Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-6-2017.pdf
PDF · 154.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovu v právnej veci žalobcov: X. M. L., G.. XX.XX.XXXX, K. L.. A. XXXX/XX, A. Q. X. V. L., G.. XX.XX.XXXX, K. L.. A. XXXX/XX, A., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti žalovanému: Casareal, s.r.o., Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 46 478 264, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obci A., k. ú. A., zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, a to:
- byt č. XX na X. p. vo vchode XX na ulici L.. A. Z. A. bytového domu so s. č. XXXX, postavený na pozemkoch par. reg. „C“ č.: XXX, XXX, XXX, XXX zapísané na LV č. XXXX,
- podiel priestoru XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so s. č. XXXX,
- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obci A., k. ú. A., zapísané na v LV č. XXXX, a to spoluvlastnícky podiel XX/XXXX k pozemkom - par. reg. „C“ č. XXX (zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXX m2), parcela č. XXX (zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2), parcela č. XXX (zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2), parcela č. XXX (zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2), sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, v podiele 1/1.
Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eur na účet: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 30.3.2017 domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obci a k.ú. A., zapísané Okresným úradom A., katastrálny odbor 1/ na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. p. vo vchode XX bytového domu so s.č. XXXX Z. A. na ulici L.. A., postavený na pozemkoch par. reg. „C“ č.: XXX, XXX, XXX, XXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. XXXX Z. XX/XXXX; 2/ na LV č. XXXX parcely registra „C“ č. XXX ( zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXX m2), parcela č. XXX (zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2), parcela č. XXX ( zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2), parcela č. XXX ( zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2) v spoluvlastníckom podiely XX/XXXX k celku / ďalej len „nehnuteľnosti“/, sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1. Žalobcovia sa domáhajú
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 12.6.2012 pre rozpor s dobrými mravmi, pre nekalú obchodnú praktiku. Žalobcovia sú oslobodení od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkov.
2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že mali v BSM vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. V roku 2010 sa dostali do zložitej finančnej situácie, žalobca v 1. rade ostal nezamestnaný, potrebovali peniaze na preklenutie obdobia a na rekonštrukciu nehnuteľnosti. V čase uzavretia úverovej zmluvy (podľa obsahu žaloby) mala žalobkyňa v 2. rade príjem cca 300 eur a žalobca v 1. rade bol nezamestnaný, pracujúc brigádne, predpokladajúc skorého nájdenia si zamestnania. Na reakciu žalobkyne v 2. rade na inzerát na ponuku úverov sa k nim domov dostavila pani , ktorá im predložila listinu označenú ako Návrh úverovej zmluvy, na jej vyžiadanie jej zaplatili 52 eur. Následne boli vyzvaní dostaviť sa na Katastrálny úrad Skalica, kde sa stretli i s pracovníkom firmy Tatra credit a.s. a podpísali aj úverovú zmluvu č. 259/10 z 9.8.2010, v hotovosti im bola vyplatená suma 10 000 eur. Zároveň podpísala zmluvu o záložnom práve č. 259/10 z 9.8.2010 a záložné právo k ich nehnuteľnosti sa zaevidoval do katastra. Podľa tvrdenia žalobcov vyplatili za poskytnutie úveru pracovníkovi firmy Tatra Credit a.s. 200 eur. Žalobcovia tvrdia, že úverovú zmluvu podpísali bez čítania, pracovník firmy Tatra Credit a.s. im nič k zmluve nevysvetlil, len že mesačná splátka je 300 eur. Ani si nepreveroval ich príjmy, či sú zamestnaní, či nemajú iné úvery. Podľa žalobcov oni zmluvu čítali až v čase, keď sa dostali do omeškania so splácaním. Žalobcovi v . 1 rade sa nedarilo nájsť zamestnanie , pre nedostatok financií sa dostali do omeškania so splácaním, preto požiadali veriteľa o odklad splatnosti úveru. Poštou im bol doručený dodatok č. 1 k zmluve týkajúci sa predĺženia splatnosti úveru, ktorý dodatok podpísali a vrátili späť. Pri opätovnom omeškaní so splácaním a žiadaní o odklad splatnosti takto podpísali aj dodatok č. 2 s veriteľom. Podľa vyjadrenia žalobcov boli i tak stále v omeškaní so splácaním, preto im Tatra credit a.s. oznámil dražbu ich nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené záložné právo alebo že je potrebné situáciu riešiť v súčinnosti s ich dcérskou spol. Casareal, s.r.o. (žalovaný), ktorá mala prevziať ich úver a poskytnúť im lehotu 6 mesiacov na splatenie úveru. Podľa žalobcov bolo ale treba urobiť ďalší zápis do katastra nehnuteľností a po vyplatení úveru by došlo k výmazu zápisu. Z dôvodu obavy pred dražbou poľa žalobcov súhlasili s ďalším predĺžením termínu splatnosti úveru, s podpísaním listín pre žalovaného. Po výzve pracovníka žalovaného sa dostavil k notárke B.. C. Z. I., kde im boli predložené na preštudovanie a podpísanie listiny, aj kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva ich nehnuteľnosti na žalovaného za kúpnu cenu 20 000 eur. Žalobcovia podľa ich vyjadrenia namietali výšku kúpnej ceny, lebo nezodpovedá cene nehnuteľnosti a nebol urobený znalecký posudok . Podľa žalobcov mal byť ďalší postup taký, že po splatení úveru budú nehnuteľnosti prevedené späť do ich vlastníctva. Podľa žalobcov im nebola vyplatená kúpna cena 20 000 eur, napriek obsahu bodu 2 čl. VIII str. 3 kúpnej zmluvy. Pri podpisovaní listín boli dôverčiví, verili záujmu žalovaného a Tatra credit a.s. pomôcť im, deti nemali, žalobkyňa v 2. rade nemá ani príbuzných a hanbili sa za svoje dlhy. Žalobcovia nestihli zaplatiť do 6 mesiacov žalovanému sumu 22 040 eur ( vrátane úrokov), dostali sa do dlhovej špirály, z ktorej sa teraz nevedia dostať. U notárky podpísali aj notársku zápisnicu s ich vyhlásením o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou, zmluvu o kúpe prenajatej veci z 12.6.2012. Napriek vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcom v ďalšej časti žaloby žalobcovia tvrdia, že obsah listín predložených notárkou nepoznali, nemohli ovplyvniť ich obsah.
