Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-66-2021.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: H. R., Q.. XX.X.XXXX, W. S. XX, okres X. Q. J., Š. K.G. Y., R. M.: G. X. H.. R. Y., R.. Y..N..K.., Y. Y. I.. XX. Q. XXXX, Č., R. Ž.: M. R. (R. Š.), Q. T., M.: Y. R.Ý. A., U. XX, U., Z.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na S. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre obec Lodno, katastrálne územie Lodno, okres Kysucké Nové Mesto, parcela O. X. Č.. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1990 m2 a parcela P. X. Č.. XXX - orná pôda o výmere 104 m2 a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 732,90 Eur , a to na účet Slovenského pozemkového fondu SK34 8180 0000 0070 0019 4492, VS: 46662021, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku..
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2021 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území Lodno, obec Lodno, evidovanej na S. Č.. XXX W., aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovanej primeranú náhradu pôvodne vo výške 0,30 Eur za 1 m2. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele podiele 1-ica, čo činí na parcele O. - X. Č.. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1990 m2, t.j. 995 m2 v prospech žalobcu a na parcele P.-X. Č.- XXX - orná pôda o výmere 104 m2, t.j. 52 m2 v prospech žalobcu. Žalovaná je podielovým spoluvlastníkom rovnako v podiele 1-ica. Vzhľadom na umiestnenie pozemku v extraviláne obce, závery znaleckého posudku zo dňa 20.5.2021 k nehnuteľnostiam v obdobnej lokalite vo Vysokej nad Kysucou a nemožnosť drobenia pozemok navrhol, aby súd zrušil a vyporiadal podielového spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 0,30 Eur za 1 m2, t.j. celkom 314,10 Eur.
3. Dňa 29.11.2021 doručil právny zástupca žalobcu súdu oznámenie (č.l. 51), že komunikoval zo zástupcom žalovanej a súhlasí s výškou primeranej náhrady v sume 0,70 Eur za 1 m2, t.j. žiadal priznať primeranú náhradu v celkovej sume 732,90 Eur a v tomto smere upravil žalobný návrh.
4. Dňa 29.11.2021 doručil zástupca žalovanej vyjadrenie k žalobe (č.l. 54), v ktorom uvádza, že so žalobou súhlasí a navrhovanú primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 0,70 Eur za 1 m2 žiada vyplatiť na účet zástupcu žalovanej.
5. Žalobca dňa 3.3.2022 doručil súdu vyjadrenie (č.l. 67), v ktorom iba konštatoval, že strany sporu sa zhodli a žalobca vyhovel podmienkam zástupcu žalovanej vo vzťahu k výške primeranej náhrady.
6. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 4.4.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu. Zástupkyňa žalovanej dňa 31.3.2022 doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a hospodárnosti konania a poukázala na nesporné skutočnosti medzi stranami. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť aj s ohľadom na nesporné skutočnosti medzi stranami. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní sú v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako neznámy spoluvlastníci, ktorí sú označení iba menom a priezviskom bez iných identifikačných údajov, čím teda nie je možné zistiť či skutočne žijú, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.
11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
12. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.
13. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého výpisu z S. Č.. XXX pre kat. úz. Lodno, obec Lodno, okres Kysucké Nové Mesto, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - X. O. R..Č.. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 1990 m2 a parcela X. P. R..Č.. XXX - orná pôda o výmere 104 m2, a to každý z nich v podiele 1-ica. Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
17. Z lustrácii v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná sa nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie je definovaná dátumom narodenia či iným identifikačným údajom. Pri zadaní mena a priezviska v niektorých prípadoch bolo zistené, že v registri obyvateľov bolo zistených viac osôb s totožným menom a priezviskom, pričom konkrétnu osobu žalovanej sa nepodarilo zistiť (č.l. 75-79). 18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
19. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu mal súd za to, že hodnota nehnuteľností je 0,70 Eur za 1 m2, uvedené tak mal súd za nesporné.
20. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovanej súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom je neznáma vlastníčka, ktorú zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac SPF túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.
21. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluzvlasntíctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
22. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaná je neznámy vlastník, pričom pred podaním žaloby k dohode nedošlo, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
23. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
24. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
25. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
26. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na neznámeho vlastníka, možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
28. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky - trvalý trávny porast a orná pôda, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovanej nie sú známi, teda ide o pozemok s neznámym vlastníkom a s takýmto pozemkom nakladá pozemkový fond. Splnomocnený zástupca žalovanej (SPF), zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovanému nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam evidovaným na S. Č.. XXX súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania ako aj s ohľadom na to, že ide o pozemok v susedstve jeho rodinného domu. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, t.j. 1-ica ako aj na skutočnosť, že žalobca môže sporný pozemok účelne využívať.
29. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na S. Č.. XXX R. X..Ú.. S. a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako žiadala v žalobe.
30. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal zo sumy zhodne určenej stranami vo výške 0,70 Eur za 1 m2, pričom zástupca žalovanej s uvedenou sumou súhlasil. Primeraná náhrada pre žalovanú predstavuje sumu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti. Zástupca žalovanej s predmetným návrhom súhlasil, a tak súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalovaných k nehnuteľnostiam tak, že je povinný zaplatiť žalovanej sumu 732,90 Eur na účet zástupcu žalovanej, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Žalobca bola v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd s ohľadom na predmet sporu a neznámeho vlastníka zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania napriznal.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).