmy je reparácia objektívne existujúcej a nie nejakej fiktívnej ujmy. Údajná ujma, ktorú žalobca sporadicky opisuje v návrhu je hypotetická, nie je zrejmá, či vôbec nastala. Má za to, že žalobca doposiaľ nepreukázal jednak vznik akejkoľvek ujmy a jednak príčinnú súvislosť medzi výrokmi žalovanej a vzniku ujmy na jeho dobrej povesti. Nejako totiž nepodložil, či v súvislosti s údajným poškodením svojej dobrej povesti mal napr. menej objednávok, alebo či niekto odstúpil od už zadanej objednávky a v súvislosti s tým vykázal žalobca menší obrat, resp. zisk atď. Vzhľadom na uvedené uviedla, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2016 uviedol, že s právnou argumentáciou žalovanej, podľa ktorej nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti sa nestotožňuje. Rovnako nesúhlasí ani s tvrdením, že mu neprináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná postavila svoju procesnú obranu na tom základe, že žalobca nepreukázal vznik ujmy a túto skutočnosť nijako nepodložil. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa stabilizovanej judikatúry a dlhodobo akceptovanej právnej doktríny sa na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti nevyžaduje vyvolanie negatívnych následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo obnoviť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. bol spôsobilý tieto negatívne následky privodiť, nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie. V zásade je nepochybné, že k neoprávneným zásahom dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerane hodnotiace prednesené zásahy a sú prednesené verejne. Ak sa prednesené výroky dostanú na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je tu daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby. Je pritom bezvýznamné, že k neoprávnenému zásahu došlo nedbalým prevzatím informácii a k ich následnému rozširovaniu.

Základným predpokladom poskytnutia ochrany dobrej povesti právnickej osoby je teda neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať, t.j. nevyžaduje sa reálne vyvolanie následkov zásahu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/113/2009 zo dňa 31.01.2011, na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/212/2007 zo dňa 23.09.2007.

Na vznik právnych následkov uvedených v § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa teda nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu. Požiadavka, aby podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej povesti bolo vyvolanie následkov, by znamenala povinnosť súdu zisťovať tieto následky, čo by pri abstraktnosti a subjektívnom ponímaní kategórie dobrej povesti mohlo byť v rozpore s cieľom právnej

úpravy ochrany dobrej povesti právnických osôb. Navyše zisťovanie týchto následkov by bolo objektívne nemožné, nakoľko dotknutý subjekt sa o nich nemusí včas alebo vôbec dozvedieť. Z uvedeného vyplýva, že nie je nevyhnutné dokazovať, že dobrá povesť bola skutočne poškodená, ale k úspešnému uplatneniu práva na ochranu dobrej povesti postačuje zistenie, že zásah bol objektívne narušiť alebo ohroziť právo na ochranu dobrej povesti, teda nevyžaduje sa vyvolanie reálneho následku. Tento záver má svoje logické opodstatnenie vzhľadom na abstraktnosť a nemateriálnu povahu dobrej povesti, ktorú nie je objektívne možné vyjadriť v zhmotnenej podobe a následne určiť reálny následok. V tomto sa v podstate nemajetková ujma odlišuje do majetkovej ujmy. Z hľadiska právnej úpravy sa posudzuje neoprávnený zásah v kontexte jeho objektívnej spôsobilosti t.j. možnosti privodiť nemajetkovú ujmu a nie z pohľadu reálneho vzniku ujmy.

Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do dobrej povesti sa nevyžaduje na strane pôvodcu zásahu zavinenie, a to ani úmyselné, ani nedbanlivostné. Z právneho hľadiska pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti postačuje objektívna spôsobilosť privodiť ujmu t.j. škodlivý následok v podobe porušenia práv na ochranu dobrej povesti, podstatný je stav ohrozenia dobrej povesti.

Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. Tzn. že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je ako politik osobou verejného záujmu, ktorej vyjadrenia sú vnímané dôslednejšie ako vyjadrenia bežného občana a žalobca je súkromno-právnym subjektom, je toho názoru, že v danom prípade je potrebné uprednostniť právo na ochranu dobrej povesti žalobcu pred neoprávneným výkonom slobody prejavu žalovanej. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že vyjadrenia žalovanej boli nepravdivé a neprimerané, pritom intenzita zásahu bola znásobená ich verejným prednesom na pôde mestského zastupiteľstva, ktoré bolo následne odvysielané aj v Humenskej televízii, ktorá pravidelne natáča rokovania mestského zastupiteľstva. Žalovanou verejne uvádzané informácie o osobe žalobcu je negatívnym zásahom difamačnej povahy, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivým spôsobom vplývať na vnímanie tohto subjektu spoločnosti. Citované výroky môžu mať vplyv na rozhodovanie obchodných partnerov zamestnancov a iných subjektov o tom, či budú naďalej spolupracovať alebo nadviažu spoluprácu so žalobcom a sú spôsobilé odradiť potenciálnych obchodných partnerov. Takéto nepravdivé vyjadrenia a neprimerane hodnotiace úsudky predstavujú neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, pretože sa nezakladajú na pravde a majú difamačný charakter, sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu. Predmetným konaním žalovanej bola konkrétne ohrozená a narušená dôveryhodnosť, poctivosť, spoľahlivosť, solventnosť, vážnosť a slušnosť žalobcu v očiach tretích osôb, s ktorými žalobca prichádza alebo môže prísť do obchodného, resp. iného kontaktu. Uvedené neoprávnené zásahy poškodzujú dobrú povesť žalobcu najmä v obchodnej sfére, nakoľko sú spôsobilé vyvolať u spolupracujúcich ako potenciálnych obchodných partnerov dojem, že žalobca využíva vo svojom konaní a obchodnom styku nekalé a nečestné praktiky, čo môže odradiť potenciálnych a existujúcich partnerov od obchodnej, prípadne inej spolupráce so žalobcom. Rovnako tieto výroky sú spôsobilé vyvolať dojem, že žalobca sa nachádza v nepriaznivej hospodárskej situácii a následne vyplývať na mienku a vzťahy žalobcu s tretími osobami ako aj jeho obchodné aktivity.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 6.2.2018 uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť, že v pojmom Priemyselný park Chemes sa označuje ohraničený priestor tvorený predovšetkým súborom nehnuteľností, v ktorom pôsobia viaceré spoločností najmä výrobného charakteru. Označenie Priemyselný park Chemes je teda faktickým označením pre areál tvorený nehnuteľnosťami, v rámci ktorého vykonávajú činnosť rôzne spoločnosti zaoberajúce sa prevažne činnosťami oblasti výroby. Z toho vyplýva, že žalovaná vo svojom výroku nemierila na obchodnú spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o., ale na podmienky v Priemyselnom parku Chemes vo význame určitého miesta. Vyplýva to z celkového kontextu jej prejavu v mestskom zastupiteľstve ako aj z použitej formulácie, že v Priemyselnom parku Chemes končia firmy pre zlé podmienky. Ak by sa mal výrok žalovanej týkať výlučne spoločnosti Priemyslený park Chemes, s.r.o. správnou by bola formulácia typu napr. v Priemyselnom