3. Žalobcovia sa v rámci právnej argumentácie odvolali na §3 ods. 1 OZ, §39 OZ a trvali na tom, že žalovaný postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď od nich získal nehnuteľnosť za neprimerane nízku cenu v spolupráci s Tatra Credit a.s. a preto hodnotia kúpnu zmluvu z 12.6.2012 za absolútne neplatnú. Podľa vyjadrenia žalobcov hodnote ich nehnuteľnosti v roku 2012 v ich lokalite sa pohybovala 40.000 eur až 50.000 eur.
4. Žalobcovia dali v rámci žaloby súdu do pozornosti predmet podnikateľskej činnosti žalovaného, aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Žalovaný má odborné vedomosti k odhadu hodnoty nehnuteľností, postupu pri predaji aj pri vyhotovovaní kúpnych zmlúv. Z toho dôvodu žalovaný konal v rámci výkonu svojho povolania, žalovaní boli spotrebiteľmi, preto je podľa nich na mieste vychádzať aj z § 52 OZ, §7 ods. 1 až 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Konanie žalovaného považujú za nekalo obchodnú praktiku, lebo sa na ich úkor bezodplatne obohatil. Spriaznenosť žalovaného s spol. Tatra Credit a.s. im vyplýva aj z čl. VIII. kúpnej zmluvy z 12.6.2012.
5. Žalobcovia na žalobe trvali domáhajúc sa určenie vlastníctva z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pre prípad vyhodnotenia kúpnej
zmluvy ako platnej zo strany súdu aj odstúpili od kúpnej zmluvy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, písomnými vyjadreniami strán sporu, návrhom úverovej zmluvy, úverovou zmluvou č. 259/10 z 9.8.2010, zmluvou o záložnom práve č. 259/2010 z 9.8.2010, dodatkami č. 1 a č. 2 k zmluve o úvere, oznámením o začatí výkonu záložného práva z 27.3.2012, notárskou zápisnicou č. N 240/2012 z 12.6.2012, kúpnou zmluvou č. 4038/12 z 12.6.2012, zmluvou o kúpe prenajatej veci z 12.6.2012, exekučným príkazom z 14.3.2017, upovedomením o začatí exekúcie, vyprataním bytu, odstúpením od kúpnej zmluvy z 3.4.2017, kvitanciou od Tatra Credit ako veriteľa z 12.6.2012, znaleckým posudkom č. 11/2018, výpismi z obchodného registra (na spoločnosti: Tatra credit a.s. , Public Auction s.r.o., S.O.S. Financ, spol. s r.o., , Casareal s.r.o. Winter Group , spol. s r.o. ,Willard s.r.o.), výpismi z pokladničnej knihy z obdobia 31.5.2012- 20.7.2012 od žalovaného a z VÚB a.s. za jún 2012, písomným vyjadrením firmy Tatra credit a.s. z 20.4.2018, oznámením o upustení od dražby (DD 38/2012) z 15.6.2012, rozhodnutím o povolení vkladu z 15.6.2012, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalobcovia mali záujem o úver a bol im daný v ich domácom prostredí do dispozície návrh úverovej zmluvy. Z obsahu návrhu vyplýva, že v ňom nie sú uvedené: výška úveru, počet splátok a ďalšie sumy a čísla spojené s úverom, ktoré boli uvedené už v čl. I úverovej zmluve z 9.8.2010. Túto skutočnosť potvrdila samotná žalobkyňa v 2. rade.
8. Žalobcovia ako dlžníci uzatvorili s spoločnosťou Tatra credit a.s. dňa 9.8.2010 Úverovú zmluvu č. 259/10 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru 10 000 eur. V čl. I zmluvy je okrem iného uvedená doba splatnosti 6 mesiacov, RPMN 50,25 %, celkové náklady 2000 eur, výška úveru s navýšením 11 800 eur, poplatok za poskytnutie úveru 200 eur, spôsob zabezpečenia úveru cez zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Konečná splatnosť úveru bola určená na 9.2.2011. V čl. XV ods. 1 zmluvy je uvedené právo dlžníka odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy. V čl. XXI. predmetnej zmluvy je uvedený splátkový kalendár, z ktorého súdu vyplýva, že od 9.8.2010 do 9.1.2011 mali dlžníci mesačne splácať úroky po 300 eur a dňa 9.2.2011 mali zaplatiť jednorázovo istinu 10 000 eur.
9. Spolu s úverovou zmluvou žalobcovia uzatvorili s veriteľom dňa 9.8.2010 zmluvu o záložnom práve č. 259/10, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v BSM žalobcov špecifikované už v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto zmluve sa uvádza výška úveru 10 000 eur a výška úveru s navýšením v sume 11 800 eur.
