Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-19-2017.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Subarea
5S/19/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Základnej organizácie Odborového zväzu KOVO VOLKSWAGEN SLOVAKIA, so sídlom J. Jonáša č. 1, Bratislava, proti žalovanému Z. I. S., K.., bytom XX.S. č. XXXX, XXX XX N. (teraz Y. č. XXXXX/XXX, G. - J. S.), za účasti Moderné odbory Volkswagen, so sídlom Jána Jonáša č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.marca 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
I.
1. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako rozhodcu, ktorý vydal podľa § 3a ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) dňa 30.marca 2017 oprávnenie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy v spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. Odborovej organizácii Moderné odbory Volkswagen. Konštatovala skutkový stav, že žalovaný bol listom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-S. zo dňa 17.02.2017 určený za rozhodcu v spore podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní za účelom určenia reprezentatívnosti odborovej organizácie oprávnenej na kolektívne vyjednávanie za zamestnancov spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s.. Spor vznikol medzi odborovými organizáciami Moderné odbory Volkswagen a žalobkyňou, pričom o určení rozhodcu požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zamestnávateľ - spoločnosť Volkswagen Slovakia a.s.. Podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o určení rozhodcu zo dňa 17.02.2017 mal určený rozhodca overiť počet členov jednotlivých odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa a rozhodnúť v súlade s § 3a ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.03.2017 došlo k určeniu odborovej organizácie oprávnenej na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy predloženej zamestnávateľom a to v prospech Moderných odborov Volkswagen ako odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa tak ako aj žalobkyňa.
2. Žalobkyňa uviedla, že je aktívne legitimovanou na podanie správnej žaloby a jej aktívna legitimácia vyplýva z dôvodu, že žalovaný ako rozhodca v spore o určení oprávnenej odborovej organizácie vystupuje ako orgán verejnej správy v prípade, že je rozhodca určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe žiadosti jednej zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy. Poukázal pritom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/34/2014 zo dňa 31.03.2016, ktorý svoj právny názor si osvojil z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: IV.US 402/01 zo dňa 29.08.2011, ktorý sa zaoberal otázkou postavenia rozhodcu ako orgánu verejnej správy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní v prípade rozhodovania o spore vo veci
plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy. Najvyšší súd zároveň konštatoval, že dôležitým atribútom pri posudzovaní postavenia rozhodcu ako orgánu verejnej správy je, že rozhodca autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré s ním nie sú v rovnom postavení a obsah tohto rozhodnutia nezávisí od vôle týchto subjektov. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné v dôsledku uplatnenia postupu žalovaného, ktorému nepredchádzalo žiadne zistenie skutkového stavu, na podklade ktorého by bolo možné vo veci rozhodnúť, a ktoré by malo oporu v zákone o združovaní a v príslušných stanovách OZ KOVO schválených na jeho základe, čoho dôsledkom je nezákonné rozhodnutie.
II.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.08.2017, v ktorom popísal priebeh konania pred rozhodcom a vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne uviedol, že s názorom žalobkyne nesúhlasí. Poukázal na definíciu orgánu verejnej správy podľa § 4 písm. d/ Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého sa orgánom verejnej správy rozumie, cit. „právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy“, avšak v prípade rozhodovania o oprávnení odborovej organizácie kolektívne vyjednávať nejde o rozhodovanie v oblasti verejnej správy ale o rozhodovanie v súkromnoprávnej oblasti, pretože rozhodnutie smeruje k určeniu odborovej organizácie, ktorá je oprávnená na kolektívne vyjednávanie v súkromnom podniku so súkromnoprávnymi následkami. Súkromný záujem je potvrdený už samotným znením § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní, z ktorého vyplýva, že spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Ak sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ho určí ministerstvo. Súkromnoprávny charakter sporu o určení odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy je potvrdený teda tým, že nie je možné v žiadnom prípade určiť rozhodcu v spore ex offo, t.j. z vlastnej činnosti ministerstva, ale iba na návrh minimálnej jednej zo strán sporu, čo je