parku Chemes, ktorý prevádzkuje spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. Z hľadiska významu použitých slov v slovnom spojení v Priemyselnom parku Chemes znamená, že toto slovné spojenie vyjadruje určitý priestor a nie obchodnú spoločnosť. Logicky z toho vyplýva, že v určitej spoločnosti nemôžu končiť firmy pre zlé podmienky, ale môžu končiť pre zlé podmienky v priemyselnom parku, ktorý prevádzkuje táto spoločnosť. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že historicky a dlhodobo je prevádzkovateľom Priemyselného parku Chemes žalobca t.j. spoločnosť Chemes, a.s., Humenné, a to od roku 1994, nakoľko žalobca je poskytovateľom služieb v Priemyselnom parku Chemes ako napr. prenájom budov a pozemkov, výroba energií, bezpečnosť objektu a pod. Naproti tomu obchodná spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. podniká pod týmto obchodným menom iba od roku 2010, t.j. 8 rokov po vzniku Priemyselného parku Chemes a nikdy nepôsobil ako prevádzkovateľ Priemyselného parku Chemes.

To, že Priemyselný park Chemes je prevádzkovaný žalobcom a že takto to vnímajú aj tretie osoby, že s pojmom Priemyselný park Chemes si spájajú žalobcu vyplýva navonok okrem vyššie uvedeného aj z internetovej stránky žalobcu, označenie areálu Priemyselného parku na jeho vstupe, štatútu Priemyselného parku Chemes vydaného žalobcom, z medializovaných správ, ďalej z toho, že žalobca vystupuje v úverových vzťahoch, ktoré sa týkajú Priemyselného parku, je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí zabezpečujú poskytovanie služieb v Priemyselnom parku, je držiteľom potrebných povolení a licencií. Z uvedeného je zrejmé a nepochybné, že v očiach tretích osôb je predmetné vyjadrenie žalovanej vnímané v súvislosti so žalobcom, ktorý má v obchodnom mene názov Chemes. Navyše obe spomínané spoločností majú v názve slovo Chemes, preto u tretích subjektov môže dôjsť k vnímaniu týchto spoločností vzhľadom na túto prepojenosť oboch spoločností, a teda poškodeniu resp. ohrozeniu dobre povesti oboch spoločností vrátane žalobcu.

V závere uviedol, že si zároveň uplatňuje v zmysle § 256 ods. 2 náhradu tzv. separátnych trov za účasť na pojednávaní dňa 24.1.2018, ktoré bolo zmarené neospravedlnenou neúčasťou žalovanej.

9. Z pripojeného výpisu z internetovej stránky denníka Plus 7 dní zo dňa 30.8.2017 vyplýva, že je tam zverejnený článok Na východe to vrie. Dve veľké firmy sa hádajú, hovorí sa o šikane aj o kradnutí elektriny. Z tohto článku ďalej vyplýva, že mesto vstupuje do sporu súkromných spoločností kvôli uspokojeniu situácie a zachovaniu zamestnanosti. V súkromnom Priemyselnom parku v Humennom to opäť vrie. Majitelia tvrdia, že jeden z nájomcov je čiernym odberateľom, ten zas tvrdí, že prenajímateľ ich šikanuje a diskriminuje. Reč je o spoločnosti Chemes - majiteľovi Priemyselného parku a nájomníkovi firme Nexis Fibers. Práve Nexis požiadal mesto, aby zasiahlo a pomohlo pri riešení situácie. V júli 2017 Priemyselný park Chemes úplne zablokoval vstup do areálu všetkým motorovým vozidlám firmy Nexis, ako aj zmluvnému dodávateľovi logistických služieb, ktorý zabezpečuje pohotovostnú službu pri poruchách a haváriách pri nepretržitej prevádzke strojov. Pri pokusoch o vstup do areálu Priemyselného parku bola viackrát privolaná policajná hliadka, ale situácia sa nezlepšila.

Zo Štatútu Priemyselného parku Chemes vyplýva, že tento predstavuje súbor pravidiel uplatňovaných v priestoroch Priemyselného parku Chemes.

Z internetovej stránky spoločnosti Chemes, a.s. vyplýva, že rozhodujúce postavenie v spoločnosti má predovšetkým výroba energií. Reprezentuje ju výroba tepla, chladu, elektrickej energie, stlačeného vzduchu, dusíka, vodíka rovnako ako aj výroba dekarbonizovanej a demineralizovanej vody. Chemes je rozhodujúcim výrobcom a dodávateľom tepelnej energie pre potreby obyvateľstva ako aj pre spoločností v Priemyselnom parku Chemes. Druhou aktivitou spoločnosti je prevádzka, spravovanie a ponuka služieb v Priemyselnom parku Chemes. Ide najmä o činnosti súvisiace s prenájom budov, plôch a ich údržby ako aj služieb podporujúcich zvyšovanie výkonnosti a úspešnosti spoločnosti umiestnených v Priemyselnom parku Chemes.

Z ďalšieho záznamu z internetovej stránky spoločnosti Chemes vyplýva, že poskytovať zákazníkom v Priemyselnom parku Chemes a mimo neho komplexnú konkurencie schopnú dodávku energetických médií a služieb podporujúcich ich podnikateľskú činnosť, rozvíjať prosperujúce kapitálové účasti a zabezpečovať dodávku tepla pre Mesto Humenné. To všetko pri trvale sa znižujúcom nepriaznivom vplyve na životné prostredie a zabezpečovanie životných a sociálnych istôt našich zamestnancov.

Z ďalšej internetovej stránky spoločnosti Chemes rozsah činností vyplýva, že predmetom činnosti je prenájom budov a pozemkov v Priemyselnom parku Chemes, chemické a biologické čistenie odpadových vôd, služby v oblasti hardvéru, softvéru a internetu, požiarna ochrana, ochrana majetku strážnou službou, údržba budov a komunikácii, inžinierska činnosť a realizácia investičnej výstavby, činnosti v oblasti hygieny a bezpečnosti práce, činnosti v oblasti ochrany životného prostredia, revízie, vyhradených technických zariadení, údržba zelene a estetizácie prostredia.

