Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/289/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobkyne: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. C. XX/X, XXXX N., B., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757 proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Martina Masárová, advokátka, so sídlom Záhradná 2/B, 921 01 Piešťany o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

I. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/27/2002 - 10 zo dňa 09.04.2002, právoplatným dňa 11.05.2002 sa vyporiadava tak, že

1. do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú:

a) hnuteľné veci:

1. Luster kuchynský mosadzný 2. 2 lustre 3. Luster kryštálový 4. Jedálenský stôl + stoličky 5. Konferenčný stolík 6. Obývacia stena 7. Video SONY 8. Záclony na celý dom 9. Automatická práčka 10. Umývačka riadu 11. Plynový sporák 12. Satelitné zariadenie s dvomi príjmovými zariadeniami 13. Závesy v obývačke 14. Závesy na ostatný dom 15. Zariadenie kuchyne 16. Úžitkové sklo 17. Krájač 18. Kuchynský robot 19. Mikrovlnná rúra 20. Osobný automobil Ford Siera v celkovej zostatkovej hodnote 8.945,76 Eur,

b) hodnota zhodnotenia podniku žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom A. N. SAJO, IČO: 14 123 371, miesto podnikania Vodárenská 4562/109, 921 01 Piešťany v hodnote 23.113,42 Eur;

2. do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú:

a) finančné prostriedky vo výške 22.885,37 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf- Nonius B.V.,

b) finančná hotovosť vo výške 1.659,70 Eur vyplatená žalobkyni ako suma vrátenia pôžičky.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.757,05 Eur titulom finančného vyrovnania podielov, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2004 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4C/27/2002 zo dňa 09.04.2002, právoplatným dňa 11.05.2002.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že počas manželstva strany sporu nadobudli hnuteľný majetok, ktorý v žalobe jednotlivo označila, ocenila a zahrnula do zoznamu hnuteľných vecí, v celkovej hodnote uvedenej žalobkyňou vo výške 626.000,- Sk. Ďalej uviedla, že žalovaný bol pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou ženatý a s bývalou manželkou sa dohodli o vyporiadaní BSM do notárskej zápisnice dňa 21.08.1998, teda v čase trvania manželstva žalovaného so žalobkyňou. Žalobkyňa pred uzatvorením manželstva so žalobcom tomuto poskytla peňažné prostriedky na vyrovnanie jeho dlhu voči prvej manželke z titulu vyporiadania BSM. Dňa 06.11.1995 bola na účet Okresného súdu Trnava poukázaná suma 200.000,- Sk pre účely konania o vyporiadanie BSM žalovaného. Dňa 21.08.1998 prevzal žalovaný od žalobkyne sumu 17.847,- rakúskych šilingov na výplatu bývalej manželke titulom vyporiadania BSM. Dňa 30.10.1995 žalovaný previedol zo svojho osobného účtu na podnikateľský účet sumu 450.000,- Sk a dňa 06.11.1995 previedol z osobného účtu na účet Okresného súdu Trnava sumu 500.000,- Sk. Celkovo žalobkyňa z vlastných peňažných prostriedkov vynaložila na samostatný dlh žalovaného pred uzatvorením manželstva sumu 1.150.000,- Sk a 17.847,- šilingov, t. j. 1.297,- Eur. Okrem týchto peňažných prostriedkov vložila pred uzatvorením manželstva výlučne zo svojho sumu 100.000.- Sk do rekonštrukcie a zariadenia domu na Vodárenskej 109. Okrem vecí, ktoré sú označené medzi hnuteľným majetkom, žalobkyňa z výlučných prostriedkov kúpila 2 autorádiá s reproduktormi v roku 1996, 1 kosačku na trávu, celkom v sume 19.000,- Sk, ktoré žalovaný namontoval do svojich áut a tie neskôr predal. Pred svadbou žalobkyňa kúpila skladací bicykel v sume 4.660,- Sk a ohrievač vody v sume 7.780,- Eur, ktoré sú v držbe žalovaného. Ďalej zaplatila náklady na spísanie notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM žalovaného s jeho bývalou manželkou v sume 10.570,- Sk a náklady znaleckého posudku v sume 4.200,- Sk. Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhla vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne budú prikázané hnuteľné veci okrem osobného automobilu Ford Siera, ktorý sa prikáže do vlastníctva žalovanému a žalovaný zároveň žalobkyni vyplatí sumu 1.290.770,- Sk.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 13.09.2004. Podal vyjadrenie k jednotlivým položkám v zozname hnuteľných vecí označených žalobkyňou, zároveň označil ďalšie hnuteľné veci, ktoré podľa neho patria do BSM. Spolu hodnota všetkých hnuteľných vecí predstavuje sumu 349.100,- Sk, z toho žalobkyňa má vo svojom výlučnom užívaní hnuteľné veci v hodnote 289.000,- Sk a žalovaný má vo svojom výlučnom užívaní auto v hodnote 80.000.- Sk, rozdiel teda predstavuje 209.100,- Sk. Podľa prehľadu vecí označených žalovaným by mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému sumu 104.550.- Sk. K ďalším tvrdeniam žalobkyne v žalobe uviedol, že finančné prostriedky na vyporiadanie s prvou manželkou mal na účte Okresného súdu v Trnave od roku 1995 vo výške 800.000.- Sk v depozite a získal ich z vlastných úspor. Nie je pravdou, že mu žalobkyňa poskytla peňažné prostriedky na vyporiadanie BSM. Pred uzatvorením manželstva strán sporu žalobkyňa neprispela na vyrovnanie žiadneho dlhu, ani sa nepodieľala na rekonštrukcii a zariaďovaní domu na G. XXX. V roku 1996 si žalobkyňa vzala úver v Rakúsku na motorové vozidlo Honda Accord v hodnote 190.000,- rakúskych šilingov. Nie je pravdou, že uhradila sumy 10.570,- Sk a 4.200,- Sk ako tvrdí v žalobe, nakoľko v tom čase bola nezamestnaná a bez finančných prostriedkov. Vykonala niekoľko podvodných konaní, vrátane toho, že v decembri 2001 zatelefonovala zamestnávateľovi žalovaného do Holandska, že má za žalovaného vybaviť prevod finančných prostriedkov patriacich firme A. N.-SAJO, uviedla vlastný bankový

účet v Rakúsku, obdržala naň sumu 16.234,07 Eur, ktoré použila pre vlastnú spotrebu, nakoľko v tom čase už bola odsťahovaná.

4. V podaní doručenom súdu dňa 13.03.2006 žalobkyňa vzala žalobu v časti požadovaného prikázania hnuteľných vecí patriacich do BSM späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že uvedené veci už nemajú pre ňu hodnotu a zároveň rozšírila žalobu tak, že si uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie jednej polovice zo zisku, ktorý dosiahol žalovaný počas trvania manželstva, t. j. od 11.10.1997 do 11.05.2002, teda do času, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo zrušené BSM strán. Zotrvala na tom, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 1.290.770,- Sk, ktorú poskytla žalovanému na to, aby vyporiadal svoje predchádzajúce BSM. Uviedla, že dňa 10.12.1997 si vzala pôžičku v banke Bank Für Wirtschaft, a. g. vo výške 341.808,- ATS, ktorú spláca, nakoľko žalovaný nemal peniaze na zaplatenie polovice domu požadovanej jeho bývalou manželkou.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ďalším podaním zo dňa 05.04.2006. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne, že previedol dňa 06.11.1995 na účet Okresného súdu Trnava sumu 200.000,- Sk, dňa 30.10.1995 na svoj podnikateľský sumu 450.000,- Sk a dňa 06.11.1995 sumu 500.000,- Sk na účet Okresného súdu Trnava sú irelevantné, jednak preto, že išlo výlučne o žalovaného finančné prostriedky a zároveň preto, že v tom čase neboli manželmi, čiže nie sú ani príjmom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenie žalobkyne o vynaložení finančných prostriedkov vo výške 1.150.000,- Sk na dlh žalovaného nie je v samotnej žalobe žiadnym spôsobom relevantne preukázané a ani uvedené, akým spôsobom sa k uvedenej výške finančnej čiastke dopracovala, iba ak jej tvrdenie vychádza zo súčtu všetkých finančných čiastok, ktoré boli poukázané z účtu žalovaného (200.000,- Sk + 450.000,- Sk + 500.000,- Sk = 1.150.00,- Sk) pred uzatvorením manželstva. Takisto tvrdenie o vynaložení peňažných prostriedkov vo výške 100.000,- Sk ako sama žalobkyňa konštatuje pred uzatvorením manželstva do rekonštrukcie domu a zariadenia domu na G. ulici č.XXX je nielen nepravdivé, ale aj irelevantné z hľadiska príjmov a výdavkov BSM. Tvrdenie o kúpe dvoch autorádií v roku 1996 nie je relevantné, v tom čase neboli manželmi, tvrdenie o zaplatení nákladov spojených so spísaním notárskej zápisnice o vyporiadaní BSM s prvou manželkou sú jednak nepravdivé a jednak irelevantné, vzhľadom na to, že v tom čase boli manželmi a náklady hradia manželia spoločne a nerozdielne. V roku 1998 mal žalovaný náklady na zariadenie domácnosti. V roku 1999 - kúpil FORD ESCORT - firemný automobil, kúpna cena 440.000,- Sk, ten bol v roku 2002 predaný za zostatkovú cenu 160.000,- Sk. Žalovaný počas trvania manželstva živil aj deti žalobkyne, domácnosť vždy mala okolo 5 a viac členov, navyše platil úhrady za energie rodičovského domu. Mesačné náklady na energie za obidva domy (na G. A. R. ulici) predstavovali sumu vo výške 9.000,- Sk, takisto si plnil vyživovaciu povinnosť voči dcére z prvého manželstva vo výške 4.000,- Sk až do jej skončenia štúdia vysokej školy, do augusta 2005.

6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.04.2006 súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vypustenie hnuteľných vecí patriacich do BSM.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10.04.2006 súd pripustil rozšírenie žaloby, ktorým žalobkyňa uplatnila proti žalovanému zaplatenie jednej polovice zo zisku, ktorý dosiahol žalovaný počas trvania manželstva vo firme N. SAJO, vykonávaná živnosť.