10. Žalobcovia ako dlžníci uzavreli s Tatra credit a.s. dňa 9.2.2011 dodatok č. 1 k úverovej zmluve, v zmysle ktorého veriteľ predĺžil dobu splatnosti úveru o 6 mesiacov a zároveň sa zmenila pohľadávka 11 800 eur na 13 600 eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom bola určená na 9.8.2011. V čl. V dodatku čl. 1 je v splátkovom kalendári uvedené, 12 mesačných splátok po 300 eur a 13 splátka vo výške 10.000 eur. V čl. III dodatku čl. 1 je predtlačený text o uznaní záväzku s použitím slovného spojenia „ neodvolateľne uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok vo výške 12070 eur“. Dodatkom č. 2 z 5.8.2011 sa tieto zmluvné strany dohodli na predĺžení doby splatnosti do 9.2.2012 a navýšením sumy z 13 600 eur na 15 400 eur. V čl. III je opäť uvádzaný text , že žalobcovia „neodvolateľne uznali dlh čo do dôvodu a výšky v sume 13 450 eur“. V dodatku č. 2 je v splátkovom kalendári určených 18 mesačných splátok po 300 eur a 19 splátka v sume 10 000 eur.
11. Žalobcovia boli v čase uzatvorenia oboch vyššie uvádzaných zmlúv z 9.8.2010 a doposiaľ sú manželmi, nemajú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej „BSM“). Žalobcovia súdu potvrdili, že i napriek dvom dodatkom k úverovej zmluve boli v omeškaní so splatením úveru. Tatra credit a.s. písomne listom z 27.3.2012 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru (nehnuteľnosť je uvádzaná už v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku).
12. Z obsahu notárskej zápisnice ( N 240/2012, NZ 21041/2012, NCRls 21490/2012) spísanej notárkou B.. C. dňa 12.6.2012 mal súd preukázané, že žalobcovia ako povinné osoby urobili vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou. V bode I. zápisnice uvádzajú, že dňa 12.6.2012 uzavreli s žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti v ich BSM (špecifikované už v
ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). V bode I. zápisnice obaja vyhlásili, že s predanej nehnuteľnosti sa vysťahujú do 12.12.2012 a uviedli, že svoj záväzok (nepeňažný) uznávajú čo do dôvodu a výšky. V závere zápisnice žalobcovia prejavili súhlas, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. V rámci textu je tu zo strany notárky uvedené, že zápisnicu účastníkom prečítala a vysvetlila, títo jej obsah schválili a na znak súhlasu ju podpísali.
13. Z obsahu kúpnej zmluvy č. 4038/12 z 12.6.2012 mal súd preukázané, že žalobcovia ako predávajúci predali kupujúcemu - žalovanému - vyššie špecifikované nehnuteľnosti. V čl. VIII. predmetnej zmluvy je uvedená kúpna cena 20 000 eur, že kupujúci uhradí kúpnu cenu predávajúcim v hotovosti k ich rukám v deň podpisu zmluvy a že predávajúci „potvrdzujú prevzatie a prepočítanie 20 000 eur“. Predávajúci sa zároveň zaviazali použiť peniaze v prvom rade na vyplatenie svojich záväzkov a výmaz tiarch z LV č. XXXX, XXXX. V čl. X. ods.9 zmluvy sa predávajúci zaviazali, že predávanú nehnuteľnosť vypracú a uvoľnia do 12.12.2012 bez nároku na bytovú náhradu. V ods. 11 tohto článku je ako predtlačený naformulovaný text uvedené, že predávajúci sa zaväzujú zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu 1 150 eur pri nedodržaní článok 9.
14. Strany sporu uzavreli dňa 12.6.2012 zároveň zmluvu o kúpe prenajatej veci, pričom prenajímateľom bol žalovaný a nájomcom obaja žalobcovia. Predmetom zmluvy bol odplatný nájom nehnuteľností ( už vyššie uvádzaných). Zmluvné strany sa dohodli, že počas platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený kedykoľvek uplatniť si právo na kúpu prenajatej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 22 040 eur. Doba nájmu nehnuteľnosti bola dohodnutá na 6 mesiacov, od 12.6.2012 do 12.12.2012. V čl. VI ods. 3 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli , že prenajímateľ je oprávnený navýšiť kúpnu cenu o vyúčtované zmluvné pokuty. V tejto zmluve je pod čl. II uvádzaná zmluva o nájme nehnuteľností.
15. Z obsahu kvitancie spoločnosti Tatra credit a.s. zo dňa 12.6.2012 súd zistil, že veriteľ potvrdil zánik záložného práva k nehnuteľnosti (špecifikovanej v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Potvrdil zánik záložného práva vyplatením pohľadávky dňa 12.6.2012 dlžníkmi, žalobcami.
16. Zo správy firmy Tatra credit a.s. z 20.4.2018 súd zistil, že dňa 12.6.2012 bola pohľadávka voči žalobcom jemu vyplatená v hotovosti v sume 11.500 eur.
17. Z obsahu Oznámenia o upustení od dražby (DD 38/2012) z 15.6.2012 mal súd preukázané, že dražobník Public auction s.r.o. uzatvoril s Tatra credit a.s. zmluvu o vykonávaní dobrovoľnej dražbe. Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti špecifikované v ods. 1 odôvodnenia rozsudku. Od dražby bolo upustené na návrh navrhovateľa Tatra credit a.s. Zároveň na základe rozhodnutia Správy katastra Skalica z 15.6.2012 (V XXXX/XX) bol povolený vklad vlastníckeho práva k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Návrh bol doručený na kataster 14.6.2012.
18. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení poukázal na nedôvodnosť a účelnosť žaloby. Odmieta tvrdenia žalobcov, že by mal byť „dcérskou“ spoločnosťou spol. Tatra credit a.s., nikdy sa nezaoberal poskytovaním úverov, pôžičiek a preto nemohol prevziať úver žalobcov. Na pojednávaní dodal, že nie je zakázaná spolupráca medzi podnikateľskými subjektmi. Podľa žalovaného nikdy neprevzal dlh voči spol. Tatra credit a.s. a ani pohľadávku tejto spoločnosti voči žalobcom ako dlžníkom. Výška kúpnej ceny je podľa jeho tvrdenia výsledkom vzájomnej dohody a bola riadne vyplatená v hotovosti podľa čl. VIII. bod7 kúpnej zmluvy z 12.6.2012. Mal vedomosť, že z vyplatenej kúpnej ceny mali žalobcovia vyplatiť záväzok voči veriteľovi Tatra credit a.s. Keďže nebol účastníkom zmluvného záväzku medzi žalobcami a spol. Tatra credit a.s., k ich vzťahom s ani nevyjadril. Žalovaný je presvedčení, že žalobcovia poznali význam listín nimi podpísaných 12.6.2012, kúpna zmluva bola poňatá do notárskej zápisnice a tá im bola prečítaná a vysvetlená ( vypláva to z doložky notárskej zápisnice). Poukázal na to, že už od roku 2013 sa ako oprávnený domáha voči žalobcom vypratania nehnuteľnosti cestou exekúcie sp. zn . EX 15/13 u B.. I.. Konanie žalobcov preto hodnotí len ako špekulatívne, keďže opakované námietky žalobcov v exekučnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti boli zamietnuté (naposledy bolo rozhodnutím KS Trnava č. k. 25CoE 254/2015-80 z 12.12.2016 odmietnuté odvolanie žalobcov voči uzneseniu OS Skalica č. k. 2Er 42/2013-53 z 9.7.2013). Poukázal na to, že podľa žalobcov si títo mali až po zamietnutých námietkach proti exekúcii a takmer po 5 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy mali „uvedomiť“, že nemali údajne poznať obsah a význam právnych úkonov uzatvorených 12.6.2012.
19. Podľa názoru žalovaného ním uzavretá kúpna zmluva s žalobcami nie je v rozpore s dobrými mravmi, netrpí vadou absolútnej neplatnosti. Voči odstúpeniu žalobcov od kúpnej zmluvy vzniesol námietku premlčania, lebo v prípade urobenia právneho úkonu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Kúpna zmluva bola poňatá do notárskej zápisnice, preto podľa ich názoru je nereálne, aby žalobcovia nevedeli do akého právneho vzťahu vstupujú.
20. Žalobcovia odôvodnili dožadovanie sa súdneho prieskumu platnosti kúpnej zmluvy z 12.6.2012 tým, že podľa nich malo postačovať keď sa budú brániť sami voči postupu žalovaného. Nemajú právnické vzdelanie ani vedomosť o zákonnom postupe, mysleli, že súd bude konať ak pravdivo opíšu vzniknutú situáciu. Následne sa žalobcovia dali zastúpiť právnym zástupcom. Žalobcovia listom z 3.4.2017 odstúpili od kúpnej zmluvy z 12.6.2012, ktorý list žalovaný prevzal 20.4.2017. Odstúpenie odôvodnili tým, že: 1/ nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny; 2/ kúpna cena je len vo výške 20 000 eur napriek hodnote nehnuteľnosti v tom čase 40.000 eur až 50.000 eur; 3/ došlo k naplneniu § 49 OZ , lebo žalovaný využil ich finančnú tieseň, dôverčivosť a presvedčil ich na uzatvorenie kúpnej zmluvy; 4/ označil za nápadne nevýhodné podmienky konkrétne články kúpnej zmluvy.
21. Žalobcovia v rámci vyjadrení zotrvali na tom, že žalovaní je s Tatra credit a.s. prepojený, lebo oni nekontaktovali žalovaného ako prví, ale naopak žalovaný kontaktoval ich. Toto tvrdenie podporne odôvodnili i tým, že oni nikdy nežiadali Tatra credit a.s. o vyčíslenie dlhu, pritom pracovník žalovaného im uviedol, že kúpna cena bude použitá na úhradu dlhu voči Tatra credit a.s. Taktiež prehľadávaním súdnych rozhodnutí na internete zistili, že medzi žalovaným a Tatra credit a.s. je dlhoročná spolupráca (na konanie vedené na KS Banská Bystrica pod sp. zn. 17Co/1262/2014, na OS Trenčín sp. zn 17C/93/2015, na KS v Trenčíne sp . zn. 6Co/145/2015). Podľa názoru žalobcov je kúpna zmluva z 12.6.2012 absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ a konanie žalovaného považujú za nekalú obchodnú praktiku. Žalobcovia nesúhlasia s kúpnou cenou 20 000 eur za nehnuteľnosť Z. A. považujúc ju za neadekvátnu a neprimeranú. Z ich predloženého znaleckého posudku č. 11/2018 im vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 53 000 eur, pričom podľa ich mienky by trhová hodnota bola ešte vyššia.
22. Z obsahu Výdavkového pokladničného dokladu (čl. 88 spisu) mal súd preukázané, že bol vystavený žalovaným dňa 12.6.2012 na sumu 20 000 eur s poznámkou „vyplatené“ žalobcom. Ako účel je uvedené vyplatenie kúpnej ceny, KZ č. 4038/12. Na listine sú podpisy príjemcov - žalobcov.
23. Z obsahu znaleckého posudku č. 11/2018 z 10.2.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností je 53 300 eur. Taktiež je z neho preukázané, že žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou z 24.8.1999 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti ( uvádzané už vyššie) od predávajúce ZVL Skalica, a.s. Predmetný znalecký posudok bol doručený advokátovi žalovaného s vyjadrením žalobcov dňa 1.3.2018.
24. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní potvrdila, že takúto listinu (Výdavkový pokladničný doklad z 12.6.2012) podpísali dodajúc, že peniaze im vyplatené neboli. Poukázala na fakt, že dňa 12.6.2012 necestovali do O. , preto ani nemohli uhradiť pohľadávku v hotovosti v spol. Tatra credit a.s. Taktiež ani v banke nevložili peniaze na účet firmy Tatra credit a.s. Žalobkyňa v 2. rade sa k uzatvoreniu zmluvy s žalovaným dovyjadrila priamo na pojednávaní. Ako dôvod uzatvorenia zmluvy uviedla, že nemali na splatenie úveru pre Tatra credit a.s., už mali dva krát predĺženú splatnosť, preukázala že malo prísť k dražbe ich bytu a manžel nemal stále zamestnanie. Oni deti nemali, hanbili sa za úver pred známymi, ona nemá príbuzných a manžel sa so sestrou nebaví. Tatra credit a. s. im oznámil, že úver preberie žalovaný, byt sa prepíše na žalovaného a oni budú mať 6 mesiacov na vyplatenie úveru. Po vyplatení sa byt prepíše na nich. Podľa nej s manželom im suma 20.000 eur vyplatená nebola, pokiaľ by im vyplatená bola tak by predsa dlh vyplatili Tatra creditu a.s. a byt by bol hneď prepísaný na nich. Súhlasili s tými 6 mesiacmi na vyplatenie dlhu, lebo si mysleli že manžel si nájde prácu na stálo, ale nepodarilo sa a v banke im bez toho požičať nechceli. V čase čerpania úveru u Tatra creditu a.s. už mali úver v SLSP, a.s. a tých 10.000 eur chceli použiť aj na refinancovanie toho úveru. Ďalej uviedla že pri podpisovaní kúpnej zmluve nebol robený znalecký posudok na ich byt ( 2,5 izbový s dvomi balkónmi Z. A.) a suma 20 000 eur bola suma ktorú podľa pracovníka žalovaného určil Tatra credit,a.s. ako ich vyčíslený dlh voči nemu. Bola to suma, ktorú si nedohodli ale určila ju firma Tatra credit a.s. Jej manžel tú sumu od začiatku namietal ako kúpnu cenu, že je malá a predsa si nepredajú strechu nad hlavou. Aj keď im notárka čítala na notárskom úrade listiny, stále si mysleli s manželom že je to len 6 mesiacov čo vyplatia dlh. Tvrdila, že boli v životnej tiesni a tak podpísali kúpnu zmluvu. Podľa jej vyjadrenia komunikácia s
žalovaným začala na popud Tatra credit a.s., ktorej pracovníčka im povedala v čase nestíhania splácať úver, že úver preberie práve žalovaný ako ich dcérska spoločnosť. Podľa žalobkyne v 2. rade im po podpísaní listín u notárky pracovník žalovaného povedal, že on vloží peniaze do Tatra creditu, a.s. a oni budú potom splácať žalovanému.
25. Z obsahu pokladničnej knihy žalovaného za obdobie od 31.5.2012 do 20.7.2012 súd zistil, že v deň 12.6.2012 je evidovaná položka „úhrada došlej faktúry“ ako výdaj v hotovosti a suma 20 000 eur.
26. Z obsahu listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX M. súd preukázané, že nehnuteľnosti špecifikované v petite rozsudku sú doposiaľ vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
27. V rámci záverečného vyjadrenia žalobcovia pridržiavajúc sa vyjadrení zotrvali na žalobe. Žalovaný poukázal na to, že neprimerane nízka cena nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Znalecký posudok č. 11/2018 bol vypracovaný s odstupom 6 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, ale ak žalobcovia chceli poukázať na neprimeranú nízku cenu, podľa jeho názoru mali k tomu žalobcovia preukázať zodpovedajúce dôkazy. Je presvedčený, že žalobcovia vedeli do akého konkrétneho právneho vzťahu vstupujú a s akými právnymi následkami. Podľa neho preukázal riadne vyplatenie kúpnej ceny a už nie je významné, v akej časti ju použili na úhradu záväzku voči Tatra credit a.s. Žiadal aj po vykonanom odkazovaní žalobu zamietnuť.
28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
29. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
30. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
34. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
36. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. 37. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.
39. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
40. Podľa § 7 ods. 1,2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
41. Predmetom sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 12.6.2012 pre rozpor s dobrými mravmi, uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, v zmysle § 39 OZ a pre nekalú obchodnú praktiku žalovaného.
42. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobcovia sa pozitívnou určovacou žalobou domáhali určenia, že majú vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam ako bezpodieloví spoluvlastníci. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že majú naliehavý právny záujem na určení práva k nehnuteľnostiam. Súd z listinných dôkazov dospel k záveru, že tento záujem je daný, lebo by bolo ich právne postavenie bez takéhoto určenia neisté. Súd prihliadal na to, že na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobu už tým, že zákon č. 162/1995 Z.z. priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 cit. zákona. Nestačila by teda žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba a výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu konštatujúceho vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia. Chýbali by údaje požadované § 42 ods. 1 a 2 cit. zákona.
43. Súd si ďalej ako predbežnú otázku obligatórne vyriešil otázku platnosti (neplatnosti) kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2012, subsidiárne zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 12.6.2012.
