Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 215, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: D. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Q. Y. XX, štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 908,16 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 908,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 908,16 Eur počnúc od 19.12.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov sporu v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.07.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 06.07.2016 domáhal zaplatenia sumy 908,16 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 908,16 Eur od 19.12.2007 do zaplatenia a náhrady vzniknutých trov konania z dôvodu, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18.10.2007, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur, spolu teda 908,16 Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur, počnúc dňom 14.11.2007. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

2. Žalobca zaslal žalovanému niekoľko upozornení na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 19.12.2007 sa dlh stal splatným.

3. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia Zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v

časti "Mesačné príjmy a výdavky". Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.

4. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 3T/153/2008-60 zo dňa 23.07.2008 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu.

5. Okresný súd Lučenec o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 10.05.2017 č.k. 9Csp/21/2016-99 tak, že žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 908,16 Eur s prísl. zamietol.

6. Proti rozsudku Okresného súdu Lučenec podal odvolanie žalobca a Krajský súd Banská Bystrica rozhodol uznesením č.k. 13Co/283/2017-123 zo dňa 15.05.2018 tak, že rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/21/2016-99 zo dňa 10.05.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobcovi treba dať za pravdu v tom, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.

8. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca návrhom podaným dňa 06.07.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 908,16 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/153/08 zo dňa 23.07.2008, právoplatným dňa 11.08.2008, bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) dňa 18.10.2007. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu.

9. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne právne posúdil.

10. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

11. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

12. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

13. Súd nariadil pojednávanie na deň 20.06.2018. Žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

14. Súd vykonal v spore dokazovanie prečítaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18.10. 2007, Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/153/2008-60, spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 3T/153/2008.

15. Žalovaný, ako dlžník, podpísal dňa 17.10.2009 Zmluvu o úvere so žalobcom, ako veriteľom č. XXXXXXX. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur, počnúc dňom 14.11.2007. Celková suma, ktorú sa žalovaný zavial splácať predstavovala sumu 908,19 Eur a pozostávala z istiny 464,71,- Eur a 443,47 Eur príslušného poplatku.

16. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/153/2008-60 zo dňa 23.07.2008 bol obvinený D. Y. (žalovaný) uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa 17.10.2007 vo Fiľakove v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojich mesačných výdavkoch a dňa 18.10.2007 vo Q. prostredníctvom mandatára uzatvoril so žalobcom Zmluvu o úvere č.6461744, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000,-Sk, ktorý následne aj prevzal a zmluvne sa zaviazal, že poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 13.360,-Sk uhradí v pravidelných 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk, avšak v zmluve stanovené mesačné splátky neuhrádzal, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 27.360,-Sk. Spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2008. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

17. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

20. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalovaný, ako dlžník, podpísal Zmluvu o úvere so žalobcom, ako veriteľom, na základe ktorej bola vyplatená suma 464,71 Eur žalovanému.

23. Žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T/153/2008-60 zo dňa 23.07.2008 uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa 17.10.2007 vo Q. D. žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojich mesačných výdavkoch a dňa 18.10.2007 vo Q. prostredníctvom mandatára uzatvoril so žalobcom Zmluvu o úvere č.XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške

14.000,-Sk, ktorý následne aj prevzal a zmluvne sa zaviazal, že poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 13.360,-Sk uhradí v pravidelných 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk, avšak zmluve stanovené mesačné splátky neuhrádzal, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 27.360,-Sk. Spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2008. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu.

24. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku súd v zásade vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v právnej úprave, ktorá vyplýva z Civilného sporového poriadku vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj na koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.

25. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Porušenie právnej povinnosti bolo nepochybne preukázané z Trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 3T/153/2008-60 zo dňa 23.07.2008, keď žalovaný bol uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Vylákal od žalobcu úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobil škodu.

26. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.10.2007 uzavretá Zmluva o úvere. Žalovaný výšku škody nespochybňoval, nenavrhol dôkazy, preto súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý ustálil škodu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného sumou 908,16 Eur. Konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec, ktorý uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného prečinu úverového podvodu. Súd konštatuje, že boli splnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a škodou a úmyselné zavinenie.

27. Pretože námietky premlčania vznesená zo strany žalovaného nebola, súd sa premlčaním nároku žalobcu nezaoberal vôbec.

28. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 908,16 Eur počnúc od 19.12.2007 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

32. O výške trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.