Z článku zverejneného na internetovej stránke zo dňa 01.02.2018 vyplýva, že spoločnosť Chemes, a.s. Humenné patrí medzi popredné podniky v oblasti energetiky na Slovensku. Nosným výrobným programom spoločnosti je energetická produkcia, ktorá predstavuje až 89 celkových tržieb. Zvyšnú časť tvorí poskytovanie rôznych druhov služieb od správy nehnuteľností až po služby pre zamestnancov. Hlavnými zákazníkmi spoločnosti sú firmy v rámci Priemyselného parku Chemes a Mesto Humenné. Od roku 1996 spoločnosť uplatňuje systém riadenia kvality. Spoločnosť je aktívna aj v oblasti charitatívnej a humanitnej činnosti.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2018 uviedol, že navrhuje, aby súd do konania pripustil ďalšie subjekty, a to Priemyselný park Chemes, s.r.o. a spoločnosť Humenská energetická spoločnosť, s.r.o. Uviedol, že napriek návrhu na pripustenie ďalšieho subjektu do konania je toho názoru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože z kontextu prejavu žalovanej na mestskom zastupiteľstve vyplýva, že tieto výroky sa týkali žalobcu, a to najmä z nasledovných dôvodov: predmetom rokovania zastupiteľstva bola oblasť energetiky, a to výroba tepla, výrobcom tepla je žalobca, nie Priemyselný park Chemes, s.r.o., prevádzkovateľom Priemyselného parku Chemes je niekoľko desiatok rokov žalobca, ktorý je výrobcom a dodávateľom všetkých energií v Priemyselnom parku, zabezpečuje ochranu a bezpečnosť Priemyselného park a všetky súvisiace činnosti s prevádzkovaním Priemyselného parku. Na základe týchto skutočností, ku ktorým sa bližšie už vyjadrili je toho názoru, že z predmetného prejavu žalovanej je navonok zrejmé, resp. tento prejav vzbudzuje navonok dojem, že sa týka žalobcu a je teda objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Z uvedeného je možné dôvodne vyvodiť aj ten záver, že aktívne vecne legitimovaný je tak žalobca ako aj Priemyselný park Chemes, s.r.o., pretože v názve oboch spoločností je označenie Chemes. V ďalšom uviedol, že je toho názoru, že časť prejavu žalovanej sa dotýka žalobcu aj pokiaľ sa jedná o výrok ohľadom uzatvorenia zmluvy s Humenskou energetickou spoločnosťou, a to z toho dôvodu, že práve v súvislosti s touto zmluvou spomenula žalovaná tiež žalobcu, t.j. navonok bolo jej vyjadrenie objektívne spôsobilé vyvolať dojem, že na ekonomickej sabotáži participovali všetky uvedené subjekty, ktoré boli spomínané vo vzájomných súvislostiach ako to vyplýva z kontextu celého prejavu.

11. Na pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 bo prehraný zvukový záznam zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 31.10.2013 a to jednotlivé časti obsahujúce výroky prednesené žalovanou, ktorými malo byť zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu.

Pokiaľ sa jedná o prvý výrok : ,, „končia firmy pre zlé podmienky“, právny zástupca žalobcu uviedol, že do spisu doložil aj písomné vyjadrenie, v ktorom poukazuje na to, že Priemyselný park, ktorý je vo vnútri spoločnosti Chemes, je podľa jeho názoru aj v rámci občanov Mesta Humenné chápaný tak, že keď sa spomína, tak sa jedná o priestory, ktoré patria Chemesu, ktoré on vedie ako Priemyselný park Chemes, kde k tomu preukázal alebo predložil aj listinné dôkazy. Právny zástupca žalovanej uviedol, že samotný žalobca nepreukázal, že tento výrok by sa mal týkať práve jeho.

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: „Potvrdilo to URSO. Veď odkiaľ brali tie materiály? No z URSA. Je tu napísané, vzhľadom na klesajúci spotrebu a výrobu tepla v areály Chemes a enturovanú výkupnú cenu elektriny, zvyšujú sa ekonomické oprávnené náklady na výroku a tepla a tým aj jeho cena na obyvateľa. Áno firma Chemes je spojená s Priemyselným parkom, vieme, že tam končia firmy, končia, končia tam firmy, a to väčšinou pre zlé podmienky“.

Pokiaľ sa jedná o druhý výrok: „tak sa zosúlaď so svojimi z Chemesu“.... „nič sa nestavia, tak prečo firma Chemes do dnešného dňa, ak vie, že to je najlepšie riešenie, neinvestovala“... „tak potom aj Chemes klame, alebo aj Chemes si objednáva“... „že teraz ste zainteresovaný s niekým iným, tak asi niekomu inému teraz držíte palce“... „a to kto vypracoval, firma Chemes?“, právny zástupca žalobcu uviedol, že v tejto nahrávke sa zase uvádzal názov žalobcu, a to firmy Chemes, kde toto celé vystúpenie bolo práve spojené s firmou Chemes, kde sa tam uvádzali aj v negatívnom slova zmysle určité vyjadrenia vo vzťahu

k Chemesu, a preto aj v tomto kontexte celom, tak ako to vyznelo, je právny zástupca žalobcu toho názoru, že takéto tvrdenie vzhľadom na to ako to bolo prezentované a na akom mieste neoprávnene zasiahlo do dobrej povesti žalobcu. Právny zástupca žalovanej k danému výroku uviedol, že sú to iba domnienky žalobcu, a preto sa k tomu nevie vyjadriť.

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: ,,Tu je stavebné povolenie firmy Chemes, ktorá presne chcela stavať paroplynový cyklus, ako hovoria títo experti, a ty ma pán poslanec hrubo obviníš, že niekto si to objednal a niekto mu to napísal. Tak sa zosúlaď so svojimi z Chemesu, ty si to bol kontrolovať, či tam boli experti, čo popísali a čo ty rozprávaš, a potom rozprávaj. Vážení pani poslanci, toto stavebné povolenie je na úrade od roku 2012 a stavba mala byť dokončená v roku 2015. Nič sa nestalo. Prečo firma Chemes do dnešného dňa ak vie že je to najlepšie riešenie neinvestovala. Pýtam sa otázku, aj toto si pán poslanec zisťoval na firme Chemes keď si tam bol na osobnej obhliadke? Prečo ? To znamená, že potom aj Chemes klame, lebo aj Chemes si objednával ? Lebo Chemesu táto istá firma spracovala podklady pre tender, čo ja som ostala prekvapená po výberovom konaní, ale povedala som si že to bude objektívne .... a na základe toho aj zrejme požiadala aj o stavebné povolenie.....“ Od firmy Energoprojekt si štúdiu ...... objednal a.s. Chemes Humenné tak isto. V 2007 roku, to je jedno kedy to bolo. A čo teraz chcete spochybniť, že čo. Že teraz ste zainteresovaný s niekým iným nie ? a vtedy ste neboli v 2007, tak asi niekomu inému držíte palce, mne je to jedno. Pre mňa keď primátor Mesta Humenné podpísal v roku 2006 zmluvu tak je pre mňa platná.“ Jedná sa o reakciu žalovanej na prednes poslanca I..