44. Žalobcovia ako manželia mali v BSM nehnuteľnosti špecifikované v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca v 1. rade bol v roku 2010 nezamestnaný, pracoval len brigádne a s žalobkyňou v 2. rade mali príjem cca 600 eur. Mali úver v SLSP, a.s. Uzavreli ako dlžníci s Tatra credit a.s. úverovú zmluvu č. 259/10 dňa 9.8.2010 a bol im poskytnutý úver vo výške 10 000 eur. Žalobcova síce túto svoju
situáciu označili za zložitú, ale ako účel čerpania úveru uviedli okrem nestáleho zamestnania žalobcu v 1. rade aj rekonštrukciu bytu, refinancovanie úveru v SLSP, a.s. V konaní nebolo sporné, že veriteľovi nepreukazovali svoje pomery svedčiace o schopnosti úver mesačne splácať. V rámci úverovej zmluvy z 9.8.2010 boli dohodnuté splátky: 6 mesiacov po 300 eur a dňa 9.2.2011 mali zaplatiť jednorázovo istinu 10 000 eur. Celková výška úveru na splatenie bola uvedená vo výške 11.800 eur. Zároveň podpísali žalobcovia zmluvu o záložnom práve č. 259/10 z 9.8.2010 a záložné právo k ich nehnuteľnosti sa zaevidovalo do katastra v prospech Tatra credit, a.s. Pre nestíhanie splácať splátky boli na žiadosť žalobcov postupne uzatvorené s veriteľom Tatra credit, a.s. dva dodatky k predmetnej úverovej zmluve (špecifikované už v odseku 10 odôvodnenia tohto rozsudku). Dodatkom č. 2 bola určená lehota na splatenie 9.2.2012 a navýšená suma na splatenie v sume 15 400 eur. Dohodli si splácanie na 18 mesiacov po 300 eur a 19 mesiac jednorázovo uhradiť 10 000 eur. Pre pretrvávajúce omeškanie so splácaním mala byť založená nehnuteľnosť žalobcov vydražená.
45. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že by sa žalobcovia na neho ako prví obrátili s ponukou predaja ich bytu, preto si súd ustálil za pravdivé tvrdenie žalobcov, že práve jeho veriteľ Tatra credit, a.s. inicioval súčinnosť s žalovaným v záujme zabezpečenia splatenia úveru poskytnutého žalobcom. Prepojenosť týchto dvoch spoločností ( jedna poskytujúca úvery často aj so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti dlžníkov a druhá obchodujúca s nehnuteľnosťami) súdu vyplynula aj z mnohých rozhodnutí, pr.: KS Banská Bystrica pod sp. zn. 17Co/1262/2014, na OS Trenčín sp. zn. 17C/93/2015, na KS v Trenčíne sp . zn. 6Co/145/2015.
46. Žalobcovia ako predávajúci uzatvorili s žalovaným ako kupujúcim dňa 12.6.2012 kúpnu zmluvu č. 4038/12, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. V zmluve je uvedená kúpna cena 20 000 eur, preukázateľne sa znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti žalobcov nerobil. V samotnej kúpnej zmluve sa uvádza, že predávajúci sa zaväzujú, že prevzaté finančné prostriedky použijú v prvom rade na vyplatenie svojich záväzkov a výmaz ťarchy zapísanej na konkrétnom liste vlastníctva. V rámci textu zmluvy je uvedený záväzok žalobcov uvoľniť byt, záväzok kupujúceho uhradiť kúpnu cenu predávajúcim v hotovosti k ich rukám v deň podpisu zmluvy a že predávajúci bez nároku na bytovú náhradu uvoľnia byt do 12.12.2012, t.j. do 6 mesiacov. V ten istý deň strany sporu uzatvorili zmluvu o kúpe prenajatej veci, kde sa zaviazal žalovaný ako budúci predávajúci predať za odplatu 22 040 eur budúcim kupujúcim (žalobcom) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (uvádzané v ods. 1 odôvodnenia) počas platnosti nájomnej zmluvy v trvaní 6 mesiacov, od 12.6.2012 do 12.12.2012. Zmluvu o kúpe prenajatej veci súd kvalifikoval ako zmluvu o budúcej zmluve. Predmetné zmluvy sú nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, bol povinný konať s náležitou opatrnosťou. Žalobcovia mali postavenie spotrebiteľov, ktorí nemajú postavenie podnikateľa, a ktorí nemohli ovplyvniť podstatný obsah zmluvy. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda žalovaný povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
47. Súd sa podrobne zaoberal dôvodmi a okolnosťami, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorých žalobcovia previedli na žalovaného vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania, obsahu listinných dôkazov ( hlavne úverovej zmluvy vrátane dodatkov č.1,2; potvrdenia o vyplatení dlhu žalobcami, obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci ), vyjadrení žalobcov si súd ustálil, že dôvod uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy pramenil zo záväzku žalobcov splatiť úver veriteľovi Tatra credit, a.s. a odvrátenie zrealizovania dražby ich nehnuteľnosti, keďže boli v omeškaní so splácaním. Z úverovej zmluvy s Tatra credit,a.s. vyplýva záväzok zaplatiť veriteľovi 6 x po 300 eur mesačne a siedmi mesiac 10 000 eur, po spísaní dodatku č. 2 k zmluve splácať po 300 eur mesačne a ďalší mesiac jednorázovo opäť 10 000 eur. Z vyjadrení žalobcov a ako aj z skutkových okolností predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy a aj obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, žalobcovia potrebovali pôžičku na vyplatenie dlhu zo zmluvy o úvere č. 259/10 dňa 9.8.2010 v znení dodatkov č. 1,2 , lebo inak by došlo k realizácii dražby.