deklarované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/34/2014 zo dňa 31.03.2016, ktorý sa odvoláva na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.: 5S/12/2013-119 zo dňa 19.02.2014, ktorým krajský súd konanie zastavil a konštatoval, že cit.: „Rozhodca vo veci riešenia a rozhodovania v spore o kolektívnu zmluvu vstupuje do tohto konania na základe vzájomnej dohody účastníkov sporu a ich žiadosti, ktorou deklarujú vôľu, že sa rozhodli spor o uzavretie kolektívnej zmluvy vyriešiť v konaní pred rozhodcom, ktorého si sami vybrali“. Krajský súd v uznesení ďalej zdôraznil, že postavenie rozhodcu v tomto prípade má súkromnoprávny charakter a pri rozhodovaní v spore je limitovaný návrhmi a vôľou oboch zmluvných strán, teda pri rozhodovaní sa neriadi výlučne hmotným právom, ale aj určitou zásadou spravodlivosti. Tomuto konaniu chýba obligatórnosť, a preto nemožno v danom prípade rozhodcu považovať za orgán verejnej správy. V prípade sporu o plnenie z kolektívnej zmluvy táto obligatórnosť konania je daná jednak § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní ako aj charakterom tohto sporu, kde pri autoritatívnom rozhodovaní je rozhodca povinný prihliadať na všeobecne záväzné právne predpisy a taktiež na platne uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá v tomto prípade sa stáva záväzným právnym predpisom, teda rozhodca spĺňa všetky atribúty postavenia orgánu verejnej moci, pretože autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov z kolektívnej zmluvy, ktoré nie sú v rovnom postavení a obsah tohto rozhodnutia nezávisí od ich vôle. Poukázal na to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy nevystupuje ako správny orgán a nerozhoduje tak ako aj rozhodca, ale iba vyberá osobu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní. Opätovne poukázal na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že zákon o kolektívnom vyjednávaní špeciálnym spôsobom upravuje konanie o kolektívnom vyjednávaní, osobitne tiež konanie pred sprostredkovateľom a rozhodcom, rovnako aj náležitosti rozhodnutia rozhodcu o možnosti podávania opravných prostriedkov, avšak iba v tomto zákone vymedzenom prípade, t.j. v prípade rozhodnutia v spore o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy. Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy je upravený v § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní. Toto ustanovenie však nepripúšťa podanie odvolania ani iného opravného prostriedku proti rozhodnutiu rozhodcu v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, rovnako ako to neupravuje v prípade rozhodnutia rozhodcu v spore
o uzavretí kolektívnej zmluvy v § 13 citovaného zákona. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne a navrhol súdu žalobu zamietnuť, resp. zastaviť konanie o žalobe.
III.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 23.11.2017, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že pozícia rozhodcu v danom prípade má charakter súkromnoprávny, teda že rozhodca nie je v danom prípade orgánom verejnej správy. Zotrval na svojich žalobných námietkach a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. K žalobe a k vyjadreniu žalovaného sa vyjadril účastník konania Moderné odbory Volkswagen písomným podaním zo dňa 15.11.2017, ktorý právnu argumentáciu žalovaného považuje za správnu a všeobecne akceptovateľnú odborovou verejnosťou a výklad žalobcu považuje za účelový v neprospech žalovaného. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že rozhodca v danom prípade nemá postavenie orgánu verejnej správy a uviedol, že je potrebné poukázať na dve skutočnosti, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný vo svojom vyjadrení a žalobca v účelovej interpretácii rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/34/2014. Prvá skutočnosť spočíva v zohľadnení samotného sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej riešiť kolektívny spor a to najmä v tom ohľade, že ide o to isté konanie o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktoré predpokladá rozhodnutie rozhodcu v spore o uzatvorení kolektívnej zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany nevedenia dohodnúť na jej obsahu, čo bolo predmetom aj popísaného súdneho konania podľa § 13 zákona o kolektívnom vyjednávaní, t.j. je to ten istý súkromnoprávny charakter konania uplatňujúci sa v celom rozsahu procesu kolektívneho vyjednávania od podania návrhu na jeho začatie v zmysle § 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní cez určenie oprávnenej odborovej organizácie pre jeho uskutočňovanie podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní až po rozhodnutie rozhodcu podľa § 13 tohto zákona, ak sa zmluvné strany nevedeli dohodnúť a súhlasili s ustanovením rozhodcu do ich sporu. Žiadna ingerencia verejnej moci tohto sporu nie je primárne implikovaná, pretože každý procesný krok je realizovaný na základe