Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoSr-2-2017.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoSr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcov. 1. O. P., nar. XX.XX.XXXX, 2. T. P., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom Ž. XXX, zastúpených Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubányho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1.3.2017 č.k. 11Csr /3/2016-64 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56 sp.zn. 756/06/15 zo dňa 9.12.2015. Žalobcom priznal plnú náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov na zrušenie označeného rozhodcovského rozsudku, ktorého sa domáhali z dôvodu tvrdenia o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená príslušnosť tohto rozhodcovského súdu, takže rozsudok považujú za materiálne aj formálne nevykonateľný, keďže tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobcov zaväzuje na nedovolené plnenie a zároveň odporuje aj dobrým mravom, keďže výkon rozhodcovského rozsudku je v rozpore s platnými predpismi SR.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný v postavení žalobcu podal na Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 19.6.2015 žalobu, ktorou sa dožadoval zaplatenia sumy 2.139,09 eur s prísl.. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 30.12.2012 uzavrel so žalobcami v postavení žalovaných zmluvu o revolvingovom úvere na základe ktorej im poskytol úver vo výške 1.500,-eur, ktorý mali splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 euro a celkovo takto mali zaplatiť 3.698,40 eur. Pri úvere bola uvedená RPMN 67,80%, ročná úroková sadzba 70,01 %. V rovnaký deň účastníci podpísali aj rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej na konanie vo veci je daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu. Ďalej mal za preukázané, že Slovenský arbitrážny súd vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. 756/06/15, ktorý bol
doručený obom žalovaným dňa 20.2.2016 a nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2016 a vykonateľnosť 31.5.2016. Konštatoval, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil, že Rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci a dospel k záveru, že táto je daná na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva nejaví známky neprijateľnej zmluvnej podmienky, je jasne formulovaná na samostatnej listine, takže žalovaní neboli nútení ju podpísať. Jej uzavretie nebolo predpokladom alebo podmienkou uzavretia hlavného záväzku, s ktorým súvisí, pričom žalovaní mali právo od tejto rozhodcovskej zmluvy aj odstúpiť. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný uzavrel dňa 30.10.2012 so žalobcami Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zároveň aj rozhodcovskú zmluvu s rovnakým číslom. Z článku V rozhodcovskej zmluvy vyvodil, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ust. Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy bude riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pod niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Medzi nimi je uvedený aj Slovenský arbitrážny súd so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom pod sp.zn. Ex 417/16 zistil, že povinným, ktorí sú v tomto konaní žalobcami bolo doručené dňa 8.9.2016 upovedomenie o začatí exekúcie v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., pričom exekučným titulom bol práve sporný rozhodcovský rozsudok. Súdny exekútor poskytol povinným poučenie v znení, že „v prípade, že je povinný spotrebiteľ, môžu podľa osobitného právneho predpisu v zákonom stanovenej lehote podať žalobu na súd, proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu o neplatnosť tohto rozhodnutia. Súčasne bol aj pripojený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj podľa ustanovení § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj s prihliadnutím na ust. §§ 52 ods. 1-4, 53 ods. 1-5 Občianskeho zákonníka konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal otázkou zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (vzhľadom na námietku žalovaného v tomto smere). Konštatoval, že ust. § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uvádza, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. Novela Exekučného poriadku účinná od 1.1.2015 v ust. § 48 ods. 2 však upravila poučovaciu povinnosť súdneho exekútora v exekúčnom konaní a rovnako mu poskytla i novú lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu má priamo v upovedomení o začatí exekúcie povinnosť poučiť povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Rozhodcovský rozsudok bol obom žalobcom doručený do vlastných rúk 26.2.2016, teda žaloba podaná na súde dňa 23.9.2016 bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.. Následne však na základe návrhu oprávneného a poverenia vydaného súdom v exekúčnom konaní 1Er 630/2016 začala exekúcia na majetok povinných (žalobcov), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov pod sp.zn. 756/06/15, takže povinným začala plynúť nová lehota podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo žalobcom doručené 8.9.2016 obsahuje iba všeobecné poučenie, že si povinný, ktorý je spotrebiteľom môže podať podľa osobitného právneho predpisu v zákonnej lehote žalobu na súd, proti rozhodnutiu rozhodcovského rozsudku o neplatnosť jeho rozhodnutie. Poučenie však konkrétne neobsahuje dĺžku lehoty na podanie tejto žaloby a ani iný odkaz, z ktorého by ju bolo možné odvodiť. Vychádzajúc z uvedeného faktu a zo zásady, že v prípade pochybnosti v spotrebiteľských vzťahoch je nutné ich vykladať v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, keďže žalobcovia boli súdnym exekútorom nesprávne poučení, je teda nutné