Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-86-2017.pdf
PDF · 123.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, Radničné námestie 7, 902 01 Pezinok, za účasti účastníka administratívneho konania: I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. Č..XXXX/XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V- 3378/2015 zo dňa 02. 09.2015 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie odporcu č. V- 3378/2015 zo dňa 02. 09.2015 p o t v r d z u je . II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím č. V- 3378/2015 zo dňa 02. 09.2015, odporca ako orgán príslušný na konanie na základe ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej “katastrálny zákon“), rozhodol vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a I. C.Ú. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o. z., Stred 449,027 05 Zázrivá, predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261, 811 05 Bratislava, ako záložcom, týkajúceho sa nehnuteľností v katastrálnom území Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, zapísaných na U. Č..XXXX V. N. Č..XX na X.A.. N. W. Č..Z..XXXX,XXXX,XXXX,na pozemkoch CKN, parcelné číslo 2999/1, parcelné číslo 2999/2, parcelné číslo 2999/3, v Pezinku, Moyzesova ul., vchod č.24,v celosti, podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu , vo veľkosti 356/10000-in k celku, podiel na zastavaných pozemkoch CKN, pod bytovým domom: parcelné číslo 2999/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150m2, parcelné číslo 2999/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 148m2, parcelné číslo 2999/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149m2, vo veľkosti 356/10000-in k celku, v prospech obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a to tak, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č.213/2015 - PTR uzatvorenej dňa 16.06.2015 do katastra nehnuteľností k špecifikovaným nehnuteľnostiam patriacich v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva záložcu nachádzajúcich sa v katastrálnom území Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok v katastri nehnuteľností v prospech záložného veriteľa obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 zamietol podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. 2. Odporca - Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, začal konanie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu účastníka zmluvy na strane záložného veriteľa doručeného mu dňa 06.08.2015, ktorý podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, bol ako orgán rozhodujúci o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností povinný preskúmať okrem iných skutočností aj to, či zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola účastníkmi predložená na katastrálne konanie neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, pričom táto
povinnosť bola podložená zistením, že u posudzovanej zmluvy nejde o zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, alebo ktorá bola autorizovaná notárom, teda konajúci orgán sa v tomto prípade nemusel riadiť a rešpektovať ustanovením § 31 ods.2 katastrálneho zákona. Preskúmaním skutočností uvedených v texte zmluvy, ale aj preskúmaním písomných podkladov a listín súvisiacich so zmluvou, predovšetkým však na základe právneho posúdenia písomného plnomocenstva splnomocniteľa I. C.P. (ďalej len „splnomocniteľ“) pre splnomocnenca DSS Nestor o.z.Stred 449, 027 05 Zázrivá, predtým ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava (ďalej len „splnomocnenec“) - ide o združenie zapísané v registri občianskych združení vedeného MV SR. reg. číslo 36011, IČO: 42180139 - došiel odporca ako orgán rozhodujúci o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností k záveru, že posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 16.06.2015 bola jej účastníkmi uzatvorená spôsobom, tak že odporuje ustanoveniu § 22 ods. 2, prípadne ustanoveniu § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcim sa zastupovania na základe plnomocenstva. V danej veci na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.06.2015 bližšie nešpecifikovanej dohody o splnomocnení, v zmluve nie je uvedený dátum a miesto uzatvorenia dohody - zastupovalo DSS Nestor o.z., Bratislava/predtým Pro Help ako splnomocnenec pri uzatvorení predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva (ďalej len „zmluva“) splnomocniteľa ako účastníka zmluvy na strane záložcu a to tak, že danú zmluvu za neho aj podpísalo. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor ako vecne a miestne príslušný správny orgán v intenciách vyššie citovaných ustanovení zákonov preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 16.06.2015 ako aj obsah listín s ňou súvisiacich. Poukázal na existujúci rozpor medzi dlžníkom - splnomocniteľom a splnomocnencom v zmysle § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, a to na dátumy podpisu zmluvy o úvere dlžníkom zo dňa 13.12.2013 a dohody o splnomocnení splnomocniteľom zo dňa 13.12.2013, z čoho je zrejmé, že tieto listiny boli splnomocniteľovi súčasne, pričom predpokladať, že pokiaľ by menovaný nepodpísal dohodu o splnomocnení, nedošlo by ani k uzatvoreniu zmluvy o úvere, a teda k následnému poskytnutiu úveru. Je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu (splnomocnenca), pretože z priložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec nemôže ovplyvniť, a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi, pričom táto už obsahuje označenie splnomocnenca DSS Nestor o. z., predtým ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. K takémuto záveru vedie konajúci orgán už vyššie spomenutá skutočnosť, že obe vyššie špecifikované listiny podpísal Peter Mamojka v jeden deň. Ak veriteľ takto postupoval, že určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať ako splnomocnenec dlžníka, spochybnil tak základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec obhajoval záujem dlžníka ako splnomocniteľa. To, že splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je naplnením konfliktu záujmov podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti. Dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe podpísaním dohody o splnomocnení nemal tak možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej, resp. právnickej osoby v postavení splnomocnenca, ktorá háji jeho záujmy, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, uzatvorenie záložnej zmluvy splnomocnencom v jeho mene, aj vzhľadom na nepomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti. Odporca ako konajúci orgán ďalej konštatuje, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť predmetnú dohodu o splnomocnení splnomocniteľom splnomocnenca nemohol a možno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 5a ods.4 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z. z. účinnej od 01.05.2014, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzatvorenie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm. s) Občianskeho zákonníka (v znení novely zákona č. 102/2014 Z. z. účinnej od 13.06.2014), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Táto skutočnosť je v predloženej zmluve jednoznačne preukázaná. Podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Niet pochýb o tom, že uvedená zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Platný právny úkon podľa ustanovenia § 37 Obč. zákonníka je vtedy, ak k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Záverom konajúci orgán konštatuje, že zákon nevylučuje uzatvorenie jednotlivých typov zmlúv konštatovaných v
