Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-728-2001.pdf
PDF · 102.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/728/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému BKSL, spol. s r.o., so sídlom Príboj, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 028 754, o vymoženie pohľadávky vo výške 212,54 Eur (6.403,- Sk), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom exekútorského Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 267/2001, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a zastavuje.
Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 16,90 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému (pôvodne s obchodným menom BIOTIKA - KOMPLEX s.r.o.) na vymoženie pohľadávky vo výške 212,54 Eur (6.403,- Sk), a to na základe exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 503-77-4101/200-27 zo dňa 20. 02. 2001. 2. Poverením č. 5601 024797 * zo dňa 06. 08. 2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 267/2001. 3. Dňa 04. 01. 2017 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonať rozhodnutie oprávneného v plnom rozsahu nie je možné z dôvodu preklúzie v zmysle § 148 ods. 1 zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. V rámci súčinností tretích osôb (súvisiace spisy) bolo zistené, že povinný nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 35,30 Eur. 4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,. 6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
8. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta. 9. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 10. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. decembra 2003 (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. 12. Podľa § 30 zákona o Sociálnej poisťovni, pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. 13. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktoré nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. 03. 2001. Nakoľko rozhodnutie vo veci sociálneho poistenia možno v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 (v prípade penále v spojení s § 30) zákona o Sociálnej poisťovni vykonať v prekluzívnej lehote 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, dňa 15. 03. 2011 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. 14. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 zastavil. 15. Súd pre úplnosť uvádza, že z predloženého exekútorského spisu nemal preukázanú skutočnosť, že povinný nevlastní exekvovateľný majetok (absencia výsledkov lustrácií majetkových pomerov povinného), preto nemohol exekúciu zastaviť z tohto dôvodu v zmysle podnetu súdneho exekútora. 16. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 18. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 19. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 22. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk). 23. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu
vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 24. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 26. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30). 27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 28. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 29. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže však v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a až následne po dôvodnom začatí exekúcie sa exekučný titul stal neúčinným, súd dospel k záveru, že nie je dôvod preniesť povinnosť nahradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného. Z týchto dôvodov súd potom uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak nie v takej výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor. 30. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tam vymenované úkony exekučnej činnosti, vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 Eur. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nad rámec vyhlášky si však pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je súčasťou úkonu odmeňovaného paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu, a to úkon „kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie“ v trvaní 20 minút, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (kontrola a spracovanie) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. 31. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „predbežné trovy exekúcie“ v trvaní 15 minút a „vypracovanie vyúčtovania“ v trvaní 20 minút, pretože tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného a exekvovania majetku povinného, pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekúcie, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. 32. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „výzva na úhradu pohľadávky 3 x 10 min.“ v trvaní 30 minút, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vykonaný, keďže bol vykonaný v roku 2016, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučným titulom, kedy už bol exekučný titul neúčinný. Súdny exekútor mal podať podnet na zastavenie exekúcie. 33. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 6,64 Eur za jednu začatú hodinu, a to za úkon „podnet na zastavenie exekúcie“ v trvaní 20 minút. 34. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon exekučnej činnosti „každé zisťovanie účtu - elektronicky“, keďže jeho vykonanie nemal preukázané z obsahu predloženého exekútorského spisu (absencia žiadosti o súčinnosť, výsledku lustrácie, hoci aj negatívnej). Tento úkon mal byť navyše v zmysle prehľadu spisu obsiahnutého v predloženom exekútorskom spise vykonaný dňa 27. 09. 2012, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučným titulom, kedy už bol exekučný titul neúčinný. V tom čase nebolo dôvodné vykonávať úkony exekučnej činnosti, súdny exekútor mal podať podnet na zastavenie exekúcie. 35. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 Eur za dva paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. 36. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,18 Eur za telekomunikačné náklady, internet - súčinnosti, kópie, obálky, spisový obal. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súdny exekútor neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná suma 0,10 Eur za jednu stranu kópie. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Nemožno prihliadnuť ani na argumentáciu súdneho exekútora o výške poplatku za vyhotovenie fotokópie v zmysle smernice predsedu okresného súdu, resp. opatrenia predsedu krajského súdu, či paušálnej náhrady za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu znaleckého alebo prekladateľského úkonu v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR 491/2004 Z. z., ktoré sa na výšku náhrady súdneho exekútora nevzťahujú. V tomto smere súd poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. Súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej
výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. 37. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,70 Eur za „znalecké posudky“, nakoľko z obsahu predloženého exekútorského spisu vynaloženie takýchto výdavkov nevyplýva. Pokiaľ mal byť predmetný hotový výdavok poplatkom za elektronickú lustráciu bánk, súd konštatuje, že nebol dôvod priznať ani náhradu takéhoto hotového výdavku, pretože jeho vykonanie nemal preukázané z obsahu predloženého exekútorského spisu (absencia žiadosti o súčinnosť, výsledku lustrácie, hoci aj negatívnej) a zároveň tento úkon mal byť navyše v zmysle prehľadu spisu obsiahnutého v predloženom exekútorskom spise vykonaný dňa 27. 09. 2012, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučným titulom, kedy už bol exekučný titul neúčinný. Súd ďalej nepriznal súdnemu náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3x 0,50 Eur za doručenie 3x výzvy na úhradu pohľadávky v roku 2016, pretože tento úkon nepovažoval za účelný, a teda ani vynaloženie hotových výdavkov s ním súvisiacich nepovažuje za účelné. 38. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 267/2001, a to poštovné vo výške 0,80 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene. 39. Po vykonaných úpravách súd zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. januára 2002 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 sumu 16,90 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 13,28 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 0,80 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 14,08 Eur) predstavuje 2,82 Eur. 40. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.