rozhodnutia jednotlivých zmluvných strán. Kompetencia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky určiť rozhodcu pre rozhodnutie v spore o určenie oprávnenej odborovej organizácie viesť kolektívne vyjednávanie a uzatvoriť kolektívnu zmluvu podľa § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní v porovnaní s ustanovením § 13 tohto zákona nie je výsledkom ingerencie štátnej moci a zmeny súkromnoprávneho sporu na verejnoprávny, ale len sekundárnym riešením a ochranou základného práva zamestnancov na lepšie pracovné podmienky, ktoré by mohli byť ohrozené formálnym konaním niektorého z dotknutých subjektov z dôvodu účelovej nedohody na spoločnom postupe. V tomto ohľade tak len zákon o kolektívnom vyjednávaní ponúka riešenie, ktoré však nemusí nastať, keďže kompetencia predmetného štátneho orgánu má len sekundárny charakter a neuplatňuje sa ex offo a vždy len na základe žiadosti jednej alebo oboch zmluvných strán. Druhá skutočnosť spočíva v načrtnutej ochrane akejsi nadradenosti rozhodcu, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Z pohľadu účastníka konania načrtnutá nadradenosť nie je dôsledkom zostatkovej verejnej moci ako nesprávne argumentuje žalobca, ale len dobrovoľného zaviazania sa a podriadenia sa odborových organizácii, že objektívnu skutočnosť, ktorá z nich má väčší počet členov, overí nezávislý subjekt. Rozhodovanie rozhodcu v spore o určení odborovej organizácie príslušnej pre kolektívne vyjednávanie tak nemá právotvorný charakter vo význame, že by rozhodca rozhodol, ktorá z odborovej organizácie je väčšia bez previazanosti na objektívny stav. Rozhodnutie rozhodcu má skôr deklaratórny (potvrdzujúci objektívnu skutočnosť) formálny charakter, ktorý spočíva v potvrdení objektívneho stavu formou jeho overenia na základe zistených skutočností, teda rozhodca len pre ďalší formálny proces kolektívneho vyjednávania rieši čiastkový spor vyhotovením dokumentu potvrdzujúcim existujúci stav. Na základe uvedeného tak ani rozhodca nedisponuje akoukoľvek časťou verejnej moci (a to ani zbytkovou) a nemôže byť preto považovaný za orgán verejnej moci, resp. správny orgán. Rozhodnutie rozhodcu nemá povahu exekučného titulu tak, ako to zákon o kolektívnom vyjednávaní ustanovuje v §14 ods. 5 v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Zákon o kolektívnom vyjednávaní jednoznačne rozlišuje medzi verejnoprávnym postavením rozhodcu v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorej nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancov a medzi súkromnoprávnym postavením rozhodcu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy a o spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej viesť kolektívne vyjednávanie a uzatvoriť kolektívnu zmluvu. Vyjadril sa k skutkovým tvrdeniam a okolnostiam uvedeným v žalobe a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť a prípadne zastaviť konanie o žalobe.
IV.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
9. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
11. Podľa § 7 písm. h/ S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
12. V predmetnom konaní správny súd predovšetkým posudzoval otázku, či rozhodca, ktorý rozhodoval v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní v danom prípade vystupuje ako orgán verejnej správy a či rozhodnutie rozhodcu v tomto spore je preskúmateľné súdom podľa Správneho súdneho poriadku.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.
15. Podľa § 3a ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.
16. Podľa § 3a ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.
17. Podľa § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Ak sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ho určí ministerstvo.
18. Podľa § 3a ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy.
19. Zákon o kolektívnom vyjednávaní v § 10 vymedzuje ďalšie kolektívne spory a to spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy. Iba v prípade sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy zákon o kolektívnom vyjednávaní v § 14 pripúšťa súdny prieskum rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na návrh zmluvnej strany, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami (§ 14 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní).
20. Príslušným súdom je okresný súd, v obvode ktorého má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje, pričom pri rozhodovaní sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujúc súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
21. V prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy ako aj sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy zákon o kolektívnom vyjednávaní nepripúšťa proti rozhodnutiu rozhodcu žiadny opravný prostriedok a ani súdny prieskum, resp. možnosť obrátiť sa na súd podaním návrhu ktorejkoľvek zmluvnej strany na vyriešenie tohto sporu.
