Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1111/2010

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, právne zast. JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Jazmínová 1, 040 11 Košice, proti povinným 1/ T. sk, s.r.o., naposledy so sídlom Kremnička 6932/47, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 641 481, 2/ L.. D. N., so sídlom kancelárie A. XX, XXX XX C., správca konkurznej podstaty úpadcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Z. XXXX/XX, XXX XX N. N., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen (predtým Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen), pod spis. zn. EX 881/2010, o vymoženie 4 132,16 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o trovách exekúcie,

rozhodol:

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 75,55 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.06.2010. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ a 2/ na vymoženie pohľadávky vo výške 4 132,16 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, č. k. VK 399/2010 zo dňa 13.05.2010.

2. Poverením č. 5601 056304* zo dňa 17.06.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Uhaľovú, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen (predtým Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 881/2010.

3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 4Er/1111/2010-13 zo dňa 13.10.2015, právoplatným dňa 12.12.2015 súd exekúciu vykonávanú proti povinnému 1/ zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný 1/ zanikol ako nemajetný (povinný 1/ bol rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr/49/2014 - 41 zo dňa 15.04.2015, právoplatným dňa 01.09.2015 vymazaný z obchodného registra bez likvidácie ku dňu 03.10.2015) a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

4. Následne dňa 20.12.2016 vrátil súdny exekútor súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavené. Súdny exekútor zároveň doručil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

8. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

9. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.06.2010 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.

10. Súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/48/2016 zo dňa 28.11.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 232/2016 dňa 05.12.2016 pod č. K027371, bol na majetok povinného 2/ (dlžníka) vyhlásený konkurz, bol otvorený malý konkurz, a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Naďa Bôžiková (Lempochnerová), so sídlom kancelárie Partizánska 15, 985 11 Halič, značka správcu: S1530.

11. Súd mal preukázané, že na majetok povinného 2/ bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súd už nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

12. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, a na náhradu nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného.

18. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

19. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

20. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

21. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (1) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. (2) Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 23 ods.1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (1) náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. 23. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

24. Súdny exekútor žiadal vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 14.12.2016 priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v minimálnej sume 33,19 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 53,91 eur (t.j. poštovné v sume 48,29 eur, žiadosť o poskytnutie súčinnosti v sume 2 x 0,70 eur, výpis z Registra fyzických osôb SR v sume 0,30 eur, spisový obal v sume 0,45 eur, poštová obálka - 26 ks v sume 1,04 eur, cestovné náhrady v sume 2,43 eur), náhradu za stratu času podľa § 23 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 0,66 eur, a 20% DPH v sume 17,55, t.j. trovy exekúcie spolu v sume 105,31 eur.

25. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur.

26. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou trov exekúcie nestotožnil a súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17.08.2011). Preto súd nepovažoval za účelné ani za hospodárne uplatnené

hotové výdavky - poštovné za doručovanie príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a za doručovanie príkazov na odblokovanie účtov, pokiaľ tieto listiny boli bankám doručované bez toho, aby bola preukázaná existencia účtov vedených na meno povinného 1/ alebo 2/ v jednotlivých peňažných ústavoch. Súd v tejto súvislosti zároveň konštatuje, že nemožno oprávnenému ukladať povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktorých vynaloženie nebolo nevyhnutné a zjavne nadbytočné.

27. Z titulu hotových výdavkov tak súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné v sume 24,98 eur, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia súdu v roku 2010 v sume 0,70 eur, žiadosti o poskytnutie súčinnosti SP v roku 2010 v sume 0,50 eur, upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2010 povinnému 1/ a 2/ v sume 2 x 1,60 eur a oprávnenému v sume 0,24 eur, príkazu na začatie exekúcie v roku 2010 SLSP, a.s. v sume 0,14 eur a ČSOB, a.s. v sume 0,16 eur, exekučného príkazu v roku 2010 SLSP, a.s. v sume 0,22 eur, ČSOB, a.s. v sume 0,33 eur, povinnému 1/ a 2/ v sume 2 x 1,60 eur a oprávnenému v sume 0,24 eur, exekučného príkazu v roku 2011 povinnému 1/ a 2/ v sume 2 x 1,70 eur a oprávnenému v sume 0,43 eur, exekučného príkazu v roku 2012 povinnému 2/ v sume 1,60 eur, exekučného príkazu v roku 2012 povinnému 2/ v sume 1,60 eur, oprávnenému v sume 0,65 a zamestnávateľovi v sume 1,40 eur, žiadosti o podanie informácie v roku 2012 zamestnávateľovi v sume 1,40 eur, výzvy na poskytnutie súčinnosti povinnému 2/ v roku 2012 v sume 1,60 eur, zrušenia obmedzenia ODI v roku 2015 v sume 1,40 eur, podnetu na zastavenie exekúcie v roku 2015 súdu v sume 0,47 eur, žiadosti o vyznačenie právoplatnosti v roku 2016 súdu v sume 0,70 eur, výzvy zamestnávateľovi v roku 2016 v sume 1,40 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami, s podacou pečiatkou pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za výpis z Registra fyzických osôb SR v sume 0,30 eur a za poskytnutie súčinnosti v sume 2 x 0,70 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané.

28. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných nákladov v sume 2,43 eur a náhradu za stratu času v sume 0,66 eur, a to za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 05.10.2010 na trase Zvolen - Kremnička, Banská Bystrica, osobným motorovým vozidlom Suzuki SX4, EČV: ZV-393BV (PHM - nafta 1,124 eur/l, počet km: 10,00; suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eur, spotreba paliva 5,3 l na 100 km), vykonanú za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, nakoľko súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané jej vykonanie.

29. Súd ale nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov špecifikovaných ako spisový obal v sume 0,45 eur a poštová obálka - 26 ks v sume 1,04 eur, nakoľko nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s

tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 62,96 eur predstavuje 12,59 eur.

31. Súd tak na základe vyššie uvedeného po vykonanej úprave priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 75,55 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.