Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-61-2017.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, B. a otca: Z. H., nar. XX.X.XXXX, t.č. Q.. X, XXXX Q., Š., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur na sumu 350,- eur mesačne, splatnú vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 1.3.2017.
II. Otec sa zaväzuje prispieť sumou 100,- eur pri nástupe do školy do 1.9. príslušného roku a 2x ročne prispieť sumou 200 ,- eur na ošatenie.
III. Otec sa zaväzuje prispieť polovičnou sumou na nepredvídané okolnosti (škola v prírode, lyžiarsky výcvik, sústredenie, letný tábor a pod.). Ak sa týchto aktivít maloletý zúčastní ako i na stomatologické ošetrenia.
IV. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX v časti o výške výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa XX.XX.XXXX žiadala matka zvýšenie výživného na maloletého Z. H. zo sumy 200,- eur na sumu 600,- eur mesačne, vždy do 1. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že o výživnom na maloletého sa rozhodovalo v roku 2015, pričom odvtedy jej vzrástli výdavky na syna. Rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 07.03.2015 bolo upravené výživné na maloletého vo výške 200,- eur. Otec maloletého sa medzičasom odsťahoval do Š., kde aj pracuje. Podľa toho, čo otec povedal deťom, je jeho príjem cca 6.500,- chf/mesiac. Matka žije spolu so synom v byte svojej matky a jej príjem je cca 660,- eur/mesačne.
3. Z podania otca zo dňa XX. X.XXXX (č.l. 21) súd zistil, že rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX mu bolo upravené výživné na maloletého Z. vo výške 200,- eur mesačne. Žije aj pracuje vo Š., kde zarobí 4.000,- chf. Z tejto sumy mu ostáva 58,- chf do konca mesiaca.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, rodným listom maloletého, potvrdením o príjme matky, rozpisom mesačných výdavkov otca, prehľadom o mesačných výdavkoch na maloletého, výplatnou páskou otca i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, v časti výroku o výživnom dňa XX.XX.XXXX, súd manželstvo rodičov maloletého Z. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v zmysle, ktorej bol maloletý Z. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa v predmetnej dohode zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. sumou 200,- eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletým, v rozsahu uvedenom v predmetnom rozhodnutí.
6. Z potvrdenia od spoločnosti B. Q., Q..J..H.. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že priemerný čistý príjem matky za obdobie 01/2017 - 03/2017 predstavoval sumu 662,77 eur.
7. Z doloženého prehľadu (č.l. 22) súd zistil, že otec vyčíslil svoje mesačné výdavky vo výške 3.944,- chf (z toho: 1.680,- chf nájomné, 320,- chf zdravotné, 100,- chf telefón, 64,- chf internet, 40,- chf televízia, 50,- chf kúrenie, 40,- elektrina, 550,- chf leasing, 350,- chf práca, 250,- výživné, 500,- chf strava ).
8. Z výplatnej pásky otca (č.l. 23), súd zistil, že čistý príjem otca za 01/2018 predstavoval sumu 4.026,30 chf.
9. Z podania matky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 29) súd zistil, že medzi rodičmi maloletého Z. H., nar. XX.XX.XXXX bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená mimosúdna dohoda o výške výživného. Podľa dohody sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého Z. H. sumou 350,- eur mesačne k rukám matky, vždy k 1.dňu v mesiaci od X.X.XXXX. Ďalej sa rodičia dohodli, že nad rámec výživného, určeného ako mesačná splátka sa otec zaväzuje uhradiť každý rok k rukám matky sumu 100,- eur do 1.9. toho kalendárneho roka a 2 krát prispievať sumou 200,- eur na ošatenie. Ďalej sa otec zaviazal prispievať nad rozsah pravidelného výživného polovičnou sumou na nepredvídané okolnosti a na stomatologické ošetrenie.
10. Z podania otca zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 33) súd zistil, že otec maloletého súhlasil, s dohodou, ktorú uzatvoril s matkou maloletého dňa XX.XX.XXXX.
11. Z doloženého prehľadu (č.l. 38) súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého vo výške 691,- eur (z toho: 130,- eur bývanie + energie, 35,- eur TV + internet, 50,- eur doprava, 25,- eur obedy v škole, 4,- eur ZRPŠ, 30,- eur šport, 150,- eur strava, 10,- eur lieky, zubár, 10,- eur mobil, 70,- eur oblečenie a obuv, 7,- eur školské potreby, 8,- eur hygienické potreby, 10,- eur holič, 60,- eur kultúra + šport cez víkendy, 40,- eur športové potreby, 40,- eur dovolenka, 30,- eur letný tábor, škola v prírode, sústredenie).
12. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného požiadala z dôvodu, že od poslednej úpravy uplynul už dlhší čas (4 roky). Otec maloletého sa zdržiava v zahraničí a so synom sa stretáva veľmi málo. S otcom maloletého uzavrela dohodu v znení, ako bola predložená súdu. Matka ďalej uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 700,- eur netto, výživné dostáva na maloletého 200,- eur a výdavky na syna predstavujú 691,- eur mesačne. Výživné navrhla zvýšiť od podania návrhu. Žije v spoločnej domácnosti so synom v byte svojej matky, kde platí iba poplatky ako nájomné a energie. Starší syn je už plnoletý a osamostatnil sa. Okrem motorového vozidla značky Fabia cca 15 ročného, nevlastní žiadne nehnuteľné ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
13. Na pojednávaní kolízna opatrovníčka súhlasila s uzavretím rodičovskej dohody.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
24. Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
25. Dňa 16.05.2018 rodičia maloletého Z. uzatvorili dohodu o výške výživného. Podľa dohody sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého Z. H. sumou 350,- eur mesačne k rukám matky, vždy k 1.dňu v mesiaci od 1.3.2017, nad rámec výživného, určeného ako mesačná splátka, každý rok k rukám matky sumu 100,- eur do 1.9. toho kalendárneho roka a 2 krát prispievať sumou 200,- eur na ošatenie ako
i prispievať nad rozsah pravidelného výživného polovičnou sumou na nepredvídané okolnosti a na stomatologické ošetrenie. S uzavretím rodičovskej dohody súhlasila aj kolízna opatrovníčka.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady pre schválenie navrhovanej dohody rodičov o výživnom, navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletého, rešpektuje a zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa v jeho veku a taktiež zodpovedá aj príjmom, výdavkom a majetkovým pomerom oboch rodičov.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.
Proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.