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.05.2006 žalobkyňa potvrdila, že osobné motorové vozidlo Honad Acord bolo v jej vlastníctve, čo potvrdzuje povolenie zo dňa 23.08.1996 na meno N. N. (predošlé priezvisko žalobkyne).

9. Vo vyjadrení zo dňa 11.07.2006 žalovaný uviedol, že súhlasí s návrhom žalobkyne, aby boli z návrhu vypustené hnuteľné veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že peniaze z predaja jej automobilu Honda Accord po havárii vo výške 100.000,- Sk boli vložené do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného. Hotovostnú pôžičku, ktorú poskytla žalobkyni BANK FUR DIE WIRTSCHAFT na jej účet v celkovej hodnote 341.808,- ATS nepoužila na vyplatenie BSM prvej manželky žalovaného. Pôžička jej bola poskytnutá dňa 26.11.1997. O existencii uvedenej zmluvy o úvere - spotrebiteľskom nemal žalovaný vedomosť a nevie ani to, na čo použila žalobkyňa peniaze z uvedenej zmluvy o úvere, môže sa len domnievať, že boli použité na splácanie leasingových splátok na HONDU ACORD a na zaplatenie škody spôsobenej na verejnom priestranstve v obci N. - H., Rakúska republika. Žalovaný tiež nevie, na čo boli použité peniaze zo zrušenej a vyplatenej životnej poistky, ktorú predložila žalobkyňa vo výške 17.847,- ATS. Žalovaný označil aj svoje príjmy za roky 1997 až 2002. Uviedol, že bol výhradným obchodným

zástupcom spoločnosti ENRAF NONIUS so sídlom v Holandsku. Navrhol rozšíriť vyporiadanie BSM aj o príjmy žalobkyne a zahrnúť do príjmov žalobkyne aj príjem, ktorý získala žalobkyňa na svoj účet v Rakúsku od spoločnosti ENRAF NONIUS vo výške 16.234,- Eur. Uznesením Okresnej prokuratúry v Trnave, sp. zn. 4 Pv 942/05 - 14 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného, žalovaného, pretože nebola dôvodná. V odôvodnení prokurátor okresnej prokuratúry uviedol nasledovné: Procesnými úkonmi realizovanými v priebehu trestného stíhania sa preukázalo, že spomenutá hotovosť vo výške 16.234,- Eur bola v mesiaci december 2001 zaslaná na účet podozrivej vedený v Bawag Bank für Arbeit und Wirtschaft v Rakúskej republike zo spoločnosti Enraf - Nonius B.V. Uvedené finančné prostriedky boli určené firme poškodeného A. N. - SAJO Piešťany, za poskytnuté služby pre danú spoločnosť. Prevod týchto prostriedkov vyžiadala podozrivá N. N., vtedajšia manželka poškodeného. Dostupnými a vykonateľnými úkonmi sa nepodarilo zistiť, či predmetné peniaze podozrivá vo výbere z účtu odovzdala poškodenému, k tejto otázke vypovedali rozdielne. Žalovaný k uvedenému dodal, že peniaze boli uhradené v decembri roku 2001, kedy manželia spolu už nežili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa na pojednávaní vedenom na Okresnom súde v Trnave vo veci zaplatenia 50.000,- Sk s príslušenstvom, sp. zn. 18C/146/2005 vo svedeckej výpovedi uviedla, že s manželom nežila v spoločnej domácnosti už v novembri roku 2001, pretože ich žalovaný vyhodil z domu. Napriek tomu v decembri roku 2001 žiadala od spoločnosti ENRAF NONIUS vyplatenie uvedených peňazí. Žalovaný ani spoločnosť ENRAF NONIUS po viacerých výzvach uvedené peniaze od žalobkyne nedostal vrátené. Žalovaný to musel odpísať v daňovom priznaní ako škodu a zároveň podať trestné oznámenie na žalobkyňu, pretože z daňového hľadiska by nebolo možné uvedenú pohľadávku odpísať ako nevymožiteľnú. Takisto v rozsudku o rozvode manželov sa uvádza, že od začiatku manželstva hospodárili samostatne, a v zápisnici z pojednávania z rozvodu manželov žalobkyňa uviedla dátum 21.11.2001 ako čas opustenia spoločnej domácnosti. Žalovaný zároveň žiadal zahrnúť do strany výdavkov aj náklady na rekonštrukciu rodinného domu žalobkyne vo výške cca 120.000,- Sk.

10. Na pojednávaní dňa 27.09.2006 bol stranami zostavený a podpísaný súpis hnuteľných vecí s vyjadrením strán, či jednotlivé hnuteľné veci patrili do BSM v čase jeho zániku, kto ich užíva a bola k nim priradená cena vecí určená dohodou, rovnako tak boli spísané investície zo spoločného majetku do majetku jedného z manželov počas trvania BSM.

11. Na pojednávaní dňa 08.11.2006 bolo ustálené, že obývacia stena uvedená v položke č. 6 zoznamu hnuteľných vecí zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.09.2006 patrí do BSM.

12. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedla, že všetky veci z masy BSM ustálenej dňa 27.09.2006 navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý tieto veci po rozvode užíva, pričom žalobkyňa požaduje len sumu 200.000,- Eur, avšak nevie uviesť, z akých súm je táto čiastka tvorená, nakoľko nemá k dispozícii daňové priznania žalovaného.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedla, ohľadom ktorých vecí zostalo sporné, či patria do masy BSM, súhlasí ale s cenou odsúhlasenou stranami. Nehnuteľnosti počas trvania manželstva účastníkmi konania neboli nadobudnuté žiadne. Čo sa týka finančných prostriedkov, podľa výpisu z účtu, zostatok na podnikateľskom účte žalovaného bol ku dňu 10.05.2013 vo výške 253.180,81 Sk, pričom sumu 135.423,- Sk tvorila zálohová platba od Slovenských liečebných kúpeľov, teda táto suma nepatrila ešte žalovanému, čo preukazuje zúčtovacia faktúra č. 2002069. Súčasne uviedla, že žalovaný mal záväzok voči Orange vo výške 2.809,46 Sk. Zároveň mal daňovú povinnosť titulom DPH 16.700,82 Sk, ktorú je potrebné odpočítať od zostatku na účte a krátiť o daň z príjmu. Bez odpočítania daní z príjmu preto zostatok na účte žalovaného bol vo výške 98.247,59 Sk. Žiadne iné finančné prostriedky žalovaný ku dňu zániku BSM nevlastnil, žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný vlastnil nejaké iné finančné prostriedky. Poukázala na potvrdenie Daňového úradu Piešťany na č.1. 119, z ktorého je preukázaný základ dane žalovaného, výška dane a teda príjem, ktorý mal žalovaný z podnikania počas trvania BSM. Čo sa týka príjmu z podnikania žalovaného, tento však nie je predmetom vyporiadania BSM, nakoľko čas týchto finančných prostriedkov na podnikanie bola spotrebovaná na bežný život a ku dňu zániku BSM už neexistovali v rozsahu nad 98.247,59 Sk. Zároveň žiadala, aby žalobkyňa predložila riadne potvrdenia o zostatkoch na svojich účtoch v Slovenskej republike ako i v Rakúsku, ku dňu zániku BSM. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve alebo patriace do BSM boli použité na zhodnotenie majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom. Sporné je aj z č.1. 205, z kde je

uvádzané, že vyplatená suma zo životného poistenia bola prirodzene krátená, avšak nie je uvedené o akú čiastku. Rozpornosť je aj ohľadom tvrdení žalobkyne o jej životnom poistení.

14. Dňa 26.05.2014 žalobkyňa doručila súdu špecifikáciu požadovaného finančného vyrovnania, v rámci ktorého žiadala jednu polovicu príjmov žalovaného, jednu polovicu z príjmu žalovaného, ktorý bol vyplácaný ako rabat z predaja od zahraničných obchodných partnerov, jednu polovicu z úspor na osobnom účte vo VÚB Piešťany a na sporožírovom účte v SLSP Piešťany. Zo spoločne nadobudnutého majetku a z toho, čo zo svojho investovala do osobného vlastníctva žalovaného, požadovala 70.000,- Eur a polovicu hodnoty zo spoločne nadobudnutého hnuteľného majetku, finančné vyrovnanie za byt, ktorý bol v osobnom vlastníctve a bol použitý žalovaným pri vyporiadaní BSM s prvou manželkou v sume 20.000.- Eur, prípadne bytovú náhradu vo forme 2-izbového bytu na sídlisku A.. J., plnú úhradu pôžičky, ktorú si zobrala v rakúskej banke BAWAG vo výške 35.513,- Eur, z ktorej bola vyplatená prvá manželka žalovaného, vyplatenie životnej poistky, ktorá bola použitá na vyporiadanie BSM s prvou manželkou vo výške 1.854,- Eur plus stratu na životnom poistení spôsobenú predčasným zrušením spolu 10.389,- Eur, finančnú náhradu za čiastku z predaja osobného automobilu Honda, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a peniaze z predaja boli investované do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného v sume 3.313,- Eur.