prezumovať, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná. Za zásadnú právnu otázku pre rozhodnutie vo veci považoval súd prvej inštancie to, či Rozhodcovská zmluva k úveru zo dňa 30.10.2012 na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc je platná. Konštatoval v tomto smere, že podľa obsahu dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by sa začalo konanie na návrh žalobcov ako spotrebiteľov, mali by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, ako tomu bolo v tomto prípade, žalovaní ako spotrebitelia sú nútení nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. V tomto smere uzavrel, že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľov, ktorých motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy. Bod V rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Mal za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobcovia si individuálne vyjednali rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu vyhovel žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil s tým, že po právoplatnosti rozsudku na návrh niektorej zo sporných strán spotrebiteľského rozhodcovského konania bude vec prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.). S poukazom na skutočnosť, ž ide o spotrebiteľský spor a žalobcovia ako spotrebitelia sú podľa § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch oslobodení od súdnych poplatkov, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať na náhradu trov konania. Svoje odvolanie založil na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že napáda závery súdu prvej inštancie pri posúdení rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu z dôvodu, že by malo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, vyplývajúcu z obsahu rozhodcovskej zmluvy a teda jeho skutkové závery sú predčasné a neúplné. Z rozhodcovskej zmluvy vyplývajú skutočnosti podstatné pre konanie a to, že ide o listinu označenú ako „rozhodcovská zmluva“, pričom táto obsahuje vysvetlenie, čo je dôsledkom jej uzavretia, že jej uzavretie nie je povinné a teda nie je ani predpokladom pre získanie úveru a rovnako tak obsahuje poučenie o možnosti odstúpenia od nej. Má za to, že závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy nezohľadňujú základný znak zmluvného práva, t.j. že návrh na uzavretie zmluvy predkladá jedna strana. Je preto pochopiteľné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľ. Považuje za nezistiteľné z rozsudku, ako aj z vykonaného dokazovania, čo žalobcovi bránilo si rozhodcovskú zmluvu preštudovať, či už pri jej uzatváraní, alebo aj následne po jej uzavretí. V konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že by žalobca nemohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Poukazuje na to, že súd neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy hodnotí na základe skutočnosti, ktorá nastáva až po jej uzavretí a to momentom podania žaloby rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Keďže neprijateľnosť znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu je neprípustné, aby dôvod tejto neplatnosti nastával okolnosťou, ktorá v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy je neistá a následné začatie rozhodcovského konania objektívne nemôže byť dôvod neplatnosti a neprijateľnosti.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Títo navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalovaným priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že sa nestotožňujú s právnymi ako aj vecnými argumentami žalovanej v odvolaní a tieto považujú za účelové a neopodstatnené.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolacích námietok žalovaného podľa ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Postupu prvoinštančného súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:
7. Žalovaný ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol aj dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento výpovedný dôvod však v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a jeho existenciu odvolací súd nezistil ani zo samotného obsahu preskúmavaného spisu.
8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, pokiaľ tento napáda posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že postup, akým bola táto rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi uzavretá jednoznačne umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní v prípade ak ide o žalobu podanou druhou zmluvnou stranou, teda dodávateľom. Takéto dojednanie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi, teda ku dňu 30.10.2012. Podľa ust. § 53 ods. 5 citovaného zákona je takáto neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Odvolací súd považuje k uvedeným dôvodom za potrebné dodať, že akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníka. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predkladanej zmluve sa prieči záverom o individuálnom jednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhodnotenie štandartnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulovanú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je preto dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. Odvolací súd má za to, že v tomto smere neboli zo strany žalovaného produkované žiadne relevantné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie, že došlo k individuálnemu vyjednaniu zaťažuje žalovaného. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že sporná rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.
9. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
10. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania za zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní a preto im plná náhrada trov odvolacieho konania. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.