22. Postavenie rozhodcu ako orgánu verejnej správy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní na základe doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/34/2014, ako aj Ústavného súdu Českej republiky (uznesenie sp. zn.: IV.ÚS 402/01 zo dňa 29.08.2011) je teda v danom prípade len pri spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Podľa uznesenia Ústavného súdu Českej republiky postavenie orgánu verejnej moci sui generis má rozhodca v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní, pretože autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov (strán kolektívnej zmluvy), ktoré nie sú v rovnom postavení, obsah tohto rozhodnutia nezávisí od vôle týchto subjektov, toto rozhodovanie je súčasťou právomoci rozhodcu zakotvené v zákone o kolektívnom vyjednávaní a účastníctve v rozhodovaní pred rozhodcom je nutnou podmienkou pre rozhodovanie sporu týchto subjektov vo veci plnenia záväzkov s kolektívnej zmluvy.
23. Rozhodca vo veci riešenia a rozhodovania v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy je v postavení, ktoré má súkromnoprávny charakter. Z ustanovenia § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní vyplýva, že rozhodcu si v plnom rade určujú samotné zmluvné strany na základe vzájomnej dohody. Iba v prípade, ak k dohode nedôjde, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán určí rozhodcu ministerstvo. Zmluvné strany teda svojim postojom dávajú najavo svoju vôľu, že sa rozhodli spor vyriešiť pred rozhodcom.
24. Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ako to vyplýva už aj z jeho obsahu, vzniká v čase kolektívneho vyjednávania a prípravy uzatvárania kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancami, resp. príslušnou odborovou organizáciou, ktorá u zamestnávateľa pôsobí. Kolektívna zmluva je dvojstranným právnym úkonom a jej obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípov zmluvnej voľnosti. Teda v prípade uzatvárania kolektívnej zmluvy nie je prípustný zásah verejnej moci, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane.
25. Ako vyplýva z listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2017, ministerstvo určilo žalovaného ako rozhodcu podľa § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorého úlohou bolo overiť počet členov jednotlivých odborových organizácií pôsobiacich
u zamestnávateľa a rozhodnúť v súlade s § 3a ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Zákon o kolektívnom vyjednávaní proces rozhodovania rozhodcu v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej uzatvárať kolektívnu zmluvu u zamestnávateľa neupravil.
26. Odborové organizácie, ktoré združujú zamestnancov s cieľom obhájiť oprávnené záujmy potreby a práva svojich členov pri riešení zamestnanosti, odmeňovania za prácu, sociálnych a pracovnoprávnych otázok, ako aj za účelom riešenia ďalších dohodnutých cieľov, vznikajú na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý upravuje občanom právo slobodne sa združovať. Vnútorné pomery členov tohto združenia (odborovej organizácie), vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov sú upravené v stanovách tohto združenia, na ktorých obsahu sa jednotliví členovia dohodnú a schvália. Do postavenia činnosti združenia môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona (§ 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov). Z uvedeného vyplýva, že vznik a zánik členstva v združení ako aj overovanie skutočností, kto je alebo nie je členom združenia, má výlučne súkromnoprávny charakter.
27. Ak teda žalovaný rozhodoval v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy a overoval počet členov odborových organizácií založených a pôsobiacich u zamestnávateľa, riešil spor súkromnoprávneho charakteru, ktorému chýbal prvok obligatórnosti. Pri rozhodovaní nebol povinný vychádzať zo všeobecne záväzných právnych predpisov a riadil sa iba stanovami jednotlivých odborových organizácií, pričom vychádzal z listinných podkladov týchto odborových organizácií, ktoré mali preukázať počet ich členov.
28. Zákon o kolektívnom vyjednávaní je zákonom lex specialis. V spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a, vzhľadom na jeho súkromnoprávny charakter nepovažuje rozhodcu za orgán verejnej správy, preto ani nepripustil možnosť preskúmania rozhodnutia rozhodcu v tomto spore podľa Správneho súdneho poriadku.
29. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
30. Po posúdení spornej otázky správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie rozhodcu v tomto konaní nie je predmetom preskúmania podľa § 7 písm. h/ S.s.p. a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h/ odmietol.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
32. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.