Pokiaľ sa jedná o tretí výrok: „viete, čo sa píše v liste od Chemesu?, vy ani nečítate, čo napísal váš partner, u ktorého pracujete?“... „on nepracuje v Chemese (pozn. iného poslanca)... (pokračovanie žalovanej) „robí pre firmu Energobyt, ktorá robí opravy pre firmu HES, kde má Chemes väčšinový podiel“, právny zástupca žalobcu uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, pretože poslanec, ktorý tam vystupoval nie je žiadnym partnerom a v tomto smere preto zotrváva na tom, že dané tvrdenie je nepravdivé tvrdenie zo strany primátorky Mesta Humenné.

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: ,,Koncepcia mesta je tu a mi ju máme tiež. Viete čo sa tu píše aj v liste od Chemesu, vy ani nečítate čo napísal váš partner u ktorého pracujete. Vy ani nečítate, čo vám napísal váš partner. On v Chemese nepracuje (hlas z radov poslancov). Robí pre firmu Energobyt, ktorá robí opravy pre firmu HES, kde má Chemes väčšinový podiel.“

Pokiaľ sa jedná o štvrtý výrok: „kto takúto zmluvu podpísal, bola to ekonomická sabotáž na občanov Mesta Humenné“, právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto kontexte bola spomínaná aj spoločnosť Chemes, a preto má toho názoru, že také silné slová ako boli použité sabotáž vo vzťahu aj ku Chemesu mohli nepriaznivo zasiahnuť do jeho obchodného mena.

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: ,, Ja chcem, aby sme prišli na to, ako ľuďom znížime teplo a celú dobu sa o to snažím, ale bohužiaľ taká zmluva ktorá vznikla čo sa týka firmy HES distribútora a to zase píšem, že 33 % má mesto, 34 % mal niekedy Energobyt, a ten ich posunul Chemesu, ktorý mal 33 % a títo si medzi sebou, lebo mohli si to urobili a mesto je dneska až 67 %, takúto zmluvu som povedala kto podpísal do roku 2020, to bola ekonomická sabotáž a od toho neodstúpim, na občanov mesta Humenné.“

Na to žalobca uviedol, že pokiaľ sa jedná o tepelnú energetiku mesta, tak s Mestom Humenné nikdy žiadnu zmluvu neuzatvoril.

Pokiaľ sa jedná o piaty výrok: „a ešte niečo poviem, keď som si dovolila povedať niečo o firme Chemes, tak ma zažaloval p. A. o 200 000,- eur dva mesiace pred voľbami, aby mi nahnal strach, prehral so mnou prvostupňový súd, firma Chemes... ak príde spor od nového roku tak bude vyfabulovaný pred voľbami firmou Chemes“, právny zástupca žalobcu uviedol, že konanie bolo vedené, avšak tvrdenia o tom, že to konanie bolo vedené z toho dôvodu, aby bol nahnaný strach žalovanej, tieto tvrdenia nie sú pravdivé a vzhľadom na to aj keď sa jedná o hodnotiaci úsudok, tento hodnotiaci úsudok musí byť primeraný a musí byť založený na skutočných a reálnych skutočnostiach.

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: ,, A ešte niečo poviem, keď som si dovolila niečo povedať o firme Chemes, tak ma zažaloval pán A. o 200 000,- eur dva mesiace pred voľbami, aby mi nahnal strach, prehral so mnou prvostupňový súd firma Chemes, išla na 5 000,- eurá, prehrala so mnou prvostupňový súd.

Pokiaľ sa jedná o šiesty výrok: „ja sa pýtam, prečo Chemes od roku 2013 nepodal ešte ani papier na mestský úrad“, právny zástupca žalobcu uviedol, že za účelom preukázania nepravdivosti daného tvrdenia predloží doklady, ktoré preukazujú skutočnosť, že doklady ohľadom stavebného povolenia na paroplynový cyklus boli aj následne na mestský úrad zasielané, teda toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé.“

Zo zvukového záznamu vyplýva, že doslovný výrok prednesený žalovanou bol: ,, Tu je povedané, plynoparový cyklus je najlepší a list z Chemesu to isté hovorí, že to je to najlepšie a dokonca Chemes podal stavebné povolenie od roku 2012, že postaví paroplynový cyklus, aby ľuďom bola nižšia cena tepla. Ja sa pýtam prečo Chemes do roku 201 nepodal ešte ani papier na mestský úrad ? Okrem tohto, on samozrejme podal papiere na mestský úrad.“

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom prednese uviedol, že zo strany žalovanej došlo na zasadnutí mestského zastupiteľstva Mesta Humenné dňa 31.10.2013 k vysloveniu takých výrokov týkajúcich sa žalobcu, ktoré podľa ich názoru nemajú pravdivý základ, pričom zverejňovanie nepravdivých tvrdení a neprimerane hodnotiacich úsudkov, teda úsudkov, ktoré nemajú pravdivostný základ je v rozpore s výkonom práva na slobodu prejavu. Prejav žalovanej, ktorý odznel na inkriminovanom mestskom zastupiteľstve považujú za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, pretože tento prejav ako celok obsahoval viacero nepravdivých tvrdení, resp. nepodložených hodnotiacich úsudkov, ktoré boli podľa ich názoru negatívneho charakteru. Vyhlásenia žalovanej na adresu žalobcu mali z ich pohľadu očierňujúci charakter, resp. ho vykreslili v negatívnom svetle. Týmito vyhláseniami na mestskom zastupiteľstve bola narušená predovšetkým dôveryhodnosť, poctivosť a slušnosť žalobcu v obchodných kruhoch ako aj v širšej verejnosti. Za najzávažnejší z výrokov žalovanej považujeme v poradí 1. výrok, z ktorého vyplynulo, že v Priemyselnom parku Chemes končia firmy pre zlé podmienky. V danom čase neskončili žiadne firmy v Priemyselnom parku pre zlé podmienky, žalovaná to žiadnym spôsobom nepreukázala. Témou zastupiteľstva bola energetika, kde sa prejednávala správa nezávislého experta, ktorá sa týkala energetiky a výrobcom energií na území Mesta Humenné je spoločnosť Chemes, a.s. Humenné, teda žalobca a spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o. nie je ani v minulosti nebol výrobcom a dodávateľom energií, preto vychádzajúc z jednotlivých súvislostí prejavu žalovanej a v kontexte programu zastupiteľstva je podľa ich zrejmé, že výroky žalovanej sa týkali žalobcu. Tieto výroky boli spojiteľné so žalobcom a podľa ich názoru je relevantné to ako tieto výroky objektívne navonok vyzneli. V rámci prejavu bola spoločnosť Chemes niekoľkokrát spomenutá. Pokiaľ ide o v poradí 2. a 3. výrok, tak z týchto výrokov vyplýva, že žalovaná uvádzala akési prepojenie žalobcu s poslancom mestského zastupiteľstva, ktorý vystupoval v správe toho nezávislého experta, ktorá bola prejednávaná na zastupiteľstve. Oni sú toho názoru, že tento jej výrok budil dojem ako by žalobca využíval nejaké nekalé praktiky ovplyvňovaním poslancov, resp. akoby cez poslancov tohto zastupiteľstva usilovalo presadzovanie svojich záujmov inak ako legálnou cestou. Čo sa týka v poradí 4. výroku tak ako bol uvedený v žalobe, žalovaná tam spomínala žalobcu v súvislosti s ekonomickou sabotážou. Je síce pravdou, že spomínala v rámci tejto časti prednesu aj iné spoločností, konkrétne Humenskú energetickú spoločnosť a Energobyt, ale aj zakomponovala do tejto časti prejavu aj spoločnosť Chemes, a.s. Humenné, teda žalobcu, čo mohlo evokovať dojem akoby sa tá ekonomická sabotáž spájala aj so žalobcom. Podľa ich názoru je tento pojem, teda pojem sabotáž negatívnym pojmom, ktorý v podstate v preklade znamená záškodníctvo a oni na tomto mieste si dovoľujeme uviesť, že žalobca sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by malo nejaký nepriaznivý vplyv na ekonomické fungovanie mesta, resp. nejakého konania s negatívnym dopadom na obyvateľov Mesta Humenné. Pokiaľ ide v poradí o 5. výrok, tento bude zároveň posledný, nakoľko od toho 6. upustili čo sa týka preukazovania, tak tu si dovoľujeme uviesť, že nie je pravdou, aby žalobca podal žalobu na žalovanú. Ide o žalobu ešte z roku 2010, aby jej nahnal strach, lebo v podstate išlo o žalobu za účelom ochrany jeho subjektívnych práv pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti a nie za účelom vyvolania strachu, čo si dovoľuje doplniť aj tým, že to sa aj s odstupom času potvrdilo, že išlo o legitímnu žalobu, keďže medzi časom žalobca tento spor právoplatne vyhral, resp. bolo vyhovené žalobe v celom rozsahu. Ide konkrétne o rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/13/2017-609. Rovnako v čase výrokov žalovanej nebolo pravdou ani to, že išlo o žalobu na 200 000,- eur, pretože v danom čase už táto

