Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/64/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a R. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/A, XXX XX D., bývajúcej na adrese D. XX, XXX XX D., a otca K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX 12 Detva, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.09.2021, č.k. -92 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. o výživnom na maloleté deti, v súvisiacom výroku III. ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -81 zo dňa 14.01.2020 v jeho časti o výživnom a vo výroku IV. o trovách konania z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.09.2021, č.k. -92 vo výroku I. schválil rodičovskú dohodu o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, vo výroku II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. nar. 0X.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a na maloletého R.a, nar. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou výroku o výživnom, vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -81 zo dňa 14.01.2020 v časti styku a vyživovacej povinnosti, vo výroku IV. rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) konštatujúc, že matka sa v podanom návrhu doručenom súdu dňa 17.03.2021, domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi v súvislosti s jeho presťahovaním sa z D. do A., na otázke ktorej sa rodičia vedeli dohodnúť a navrhli súdu v tomto smere schváliť dohodu rodičov. Matka súčasne žiadala zvýšiť výživné na maloletého A. na sumu 300 eur mesačne a na maloletého Q. na sumu 250 eur mesačne od 01.03.2021 (podľa doplnenia návrhu doručeného súdu dňa 09.04.2021), dôvodiac zvýšenými nákladmi na odôvodnené potreby maloletých detí za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -81 zo dňa 14.01.2020.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú zmenu pomerov na strane otca, ktorý sa presťahoval do DE. kde žije so svojou matkou, zmenil zamestnávateľa, avšak naďalej pracuje ako kuchár a k zvýšeniu jeho príjmu nedošlo. Uviedol, že otec uvádzal príjem cca 700 eur netto, z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynul jeho vymeriavací základ u nového zamestnávateľa vo výške cca 893 eur mesačne (obdobie 10/2020 - 03/2021). Na strane

matky nezistil zmenu pomerov, naďalej je živnostníčkou (v oblasti poisťovníctva, pedikúry, manikúry a upratovacích prác), žije s deťmi v podnájme s výškou nezmeneného nájomného 750 eur mesačne. Podľa jej daňového priznania za rok 2020 mala príjmy vo výške 6601,60 eur, výdavky vo výške 390,96 eur, pričom čistý príjem uvádzala 1100 eur mesačne. Zdravotný stav rodičov ani okruh ich vyživovacích povinností sa nezmenil. Skonštatoval že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu uplynula doba cca jedného roka, pričom v šk. roku 2021/2022 A. navštevuje 9. ročník základnej školy a R. 5. ročník základnej školy. Zmena nastala v tom, že R. začal nosiť okuliare a A. bude nosiť zubný strojček, ktorého cena sa pohybuje od 2800 eur do 3100 eur. Konštatoval, že v záujmovej činnosti maloletých nedošlo k žiadnej zmene, R. sa naďalej venuje futbalu a A. krúžky nenavštevuje. A. už v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval psychológa, pričom v súčasnosti je integrovaným žiakom, avšak v tejto súvislosti nevznikli žiadne ďalšie zvýšené náklady. Uviedol, že u A. vzhľadom na jeho rast a dospievanie uznal zvýšené náklady na oblečenie, ako aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť (zubný strojček). Iné dôvody, ktoré by opodstatňovali zvýšenie výživného nevzhliadol, keď príležitostné výdavky na zdravotnú starostlivosť boli zohľadnené aj pri predchádzajúcej úprave výživného. U maloletého R. uznal čiastočnú opodstatnenosť zvýšenia výživného iba v dôsledku potreby zhoršenia zraku a potreby zabezpečiť mu okuliare. Zohľadnil zvýšené náklady na stravu u oboch maloletých detí. Poukazujúc na vykonanie dokazovania a zákonné kritériá pre určovanie výživného na maloleté deti, za optimálne zvýšenie výživného považoval u maloletého A. na sumu 200 eur mesačne a u maloletého Q. na sumu 170 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej ).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku II. o výživnom na maloleté deti podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc ho zmeniť a zvýšiť výživné na maloletého A. na 300 eur mesačne na maloletého Q. na 250 eur mesačne od vykonateľnosti výroku o výživnom. Z obsahu odvolania matky odvolací súd zistil, že matka sa s nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie pri určení výšky výživného na maloleté deti. Mala za to, že výživné na maloleté deti určené v pôvodnom rozsudku zohľadňovalo väčší podiel otca na starostlivosti o maloleté deti. Svoj návrh na zvýšenie výživného považovala za dôvodný v celom rozsahu, keďže otec sa po rozvode manželstva odsťahoval do A., nezabezpečuje plnohodnotne osobnú starostlivosť o maloleté deti a nedodržiava prísľub, že sa bude podieľať na ich mimoriadnych výdavkoch.

5. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti v matkou požadovanom rozsahu. Uviedol, že ani podľa pôvodného rozsudku nemali byť deti u neho polovicu kalendárneho mesiaca, pričom vzhľadom na jeho odsťahovanie sa do A. chodí za deťmi ako mu to umožňuje jeho finančná situácia, ktorá sa nezlepšila. Po zaplatení výživného mu zostáva minimum finančných prostriedkov (100 eur) na pokrytie jeho základných životných potrieb. Zvýšené výživné považoval za primerané aj vzhľadom na potreby detí.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a , keď v posudzovanej veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného matkou, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , ods. 1 . Konštatuje, že matka v podanom odvolaní napadla výlučne výrok II. rozhodnutia, ktorým súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. 200 eur mesačne a na maloletého R. 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou výroku o výživnom (výrok II.).

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

9. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zvýšeniu výživného na maloleté deti vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa matka v návrhu domáhala, aké položky obsahoval rozpis mesačných výdavkov priložený matkou, ako sa k návrhu vyjadril otec a aké listinné dôkazy rodičia predložili, ako sa rodičia a kolízny opatrovník na pojednávaní vyjadrili, následne citoval právne predpisy použité pri právnom posúdení veci, konštatoval zhodu rodičov v otázke zmeny úpravy styku, vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu matky na zvýšenie výživného, uviedol príjmy rodičov a náklady na maloleté deti prezentované v konaní matkou a konštatoval, že čiastočnú zmenu pomerov zistil na strane otca ako aj na strane maloletých detí. V ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil zmenu výdavkov na maloleté deti v smere ich čiastočného zvýšenia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -81 zo dňa 14.01.2020, od ktorých odvodil sumu určenej výšky výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine iba čiastočne, keďže nevyhodnocoval podmienky v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a neustálil (neurčil) počiatok zmeny pomerov pre zvýšenie výživného, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny právny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia spočívajúceho v neustálení zmeny pomerov t.j. okamihu, od ktorého sa výživné zvyšuje a ako sa zmena pomerov odrazila na výške nákladov na odôvodnené potreby detí. Nesprávne teda postupoval súd prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné bez ustálenia zmeny pomerov, z výroku súdu tiež nevyplýva že súd rozhodoval o zvýšení výživného na maloleté deti, nerozhodol o celom predmete konania, keď vo zvyšku návrh matky nezamietol ( čo do výšky požadovaného výživného a jeho určenia, ktoré matka požadovala zvýšiť od 01.03.2021). Vzhľadom na rozhodnutie o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí (ktorá už skorším rozsudkom bola určená) od vykonateľnosti výroku, nezaoberal sa celým posudzovaným obdobím a preto nerozhodol ani o zročnom výživnom.

12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

15. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ust. ). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom

pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu Zákona o rodine v ust. (rovnako procesný predpis - ust. ) ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

16. Súd prvej inštancie síce v danom prípade vykonal dokazovanie, avšak vôbec neurčil zmenu pomerov, od ktorej odvodil zvýšenie výživného na maloleté deti, keď táto by mala nastať až po rozhodnutí súdu a nadobudnutí vykonateľnosti výroku o výživnom, ku ktorému v zmysle dochádza doručením rozhodnutia. Takéto rozhodnutie z ktorého presne nevyplýva okamih určenia zmeny pomerov v zmysle Zákona o rodine, resp. tento má nastať až v budúcnosti, po nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku, je určené neprípustným spôsobom (v tejto súvislosti je bez významu, že rozsudky o výživnom sú v zmysle vykonateľné doručením). Súd je povinný správne právne rozhodnúť v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti a o určení zmeny pomerov od ktorej zvýšenie výživného odvodzuje bez ohľadu znenia návrhu, keďže súd v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je povinný konať v súlade s ustanovením , , (v danom prípade matka vo svojom doplnení návrhu zo dňa 09.04.2021 žiadala výživné zvýšiť od 01.03.2021). V odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie súčasne úplne absentujú dôvody záveru súdu o zvýšení výživného na maloletých bez určenia obdobia zmeny pomerov, od ktorého sa výživné zmenilo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

17. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v výroku II. o určení (správne o zvýšení) výživného na maloleté deti, ako aj v závislom výroku III. ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -81 zo dňa 14.01.2020 v jeho časti o výživnom a výroku IV. o trovách konania s použitím , keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím , keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, zrušil a podľa vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní presne stanoviť zmenu pomerov od ktorej je možné odvodiť

dôvodnosť zvýšenia výživného na maloleté deti a za týmto účelom dokazovanie zopakovať a doplniť v potrebnom rozsahu, vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v súlade s a a nasl. a a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom ( ). Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude zaoberať všetkými skutkovými okolnosťami a zákonnými kritériami podstatnými pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa (, , , Zákona o rodine). Vo svojom rozhodnutí v zmysle , uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca (t.j. majetkových a finančných pomerov na strane rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí) a v písomnom odôvodnení rozhodnutia uvedie, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri hodnotení zostávajúceho predmetu konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

19. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).