Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/1398/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému E. V., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. X, XXX XX V. V., o vymoženie pohľadávky vo výške 116,80 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 56/15, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,95 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 116,80 Eur, a to na základe exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č. k. OEM DP 61495/10806/2015/Br zo dňa 08. 04. 2015. 2. Poverením č. 5601 128367 zo dňa 06. 05. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 56/15. 3. Dňa 28. 11. 2016 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 121,50 Eur. 4. Oprávnený v podaní zo dňa 04. 11. 2016 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) a písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor poskytol oprávnenému informácie o vykonanej lustrácii príjmových a majetkových pomerov oprávneného, na základe ktorej bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného, nehnuteľného ani iného majetku a/alebo majetkových práv, ktorých speňažením by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, pričom zároveň poukázal aj na skutočnosť, že povinný nie je poberateľom žiadneho príjmu a miesto, kde sa v súčasnosti zdržiava je neznáme. S odkazom na podanie súdneho exekútora je podľa oprávneného nesporné, že ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo nehospodárne a znamenalo by zbytočné a neefektívne zvyšovanie nákladov. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že v danom prípade je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. 5. Súd z predloženého exekútorského spisu EX 56/15 zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nebol zistený bankový účet povinného, povinný nie je v registri Sociálnej poisťovne evidovaný ako zamestnanec, nie je poberateľom žiadnych dávok, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne pohľadávky povinného. V priebehu vykonávania exekúcie teda zo strany súdneho exekútora nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. 6. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré, aj skôr začaté exekúcie. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný v súčasnosti nemá

evidovanú registráciu, nepoberá žiadne dávky. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. 7. Podľa § 243g ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 11. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie a z lustrácií vykonaných zo strany súdu mal v konaní preukázaný dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade mal súd za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený, preto na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil. 12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 14. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 121,50 Eur. 16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. 19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 20. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 22. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 23. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil.

24. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t. j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „Zisťovanie sídla (bydliska) povinného - služobná cesta“ zo dňa 24. 07. 2015, keďže v zmysle úradného záznamu zo dňa 24. 07. 2015 bola predmetná „služobná cesta“ vykonaná za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy na predloženie dokladov povinnému na adresách „Banská Bystrica - Senica“, „ul. Na Hrbe“ a „Podlavická cesta“, pričom z obsahu spisu nevyplýva informácia, že povinný by sa mal zdržiavať na uvedených adresách. Súd preto považoval vykonanie cesty na uvedené adresy za neúčelné. 25. Súd po oboznámení sa s predloženým exekútorským spisom EX 56/15 priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 43,16 Eur v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za 13 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3x zisťovanie bydliska povinného, 5x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x zisťovanie účtu povinného a 2x ďalšie zisťovanie majetku povinného. 26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „pracovnú cestu - osob. doruč. OS BB“ zo dňa 05. 05. 2015 vo výške 1,34 Eur vykonanú za účelom doručovania Okresnému súdu Banská Bystrica, pretože uvedená cesta neboli vykonaná pri úkone exekučnej činnosti bezprostredne smerujúcom k vymoženiu pohľadávky oprávneného, pričom v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti a náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených len v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Uvedené súd považoval za administratívny úkon v súvislosti s úkonom získanie poverenia na vykonanie exekúcie, náhrada za ktorý je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd z rovnakého dôvodu taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „pracovnú cestu doruč. Mú BB“ zo dňa 28. 05. 2015 vo výške 0,34 Eur a „PC doruč. Mú BB“ zo dňa 28. 10. 2016 vo výške 0,33 Eur vykonané za účelom doručovania oprávnenému. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „pracovnú cestu doruč. pov.“ zo dňa 24. 07. 2015 vo výške 0,81 Eur, keďže v zmysle úradného záznamu zo dňa 24. 07. 2015 bola predmetná „služobná cesta“ vykonaná za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy na predloženie dokladov povinnému na adresách „Banská Bystrica - Senica“, „ul. Na Hrbe“ a „Podlavická cesta“, pričom z obsahu spisu nevyplýva informácia, že povinný by sa mal zdržiavať na uvedených adresách. Súd preto považoval vykonanie cesty na uvedené adresy za neúčelné. Navyše, pokiaľ jediným účelom cesty bolo doručovanie písomností, súd konštatuje, že ide o administratívny úkon v súvislosti s úkonom doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, náhrada za ktorý je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. 27. Súd na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 56/15 priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 4,30 Eur, ktoré pozostávajú z poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk povinnému vo výške 1,40 Eur, poštovného za opakované doručenie upovedomenia o začatí exekúcie doporučene do vlastných rúk povinnému vo výške 1,40 Eur a poplatkov za elektronické lustrácie vo výške spolu 1,50 Eur (elektronická lustrácia Registra obyvateľov zo dňa 18. 05. 2015, 08. 10. 2015 a 05. 10. 2016 vo výške 3x 0,20 Eur, elektronická lustrácia motorových vozidiel zo dňa 18. 05. 2015 vo výške 0,20 Eur a elektronická lustrácia bánk zo dňa 18. 05. 2015 vo výške 0,70 Eur). Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov vo zvyšnej časti, nakoľko ich vynaloženie nemal preukázané pripojenými doručenkami z poštovej prepravy. K poštovnému za zaslanie exekučného spisu súdu zo dňa 15. 11. 2016 súd uvádza, že z obsahu spisu má preukázané, že súdny exekútor predmetné podanie súdu doručil osobne, preto mu nepriznal poštovné vo výške 5 Eur (nepreukázaný hotový výdavok vynaložený za poštovú prepravu). Súd je povinný skúmať dôsledne

účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu. Vo vzťahu k poštovnému za vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie vo výške 1,25 Eur, za vyúčtovanie vo výške 1,25 Eur a poštovnému spojeným s ukončením spisu vo výške 7,50 Eur, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli, súd uvádza, že všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý vzniknú v budúcnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 28. Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 16,05 Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za „poplatky“, ktoré v zmysle prílohy č. 4 k vyúčtovaniu súdneho exekútora predstavujú „Náklady na kancelárske potreby, elektronické, telekomunikačné služby, a odmena podľa §§ 14,15 vyhl. 288/1995 za jednotlivé úkony v exekučnom konaní“, a to konkrétne za 0,1 ks pákový zakladač vo výške 0,3301 Eur, 1 ks obal spisu vo výške 0,131 Eur, 0,2 ks archívna krabica vo výške 0,3144 Eur, 1ks skenovanie poverenia vo výške 0,3 Eur, 1 ks euroobal vo výške 0,06 Eur, 10ks obálka stredná vo výške 0,174 Eur, 10ks obálka DVR C5 vo výške 0,4435 Eur, 100ks tlač, kopírovanie A4 vo výške 6 Eur, skenovanie a tlač A4 vo výške 0,30 Eur a 1ks archivácia exekučného spisu vo výške 8 Eur. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. V tomto smere súd konštatuje, že suma 0,06 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru a došlo by k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený

napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013 zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn. 23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05. 2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/. V súvislosti s poukazom súdneho exekútora na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/239/2013 zo dňa 25. 10. 2013, 5CoE/61/2013 zo dňa 08. 10. 2013, 43CoE/206/2013 zo dňa 31. 07. 2013, 2CoE/282/2013 zo dňa 26. 09. 2013 a 41CoE/114/2013 zo dňa 22. 05. 2013 súd konštatuje, že súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty. Súd z rovnakého dôvodu taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „Telekomunikačné výdavky“ zo dňa 15. 11. 2016 vo výške 3,32 Eur, pričom okrem uvedeného jeho vykonanie nevyplýva z obsahu predloženého exekútorského spisu. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „Vyúčtovanie spisu“ vo výške 9,96 Eur, nakoľko súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a ani nešpecifikoval, pri ktorom úkone exekučnej činnosti mal tento vzniknúť. Pokiaľ predmetný výdavok mal vzniknúť pri vyúčtovaní trov exekúcie, tento úkon nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pretože pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak

je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. 29. Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. marca 2017 a vyhláškou sumu 56,95 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 43,16 Eur, náhrada hotových výdavkov 4,30 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 47,46 Eur) predstavuje 9,49 Eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.