čiastka bola znížená na 5 000,- eur a takisto v danom čase nebolo pravdivé tvrdenie, že žalobca spor prehral, pretože dňa 22.10.2013, čo predchádzalo tomu výrok žalovanej, tak už uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/163/2013-449 bolo rozhodnutie Okresného súdu Humenné zrušené. Podľa ich názoru tieto vyjadrenia môžu vzbudzovať dojem, že žalobca využíva nekalé praktiky na zastrašovanie tretích osôb v rámci podnikania, resp. že šikanuje tretie osoby prostredníctvom súdnych konaní. Tento prejav, ako celok nesúvisel ani tak celkom s programom mestského zastupiteľstva, pretože podľa programu sa mala riešiť správa nezávislého experta v Energetickej oblasti a nie podnikanie a súkromné aktivity žalobcu, resp. súkromné spory žalobcu so žalovanou. Takéto výroky sú podľa ich názoru objektívne spôsobilé vyvolať v adresátoch, verejnosti ako obchodných partnerov žalobcu dojem, že u žalobcu sú nevhodné podmienky na podnikanie, čo môže odradiť takisto aj potenciálnych investorov a obchodných partnerov od prípadného pôsobenia v Priemyselnom parku Chemes. Čo sa týka intenzity zásahu do dobrej povesti, tak tá je ich názoru znásobená najmä tým, že tieto výroky odzneli verejne t.j. na mestskom zastupiteľstve, z ktorého záznam odvysielala aj Humenská televízia, v dôsledku čoho majú tieto vyjadrenia značný dosah. V zásade platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje tým je neoprávnený zásah intenzívnejší a závažnejší a je potrebné poskytnúť vyššiu ochranu dobrej povesti danej právnickej osoby. K vyššej intenzite toho zásahu prispieva aj tá skutočnosť, že žalovaná je ako politik verejne známou osobou, keďže pôsobí ako poslankyňa Národnej rady SR a zároveň ako primátorka Mesta Humenné, čiže jej vyjadrenia sú vnímané zo strany tretích osôb a celkovo verejnosti pozornejšie a citlivejšie ako vyjadrenia bežného občana. Na základe týchto skutočností my navrhujeme, aby konajúci súd vyhovel žalobe a v prípade úspešnosti v spore priznal nárok na náhradu trov konania.

13. Právny zástupca žalovanej vo svojom záverečnom prednese uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu žalovanej. Žalovaná predmetné výroky vyslovila ako primátorka Mesta Humenné, ktorá viedla mestské zastupiteľstvo a nie ako fyzická osoba. Podľa ich názoru je teda pasívne legitimovaným Mesto Humenné, keďže dané výroky boli prednesené na mestskom zastupiteľstve primátorkou mesta. Ďalej pri posudzovaní porušenia právnou ochranou osobností je zároveň potrebné vychádzať z testu proporcionality. Jednou zo zložiek testu proporcionality je akých informácii sa výroky týkali, jednalo sa pritom o veci verejného záujmu, o ktorých sa má spravidla sloboda prejavu prednosť. Zároveň je povinnosťou žalovanej ako primátorky zaujímať sa o veci verejného záujmu informovať o nich a zároveň presadzovať a chrániť verejný záujem, čo vyplýva aj z ústavného zákona konkrétne čl. 4 ods. 1 Zákona č. 375/2004 o ochrane verejného záujmu. Je nepochybné, že celé vystúpenie, ktorého súčasťou boli napádané výroky vychádzalo a vyplývalo z jej povinnosti zaujímať sa a poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa záležitosti verejného záujmu. Spôsob akým tak urobila nie je a nemôže byť excesom zo zákonného rámca, pričom s ohľadom na jej postavenie a povinnosti primátorky bola oprávnená použiť aj určitú mieru preháňania a provokácie. Zároveň primárnou reparáciou v zmysle § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobca odvoláva je zdržanie sa neoprávneného užívania a odstránenie závadného stavu. Dožadovať sa primeraného zadosťučinenia v peniazoch sa môže jedine v prípadoch, pokiaľ by zdržanie sa užívania a odstránenie závadného stavu sa javilo s ohľadom na povahu zásahu ako zjavne neprimerané, čo aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa predniesla predmetné výroky ako primátorka, ktoré je len mestské zastupiteľstvo považujeme za primerané. Vzhľadom na uvedené odhliadnuc od právnej argumentácie tvrdia, že žalované výroky, teda predmetné výroky neboli spôsobilé ani nespôsobili nemajetkovú ujmu žalobcovi tak ako tvrdí v žalobe a z uvedeného dôvodu žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanej.

14. Podľa § 19b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,Občiansky zákonník“), pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

15. Podľa článku 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/460/> Zb. ( ďalej len ,, SR“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iných spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu

16. Z vykonaného dokazovania v danej právnej veci mal súd za preukázané, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Humenné konaného dňa 31.10.2013 skutočne odzneli aj výroky uvedené v žalobe žalobcu zo strany žalovanej, ktorá zastupiteľstvo ako primátorka Mesta Humenné viedla v zmysle programu rokovania. Podľa názoru žalobcu, tieto výroky smerovali proti nemu a tieto výroky považuje za neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu.

17. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že z jej strany nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu a tiež namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

18. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní preukáže že navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008).

19. Zodpovedným subjektom za zásah do dobrej povesti je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. Ak do dobrej povesti právnickej osoby zasiahol niekto, kto bol použitý právnickou či inou fyzickou osobou na plnenie úloh tejto osoby, občianskoprávne sankcie zásadne

postihujú samotnú právnickú či fyzickú osobu (pri analogickom použití ustanovenia § 420 ods. 2 OZ. Iba v prípade vybočenia z rámca činnosti právnickej či fyzickej osoby (t. j. exces), by občianskoprávne sankcie smerovali priamo proti tejto osobe - Rc 3/2003.

Pri neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý by mal byť spôsobený niekým kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, je to podstatné to, aby činnosť tejto osoby nestrácala miestny časový a vecný vzťah k plneniu úloh tejto právnickej osoby.

Subjektom zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby je vždy pôvodca zásahu. Pôvodca zásahu je preto povinný znášať prípadné následky svojho zásahu a teda vzniká mu povinnosť od zasahovania do dotknutých práv upustiť, následky zásahu odstrániť (napr. ospravedlnením sa), ako aj povinnosť poskytnúť dotknutému subjektu peňažnú satisfakciu, ako náhradu nemajetkovej ujmy.

20. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich práv je správne označenie žalovaného, ktorým musí byť subjekt zodpovedný za takýto zásah. Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu podľa § 19b Občianskeho zákonníka môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.

V danej právnej veci je zrejmé, že výroky na mestskom zastupiteľstve žalovaná predniesla z pozície primátorky mesta, pričom v tomto smere súd dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní, nakoľko z celkového kontextu jej prednesu vyplýva, že sa jednalo o výroky prezentované ňou samou ako fyzickou osobou. Podľa názoru súdu Mesto Humenné by zodpovedalo iba za taký zásah, ktorý by mohol byť považovaný priamo za jeho konanie. Žalovaná prezentovala okrem programových bodov aj svoje osobné hodnotiace úsudku a vlastné vyjadrenia.

V tomto prípade je súd toho názoru, že hoci zásah do dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený žalovanou ako štatutárom Mesta Humenné, tento zásah vykazuje aj znaky tzv. excesu, teda vybočenia z plnenia jej pracovných povinností a preto je správne, že voči nej zo strany žalobcu bola žaloba podaná.

21. Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej právnickej osobe, bez ohľadu na spôsob zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. Ak má zákon chrániť dobrú povesť, je samozrejmé, že právnická osoba musí dobrú povesť mať, a to už aj pred prípadným neoprávneným zásahom. Dobrá povesť právnickej osoby vzniká už okamihom jej vzniku a prejavuje sa najmä v jej správaní, to znamená: ako si plní záväzky, ako vystupuje v hospodárskej súťaži, v styku s obchodnými partnermi, zákazníkmi či potencionálnymi klientmi. Ide o vyvrátiteľnú domnienku a v prípade sporu je potom úlohou protistrany dokázať, že ju právnická osoba už v čase neoprávneného zásahu nemala, a tak do nej logicky ani nemohla zasiahnuť.

V súlade so všeobecne uznávanou zásadnou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. Tzn. že podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Dobrá povesť právnickej osoby vzniká okamihom vzniku právnickej osoby a trvá po celú dobu jej existencie. Podľa Občianskeho zákonníka predstavuje dobré meno právnickej osoby nemajetkovú hodnotu, ktorú nemožno scudziť alebo poskytnúť na základe licenčnej zmluvy inej právnickej osoby. S dobrou povesťou právnickej osoby súvisí hospodárske postavenie právnickej osoby na trhu. Na rozdiel od dobrej povesti nesúvisí so vznikom právnickej osoby, ale s dlhodobou hospodárskou činnosťou právnickej osoby na trhu a získanou reputáciou.

22. V danej právnej veci súd je toho názoru, že žalobca ako podnikateľský subjekt v regióne Humenné v obchodných kruhoch a v povedomí širokej verejnosti dobrú povesť má, táto skutočnosť v konaní nebola sporná a preto aj žaloba bola podaná oprávnenou osobou.

23. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti je právnická osoba, do povesti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa práva.

24. Pri žalobe podanej z dôvodu zásadu do dobrej povesti právnickej osoby dochádza k stretu dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba. V takomto spore je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolností daného prípadu. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané, či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a nadnesené a zveličujúce názory, že fyzické a právnické osoby majú v rámci slobody prejavu verejne vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránenej v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/212/2007 zo dňa z 23.09.2009.

Každý názor, stanovisko, či kritika je vzhľadom na význam slobody prejavu podľa článku 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako jedného z pilierov každej demokratickej spoločnosti zásadne prípustnou záležitosťou. V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti, a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Samotné uverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

25. Vo všeobecnosti platí, že právo na slobodu prejavu musí vystupovať spolu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby vo vzájomnej korelácii a vzájomne sa rešpektovať. Výkon jedného práva tak nesmie bezdôvodne zasahovať do práva druhého.

26. Vzhľadom na konflikt dvoch ústavou zaručených práv, a to práva žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby so slobodou prejavu žalovanej bolo potrebné tento konflikt riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy.

Pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany dobrej povesti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka je teda nutné aplikovať a vykladať v súlade s Ústavou SR.

Právo na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií však nesmú byť nadradené nad právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. Sloboda tlače a sloboda slova nie sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. Takisto ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie nemožno rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky.

27. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať morálnej satisfakcie a majetkovej satisfakcie. Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolností konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritéria pre posúdenie každého prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy.

Z ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka teda vyplýva pre právnickú osobu možnosť domáhať sa na súde, aby subjekt neoprávneného zásahu sa buď zdržal neoprávnených zásahov do dobrej povesti, odstránil závadný stav alebo dal primerané zadosťučinenie, a to buď morálne alebo peňažné alebo oboje súčasne.

28. Do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Takéto tvrdenia a hodnotiace úsudky však musia mať difamačný charakter. Musia byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (Na ÚS SZ zo dňa 18.9.2008, sp. zn. II. ÚS 211/08). Zásahom pritom môže byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Zákon jej pritom poskytuje ochranu už aj v prípade, keď neoprávnený zásah dobrú povesť právnickej osoby len ohrozil, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu dobrej povesti.

Hodnotiaci úsudok a tvrdené skutočností sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočností môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná. Tieto neopisujú skutočnosť, ale naopak ju voľne interpretujú, čo ale neznamená, že v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom sú nenapadnuteľné.

Do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Zásahom do dobrej povesti však podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu môže byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky.

29. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení je to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 19b Občianskeho zákonníka. Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené aby vznikol právny vzťah obsahom ktorého je právo právnickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú sankciu znášať. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy právnickej osoby predstavujúcej zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť.

Pod neoprávneným zásahom treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

Objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo ohrození právnickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Toto kritérium vylučuje, aby sa na hodnotenie zásahu stali rozhodujúce iba subjektívne pocity poškodeného. Bude záležať na prostredí, v ktorom zásahu došlo, objekte zásahu, ďalších okolnostiach.

30. Či je určité tvrdenie difamujúce je potrebné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Je potrebné prihliadnuť k jeho doslovnému zneniu.

Súd sa v danej právnej veci zaoberal tým, či každý jeden výrok, ktorý bol napadnutý zo strany žalobcu, ktorý predniesla žalovaná na mestskom zastupiteľstve bol výrokom, ktorý má charakter buď nepravdivého tvrdenia alebo sa jedná o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalovanej pred mestským zastupiteľstvom. Teda v tomto smere súd sa osobitne zaoberal každým jedným výrokom a z tohto pohľadu aj každý jeden výrok preskúmal.

Je nepochybné, že právnická osoba má (rovnako ako fyzická osoba) právo na ochranu dobrej povesti. V prípade zásahu do tohto práva je oprávnená požadovať v súlade s § 19b Občianskeho zákonníka, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal zásahu a aby odstránil prípadný vzniknutý závadný stav. V prípade väčšej intenzity zásahu a vzniku nereparovateľnej ujmy má právnická osoba možnosť (rovnako ako fyzická osoba) domáhať sa aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Je taktiež nepochybné, že v prípade zásahu do dobrej povesti právnickej osoby vzniká závadný stav, ktorého intenzita je závislá od intenzity samotného zásahu a od vzniku ujmy, ktorá bola týmto zásahom vyvolaná. Predpokladom existencie takéhoto zásahu je tá skutočnosť, že tento zásah bol vyvolaný skutočnosťami, či tvrdeniami, ktoré buď vôbec nevychádzajú z pravdivého skutkového základu, resp. i keď pravdivosť skutkového základu je daná, avšak pravdivé skutočnosti boli do takej miery zveličené, že ich zveličením sa stiera samotná pravdivosť uvedených údajov. Takto prezentované skutočnosti sú potom spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.

31. V danej právnej veci súd vychádzal z toho, že neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby je samozrejme nepravdivé tvrdenie, resp. neprimeraný hodnotiaci úsudok, ak sú spôsobilé objektívne privodiť ujmu do dobrej povesti právnickej osoby. Je to hľadisko objektívne, ktoré súd musí posudzovať, nemôže vychádzať zo subjektívnych dojmov alebo názorov právnickej osoby, ktorá sa domnieva, že bolo zasiahnuté do jej dobrej povesti. V danom prípade tak ako boli prezentované výroky a na základe ktorých sa domáhal žalobca ochrany v tomto konaní, jednalo sa jednak o skutkové tvrdenia a jednak o hodnotiace úsudky.

32. Pokiaľ sa jedná o prvý výrok, ktorým malo dôjsť do zásahu do dobrej povesti žalobcu, v tomto smere je súd toho názoru, že sa jedná o skutkové tvrdenie. Z celého kontextu prednesu žalovanej nevyplýva, že by tento výrok sa mal vzťahovať práve na žalobcu. Vo svojom prednese žalovaná najprv poukázala na areál Chemesu a následne uviedla, že žalobca je prepojený s Priemyselným parkom Chemes, kde končia firmy zväčša pre zlé podmienky. Z úradnej moci súdu je známe, že v regióne Humenné pôsobí spoločnosť Priemyselný park Chemes, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je prenájom nebytových priestorov a pozemkov firmám. Konateľom tejto spoločnosti je jeden z predsedov predstavenstva žalobcu. Doslovné spojenie firma Chemes je prepojená z Priemyselným parkom a to s poukazom na slová predtým vyslovené žalovanou, kde priestory firmy žalobcu žalovaná označila ako areál Chemesu, súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie bolo prednesené nie voči žalobcovi, ale práve voči spol. Priemyselný park Chemes, s.r.o. Preto v tejto časti je žaloba nedôvodná.

Aj z predloženého listinného dôkazu a to článku z internetu poukazujúceho na zlé vzťahy so spol. Nexis Fiber, vyplýva, že daná spoločnosť má prenajatú halu v priemyselnom parku, pričom súdu z úradnej moci je známe, že sa jedná o budovu nachádzajúcu sa v areály spol. Priemyselný park Chemes, s.r.o. a daná skutočnosť je známa vzhľadom na medializáciu problému aj širokej verejnosti v Meste Humenné.

33. Pokiaľ sa jedná o druhý výrok, ktorý bol predmetom daného konania, jeho obsahom sú jednak skutkové tvrdenia a jednak hodnotiace úsudky. Výroky žalovanej boli prednesené v rámci rozpravy s poslancom, ktorá sa týkala energetického projektu, ktorý bol vypracovaný pre Mesto Humenné, kde v rámci tejto rozpravy, pokiaľ sa jedná o tvrdenia alebo o okolností uvádzané žalovanou, sa táto dotazovala poslanca, že vzhľadom na skutočnosti, na základe ktorých rovnako Mesto Humenné takisto ako rovnako Chemes, a.s. dospeli k zhodnému spôsobu riešenia energetickej situácie v meste, kde mesto s touto koncepciou aj súhlasilo, tak v tomto kontexte bola poslancovi položená otázka že či potom klame aj spoločnosť Chemes, a.s. Jednalo sa o otázku žalovanej položenú poslancovi. Tento hodnotiaci úsudok nie je možné v rámci celého kontextu vyhodnotiť ako objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

34. Pokiaľ sa jedná o tretí výrok, tak sa jednalo o uvedenie toho, že poslanec je partnerom žalobcu a následne toto svoje tvrdenie žalovaná upresnila, kde uviedla, že daný poslanec je zamestnancom firmy Energobyt, táto spoločnosť spolupracuje so spol. HES, v ktorej je väčšinovým akcionárom práve žalobca. Jednalo sa o skutkové tvrdenie žalovanej. Žalobca uviedol, že sa jedná o nepravdivé tvrdenie o tom, že sa jedná o partnera žalobcu.

Žalovaná vo svojom prednese priamo na mestskom zastupiteľstvu prvú časť svojho výroku následne dala na správnu mieru, keď bližšie ozrejmila vzťah poslanca k žalobcovi, teda jej prednes v danej časti nebol objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a nejednalo sa ani o nepravdivé skutkové tvrdenie.