15. Vo vyjadrení zo dňa 29.05.2014, doručenom súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 30.05.2014, doplneným v písomnej podobe dňa 03.06.2014, žalovaný uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 01.04.2014 žalovaný súdu predložil výpis z účtu v banke, na ktorom sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 253.180,81 Sk, ktorú v čase zániku BSM držal. Nakoľko sa však jednalo o finančné prostriedky používané na podnikanie v čase pred zdanením a pred úhradou záväzkov vyplývajúcich mu z podnikania, z uvedenej sumy mu patrila len čiastka 98.247,59 Sk, ktorá však ešte podlieha zdaneniu. Žiadne iné finančné prostriedky žalovaný v čase zániku BSM nevlastnil. Pritom je irelevantné, aké množstvo finančných prostriedkov žalovaný v čase trvania BSM (teda v čase od 11.10.1997 do 11.05.2002) nadobudol do vlastníctva ako príjem z podnikateľskej činnosti (potvrdenie Daňového úradu Piešťany o výške základu dane odporcu za roky 1997 až 2002 zo dňa 28.06.2006 sa nachádza v spise na č.1. 119). A nepodstatné je, aký bol obrat žalovaného z podnikania v čase trvania BSM, nakoľko obrat podnikateľského subjektu nie sú finančné prostriedky, ktoré by boli príjmom žalovaného. Finančné prostriedky, ktoré žalovaný nadobudol do vlastníctva počas trvania BSM sa totiž priebežne spotrebovávali a uhrádzali sa z nich životné náklady strán sporu, ako i dcér žalobkyne, ktoré žili v spoločnej domácnosti s nimi. Tu je nutné poukázať i na čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 06.03.2000 (na č. l. 111 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa naposledy pracovala dňa 28.02.1998 a od uvedenej doby až do podpisu čestného vyhlásenia nemala žiadny trvalý finančný príjem. Z uvedeného čestného vyhlásenia zároveň vyplýva, že žalobkyňa v čase podpisu (06.03.2000) žila v spoločnej domácnosti so žalovaným, ako i s dcérou N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zdravotne postihnutá a z toho dôvodu už dva roky pred podpisom vyhlásenia nikde nepracovala. Uvedené čestné vyhlásenie žalobkyne potvrdzuje, že náklady na bývanie, stravu, ošatenie, dovolenky, auto a akékoľvek iné boli hradené z príjmu žalovaného, neskôr s nimi v spoločnej domácnosti žila i druhá dcéra žalobkyne. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a takúto podnikateľskú činnosť vykonával i v čase trvania BSM. Príjem z uvedenej podnikateľskej činnosti je predmetom dane z príjmu, je obsiahnutý v daňovom priznaní žalovaného za jednotlivé roky. Pokiaľ ide o príjem žalovaného vyplácaný holandskou firmou Enraf-Nonius B.V., ktorá bola a je obchodným partnerom žalovaného, predmetné plnenie je plnením v rámci podnikateľskej činnosti a uvedené finančné prostriedky boli vyplácané na podnikateľský účet žalovaného a zahrnuté do základu dane uvedeného v daňovom priznaní žalovaného, okrem sumy vo výške 16.234,07 Eur, ktorá bola na základe mylných informácií zo strany žalobkyne poukázaná touto holandskou spoločnosťou na účet žalobkyne, ktorá si predmetné finančné prostriedky ponechala. Vyhlásenie spoločnosti Enraf-Nonius B.V. o tejto skutočnosti je založené na č.1. 127. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že predmetom BSM je len čiastka vo výške 98.247,59 Sk, znížená o daň z príjmu (teda suma vo výške 79.580,55 Eur), ktorú v čase zániku BSM mal v držbe žalovaný a suma vo výške 16.234,07 Eur, ktorú v čase zániku BSM mala v držbe žalobkyňa, ako i prípadné ďalšie finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch žalobkyne - presnú sumu žalovaný uviesť nevie, nakoľko žalobkyňa nepredložila potvrdenie banky o zostatku na svojich účtoch ku dňu zániku BSM. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalobkyne opakovane uviedol, že nie je pravda, že by táto poskytla akékoľvek finančné prostriedky žalovanému na vyrovnanie podielov pri vyporiadaní BSM s prvou manželkou žalovaného, nakoľko tieto finančné prostriedky boli uhradené z peňazí, ktoré boli v súdnej úschove, do ktorej ich uložil žalovaný zo svojho účtu ešte v roku 1995, teda v čase pred uzavretím

manželstva so žalobkyňou. Preto sa tieto finančné prostriedky nemôžu žiadnym spôsobom týkať BSM strán. Potvrdenie o tejto skutočnosti vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Trnave založeného na č.1. 112. Rovnako nie je pravda, že by žalobkyňa poskytla žalovanému akékoľvek iné finančné prostriedky, ktoré by mala vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal všetky hnuteľné veci a finančnú hotovosť, ktorú mal žalovaný na svojom účte, teda majetok v hodnote 349.080,55 Eur a žalobkyni aby súd prikázal do výlučného vlastníctva finančné prostriedky na jej účtoch, ktorých hodnota je minimálne v sume 16.234,07 Eur, ako finančné prostriedky vyplatené holandskou spoločnosťou Enraf - Nonius B.V., a ktorej zodpovedala suma vo výške 689.444,71 Sk, podľa vtedy platného kurzu.

16. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 bola ustálená masa BSM ohľadom hnuteľných vecí špecifikovaných na pojednávaniach dňa 27.09.2006, 08.11.2006 a 13.12.2006, nakoľko niektoré z uvedených položiek zostali medzi stranami sporné. Dňa 27.09.2006 bolo stranami uvedené, že: 1.Luster kuchynský mosadzný - patrí do BSM hodnota - 2.000,- Sk, 2. 2 Lustre - patrí do BSM - 6.000,- Sk, 3. Luster kryštálový - patrí do BSM - hodnota 13.000,- Sk, 4. Jedálenský stôl + stoličky - patrí do BSM - 20.000,- Sk, 5. Konferenčný stolík - patrí do BSM - 4.000,- Sk, 6. Obývacia stena - hodnota 40.000,- Sk - zhodne uvádzajú nepatrí do BSM, 7. Televízor Orava - nepatrí do BSM, 8. Video SONY - patrí do BSM - 4.000,- Sk, 9. Hudobná veža - Philips - nepatrí do BSM, 10. Sedacia súprava + kreslo + podložka - nepatrí do BSM, 11. Záclony na celý dom - patrí do BSM - 16.000,- Sk, 12. Automatická práčka - patrí do BSM

- 25.000,- Sk, 13. Umývačka riadu - patrí do BSM - 15.000,- Sk, 14. Plynový sporák - patrí do BSM - 15.000,- Sk, 15. Satelitné zariadenie s dvomi príjmovými zariadeniami - patrí do BSM - 6.000,- Sk, 16. Závesy v obývačke - patrí do BSM - 2.000,- Sk, 17. Závesy na ostatný dom - patrí do BSM - 8.000,- Sk, 18. Zariadenie kuchyne - patrí do BSM - 18.000,- Sk, 19. Úžitkové sklo - patrí do BSM - 8.000,- Sk, 20. Krájač - patrí do BSM - 3.000,- Sk, 21. Kuchynský robot - patrí do BSM - 6.500,- Sk, 22. Mikrovlnná rúra - patrí do BSM - 2.000,- Sk, 23. Osobný automobil Ford Siera - patrí do BSM - 50.000,- Sk. Strany zhodne prehlásili, že žiadne hnuteľné veci okrem týchto položiek pod č. 1-23 netvorili masu BSM a zároveň súhlasili s cenou uvedenou k týmto položkám. Zároveň zhodne uviedli, že počas manželstva nenadobudli žiadne nehnuteľnosti.

17. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní dňa 03.06.2014 uviedla, že dňa 01.09.1995 uzatvorila úrazovú poistku s cieľovou sumou 100.000,- šilingov, pričom túto poistku platila aj počas manželstva v splátkach po 72,31 Eur mesačne a poistnú zmluvu predčasne zrušila dňa 20.08.1998 a bola jej vyplatená suma 17.847,- šilingov. Uvedená suma bola použitá na vyporiadanie BSM žalovaného s jeho prvou manželkou. Ako však uviedla v písomnom vyjadrení, nemá dôkaz, že uvedenú sumu poskytla žalovanému na vysporiadanie BSM z jeho prvého manželstva. Taktiež si brala pôžičku vo výške 280.000,- šilingov začiatkom decembra 1997 z banky WAVAG v Rakúsku, pričom táto suma bola taktiež použitá na vysporiadanie BSM žalovaného z jeho prvého manželstva, avšak ani o tom nemá dôkaz.

18. Vo vyjadrení zo dňa 11.02.2015, doručenom súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 13.02.2015, doplneným v písomnej podobe dňa 20.02.2015, žalovaný uviedol, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: A. N. SAJO, IČO: 141 233 71, miesto podnikania: Vodárenská 4562/109, 921 01 Piešťany už od 02.03.1991, teda už od doby pred uzavretím manželstva. Je teda zrejmé, že ku dňu uzavretia manželstva (11.10.1997) mal žalovaný podnik vo svojom výlučnom vlastníctve, tento nadobudol pred uzavretím manželstva a preto nemôže byť zahrnutý do masy BSM. V súlade s ustanovením § 5 Obchodného zákonníka k podniku zároveň patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že hodnota podniku žalovaného bola v značnej miere tvorená najmä osobnými zložkami a nehmotnými zložkami, ktoré spočívali v osobných schopnostiach, kontaktoch a vedomostiach samotného žalovaného. Predmetný podnik používal žalovaný výlučne sám, a to na výkon svojho povolania (podnikania), preto ani z tohto hľadiska nie je možné podnik zahrnúť do masy BSM. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.09.2004, sp. zn. 22Cdo/648/2004 podľa ktorého, „ak by bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo by o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemôže sa stať predmetom bezpodielového spoluvlastníctva“. Už vôbec sa teda podnik nemôže stať predmetom BSM, ak podnikateľom bol len žalovaný a svoju podnikateľskú činnosť začal už pred uzavretím manželstva. Príjem žalovaného z podniku bol počas manželstva spotrebovávaný a zároveň použitý na úhradu spoločných nákladov a zabezpečenie hnuteľných vecí patriacich do masy

BSM. V priebehu konania z vyjadrenia žalobkyne a ani z vyjadrení žalovaného nebolo nikde tvrdené, že by boli akékoľvek finančné prostriedky patriace do BSM použité počas trvania BSM na podnik žalovaného. Teda v priebehu konania nebolo žalobkyňou tvrdené ani preukázané, že by zo spoločných prostriedkov bolo niečo vynaložené na oddelený majetok žalovaného.

19. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní ohľadom znaleckého posudku uviedla, že z predloženého spisového materiálu nebolo možné exaktne určiť cenu zhodnotenia podniku žalovaného. Zdôraznila, že žalobkyňa zhodnotenie podniku zahrnula do masy BSM po viac ako 10 rokoch od podania žaloby. Dovtedy do masy BSM zahŕňala len zisk z podnikateľskej činnosti žalovaného. Skutočnosť, že po viac ako 10 rokoch zmenila tento predmet patriaci do BSM, nemôže byť braný na ťarchu žalovaného, ktorý tak nemá možnosť označiť alebo zabezpečiť iné dôkazy, ktoré by zohľadnili najmä hodnotu podniku žalovaného k 11.10.1997, nakoľko v tej dobe podstatnou zložkou hodnoty tohto podniku bolo know-how, ktoré však nie je zahrnuté v účtovnej závierke. V roku 2017 nie je možné hodnotu tohto know-how zistiť ani svedeckými výpoveďami. I znalec napriek tomu, že uviedol nejakú hodnotu majetku ku dňu vzniku manželstva aj ku dňu zániku BSM, nechal na zvážení súdu či do tejto hodnoty započíta alebo nezapočíta ešte nejaké záväzky, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že vyčíslené hodnoty nie sú objektívne. Okrem toho žalovaný účtoval v jednoduchom účtovníctve, ktoré nezohľadňuje všetky skutočnosti patriace do hodnoty podniku. Žalobkyňa až v roku 2016 zmenila masu BSM, kedy do tejto zahrnula podnik žalovaného v čase, kedy už podnikateľskú činnosť nevykonával. S prihliadnutím nielen na zákonné ustanovenie, ale aj na svoj zdravotný stav, nearchivuje účtovné doklady nad rámec zákonnej lehoty. Výkazy, ktoré boli predložené znaleckej organizácii, nie sú dostatočným materiálom na to, aby mohla byť stanovená objektívne hodnota zhodnotenia podniku žalovaného.

20. Vo vyjadrení zo dňa 25.12.2017, doručenom súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 27.12.2017, doplneným v elektronickej autorizovanej podobe dňa 28.12.2017, žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že do BSM patrí hodnota zhodnotenia podniku v jeho výlučnom vlastníctve. Nesúhlasí však s cenou určenou v znaleckom posudku, kde i samotný znalec pri svojom výsluchu uviedol, že táto cena nie je cenou exaktnou a pri použití metodiky zvolenej pre ocenenie tohto zhodnotenia ani nemohol zhodnotiť presne jednotlivé položky, nakoľko mu k tomu chýbali jednotlivé podklady. Zároveň vyjadrenie znalca na strane 13 znaleckého posudku, že nechá na zvážení súdu, či zohľadní sumu uvedených záväzkov žalovaného a túto odpočíta od celkovej hodnoty podniku potvrdzuje, že určenie ocenenia zhodnotenia podniku žalovaného v znaleckom posudku nie je jednoznačné a je len pravdepodobné. S prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu ďalšieho konania žalobkyňa zahrnula do masy BSM hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného, nie je možné do tejto masy zahrnúť finančné prostriedky na jeho podnikateľskom účte, nakoľko tieto ako súčasť podniku nepatria do BSM, ale prispeli k zhodnoteniu podniku a sú teda súčasťou ocenenia uvedeného v znaleckom posudku. Preto finančná hotovosť vo výške 253.180,81 Sk, ktorá sa ku dňu zániku BSM nachádzala na podnikateľskom účte žalovaného (podľa výpisu z banky predloženého dňa 01.04.2014), tak nepatrí do BSM samostatne, ale je súčasťou ocenenia zhodnotenia podniku žalovaného. Predmetom BSM je aj čiastka vo výške 16.234,07 Eur, ktorú v čase zániku BSM mala v držbe žalobkyňa ako čiastka, ktorá jej bola vyplatená holandskou spoločnosťou. Rovnako žalobkyňa prevzala i finančnú hotovosť v sume 50.000,- Sk ako sumu vrátenia pôžičky, ktorú poskytli strany sporu ako bývalí manželia z BSM od dlžníkov, a to koncom novembra 2001, teda v čase, kedy už zo žalovaným nežila v spoločnej domácnosti, teda tieto si i výlučne ponechala. Dôkazy k tomuto tvrdeniu boli priložené k vyjadreniu žalovaného z č. l. 105. Tejto sume zodpovedá čiastka 1.659,70 Eur (určená na základe konverzného kurzu 1 Eur/30,1260 SKK). Žalovaný navrhol, aby súd rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali strany v bezpodielovom spoluvlastníctve, do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže všetky hnuteľné veci ako i hodnotu zhodnotenia jeho podniku, žalobkyni finančné prostriedky vyplatené holandskou spoločnosťou Enraf-Nonius B.V., ktorej zodpovedá suma 22.885,37 Eur a finančnú hotovosť vo výške 1.659,70 Eur, ktorú prevzala titulom vrátenej pôžičky. Zároveň, aby žiadna zo strán sporu nemala nárok na náhradu trov konania.

21. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.12.2017 žalobkyňa uviedla, že k znaleckému posudku ani výsluchu znalca nemá žiadne pripomienky a navrhla postupovať pri určení zhodnotenia podniku žalovaného podľa zistení znalca a vziať do úvahy závery znaleckého posudku. V zmysle nich bol prírastok hodnoty podniku žalovaného počas trvania manželstva vo výške 23.113,42 Eur a toto zhodnotenie má tvoriť základ pre určenie vyrovnacieho podielu, ktorý by mal byť vyplatený žalobkyni vo výške 11.556,71 Eur. Na základe uvedeného upravila žalobný návrh tak, že žiadala rozhodnúť tak,

aby žalovaný bol povinný vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel z titulu zhodnotenia podniku žalovaného vo výške 11.556,71 Eur. 22. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.02.2018 žalovaná uviedla, že nikdy nepodpísala žalovaným spomínané čestné vyhlásenie týkajúce sa starostlivosti o domácnosť, prípadne výpadku v jej príjme z dôvodu, že údajne nikde nepracovala. V spomínanom období nepracovala zopár mesiacov, avšak nie niekoľko rokov ako to tvrdí žalovaný. Nie je pravdou, že ich živil žalovaný zo svojho príjmu. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného ohľadom prevzatia vrátenej pôžičky vo výške 50.000,- Sk a ponechania si týchto finančných prostriedkov. Tieto peniaze boli požičané dcére žalobkyne a ešte počas trvania manželstva boli ňou vrátené do spoločného hospodárenia. Na základe toho nie je zrejmé, prečo chce žalovaný túto sumu opätovne započítať voči žalobkyni a uplatniť si ju v rámci vyporiadania BSM.

23. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že vznesený nárok žalovaného na sumu 16.234,07 Eur nesúvisí s BSM a aj v prípade, že by sa preukázalo tvrdenie žalovaného, že si žalobkyňa údajne túto sumu ponechala, išlo by o nárok tejto spoločnosti voči žalobkyni a nie nárok žalovaného voči žalobkyni. Preto pri vyporiadaní BSM na túto sumu nie je možné prihliadnuť.

24. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný predložil listinné dôkazy s úradným prekladom, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že spoločnosť Enraf-Nonius B.V. sumu vo výške 16.234,07 Eur vyplatila žalobkyni. Občiansky zákonník považuje za veci patriace do BSM všetky veci, ktoré nadobudnú manželia alebo ktorýkoľvek z nich počas trvania BSM s výnimkou vecí získaných dedením a darovaním. Občiansky zákonník z BSM nevylučuje majetok, ktorý bol nadobudnutý titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok na vyplatenie tejto sumy mal žalovaný titulom výkonu podnikateľskej činnosti. Uvedená pohľadávka bola aj súčasťou podniku žalovaného, napriek tomu túto sumu mala v držbe a nadobudla žalobkyňa. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd na uvedenú pohľadávku prihliadal pri ocenení podniku žalovaného a na túto by neprihliadal ku vzťahu ku skutočnosti, že uvedené finančné prostriedky prevzala žalobkyňa. Je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli vyplatením odmeny žalovaného za poskytnuté služby, prípadne tovar titulom podnikania, avšak reálne tieto finančné prostriedky mala v držbe a prijala žalobkyňa. Navrhla, aby z uvedenej sumy bola žalobkyňa zaviazaná žalovanému nahradiť polovicu, čo je 8.117,04 Eur. Zároveň uviedla, že netrvá na prepočte sumy vyplatenej holandskou spoločnosťou v sume 22.885,37 Eur podľa prepočtu uvedeného v písomnom podaní.

25. Ohľadom sumy pôžičky vo výške 50.000,- Sk žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že táto suma bola vrátená v čase, keď žili so žalovaným v spoločnej domácnosti. Žalovaný uviedol, že peniaze boli vrátené v čase, keď už spolu nežili a boli vrátené priamo žalobkyni. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa prevzala finančné prostriedky, čo potvrdila ona sama v konaní vedenom pred OS v Trnave sp. zn. 18C/146/2005 ako svedkyňa, kde uviedla, že peniaze boli požičané koncom októbra, začiatkom novembra a následne boli tie peniaze koncom novembra vrátené „do mojich rúk.“ Žalovaný nerozporuje, že nemohla finančné prostriedky prevziať, ale ide o masu BSM, žalovaný nenavrhuje vyporiadavať pohľadávku, pretože tá už neexistovala, ale tieto finančné prostriedky, ktoré prevzala v hotovosti a mala ich v hotovosti a držala ich v čase zániku BSM. Žalobkyňa nepreukázala, že by ich spotrebovala na akýkoľvek úkon súvisiaci s BSM, že by boli použité na spoločné hospodárenie alebo nijakým iným spôsobom. To znamená, že finančné prostriedky prevzala v hotovosti a mala ich. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že o prevzatí týchto finančných prostriedkov žalovaného informovala, nakoľko už v čase ich spolužitia žalovaný finančne kontroloval domácnosť, takže o tom, že to prevzala a že to vrátila do spoločného hospodárenia, bol informovaný. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o prevzatí týchto finančných prostriedkov, žalovaný nerozporuje.

26. Ohľadom zhodnotenia podniku žalovaného právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nie je sporné, že zhodnotenie podniku patrí do BSM, avšak ocenenie zhodnotenia podniku, ktoré bolo urobené znaleckým posudkom, nepovažuje za objektívne a správne s prihliadnutím na odstup času a aj znalec sa vyjadril, že tento znalecký posudok neprihliada na hodnotu know-how a ani na toto prihliadnuť nemôže, pretože nemá úplné listiny. Pokiaľ by súd napriek tomu takéto ocenenie považoval za dostatočné, v takom prípade navrhla prikázať toto zhodnotenie do výlučného vlastníctva žalovaného s ocenením tohto zhodnotenia. Právny zástupca žalobkyne poukázal na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že použitá metóda bola jediná možná metóda určenia hodnoty zhodnotenia podniku a podľa jeho slov by sa to takmer 100 % zhodovalo s tými ostatnými metódami tak, preto navrhol súdu prijať túto metódu a akceptovať sumu.

