Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-17-2017.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného Humenská energetická spoločnosť, s.r.o., Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 728 812, zastúpeného Advokátska kancelária, Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, proti povinnému Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na Laboreckej ulici č. 1845 - v likvidácii, Laborecká 1845/1, Humenné, IČO: 36152676, zastúpenému JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Mierová 64/2, Humenné o vymoženie sumy 59.280,55 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 7Er/6/2016 - 59 zo dňa 05. októbra 2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný hradiť oprávnený.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Povinnému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné, priznal nárok na náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.02.2016 bolo dňa 29.02.2016 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul bol predložený rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10C/239/2004 - 97 zo dňa 09.05.2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/203/2006 zo dňa 09.10.2006, právoplatný dňa 14.11.2006, vykonateľný dňa 21.11.2006. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 408 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, exekučný súd vyhovel vznesenej námietke premlčania zo strany povinného, poukazujúc sa uplynutie maximálnej doby premlčania 10 rokov v zmysle § 408 Obchodného zákonníka od doby splatnosti jednotlivých faktúr, na základe ktorých bol uplatňovaný nárok oprávneného. Poukázal na to, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na základe faktúr so splatnosťou 18.11.1998 a 03.03.2000. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr a skončila dňa 03.03.2010, premlčaním najneskôr splatnej faktúry. Zdôraznil, že na plynutie premlčacej doby podľa § 408 Obchodného zákonníka nemá vplyv ani jej spočívanie, keďže všetky predĺženia plynutia sú limitované maximálnou dĺžkou 10 rokov, tzv. absolútnou premlčacou dobou uplatňovanou v obchodnoprávnych vzťahoch. Na tomto základe, opierajúc sa o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/149/2010 zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 2M Cdo/11/2010 a 1M Cdo/5/2008, exekučný súd uznal uplatnenú námietku premlčania za dôvodnú, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a tú zastavil. O nároku na náhradu trov exekúcie exekučný súd rozhodol s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania pri aplikácii § 408 Obchodného zákonníka. Poukázal predovšetkým na to, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom občianskoprávnym a aplikácia Obchodného zákonníka un block je preto vylúčená. Exekučný súd tiež nezohľadňoval skoršie exekučné konanie, či spočívanie premlčania v čase vedenia konkurzu na majetok povinného, čím došlo k poškodeniu práv oprávneného a k neoprávnenému zvýhodňovaniu povinného subjektu. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že § 408 Obchodného zákonníka, o ktorý exekučný súd oprel rozhodnutie o premlčaní uplatnenej pohľadávky bol exekučným súdom aplikovaný správne. Zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a vzniknutý vzťah je preto obchodnoprávnym vzťahom.
4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP, účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa 10.02.2016 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, Humenskej energetickej spoločnosti, s.r.o. doručeného súdnemu exekútorovi dňa 08.02.2016. V podanom návrhu bol ako exekučný titul určený rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10C/239/2004
- 97 zo dňa 09.05.2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/203/2006 zo dňa 09.10.2006, právoplatný 14.11.2006, vykonateľný 21.11.2006. Z exekučného titulu je nesporné, že vzťah medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (odporcom) bol posudzovaný ako obchodnoprávny a súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
6. Podaním zo dňa 29.02.2016 doručeným exekučnému súdu podal povinný návrh na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia a následne dňa 09.05.2016 návrh na zastavenie exekúcie, pričom ako jeden z dôvodov bolo poukázanie na uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty na vymáhanie pohľadávky oprávneného, priznanej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné. Desaťročná lehota podľa § 408 Obchodného zákonníka uplynula predtým, ako bol zo strany oprávneného doručený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.02.2016 a právo oprávneného sa preto považuje za premlčané.
7. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
8. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
9. Odvolací súd konštatuje, že záver exekučného súdu o aplikácii § 408 Obchodného zákonníka, pri počítaní premlčacej doby od 18.11.1998 resp. od 03.03.2000 (t.j. od doby, kedy došlo k omeškaniu dlžníka so splatením faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX) je správny a je súladný so zákonom.
10. Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje tzv. absolútnu premlčaciu dobu, ktorá je záväzná a nie je možné jej dĺžku meniť ani vylúčiť jej plynutie. Táto premlčacia doba je nadradená ostatným ustanoveniam Obchodného zákonníka, prípade iného zákona, ak ide o obchodnoprávnu reguláciu o premlčaní. Obchodný zákonník nemá špeciálnu právnu úpravu o prerušení tejto 10-ročnej lehoty ani ustanovenie o existencii novej premlčacej doby v prípade uplatnenia práva na súde a jeho priznania právoplatným rozhodnutím. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov, pričom začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz, t.j. v tomto prípade
od splatnosti faktúr vystavených oprávneným. Táto premlčacia doba je záväzná, nemôžu ju strany meniť ani ju vylúčiť. Uvedené ustanovenie bráni aplikácii ustanovenia § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné, námietka premlčania zo strany povinného bola uplatnená dôvodne a exekučný súd správne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a tú zastavil.
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, na náhradu trov nárok nemá, úspešný povinný má právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).