Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-40-2021.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: Bc. W. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., Y.. X. XXXX/ XX a otca: Y. Č., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom U., U.. S. H. T. XXXX/X o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloletú za účasti okresného prokurátora takto
rozhodol:
Výživné otca na mal. P. sa zvyšuje zo sumy 110 € mesačne na sumu 170 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 18.10.2021.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.10.2021 do 31.3.2022 vo výške 327,10 € sa otcovi povoľuje zaplatiť v piatich mesačných splátkach po 65,42 € splatných spolu s bežných výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 5P/22/2018-37 zo dňa 23.5.2018 v časti výšky výživného otca na maloletú. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.10.2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletú Viktóriu zo sumy 110 € na sumu 170 €, s účinnosťou odo dňa podania návrhu. V návrhu uviedla, že od marca 2019 býva v pridelenom byte v Senici, čím sa jej zvýšili životné náklady, nakoľko predtým bývala u rodičov. Maloletá P. začala chodiť do materskej škôlky v Senici, čím sa zvýšili aj náklady na dieťa, nakoľko musí platiť školné a iné potrebné výdavky. Od marca 2021 matka nastúpila do práce ako zdravotná sestra, pričom pre malý záujem sa očkuje menej, čím sa rapídne znížil jej príjem zo sumy cca 700 € na sumu 280 €, čo nepostačuje na zaplatenie všetkých jej výdavkov. Odporca sa o maloletú dcéru nezaujíma, výživné platila na účet matky matka otca maloletej, pokiaľ nebol podaný návrh na zvýšenie výživného na tunajší súd.
2. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 170 € pôvodne nesúhlasil, vo svojom vyjadrení uviedol, že mu bola určená vyživovacia povinnosť 110 € mesačne, s ktorou súhlasil, aj keď sa mu zdala neadekvátna na tak malé dieťa. Uviedol, že aj na jeho strane sa zmenili pomery, pretože pracuje na stavbách a kvôli covidovým opatreniam sa podstatne zredukovali ponuky na prácu, pričom sa mu zvyšujú aj náklady na domácnosť a odvody, lebo je živnostník. Podľa otca finančná situácia matky nie je taká zlá, ako ju opisuje, čo preukazujú fotografie na instagrame, rôzne tetovania a nechty, oblečenie atď. Ohľadom materskej škôlky je toho názoru, že pokiaľ nejde o predškolskú prípravu a matka je doma
a nemá zamestnanie, škôlka pre maloletú nie je potrebná. Pokiaľ ide o výživné, ktoré uhrádzala jeho matka, boli to peniaze od neho.
3. Otec sa na posledné pojednávanie nedostavil, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, listom z Daňového úradu Trnava a daňovým priznaním otca za rok 2020, správou od Mesta Senica, správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, vyjadrením otca, priloženými fotografiami otcom maloletej, výpismi z účtov, dokladmi preukazujúcimi platby za elektrinu, správou z daňového úradu a správou z prešetrenia pomerov ohľadom starostlivosti o maloletú a zistil tento skutkový stav veci:
5. Rozsudkom OS Senica č.k. 5P/22/2018-37 zo dňa 23. mája 2018 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otca sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 110 € mesačne, s účinnosťou od 1.4.2018, styk otca s maloletou upravený nebol.
6. Výsluchom matky a zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že matka sa zamestnala v očkovacom centre od 3/2021, a od 1.12.2021 pracuje ako sestra u detskej lekárky v Senici u MUDr. T.. Býva s maloletou v nájomnom byte, mesačné výdavky sú 160 € nájomné, 22 € elektrina, 32 € TV a internet, 4,84 € RTVS, dcére platí 15 € životné poistenie, školné v škôlke 22 € a stravné 37 €. Jednorazový poplatok v škôlke bol 40 € a matka musela pri nástupe dcéry do škôlky nakúpiť veci podľa zoznamu, za ktoré uhradila 40 €. Otec platí výživné 110 € riadne. Uviedla, že otec prácu má, pracoval aj v poliklinike, ale je vyplácaný aj „na ruku“, takže to nevie preukázať. Čo sa týka tetovania, na to dostala poukážku k Vianociam, nemá na to svoje prostriedky. K jej výdavkom pribudla aj platba 15 € ročne ako príspevok do komory zdravotných sestier. Maloletá je v poslednom čase často chorá, čaká ich vyšetrenie na alergiológii. Doložila výdavky za lieky. Nad rámec bežného výživného jej otec ničím neprispieva, len jej pomáhal s prerobením bytu.
7. Výplatnými páskami mal súd preukázané, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 3/2021 do 11/2021 bol 578 €. Pracovnou zmluvou uzavretou medzi MUDr. T. T. a matkou dňa 3.11.2021 mal súd preukázané, že matka je od 1.12.2021 zamestnaná ako zdravotná sestra v detskej ambulancii s dohodnutou mzdou 850 € brutto mesačne. Matka zdokladovala platby za stravu v škôlke, školné, príspevok do škôlky, nájom, elektrinu, Digi, internet, RTVS, sporenie, telefón a za lieky.