48. Na základe všetkých týchto skutočností súd vyhodnotil kúpnu zmluvu z 12.6.2012 spolu so zmluvou o kúpe prenajatej veci z 12.6.2012 za neplatnú z dôvodu obchádzania zákona, čiže v rozpore s § 39 OZ. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemali úmysel predať svoje nehnuteľnosti , ale primárne potrebovali splatiť svoj dlh. Z toho súdu potom vyplýva, že nechceli uzavrieť kúpnu zmluvu, ale zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, teda zmluvu o úvere. Uzatvorením kúpnej zmluva a následne zmluvy o kúpe prenajatej veci došlo zo strany žalovaného k obídeniu generálneho zákonného zákazu uvedeného v § 53 ods. 7 OZ, podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Otázku obchádzania zákona si súd v tomto konkrétnom prípade vyhodnotil nie len z jazykového hľadiska, ale v prvom rade hľadiska teleologického. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Hoci po formálnej stránke došlo k uzatvoreniu bezvadnej kúpnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, svojimi dôsledkami v tomto konkrétnom prípade sledujú cieľ zákon obísť. Tomu, že malo ísť o uzavretie zmluvy o úvere medzi stranami sporu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobcovia previedli svoje nehnuteľnosti na žalovaného za 20 000 eur , ale žalovaný im mal spätne predať tie isté nehnuteľnosti za 22 040 eur. Z toho súdu vyplýva, že suma 2 040 eur predstavovala akúsi odplatu (úrok) za poskytnutie úveru.
49. K vyššie uvedeným záverom súd dospel podporne aj z dôvodu, že takýto prípad, kedy žalovaný vstupuje do podobných právnych vzťahov, nie je ojedinelý ( pr.: rozhodnutie OS Prešov sp. zn. 15C/166/2010 z 21.5.2012, OS Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/35/2012 z 15.1.2014). Na základe všetkých týchto záverov súd dospel k záveru, že kúpna zmluva z 12.6.2012 a zmluva o kúpe prenajatej veci sú z dôvodu obchádzania zákona absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ. Bez ohľadu na vyššie už uvedené súd dodáva, že považuje za priečiace sa dobrým mravom (contra bonos mores, §3 OZ v spojení s § 39 OZ) už to, že kvôli pôžičke pôvodne vo výške 10 000 eur by žalobcovia ako spotrebitelia mali prísť o nehnuteľnosť v historickom meste A. v ktorom bývajú, patrí do ich BMS. Preto i vyhodnotil súd kúpnu zmluvu za všeobecne neakceptovateľný právny úkon z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozsudok NS SR , sp. zn. 3 cdo 137/2003).
50. Súd neuveril tvrdeniu žalobcov, že nepoznali obsah listín predložených notárkou, lebo ako v žalobe tak aj žalobkyňou v 2. rade bolo uvedené, že im notárka listinu prečítala. Súd si vyhodnotil ale za pravdivé tvrdenie žalobcov, že uzatvorená kúpna zmluva mala byť len na 6 mesiacov, v ktorej lehote mali vyplatiť svoj úver. Vzhľadom ustanovenia obsahu kúpnej zmluvy hlavne ohľadom uvoľnenia bytu do 12.12.2012, na kúpnu cenu 20 000 eur a predchádzajúcu úverovú zmluvu žalobcov s Tatra credit, a.s., nesplácanie úveru a hroziacu dražbu bytu žalobcov súd dospel k záveru, že žalobcovia reálne nemali vôľu svoj byt a jedinú strechu nad hlavou predať a to za sumu 20 000 eur. Z opísaných skutočností súd vidí tieseň žalobcov práve v tom, že pokiaľ by nedošlo k zaplateniu úveru Tatra creditu, a.s., došlo by realizácii a vydraženiu ich bytu a preto pre nich bolo podstatné uzatvoriť zmluvu v snahe oddialiť situáciu o 6 mesiacov a tým si zabezpečiť čas na splatenie úveru. Vyplýva to podporne aj z skutočnosti, že po podpísaní kúpnej zmluvy dražobná spoločnosť rozhodnutím (DD 38/2012) z 15.6. 2012 ( 3 dni po podpísaní kúpnej zmluvy) upustila od dražby .
51. Súd sa vyporiadal aj so spornou otázkou, či vôbec bola žalobcom reálne vyplatená kúpna cena 20 000 eur, keďže túto skutočnosť obaja zhodne popierali. Žalobcovia to argumentovali tým, že pokiaľ by reálne kúpnu cenu prevzali ( ako je to uvádzané v texte zmluvy), tak by si úver u Tatra credit, a.s. vyplatili a teda by si byt (strechu nad hlavou) nepredávali. Tento argument súd vyhodnotil ako logický a akceptoval ho. Súd mal preukázané jedine to, že žalobcovia podpísali dňa 12.6.2012 výdavkový pokladničný doklad (špecifikovaný v ods. 22 odôvodnenia rozsudku) na sumu 20 000 eur. V súvislosti s touto skutočnosťou súd mal preukázané, že pohľadávka žalobcov voči veriteľovi Tatra credt, a.s. zanikla dňa 12.6.2012 vyplatením sumy 11.500 eur v hotovosti, čím zaniklo záložné právo. Spoločnosť Tatra credit a.s. súdu neuviedol, kto predmetnú sumu 11.500 eur uhradil, len fakt, že bola platená v hotovosti dňa 12.6.2012. Z tvrdení strán sporu, obsahu kúpnej zmluve s povinnosťou predávajúcich (žalobcov) vyplatiť pohľadávku a fakt, že k úhrade pohľadávky malo prísť ešte dňa 12.6.2012 súd dospel k záveru, že za žalobcov práve pracovník žalovaného prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy zabezpečoval zaplatenie pohľadávky veriteľovi žalobcov. Podporne to súdu logicky vyplýva i z toho, že veriteľ Tatra credit a.s. posielal žalobcom kvitanciu poštou. Súd je toho názoru, že pokiaľ by žalobcovia v skutočnosti osobne dňa 12.6.2012 zaplatili dlh u veriteľa, ten by im obratom kvitanciu odovzdal.
52. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia ako spotrebitelia konali v značnej finančnej tiesni. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovia uzavreli zmluvu slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, kde sa konštatuje, že poskytovateľ služieb v oblasti financií má túto službu poskytovať z čo najdôslednejšou opatrnosťou, to znamená, že poskytovateľ služby má v čase kedy poskytuje takúto finančnú službu zisťovať, v akej situácii sa žiadateľ o túto službu, teda klient nachádza, či nejde o vážnu finančnú tieseň u klientov, ktorá ich priviedla k uzavretiu takéhoto právneho úkonu. V danom prípade žalobcovia uzatvárali aj pôvodnú úverovú zmluvu č. 259/10 tak, že predmetom tohto vzťahu bola pôžička peňazí a tiesnivá finančná situácia žalobcov a následne takto uzavreli aj kúpnu zmluvu a zmluvu o kúpe prenajatej veci . O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). A práve v tomto konkrétnom prípade sú kúpna zmluva a zmluva o kúpe prenajatej veci pre svoju nedovolenosť neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 39 OZ.
53. Absolútna neplatnosť pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, vlastníkmi nehnuteľnosti sú žalobcovia a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
54. Súd uvádza, že samotná neprimeraná výška kúpnej ceny vo všeobecnosti ( hoc by bola aj 1 euro) nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy a rozpor s dobrými mravmi, ale treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu a pohnútky, ktoré viedli žalobcov vôbec k uzatvoreniu zmluvy. Preto tieto skutočnosti opisované už vyššie v rámci zisteného skutkového stavu súd osobitne, pozorne posudzoval v tomto prípade. Súdu z konania strán sporu vyplynulo, že žalobcovia zmluvu podpísali v snahe získať 6 mesiacov na získanie finančnej hotovosti na vyplatenie dlhu a reálne ani nemali vôľu svoju nehnuteľnosť predať. Vyplýva to aj z faktu, že v kúpnej zmluve bola síce uvedená kúpna cena 20 000 eur, ale hodnota obdobných nehnuteľností v meste Skalica v roku 2012 bola podstatne vyššia. Súd k tomuto konštatovaniu nepotreboval žiadne odborné posúdenie na hodnotu nehnuteľnosti, lebo kdekoľvek na Slovensku by bola hodnota dvoj izbového bytu s dvomi balkónmi (hoc aj neprerobeného) nachádzajúca sa v dobrej lokalite logicky a so zdravým rozumným úsudkom vyššia ako 20 000 eur. Žalobcovia na podporu svojho tvrdenia o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti súdu predložili znalecký posudok č. 11/2018, ktorý si súd kvalifikoval ako listinný dôkaz. Nakoľko žalovaný namietal ocenenie znalcom robené v roku 2018, keďže k predaju došlo v roku 2012, súd sa aj s touto okolnosťou vyporiadal. Súd vychádzal z samotného obsahu predmetného znaleckého posudku a zistil, že skutočnosti znalcom uvádzané tu boli tie isté aj v roku 2012, konkrétne: 1/ poloha bytu v Skalici na X podlaží; 2/ poloha bytu je vyhľadávaná a dopyt prevyšuje ponuku; 3/ byt je bez vykonaných rekonštrukcií s typovým vybavením, 4/ nezamestnanosť v meste do 5 %; 5/ byt v tichom prostredí. Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností ( uvádzané v ods.1 odôvodnenia rozsudku) 53.300 eur. Vzhľadom na opis bytu v znaleckom posudku a fakt, že neuvádzal v byte žiadne rekonštrukcie si súd ustálil, že aj v roku 2012 by bola hodnota bytu pri predaji omnoho vyššia ako kúpna cena 20 000 eur uvedená v kúpnej zmluve a zároveň súd odkazuje na svoje vyjadrenie zhora o hodnote bytu kdekoľvek na Slovensku. preto i na znalecký posudok prihliadal len ako na dôkaz podporný, nie podstatný, ktorý by mal ovplyvniť rozhodnutie súdu. Čiže pokiaľ žalovaný tvrdí, že kúpna cena 20 000 eur je výsledkom dohody, súd hodnotí jeho konanie (uvedenie takejto kúpnej ceny) za nekalú obchodnú praktiku, lebo z konania mal súd preukázané že kúpna zmluva bola len obchádzaním zákona na poskytnutie finančnej hotovosti na 6 mesiacov za účelom vyplatenia si dlhu žalobcami a zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou v prospech žalovaného. Súd zastáva názor, že kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, preto i z tohto dôvodu je kúpna zmluva neplatná v zmysle § 49 OZ. Jednak zmluva bola uzavretá v tiesni, lebo žalobcovia hľadali možnosti ako zastaviť dražbu ich nehnuteľnosti a vyplatenie dlhu. Za nápadné nevýhodné podmienky súd považuje to, že žalobcovia mali predať svoju jedinú nehnuteľnosť kde bývali za 20 000 eur a do 6 mesiacov sa vysťahovať, resp. mali právo nehnuteľnosť kúpiť späť v tej istej lehote 6 mesiacov za vyššiu cenu, pritom už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol žalobca v 1. rade dlhodobo nezamestnaný a nedarilo sa mu nájsť trval zamestnanie, t. j. ani možnosť čerpať úver v bankovej inštitúcii.
55. Úplne na záver súd ešte konštatuje, že vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania žalovaného voči odstúpeniu žalobcov od kúpnej zmluvy z 12.6.2012 (uzavretej v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok ) a preto na inštitút odstúpenia ani neprihliadal. Námietka premlčania bola dôvodná, lebo v
tomto prípade tu platí všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť v deň uzavretia zmluvy 12.6.2012, uplynula 12.6.2015 a k odstúpeniu došlo až listom z 3.4.2017 ( R 22/1995).
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
59. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
60. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
61. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkov sú žalobcovia ako spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd návrhu žalobcov vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) citovaného zákona.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).