predmetnej veci (zmluva o úvere, zmluva o zastúpení, záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, teda posúdiť z toho pohľadu, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V konečnom dôsledku sa týmito zmluvami môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom vrátane príslušného navýšenia tejto sumy, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, ktorý je často v značne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, pričom veriteľ využíva práve stav núdze, neskúsenosť alebo niečiu hospodársku slabosť na získanie neprimeraného protiplnenia. Odporca ako konajúci orgán uviedol, že veriteľ takýmto postupom výrazne zasiahol do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 31 ods.3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. V danom prípade mal odporca ako orgán rozhodujúci o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností za to, že podmienky vkladu nie sú z hľadiska ustanovenia § 31 ods.1 katastrálneho zákona splnené. 3. Navrhovateľ podaním zo dňa 11.09.2015, podal proti rozhodnutiu V- 3378/2015 zo dňa 02. 09.2015 včas odvolanie a navrhoval, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil späť na správne konanie, a to z dôvodu nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. I. 4. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. 5. Súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.). 6. Navrhovateľ sa na pojednávanie dňa 20.06. 2018 nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal doručené dňa 04.06.2018, svoju neúčasť neospravedlnil. Odporca sa nedostavil na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie mal doručené dňa 04.06.2018, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Nedostavila sa účastníčka správneho konania I. C., predvolanie na pojednávanie mala doručené dňa 04.06.2018. 7. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. 8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. 9. Podľa ustanovenia § 492 ods. 1 SSP konanie podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 11. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. 12. Podľa ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). 13. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. 14. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. 15. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. 16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak
má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 17. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (ustanovenie § 2 katastrálneho zákona). 18. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 19. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 22. V zmysle ustanovenia § 29 citovaného zákona, vklad podľa ustanovenia § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. 23. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania). 24. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 25. Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. 26. Podľa ustanovenia § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
26. Podľa ustanovenia § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad.
27.Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
28. Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
29. Podľa ustanovenia § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa
podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
30.Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 31. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 33. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 34. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzatvorenie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva v katastri. 35. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
36.Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.
37. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Vkladové konanie predstavuje teda rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR) a štát garantuje jeho ochranu spočívajúcu v kompetencii správneho orgánu (odporcu), zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
38. Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona (ustanovenie § 23 Občianskeho zákonníka), na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
41. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
44. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
45. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
46. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
47. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
48. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
49. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ustanovenie § 3 a nasl.).
50. V preskúmavanej veci súd zistil, že záložnú zmluvu podpísal za záložcu ako splnomocniteľa, splnomocnenec - Peter Mamojka - predseda združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá), na základe predloženej notárom osvedčenej dohody o splnomocnení uzatvorenej so záložcom - I. C. dňa 13.12.2013, a ktorá bola vypracovaná ako predtlačený formulár, z ktorého obsahu je zrejmé a nevyvrátiteľné, že splnomocnenec Peter Mamojka bol už v čase vytvárania obsahu dohody v kontakte so záložným veriteľom a vystupoval ako zástupca aj ďalších konaniach, kde na strane záložného veriteľa figuruje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
51. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č.213/2015 - PTR zo dňa 16.06.2015 vyplynulo, že zmluvné strany (bod II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 106800907 zo dňa 13.12.2013 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa (navrhovateľom) a záložcom na strane dlžníka
(I. C.P., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A.), najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
52. Z dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi splnomocniteľom predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá) - Petrom Mamojkom, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania predmetné splnomocnenie podpísal dňa 13.12.2013 (v deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 13.12.2013.
53. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, a to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania - I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A. a predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá) - Petrom Mamojkom, nebola uzatvorená riadne s poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného (účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy.
54. Krajský súd konštatuje, že odporca správne skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá), nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.
55. Krajský súd je toho názoru, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania - I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A. ako splnomocniteľom a predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá) - Petrom Mamojkom ako splnomocnencom, je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania úverovej zmluvy, dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že t. j. s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá) - Petrom Mamojkom ako splnomocnencom a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení predsedom združenia občianskoprávnej pomoci ProHelp (teraz DSS Nestor o. z. Stred 449, 027 05 Zázrivá) - Petrom Mamojkom ako splnomocnencom. Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné prihliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu nakoľko, pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Je nesporné, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.
56. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A., nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania (I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A., zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). V danom prípade nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola
vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania), a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností je možné v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
57. Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom zastupovanie dlžníkov - záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).
58. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám (priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje zamietavé rozhodnutie.
59. V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (ustanovenie § 22 ods. 1, 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. Preto argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca (dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež že dohodu o splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu obsahu spisu, ale aj znalostiam súdu z početných konaní navrhovateľa v obdobných prípadoch. Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností.
60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, nakoľko bola podpísaná na základe neplatnej dohody o splnomocnení vykazujúcej znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť.
61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, a preto rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
62. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci konania ich náhradu neuplatňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.