27. V podaní doručenom súdu dňa 16.03.2018 žalobkyňa uviedla, že ak v priebehu tohto súdneho konania uplatnila iné nároky, než tie, ktoré sú uvedené nižšie, tieto berie v celom rozsahu späť. Konečným návrhom upravila žalobný návrh tak, že žiadala, aby súd rozhodol tak, že z predmetov patriacich do BSM strán sporu sa do vlastníctva žalovaného prikáže hodnota zhodnotenia podniku žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom A. N. - SAJO, IČO: 14 123 371, ktoré predstavuje sumu vo výške 23.113,42 Eur a hnuteľné veci určené na základe dohody strán sporu v rámci súdneho konania v hodnote spolu vo výške 8.945,76 Eur. Žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na vyrovnanie podielov sumu 16.029,59 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žiadala konanie zastaviť. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žalovaný bude zaviazaný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k sume 16.234,07 Eur od spoločnosti Enraf-Nonius B.V. uviedla, že aj v prípade, že by si bola tieto finančné prostriedky ponechala (čo však nie je pravda), išlo by o jej výlučný záväzok voči tejto spoločnosti a to o bezdôvodné obohatenie obchodnej spoločnosti voči nej. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa právneho statusu bezdôvodného obohatenia iba jedného z manželov vzniknutého na úkor tretej osoby. Z toho dôvodu aplikáciou ustanovenia § 853 ods. l Občianskeho zákonníka sa má na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 147 ods. l Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Z ustanovenia § 147 ods. 1 je možné vyvodiť, že i počas trvania manželstva môže jednému z manželov vzniknúť záväzok voči tretej osobe. Vychádzajúc z toho je možné uviesť, že tento záväzok manžela nepatrí do BSM, hoci sa v rámci vymáhania môže uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM. Bol by totiž nespravodlivý taký postup súdu, ktorý by sumu zo záväzku vzniknutého počas trvania manželstva iba jednému z manželov zahrnul do BSM a výšku tejto sumy by v rámci vyporiadania BSM vyporiadal. Ak si niektorý z manželov počas trvania manželstva sám ako dlžník vezme pôžičku a peniaze z pôžičky si ponechá, táto suma nebude predmetom vyporiadania BSM, nakoľko do BSM nepatrí. Analogicky vychádzajúc z tejto argumentácie je potrebné skonštatovať, že ani suma vo výške 16.234,07 Eur (ako bezdôvodného obohatenie jedného z manželov) nepatrí do BSM a nemá byť predmetom vyporiadania BSM.

28. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.05.2018 ozrejmil čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou doručené súdu písomne. Smerom k podaniu žalobkyne, že v prípade, ak vzniesla počas konania iné nároky (napríklad nárok z predaja auta, z vyplatenia poistky a podobne), išlo o nároky, ktoré vzniesla v čase, kedy nebola právne zastúpená a po ich právnom posúdení sa dospelo k tomu, že nemajú s BSM nič spoločné. Preto v súčasnosti v týchto častiach vzala žalobu späť a z tohto dôvodu navrhuje okrem vecí uvedených vo výroku I. konanie vo zvyšnej časti zastaviť.

29. Právna zástupkyňa žalovaného súhlasila s navrhovaným čiastočným späťvzatím žaloby a čiastočným zastavením konania.

30. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

33. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu sčasti späť, pričom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o prípad predpokladaný ustanovením § 146 ods. 2 CSP, súd konanie v časti, v ktorej bola žaloba čiastočne vzatá späť, zastavil som súhlasom žalovaného.

35. Vo vyjadrení zo dňa 21.08.2018, doručenom a prednesenom právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 23.05.2018, právna zástupkyňa žalovaného uviedla ohľadom sumy vyplatenej spoločnosťou Enraf-Nonius B. V., že v súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa

uvedenú finančnú čiastku od spoločnosti prijala. Podľa jej vyjadrení, uvedenú sumu prijala v mene žalovaného, ako jeho odplatu vyplývajúcu pre neho z podnikania. Je tak zrejmé, že suma vyplatená spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. vo výške 16.234,07 Eur bola súčasťou zhodnotenia podniku žalovaného. Nakoľko vzhľadom na žalobný petit a vykonané dokazovanie je zhodnotenie podniku žalovaného považované za súčasť BSM, je i táto suma (ako súčasť zhodnotenia podniku) súčasťou BSM. Uvedené potvrdzuje i listinný dôkaz na č.1. 127 - vyjadrenie spoločnosti Enraf-Nonius B.V., z ktorého vyplýva, že i samotná spoločnosť nepovažovala vyplatené finančné prostriedky za plnenie z bezdôvodného obohatenia, ale za finančné prostriedky patriace do podniku žalovaného. Zároveň i sama žalobkyňa svojím konaním potvrdila, že predmetnú čiastku nepovažovala za plnenie z bezdôvodného obohatenia, keď predmetnú sumu spoločnosti Enraf-Nonius B.V. nevydala. Súd na uvedenú skutočnosť musí pri vyporiadavaní prihliadať a nie je možné túto sumu hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne, ktoré by mala mať povinnosť vydať. Do dnešného dňa si vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplatnila ani spoločnosť Enraf-Nonius B.V. a ani samotná žalobkyňa nepredložila žiaden iný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na jej strane. Vzhľadom na doterajšie dokazovanie je však jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uvedené finančné prostriedky počas trvania BSM nadobudla. Nie je preukázané, že by tieto vrátila spoločnosti Enraf-Nonius B.V. a ani žalovanému. V rámci tohto konania však nebol predmetom skúmania právny titul uvedených finančných prostriedkov a žalovaná ani nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa jedná na jej strane o bezdôvodné obohatenie. Naopak, opakovane tvrdila, že prevzala uvedené finančné prostriedky za žalovaného ako manžela, ktoré tak boli súčasťou zhodnotenia podniku žalovaného. Preto je zrejmé, že ako súčasť zhodnotenia podniku žalovaného sú tieto finančné prostriedky súčasťou BSM. Preto tvrdenie, že sa jedná o plnenie z bezdôvodného obohatenia žalobkyne nepatriace do BSM považuje žalovaný za nepreukázané a nesprávne. Pri tejto sume sa jedná o súčasť zhodnotenia podniku žalovaného zahrnutú v ocenení zhodnotenia podniku. Vzhľadom na uvedené preto je hodnota masy BSM v sume 33.718,88 Eur tvorená jednak hnuteľnými vecami opísanými stranami sporu, hodnotou zhodnotenia podniku žalovaného a finančnými prostriedkami získanými ako vrátenie pôžičky pre strany sporu. Podiel každej zo strán sporu na mase BSM je tak 16.859,44 Eur. Nakoľko časť zhodnotenia podniku žalovaného vo výške 16.234,- Eur získala žalobkyňa už v minulosti, právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z predmetov patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže: 1. hnuteľné veci, ktorých rozsah a ocenenie boli určené na pojednávaní konanom dňa 27.09.2006 (opísané na č. l. 166), 08.11.2006 ako i dňa 01.04.2014, kde celková hodnota hnuteľných vecí bola ustálená v sume 269.500,- Sk (čomu zodpovedá suma vo výške 8.945,76 Eur), 2. hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom A. N. - SAJO, IČO: 14123371 v hodnote 23.113,42 Eur; do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže: 1. finančnú hotovosť v sume 50.000,- Sk ako sumu vrátenia pôžičky od dlžníkov, a to koncom novembra 2001. Tejto sume zodpovedá čiastka 1.659,70 Eur (určená na základe konverzného kurzu 1 EUR/30,1260 SKK), 2. finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. ako časť zhodnotenia podniku žalovaného; zároveň žiadnej zo strán sporu nebude priznaný nárok na náhradu trov konania. Alternatívne v prípade, ak by súd sumu vyplatenú spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. ako súčasť BSM, avšak nie súčasť zhodnotenia podniku zahrnutú v ocenení zhodnotenia podniku, navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z predmetov patriacich do BSM do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže: 1. hnuteľné veci, ktorých rozsah a ocenenie boli určené na pojednávaní konanom dňa 27.09.2006 (opísané na č.1. 166), 08.11.2006 ako i dňa 01.04.2014, kde celková hodnota hnuteľných vecí bola ustálená v sume 269.500,- Sk (čomu zodpovedá suma vo výške 8.945,76 Eur), 2. hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom A. N. - SAJO, IČO: 14123371 v hodnote 23.113,42 Eur; do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže: 1. finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf-Nonius B.V..V uvedenom prípade však suma 16.234,07 Eur (vyplatená firmou Enraf-Nonius B.V.) v čase jej vyplatenia zodpovedala čiastke 689.444,71 Sk pri kurze 1EUR/42,469 SKK) a v súčasnosti teda zodpovedá sume 22.885,37 Eur, 2. finančnú hotovosť v sume 50.000,- Sk ako sumu vrátenia pôžičky od dlžníkov, a to koncom novembra 2001. Tejto sume zodpovedá čiastka 1.659,70 Eur (určená na základe konverzného kurzu 1 EUR/30,1260 SKK). 3. Žalovaný bude titulom vyrovnania podielov zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.757,05 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; zároveň žiadnej zo strán sporu nebude priznaný nárok na náhradu trov konania.

36. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na písomných a ústnych vyjadreniach v plnom rozsahu a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle špecifikácie žalobného návrhu

zo dňa 15.03.2018. Vo vzťahu k hodnote zhodnotenia podniku žalovaného navrhol súdu vychádzať z vykonaného znaleckého posudku. Znalec sám uviedol, že metóda, ktorú použil pri zhodnotení zhodnotenia podniku žalovaného bola jediná možná a má za to, že predstavuje takmer 100 %-tnú hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného. Vychádzajúc z posledného vyjadrenia žalovaného túto sumu už ani sám nerozporuje. Vo vzťahu k sume 16.243,07 Eur od spoločnosti Enraf-Nonius B.V. opätovne poukázal na to, že ide o bezdôvodné obohatenie žalobkyne. K námietke žalovaného, že túto skutočnosť žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala, poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu. Vychádzajúc z nej nie je možné preukázať niečo, čo nie je a teda nie je možné preukázať, že na plnenie nebol žiadny právny titul. Má za to, že v zmysle § 147 Občianskeho zákonníka pri použití analógie § 853 Občianskeho zákonníka nie je možné túto sumu vyporiadať v rámci BSM. Poukázal na to, že s touto sumou súvisia dva právne vzťahy, právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou, ktorý je bezdôvodným obohatením a právny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou, kde malo ísť o splnenie záväzku. V prípade, že spoločnosť neuhradila priamo žalovanému predmetnú sumu, mal si túto sumu v súlade s právom uplatniť od spoločnosti. Sám žalovaný uviedol, že táto suma nebola opakovane vyplatená priamo jemu. Nakoniec z pohľadu účtovných predpisov živnostník účtuje príjem z podnikania až v čase, keď mu je toto plnenie poskytnuté, resp. vyplatené. Ak teda žalovaný uvádza, že od spoločnosti nedostal túto sumu zaplatenú, v zmysle účtovných predpisov nemala byť zahrnutá v jeho podnikaní a teda nemohla byť ani predmetom ohodnotenia zhodnotenia podniku.

37. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a navrhuje, aby súd vo veci rozhodol spôsobom, ako bol tento navrhnutý v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2018 s tým, že vo vzťahu k sume vyplatenej spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. poukazuje na zákonné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že do BSM manželov patrí všetko, čo obaja manželia alebo ktorýkoľvek z nich nadobudne počas trvania BSM. To, že uvedená čiastka bola žalobkyňou nadobudnutá je nesporné a preto vo vzťahu k tejto sume patrí zákonná domnienka, že táto čiastka patrí do BSM. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobkyňa neoznačila, sa malo jednať o dôkazy vyvracajúce túto zákonnú domnienku, teda nie o dôkazy preukazujúce neexistenciu akejkoľvek veci. Čo sa týka účtovania tejto čiastky, o sume sa na strane príjmu účtuje po pripísaní, resp. po prijatí tejto sumy len v jednoduchom účtovníctve, nie v podvojnom, ale o tejto sume v účtovných dokladoch sa účtuje vždy na strane majetku, či už je to v časti pohľadávok, v časti spôsobenej škody alebo v akýchkoľvek iných zložkách účtovníctva, nakoľko ani jednoduché účtovníctvo netvorí iba evidencia príjmu. Zároveň žiadala, aby žiadnej zo strán sporu nebola priznaná náhrada trov konania, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal v úmysle sa dohodnúť a skutočnosti, o ktorých sa viedlo konanie a dokazovanie boli v značnej miere žalobkyňou vzaté späť. Taktiež žalobkyňa len v poslednej časti sporu označila zhodnotenie podniku ako súčasť BSM. Žalovaný teda svojím konaním a postupom nespôsobil nevyhnutnosť vedenia sporu ani neovplyvnil dĺžku vedenia sporu a neexistujú tu teda dôvody na to, aby bol zaviazaný nahradiť žalobkyni 100 % trov konania.

38. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami a prednesmi žalobkyne a žalovaného, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobkyne a žalovaného, znaleckým posudkom znaleckej organizácie z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov č. 08/2017 zo dňa 23.05.2017, výsluchom znalca, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

39. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/27/2002 - 10 zo dňa 09.04.2002, právoplatným dňa 11.05.2002 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 11.10.1997 pre Okresným úradom v Senici, nakoľko žalovaný v roku 1992 získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

40. Podľa Výpisu zo živnostenského registra žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom A. N. SAJO, IČO. 14 123 371, s miestom výkonu činnosti Vodárenská 4562/109, 921 01 Piešťany, s oprávnením od 02.03.1991.

41. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 06.03.2000, na ktorom bol podpis žalobkyne úradne osvedčený dňa 06.03.2000, žalobkyňa ku dňu 06.03.2000 vyhlásila, že naposledy pracovala 28.02.1998, odvtedy nemala žiadny trvalý finančný príjem a celodenne sa starala o spoločnú domácnosť.

42. Z Uznesenia Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 15.11.2005 sp. zn. 4Pv 94205 - 14 súd zistil, že sa viedlo trestné konanie vo veci trestného činu podvodu na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci december 2001 spoločnosť Enraf - Nonius B.V. so sídlom Rontgenweg l, 2624 BD Delft Holandsko odoslala na osobný účet patriaci N. N., vtedajšej manželke poškodeného A. N., vedený v banke Bawag Bank fur Arbeit und Wirtschaft AG v Rakúskej republike, finančnú hotovosť vo výške 16.234,07 Eur, ktoré bez vedomia poškodeného vyžiadala N. N., pričom uvedené finančné prostriedky predstavovali úhradu za obchodnú činnosť a servisné služby vykonané firmou poškodeného, čím bola A. N. spôsobená škoda vo výške cca 665.000,- Sk. Trestné konanie bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa, pretože skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že „procesnými úkonmi realizovanými v priebehu trestného stíhania sa preukázalo, že spomenutá hotovosť vo výške 16.234,- Euro bola v mesiaci december 2001 zaslaná na účet podozrivej vedený v Bawag Bank fur Arbiet und Wirtschaft v Rakúskej republike zo spoločnosti Enraf - Nonius B.V. Uvedené finančné prostriedky boli určené firme poškodeného A. N. - SAJO Piešťany, za poskytnuté služby pre danú spoločnosť. Prevod týchto prostriedkov vyžiadala podozrivá N. N., vtedajšia manželka poškodeného. Dostupnými a vykonateľnými úkonmi sa nepodarilo zistiť, či predmetné peniaze podozrivá po výbere z účtu odovzdala poškodenému, k tejto otázke títo vypovedali rozdielne.“

43. Podľa písomného prehlásenia spoločnosti Enraf-Nonius B.V. zo dňa 22.09.2004 žalobkyňa nesplatila sumu 16.234,07 Eur, táto suma bola podvodne získaná od firmy A. N.-Sajo, Vodárenská 109, 921 01 Piešťany a žalobkyňu niekoľkokrát márne žiadali o zaplatenie tejto sumy.

44. Zo záverov znaleckého posudku č. 08/2017 znaleckej organizácie AUDIT-CONSULT, s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, IČO: 31 411 754 zo dňa 23.05.2017 súd zistil, že 1. z dodaných dokladov nie je možné exaktne vyčísliť čistý majetok podnikateľa A. N. - SAJO, IČO: 14 123 371, avšak je možné využiť predložený výpočet predbežného čistého majetku pri rovnomernom vývoji hospodárenia v rokoch 1997 a 2002, 2. z dodaných dokladov je možné vyčísliť hodnotu čistého majetku podnikateľa ku dňu 11.10.1992 podľa účtovného ohodnotenia, ktorá bola pri rovnomernom vývoji hospodárenia v roku 1997 vo výške 598.447,- Sk, t. j. 19.864,80 Eur, 3. z dodaných dokladov je možné vyčísliť hodnotu čistého majetku podnikateľa ku dňu 11.05.2002 podľa účtovného ohodnotenia, ktorá bola pri rovnomernom vývoji hospodárenia v roku 2002 vo výške 1.294.762 Sk, t. j. 42.978,22 Eur.

45. Znalec pri výsluchu na otázky právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že predložené účtovníctvo neumožnilo presne k daným dňom exaktne určiť čistý majetok, ale iba aritmetickou metódou sa dopočítať podľa počtu ušlých dní od počiatku, resp. budúcich dní do konca príslušného roka vypočítať úsudkom. Pokiaľ ide o metódu, ktorá bola použitá na stanovenie hodnoty podniku žalovaného, uviedol, že podľa vyhlášky o ohodnocovaní majetku podnikov č. 492/2004 je potrebné vypočítať tam určenými metódami, ktoré sú štyri. K týmto metódam sa žiaľ znalecká organizácia nemohla dopracovať, pretože neboli predložené všetky potrebné doklady, nakoľko nebola vykoná obhliadka, pretože majetok už neexistoval, takže bolo potrebné používať zbývajúcu metódu. Žiadna iná nebola k dispozícii. A to je metóda jednoduchá účtovná z dokladov, ktoré boli dané znalcovi. Je na súde, či schváli tento prístup znalca, alebo na stranách, či sa dohodnú o akceptácii tejto metódy. Vyhláška č. 492/2004 predpokladá tržné ohodnotenie každej aktívnej či pasívnej dĺžky, teda majetku a záväzkov po ich fyzickej previerke, inventarizácii, čo však v tomto prípade nebolo možné. Odporučil súdu prijať súdu použitú metódu, ktorá bola jedine možná zrealizovať, teda metódu účtovnú, ktorá sa môže blížiť k takmer 100 % k tržnému ohodnoteniu v tomto prípade. Znalec mal iba obmedzené doklady, a to výkaz majetkov a záväzkov za rok 1997-2002, výkaz o príjmoch a výdavkoch za rok 1997-2002, iba čísla účtov bankových, jeden výpis z podnikateľského účtu a potvrdenie o podaní daňového priznania. Požadované výpisy z účtov zo SĽSP a VÚB neboli poskytnuté, pretože banky odpovedali o ich skartácii nad dobu 5 rokov. Rovnako nemali zostávajúce účtovné doklady, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, peňažný denník, bankové účty, faktúry došlé, vyšlé a ďalšie doklady, ktoré by bližšie ozrejmili veci. Vzhľadom na odstup času znalec odporúča, aby znalecký posudok bol vzatý do úvahy, nakoľko poskytuje dostatočný priestor na to, aby bol preukázaný vývoj majetku a záväzkov za uvedené obdobia a je možné ho akceptovať v tomto znení. Treba povedať, že nárast čistého majetku za medziobdobie manželstva bol vo výške prírastku 23.113,42 Eur. V tomto však nie sú zahrnuté položky uvedené na strane 12. a 13. posudku, ktoré neboli zaúčtované a záväzky boli vynulované a znalec nemal možnosť konfrontovať ich s účtovníctvom. Hodnota know-how má iste vplyv na hodnotu podniku. Zásadne v tom prípade, ak je účtovaná v účtovníctve, podložená znaleckým posudkom alebo vývojovo radovo v ekonomike, kúpou, nadobudnutím, faktúrou, atď. Nemôže to existovať jedine v tom prípade, ak o tom nebolo nikdy účtované.