35. Žalobca podanie žaloby ohľadom žalovanou prednesených výrokov dva a tri odôvodil aj tým, že podľa jeho názoru tieto výroky majú preukázať prepojenie žalobcu s poslancom mestského zastupiteľstva a tieto výroky budia dojem akoby žalobca využíval nejaké nekalé praktiky ovplyvňovaním poslancov, resp. akoby cez poslancov tohto zastupiteľstva usiloval o presadzovanie svojich záujmov inak ako legálnou cestou.

Podľa názoru súdu sa jedná o žalobcove subjektívne zhodnotenie výrokov žalovanej, pričom podľa názoru súdu sa nejedná o výroky, ktoré by objektívne mohli spôsobiť ujmu na dobrej povesti žalobcu a celého kontextu prejavu ani nevyplýva, žeby takýmito výrokmi žalovaná poukazovala na nekalé praktiky žalobcu, resp. presadzovanie jeho záujmu cez poslancov inak ako legálnou cestou.

36. Pokiaľ sa jedná o štvrtý výrok, tak tento výrok sa podľa názoru súdu netýka samotného žalobcu. Z prehratej nahrávky jednoznačne vyplýva, že sa týka zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi Humenskou energetickou spoločnosťou a Mestom Humenné a to na dobu do roku 2022, teda pokiaľ žalovaná uviedla svoj hodnotiaci úsudok v znení, že kto takúto zmluvu podpísal, tak sa dopustil sabotáže, mala na mysli zmluvné strany takejto zmluvy a nie v žiadnom prípade žalobcu, tak ako to uviedol vo svojich tvrdeniach. Žalobca priamo vo svojej potvrdil, že nikdy s Mestom Humenné obdobnú zmluvu neuzatvoril a nebol v danom smere ani s Mestom Humenné v žiadnom vzťahu. Súd preto dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná.

37. Pokiaľ sa jedná o piaty namietaný výrok, tak v tomto smere súdu je známe, že bola podaná žaloba na tunajšom súde a bola podaná v takej výške ako uviedla žalovaná. Teda pôvodne žalobca žaloval sumu 200 000,- eur a následne po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 5 000,- eur. Dané skutočnosti žalovaná v napadnutom výroku svojho prednesu aj uviedla, teda sa nejedná o nepravdivé skutkové tvrdenia. Takisto je pravdou že prvostupňový súd vyhrala. Žalovaná netvrdila, tak ako uvádza žalobca, že vyhrala celý spor, ale len, že vyhrala prvostupňový súd. Teda uvedené skutkové tvrdenie žalovanej je pravdivé.

Pokiaľ sa jedná o hodnotiaci úsudok žalovanej ohľadom toho, že žaloba bola podaná z dôvodu, aby jej bol nahnaný strach, tak túto časť výroku adresovala p. A.. Z úradnej moci je súdu známe, že p. A. bol štatutárnym orgánom žalobcu do 26.03.2010 a v čase podania vyššie uvedenej žaloby už danú funkciu nezastával. Žalovaná vo svojom prednese v danom smere nepoukazovala na konanie žalobcu, ale zo súdu neznámych dôvodov túto časť prejavu adresovala konkrétnej fyzickej osobe a teda prednesený výrok nemohol objektívne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

38. Pokiaľ sa jedná o šiesty výrok, tak na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nebude predkladať žiadne dôkazy o pravdivosti tohto výroku, pričom súd poukazuje, že práve na žalobcovi bolo preukázať, že po predložený žiadosti o vydanie stavebného povolenia boli následne aj doklady z jeho strany predložené mestskému úradu. Pravdivosť daného skutkové tvrdenia nemohla preukazovať žalovaná a to vzhľadom na obsah samotného výroku, kde tvrdila, že okrem stavebného povolenie predloženého v roku 2012, žalovaný žiadne doklady nepredložil. Súd je toho názoru, že v tejto časti nedošlo k uneseniu dôkazného bremena o tom, že tento výrok je nepravdivý.

39. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie vyhodnotil formu a obsah prejavu žalovanej ako primeraný. Nebola preukázaná nepravdivosť skutkových tvrdení a hodnotiace úsudky žalovanej neboli príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, neboli natoľko závažným aktom, aby spôsobili poškodenie dobrej povesti žalobcu. Niektoré z napadnutých výrok sa ani samotného žalobcu netýkali, a pri poslednom napadnutom výroku žalovanej nebola preukázaná jeho nepravdivosť žiadnymi relevantnými dôkazmi zo strany žalobcu, pričom vzhľadom na znenie predneseného výroku, dôkazná povinnosť bola práve na žalobcovi. Vzhľadom k miestu, času, prednesu a účelu výrokov, súd je toho názoru, že nevybočovali zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych orgánov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po aplikácii testu proporcionality, súd dospel k záveru, že inkriminované výroky žalovanej nemožno považovať za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu. Žalovaná inkriminovanými výrokmi realizovala svoje právo vyjadrovať názory a rozširovať informácie. Zároveň vzhľadom na obsah výrokov a použité výrazové prostriedky, výroky neprekročili rámec prípustnej kritiky. Nešlo teda zo strany žalovanej o neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu.

40. Navyše súd poukazuje, že v konaní o ochranu dobrej povesti žalobný petit tvorí v nároku na ospravedlnenie ucelený a vzájomne neoddeliteľný celok, keďže všeobecne je možné povedať, že spôsob odstránenia následkov má zodpovedať obsahu, forme a rozsahu neoprávneného zásahu do určitej hodnoty s cieľom obnoviť stav pred neoprávneným zásahom. Žalobca sa môže domáhať ochrany len za konanie, ktorým došlo k zásahu do jeho práv, resp. za konanie ktoré mu bolo spôsobilé privodiť ujmu na jeho právach. Textu žiadaného ospravedlnenia môže súd buď v celku vyhovieť alebo ho musí ako celok zamietnuť. Súd nemôže vyhovieť žalobcovi iba čiastočne alebo navrhovaný text ospravedlnenia meniť. Vzhľadom na uvedené, by v danej právnej veci vzhľadom

na formuláciu petitu žaloby v časti požadovaného ospravedlnenia v znení : Ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes, a.s. Humenné za to, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 31.10.2013 som uviedla na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktorými som neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes, a.s., Humenné“, súd by v tejto časti žalobe nemohol vyhovieť aj pre jej neurčitosť a nejednoznačnosť. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva okrem výrokov uvedených v žalobe, žalovaná predniesla aj množstvo iných výrokov obsahujúcich buď skutkové tvrdenia, resp. hodnotiace úsudku, pričom bolo na žalobcovi aby petit žaloby v tejto časti uplatneného nároku vymedzil tak, aby bolo nespochybniteľné a jednoznačne uvedené, ktoré výroky žalovanej sú zásahom do jeho dobrej povesti a za ktoré žiada, aby sa mu žalovaná ospravedlnila. Dané nemožno zovšeobecniť, tak ako petit žaloby formuloval žalobca, záväzný je výrok vyhláseného rozhodnutia a nie skutkové okolnosti vymedzené v jeho odôvodnení.

41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.