8. Z výsluchu otca bolo zistené, že tento býva v nájomnom byte, výdavky sú nájom 200 € mesačne, pôžičky spláca vo výške 200 € mesačne dohromady a nevie ako dlho bude ešte splácať, za telefón, internet a TV platí 70 € mesačne, za elektrinu 67 € mesačne, do zdravotnej poisťovne platí 74 € a do sociálnej poisťovne platí 180,99 €. Výživné platí riadne. Robí dokončovacie murárske práce na stavbách, pracuje v partii. Poprel, že by bol vyplácaný na ruku, všetko ide cez podnikateľský účet a cez zmluvy. Čo sa týka výdavkov, ktoré sú v daňovom priznaní, tak sú to jeho výplaty a výplaty zamestnancov a náradie, tiež výdavky na telefón. Pracoval v poliklinike, čo je pravda a bolo to na zmluvu. V súčasnosti má len jedného zamestnanca, ostatní sú na živnosť. S maloletou sa nestretáva, nad rámec bežného výživného neprispieva nič navyše. Je vyučený kuchár. Na živobytie mu podľa vlastného vyjadrenia zostáva od 550 € do 700 € na mesiac. Finančne mu pomáhajú rodičia a priateľka. Asi tri roky pracoval ako kuchár, keď skončil školu, dalo sa zarobiť asi 600 € v čistom, potom sa stal murárom a už ho to späť neláka.
9. Otec bol vyzvaný na doloženie zmluvy o dielo ohľadom práce v poliklinike spolu a výpisom z podnikateľského účtu, preukazujúcim platby za tieto práce, účtovných dokladov za rok 2020, z ktorých bude zrejmé, z čoho pozostávajú príjmy a výdavky za rok 2020, daňového priznania za rok 2021 a dokladov preukazujúcich jeho výdavky.
10. Správou od Mesta Senica mal súd preukázané, že matka maloletej je slobodnou matkou, pracuje na Poliklinike Senica. Býva v mestskom byte v Senici, má dcéru P.. Otec maloletej je slobodný, živnostník. Trvalý pobyt má v mestskom byte v Senici. Na dcéru si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 110 €.
11. Správou z daňového úradu Trnava, pobočka Senica bolo zistené, že príjmy otca za rok 2020 predstavovali sumu 52 443,50 €, výdavky sumu 46 928,25 €, základ dane pred znížením o nezdaniteľné časti bol 5515,25 € a daň vo výške 165,16 €.
12. Správou od Úradu práce, sociálnych vecí rodiny mal súd preukázané, že matka poberá príspevok na dieťa v súčasnosti vo výške 25,50 €, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani poberateľkou iného príspevku.
13. Správou zo šetrenia pomerov Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Senica bolo zistené, že matka žiadala o zvýšenie výživného v roku 2020, pričom súd jej návrh zamietol. Rodičia maloletej P. spolu nežijú, pričom matka žije s dcérou v jednoizbovom mestskom byte od marca 2019. Domácnosť matky je zariadená a udržiavaná v čistote. Matka je zamestnaná. Maloletá navštevuje materskú školu Senica, dieťa je zdravé. Podľa vyjadrenia matky sa o ňu otec nezaujíma, dcéra ho nepozná. Výživné má riadne uhradené. V čase šetrenia sa v domácnosti otca nikto nenachádzal a neskontaktoval sa ani následne s úradom. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny navrhol otcovi zvýšiť vyživovaciu povinnosť pre maloletú P. primerane k jeho zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletej.
14. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.2.2022 otec vyjadril súhlas so zvýšením výživného v zmysle návrhu matky, spätne od podania návrhu. Uviedol, že si uvedomil, že maloletá potrebuje množstvo vecí potrebných pre jej zdravý vývin, tiež to, že dieťa potrebuje byť v kolektíve, kvôli sociálnemu vývinu. Nemal predstavu, čo všetko maloletá potrebuje a koľko to stojí.
15. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť a otcovi zvýšiť vyživovaciu povinnosť na 170 € mesačne.
16. Okresný prokurátor takisto navrhol návrhu matky vyhovieť.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
19. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 152,12 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 99,56 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
22. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. V danom prípade prišlo od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletá nastúpila do materskej školy, čím sa matke maloletej zvýšili výdavky jednak na stravné a školné vo výške 59 € mesačne, ale aj výdavky na oblečenie, obuv a potreby do škôlky, nakoľko do škôlky dieťaťu nepostačuje oblečenie a obuv, ktoré malo v čase, keď bolo s matkou doma. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bývala u rodičov, kde prispievala rodičom sumou 100 € mesačne, v súčasnosti býva s maloletou sama v nájomnom byte a všetky výdavky spojené s bývaním pre seba a maloletú hradí sama. Za nájom a elektrinu platí 182 € mesačne. Zároveň prišlo k zvýšeniu jej príjmov, nakoľko v súčasnosti je zamestnaná. Na strane otca k zásadným zmenám pomerov neprišlo. Keďže otec pracuje ako živnostník, súd za účelom posúdenia nevyhnutnosti vynaloženia jeho výdavkov vyzval otca na doloženie dokladov z účtovníctva, taktiež na doloženie zmluvy o dielo ohľadom prác, ktoré vykonával v poliklinike a preukázania pravdivosti jeho tvrdenia, že za vykonanú prácu ako živnostník nie je vyplácaný na roku, ale všetky platby idú cez jeho podnikateľský účet. Uvedené doklady nepredložil, preto súd v súlade so zákonom vychádzal z fiktívneho príjmu vo výške 20 - násobku životného minima, t.j. 218,06 € x 20. Otec napriek pôvodnému nesúhlasu napokon s návrhom matky v plnom rozsahu súhlasil. Po zvážení zmeny pomerov má súd za to, že matkou požadovaná suma výživného je primeraná jednak zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a jednak veku a aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, na základe čoho návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko matka požadovala výživné spätne, ku dňu podania návrhu na súd, vznikol otcovi na zročnom výživnom ku dňu rozhodovania súdu nedoplatok vo výške 327,10 €, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v piatich pravidelných mesačných splátkach splatných vždy spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ otec neuhradí čo i len jednu splátku zročného výživného riadne a včas, stáva sa zročnou celá suma dlžného výživného naraz.
23. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ch) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.