Na trhovú hodnotu podniku, nie účtovnú, môže mať vplyv hodnota know-how, keďže žalovaný bol v roku 1997 výhradným zástupcom dodávateľa zdravotníckej techniky pre územie SR, ale iba v tom prípade, ak bolo nejakým spôsobom účtované. Nie je možné však dodatočne ani znaleckým posudkom vyrobiť ohodnotenie know-how, to sa musí zakladať na licenciách, zmluvách, na predchádzajúcom účtovaní o ňom, pretože zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. priamo prikazuje účtovnej jednotke, ak takéto aktívum v sebe má, má o nej účtovať a zverejniť to. Žiadna iná znalecká organizácia nedokáže ohodnotiť podnik tržne za rok 1997, resp. 15 rokov dozadu, za rok 2002, keď neexistuje žiadna položka z tohto majetku. Treba povedať, že dlhodobý hmotný majetok v roku 2002 neexistoval. Nebolo čo oceniť. Zásoby vo výške 872.307,- Sk sa oceňujú tržne podľa ich aktuálnosti. A zásoby zrejme nemôžu byť ohodnotené vyššie, ako boli nadobudnuté. Pohľadávky, zostatok z roku 2002 boli vo výške 151.227,- Sk. Rovnako tržné ohodnotenie u pohľadávok sa vykonáva tak, že sa každá jedna pohľadávka prezrie a ohodnotí osobitne. Rovnako peniaze a ceniny vo výške 3.941,- Sk sa ohodnocujú aj v tržnom ocenení 1:1.Bankové účty sa aj v tržnom ocenení vo výške 330.520,- Sk oceňujú tržne 1:1. Záväzky v roku 2002 boli nula, čiže v tržnom ocenení nič neodpočítali od hodnoty čistého obchodného imania. Záverečné čísla vzťahov ohodnotenia znalec vidí ako korektné a správne.

46. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

47. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

48. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

49. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

50. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4C/27/2002 zo dňa 09.04.2002, právoplatným dňa 11.05.2002. Podanou žalobou sa vyporiadania BSM domáhala žalobkyňa a tento návrh na vyporiadanie BSM strán sporu podala v zákonnej lehote ustanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania strany sporu postupne dopĺňali svoje skutkové tvrdenia a návrhy na vyporiadanie ich BSM, pričom ich prispôsobovali vykonanému dokazovaniu a zmenám v skutkovom stave, ku ktorému došlo v priebehu konania. Žalobkyňa v priebehu konania rozšírila žalobu aj o nárok na vyplatenie polovice zo zisku, ktorý dosiahol žalovaný počas trvania manželstva z podnikateľskej činnosti, o niekoľko rokov neskôr zahrnula do masy BSM zhodnotenie podniku. Uvedené zmeny vyústili až do čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou odôvodneného skutočnosťou, že sporné nároky, ktoré si pôvodne uplatnila, nepatrili do BSM, s čím žalovaný súhlasil, preto súd konanie čiastočne zastavil. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je totiž konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Preto ak žalovaný namietal, že žalobkyňa zahrnula do masy BSM zhodnotenie podniku žalovaného až s odstupom rokov po podaní žaloby a preto nemohlo byť exaktne ocenené zhodnotenie podniku, súd podotýka, že žalovaný mal rovnaké právo, ak nie aj povinnosť, označiť túto časť masy BSM aj sám, nakoľko išlo o jeho podnik ako podnikateľa v zmysle § 5 Obchodného zákonníka.

51. V konaní bolo nesporné, že do BSM strán sporu nepatrili žiadne nehnuteľnosti a že do BSM patrili hnuteľné veci a zhodnotenie podniku žalovaného. Hnuteľné veci patriace do BSM boli ustálené zhodnými tvrdeniami strán sporu na pojednávaniach vo veci, pričom strany sa zhodli aj na ocenení týchto hnuteľných vecí. Zhodnotenie podniku žalovaného bolo v konaní ocenené znaleckým posudkom, voči ktorému žalobkyňa nemala žiadne výhrady. Výhrady voči znaleckému posudku vzniesol žalovaný, ktorý nesúhlasil s cenou určenou v znaleckom posudku, dôvodiac, že nie je možné objektívne určiť ocenenie zhodnotenia podniku žalovaného vzhľadom na veľký odstup času a nemožnosť predloženia všetkých podkladov po uplynutí doby ich povinnej archivácie. Tiež namietal, že určenie ceny v znaleckom posudku je len pravdepodobné a že znalecký posudok neprihliada na hodnotu know-how. Žalovaný preto najprv navrhoval, aby súd na znalecké ocenenie neprihliadal a zhodnotenie podniku žalovaného do masy BSM nezahrnul. Napokon navrhol, pre prípad, že by súd uvedené ocenenie považoval za dostatočné, prikázať toto zhodnotenie do výlučného vlastníctva žalovaného aj s ocenením tohto zhodnotenia.

52. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či suma vo výške 16.234,07 Eur, predstavujúca finančné prostriedky, ktoré boli žalobkyni vyplatené holandskou spoločnosťou Enraf-Nonius B.V., patrí do BSM a či má byť predmetom vyporiadania. Uvedenú sumu navrhol zahrnúť do vyporiadania BSM žalovaný ako príjem, ktorý získala žalobkyňa na svoj účet v Rakúsku od spoločnosti Enraf-Nonius B.V. Žalobkyňa rozporovala, že uvedený, žalovaným vznesený nárok nesúvisí s BSM a pri vyporiadaní BSM na túto sumu nie je možné prihliadnuť, poukazujúc zároveň, že ide bezdôvodné obohatenie žalobkyne. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či predmetom vyporiadania má byť aj suma 1.659,70 Eur (pôvodne 50.000,- Sk), ktorú žalobkyňa prevzala ako sumu vrátenia pôžičky poskytnutej stranami sporu ako bývalými manželmi dlžníkom.

53. Vzhľadom na uvedené sporné tvrdenia mali preto strany sporu aj rozdielne návrhy na vyporiadanie BSM, pričom sa zhodli iba na vyporiadaní hnuteľných vecí, a to tak, že žiadali, aby hnuteľné veci v hodnote 8.945,76 Eur, tak ako boli ustálené stranami na pojednávaní, boli prikázané vo výlučného vlastníctva žalovaného. Rozdielnosť návrhov na vyporiadanie BSM spočívala v tom, že žalobkyňa konečným návrhom žiadala, aby súd do vlastníctva žalovaného prikázal hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného, ktorá predstavuje sumu vo výške 23.113,42 Eur a aby bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov sumu 16.029,59 Eur. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žalovaný bude zaviazaný nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Naopak žalovaný konečným návrhom žiadal, aby súd do vlastníctva žalovaného prikázal hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného v hodnote 23.113,42 Eur a do vlastníctva žalobkyne prikázal finančnú hotovosť v sume 1.659,70 Eur ako sumu vrátenia pôžičky od dlžníkov a finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. ako časť zhodnotenia podniku žalovaného, alternatívne, ak by súd sumu vyplatenú spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. nepovažoval za súčasť zhodnotenia podniku, aby do vlastníctva žalovaného prikázal hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného v hodnote 23.113,42 Eur a do vlastníctva žalobkyne prikázal finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf-Nonius B.V., v súčasnosti zodpovedajúcich sume 22.885,37 Eur a finančnú hotovosť v sume 1.659,70 Eur ako sumu vrátenia pôžičky od dlžníkov, s tým, že žalovaný bude titulom vyrovnania podielov zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.757,05 Eur. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu nebude priznaný nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sumu 16.029,59 Eur vyplatenú holandskou spoločnosťou nenavrhovala zahrnúť do vyporiadania BSM, rovnako tak ani sumu vrátenia pôžičky 1.659,70 Eur.

54. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí v tomto ustanovení vylúčených, teda vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov. V konaní o vyporiadanie BSM súd však vyporiada len tie veci patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania; ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorá zo strán tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom; dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci, existujúce za trvania manželstva strán, patria do BSM a treba ich vyporiadať. V konaní o vyporiadanie BSM súd vychádza zo skutkového opisu veci tak, ako ho vykonali strany sporu, ale nie

je viazaný návrhmi strán, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM.

55. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že do masy BSM patria a treba vyporiadať hnuteľné veci označené a ocenené stranami sporu v sume 8.945,76 Eur, hodnota zhodnotenia podniku ocenená znaleckým posudkom v sume 23.113,42 Eur, finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené holandskou spoločnosťou na účet žalobkyne a finančná hotovosť vo výške 1.659,70 Eur vyplatená žalobkyni dlžníkmi titulom poskytnutej pôžičky strán ako manželov.

56. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd v zmysle § 186 ods. 2 vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu, o ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany počas priebehu konania ustálili masu BSM a počas trvania manželstva nadobudli špecifikované hnuteľné veci a tieto boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov a ku dňu zániku BSM jeho hodnota spolu predstavuje sumu 8.945,76 Eur. Hnuteľné veci nesporne patriace do BSM, ocenené podľa dohody strán v celkovej hodnote 8.945,76 Eur súd prikázal podľa zhodného návrhu strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného.

57. Hodnotu zhodnotenia podniku žalovaného podnikajúceho pod obchodným menom A. N.Š. - SAJO, IČO: 14 123 371 v sume 23.113,42 Eur súd prikázal podľa zhodného návrhu strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného. V rozsudku z 02.04.2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 Najvyšší súd ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (§ 150 Občianskeho zákonníka). Majetok je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu. Za majetok manžela je treba považovať aj jeho podnik a preto je podnikajúci manžel povinný nahradiť prostriedky vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, aj keď tieto prostriedky v rámci podnikania investoval do cudzej veci (napr. do zriadenia prevádzkarne v objekte, ktorého je nájomcom). Pravdaže aj tu je potrebné prihliadnuť na to, že táto investícia slúžila na zárobkovú činnosť, rozmnožujúcu spoločný majetok manželov a preto nemožno od podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania. Pokiaľ sa teda predmetom vyporiadania BSM stane podnik, investície vynaložené na zriadenie prevádzkarne (§ 7 ods. 3 Obchodného zákonníka), sa pri vyporiadani BSM samostatne nezohľadňujú. Výnos z podnikania rovnako ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom získavaný spoločný majetok manželov. Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, nakoľko ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka. Ak na použitie majetku z BSM poskytol nepodnikajúci manžel súhlas a podnikanie bolo zdrojom príjmov plynúcich do BSM, tak za týchto okolností nemožno akceptovať, aby v rámci vyporiadania mal nepodnikajúci manžel prospech len z aktív podnikania. Ohľadom povinnosti podnikajúceho manžela vrátiť do BSM, čo bolo vynaložené na jeho podnikanie súd poukazuje na vyššie uvedené závery. Táto hodnota by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré sú určujúce pre stanovenie výslednej čiastky, ktorú by do BSM mal vrátiť (nahradiť). Pravdaže aj tu je potrebné prihliadnuť na to, že táto investícia slúžila na zárobkovú činnosť, rozmnožujúcu spoločný majetok a preto nemožno od podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania. V intenciách záverov rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 25Co/12/2016, podnikajúci manžel je povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo bude

spravidla predstavovať cenu podniku. V prípade, ak by výsledná hodnota bola záporná, niet čo do BSM nahradzovať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto strate v rámci vyporiadania prihliadať.

58. Pokiaľ ide o ocenenie zhodnotenia podniku žalovaného, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, keď po výsluchu znalca nevzhliadol dôvod neprihliadať na znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou v tomto konaní. Znaleckým posudkom bola hodnota podniku žalovaného v čase vzniku manželstva 11.10.1997 ocenená vo výške 19.864,80 Eur, v čase zániku BSM 11.05.2002 vo výške 42.978,22 Eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota zhodnotenia podniku žalovaného bola vo výške 23.113,42 Eur. Znalec pri výsluchu odporučil vziať znalecký posudok do úvahy a prijať použitú metódu, ktorá bola jedine možná zrealizovať, ktorá sa môže blížiť k takmer 100 % k tržnému ohodnoteniu v tomto prípade, a to aj napriek tomu, že znalecká organizácia mala iba obmedzené doklady.

59. Finančné prostriedky vo výške 16.234,07 Eur vyplatené žalobkyni spoločnosťou Enraf-Nonius B.V. súd prikázal podľa návrhu žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedenú sumu žalobkyňa prijala od holandskej spoločnosti, pričom jednoznačne išlo o plnenie pre žalovaného v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Súd vychádzal z Uznesenia Okresnej prokuratúry v Trnave, sp. zn. 4 Pv 942/05 - 14 predloženého žalovaným, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v priebehu trestného stíhania sa preukázalo, že hotovosť vo výške 16.234,- Eur bola v mesiaci december 2001 zaslaná na účet žalobkyne vedený v Bawag Bank für Arbeit und Wirtschaft v Rakúskej republike zo spoločnosti Enraf-Nonius B.V. Uvedené finančné prostriedky boli určené firme poškodeného A. N. - SAJO Piešťany, za poskytnuté služby pre danú spoločnosť. Prevod týchto prostriedkov vyžiadala žalobkyňa, vtedajšia manželka poškodeného. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že v prípade uvedenej sumy ide o jej výlučný záväzok voči tejto spoločnosti, vychádzajúci z právneho vzťahu medzi žalobkyňou a holandskou spoločnosťou, ktorý je bezdôvodným obohatením. Samotná spoločnosť Enraf-Nonius B.V. písomne potvrdila, že uvedenú sumu žalobkyňa podvodne prevzala a nevrátila. Žalobkyňa síce v konaní popierala, že uvedenú sumu prijala, uvedené však súd v kontexte vykonaného dokazovania posúdil ako nepravdivé. Aplikujúc negatívnu dôkaznú teóriu, žalovaná bola povinná preukázať, že predmetnú sumu vrátila či už holandskej spoločnosti alebo žalovanému, čo sa však nestalo a preto neuniesla dôkazné bremeno. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný teda nemôže preukázať, že predmetnú sumu mu žalobkyňa nevrátila. Opačnú skutočnosť, t. j. že žalobkyňa túto sumu vrátila, mala preukázať žalobkyňa. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani ohľadom tejto skutočnosti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že uvedenú sumu je potrebné zahrnúť do masy BSM a vyporiadať.

60. Žalovaný tvrdil, že sumu poskytnutú žalobkyni holandskou spoločnosťou musel odpísať v daňovom priznaní ako škodu. Právny zástupca žalobkyne mal za to, že podľa účtovných predpisov živnostník účtuje príjem z podnikania až v čase, keď mu je plnenie vyplatené, preto táto suma nemala byť zahrnutá v jeho podnikaní a nemala byť ani predmetom zhodnotenia podniku žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného však dôvodila, že pokiaľ ide o účtovanie tejto čiastky, o sume sa na strane príjmu účtuje po pripísaní, resp. po prijatí tejto sumy len v jednoduchom účtovníctve, nie v podvojnom, ale o tejto sume v účtovných dokladoch sa účtuje vždy na strane majetku, či už je to v časti pohľadávok, v časti spôsobenej škody alebo v akýchkoľvek iných zložkách účtovníctva, nakoľko ani jednoduché účtovníctvo netvorí iba evidencia príjmu. Zároveň však uviedla aj tú skutočnosť, že žalovaný účtoval v jednoduchom účtovníctve a že uvedená suma nebola zahrnutá v daňovom priznaní žalovaného. Posúdiac uvedené súd vychádzal zo skutočnosti, že suma vo výške 16.234,07 Eur síce patrí do masy BSM, nakoľko uvedenú sumu žalobkyňa bez ohľadu na právny titul tohto plnenia nadobudla počas trvania manželstva so žalovaným, avšak súd toto plnenie neposúdil ako súčasť zhodnotenia podniku. Suma 16.234,07 Eur v čase jej vyplatenia zodpovedala čiastke 689.444,71 Sk, čo je v súčasnosti 22.885,37 Eur.

61. Pokiaľ ide poslednú spornú položku masy BSM, sumu 1.659,70 Eur, táto má predstavovať sumu pôžičky vo výške 50.000,- Sk poskytnutej stranami sporu ako manželmi, ktorú dlžníci vrátili žalobkyni. Je nesporné, že ako manželka mala právo tieto peniaze prijať, žalovaný ale poprel, že by ich žalobkyňa použila v rámci spoločného hospodárenia. Žalobkyňa pred súdom tvrdila, že táto suma bola vrátená v čase, keď so žalovaným žili v spoločnej domácnosti, čo žalovaný poprel. Žalovaný svoje tvrdenie

preukázal listinným dôkazom o tom, žalobkyňa prevzala finančné prostriedky, čo sama potvrdila v konaní vedenom pred OS v Trnave sp. zn. 18C/146/2005 ako svedkyňa, kde uviedla, že peniaze boli požičané koncom októbra, začiatkom novembra a následne boli tie peniaze koncom novembra vrátené „do mojich rúk.“ Vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní vo veci rozvodu manželov, žalobkyňa uviedla dátum 21.11.2001 ako čas opustenia spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že v čase prevzatia tejto sumy žalobkyňou strany sporu nežili v spoločnej domácnosti, preto je potrebné sumu 1.659,70 Eur patriacu do masy BSM vyporiadať.

62. Súdna prax sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlhodobo spravuje zásadou, podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, keďže niekedy nie je možné alebo účelné rozdeliť spoločné veci medzi manželov podľa veľkosti ich podielov.

63. Je nesporné, že strany sporu vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nevykonali dohodou, boli splnené podmienky, aby sa návrh žalobkyne podaný na súd pred uplynutím troch rokov od zániku BSM vykonal podľa zákonných hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Zároveň ani tá skutočnosť, že manželia po dlhšiu dobu hospodárili oddelene nie je dôvodom k stanoveniu rozdielnych podielov na ich majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Preto v nadväznosti na vyššie uvedené, v prejednávanej veci nebol dôvod na odklon od základnej zásady vyporiadania BSM, z ktorej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

64. Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka, súd určil celkovú masu BSM a teda celková hodnota majetku spadajúceho do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje aktíva v sume 56.604,25 Eur (hnuteľné veci v sume 8.945,76 Eur, hodnota zhodnotenia podniku v sume 23.113,42 Eur, finančné prostriedky vrátenej pôžičky v sume 1.659,70 Eur, finančné prostriedky vyplatené holandskou spoločnosťou v sume 22.885,37 Eur). Podiel každej strany sporu na mase BSM tak predstavuje sumu 28.302,125 Eur (56.604,25 / 2). Podľa vyporiadania BSM vykonaného súdom bola žalovanému do vlastníctva prikázaná suma 32.059,18 Eur (8.945,76 + 23.113,42), žalobkyni bola do vlastníctva prikázaná suma 24.545,07 Eur (22.885,37 + 1.659,70), pričom na vyrovnanie podielov z vyporiadaného BSM bol žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu 3.757,05 Eur. Na základe uvedeného sú podiely strán na vyporiadaní BSM rovnaké - žalovaný: 8.945,76 + 23.113,42 - 3.757,05 = 28.302,13 Eur, žalobkyňa: 22.885,37 + 1.659,70 + 3.757,05 = 28.302,12 Eur. Výslednú sumu finančného vyrovnania vo výške 3.757,05 Eur je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný žalovaný z titulu vyporiadaného spoločného majetku vyplatiť žalobkyni, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zmysle § 232 ods. 2 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

65. Záverom súd uvádza, že žalobkyňou navrhovaný dôkaz vyžiadaním účtov žalovaného v holandskej banke, ani dôkaz výsluchom zástupcu holandskej spoločnosti nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti a zrejmej neúčelnosti týchto dôkazov. Vzhľadom na odstup času je pravdepodobné, že holandská banka takisto už po uplynutí archivačnej doby nearchivuje prípadný účet žalovaného (žalovaný aj popieral, že by účet v Holandsku vôbec mal), rovnako ako dožiadané slovenské banky súdu oznámili, že výpisy archivujú 10 rokov a následne sú skartované. Podobne vzhľadom na odstup času došlo v spoločnosti Enraf-Nonius B.V. k personálnym zmenám a ani otázky navrhované žalobkyňou by neprispeli k zisteniu skutkového stavu veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa výsledku konania ako celku bol žalovaný plne úspešný, nakoľko súd rozhodol v zmysle alternatívneho petitu navrhnutého konečným návrhom žalovaného na vyporiadenie BSM. Pretože došlo zároveň k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobkyňa alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu sčasti späť a nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto je povinná nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobkyňa procesne zavinila, že konanie bolo sčasti zastavené, preto má žalovaný právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobkyňa nemala vo veci úspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Keďže aj vo zvyšnej časti žaloby v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby bol žalovaný úspešný, mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovaný však výslovne žiadal, aby žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. O nároku na náhradu trov konania znaleckej organizácie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).