Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/215/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobkyne: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, G., zast. Mgr. Boris Lisý, advokát, AK Klariská 7, Bratislava, proti žalovaným: X/Miroslav S., nar. XX.XX.XXXX bytom Na hrádzi XX, G., zast. Mgr. Lenka Laurincová, advokátka, Hálkova 32, Bratislava, 2/ F.. K. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XX/ B, G., 3/ Q. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XX, X., W., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že darovacia zmluva - zápis v KN ako V-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XX/B v G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcele č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, okres: Bratislava V, obec: BA - m.č. V., katastrálne územie: V., je n e p l a t n á.

II. Súd určuje, že vlastníkmi nehnuteľnosti - stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XX/B v G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcele č. 787/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom Q. úradu G., okres: G. V, obec: BA - m.č. V., katastrálne územie: V., sú žalobkyňa a žalovaný v 1. rade a to v spoluvlastníckom podiele 1/1.“

III. Súd konanie voči žalovanej 3/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z a s t a v u j e.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.04.2014 domáhala, aby súd I. určil, že darovacia zmluva - zápis v KN ako V-XXX/XX zo dňa 08.04.2011, uzavretá medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XX/B v G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, okres: Bratislava V, obec: BA - m.č. V., katastrálne územie: V., je neplatná a tiež, aby súd určil II., že vlastníkmi nehnuteľnosti

- stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XXB v G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcele č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, okres:

Bratislava V, obec: BA - m.č. V., katastrálne územie: V., sú žalobkyňa a žalovaný v 1. rade a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM ) manželov so žalovaným 1/ tento namieta, že nehnuteľnosť by mala patriť do BSM a bez určovacej žaloby je jej právne postavenie neisté a v prípade úspechu sa zásadne mení, nakoľko so žalovaným 1/ nadobudla do BSM iba uvedenú nehnuteľnosť. Uviedla, že rodinný dom stavali počas manželstva so žalovaným spoločne a za spoločné finančné prostriedky a skutočnosti, že stavebné povolenie bolo vydané iba na meno žalovaného 1/ jej vtedajšieho manžela, nepripisovala žiaden význam, resp. sa o dokumenty nezaujímala, nakoľko im ani nerozumela. Vedela však o tom, že pozemok na ktorom dom stavali je vo vlastníctve manželových rodičov. Po rozvode manželstva, v snahe vyhnúť sa deleniu majetku, žalovaný 1/ previedol darovacou zmluvou dom na svojho otca žalovaného 2/, ktorý následne predal dom žalovanej 3/. Počas celého obdobia manželstva bola nehnuteľnosť na liste vlastníctva vedená ako rozostavaná stavba. Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo rozvedené dňa 03.12.2010 tunajším súdom pod sp. zn. 42C/448/2010, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2010.

2) Žalovaný 1/ uviedol, že so žalobou nesúhlasí žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania z odôvodnením, že dom ktorý je predmetom tohto konania nikdy nepatril do BSM. Dom staval sám bez manželky (žalobkyne) od roku 1993 alebo 1995 pričom manželmi boli už od roku 1991. Peniaze na stavbu domu si požičal od svojho otca (žalovaného 2/) a to vo výške cca 1.5mil. SKK, neskôr opravil že vo výške 2.5mil SKK. Pozemok na ktorom je postavený dom dostal darom od rodičov ešte v roku 1984 a tento do BSM takisto nepatrí. Keď dom začal stavať nemal našetrené žiadne peniaze a pôžičku z banky si nezobral, stavbu domu financoval iba z peňazí ktoré mu poskytol otec. Robotníkov na stavbe financoval zo svojej výplaty. Keďže stavba trvala nejaké 4 roky a stále bola nedokončená a otec už nebol ochotný mu poskytnúť ďalšie peniaze tak sa rozhodol že dom daruje svojmu otcovi aby sa zbavil dlžoby. Pôvodne s otcom bola dohoda taká, že mu peniaze vráti, keď bude mať, do roku 2010. Dom nebol celkom skončený ani skolaudovaný. S rodičmi uzavrel dohodu o financovaní stavby na H. ulici v V.

- dar dňa XX.XX.XXXX. Keď dom previedol na otca (žalovaného 2/) nebol celkom dokončený, nebol tam bleskozvod, chodníky a oplotenie, stavba však bola obývaná. Uviedol že s manželkou - žalobkyňou nikdy neviedli spoločnú domácnosť, nemali spoločnú kasu, pretože žalobkyňa by všetko minula na dovolenky a nadštandardný život.

3) Žalovaný 2/ žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol že fyzicky sa na stavbe nezúčastňoval, stavbu zabezpečoval organizačne a okrajovo. Uviedol že synovi v čase keď bol slobodný darovali pozemok, ktorý stál ladom a niekedy v roku XXXX sa syn (žalovaný 1/) rozhodol že bude stavať dom a nakoľko nemal dostatok peňazí spolu s manželkou mu darovali 2,5mil. SKK, nie naraz, ale postupne, aby mohol stavať dom. Peniaze mu poskytol tak, že vyplácal firmy, materiál a manželka si viedla o tom evidenciu o tom, koľko už bolo prefinancované. Potvrdil, že o tom bola spísaná darovacia zmluva hneď na začiatku stavby. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a čítaním listinných dôkazov založených v súdnom spise a zistil, že žalovaný 1/ previedol rodinný dom v Bratislave na H. ulici číslo XX/B, súpisné číslo XXXX postavený na parcele XXX/X vedenej na LV č. XXX darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na žalovaného 2/. Žalobkyňa je toho názoru že dom ktorý bol vedený na LV č. 450 je v jej bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným 1/ a preto sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy zákonom stanovenej lehote pre rozpor s dobrými mravmi ako aj z dôvodu, že na podaní žaloby má naliehavý právny záujem. O tom že pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ niet pochýb a táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná a nebola ani predmetom konania. Žalobkyňa uviedla, že pozemok na ktorom stojí dom v G. na H. ulici číslo XX/B, súpisné číslo XXXX darovali rodičia žalovanému 1/ v čase keď bol slobodný. Nakoľko pozemok stál ladom, rozhodli sa počas manželstva, ktoré uzatvorili v roku XXXX, že postavia dom. Od roku XXXX žalovaný 1/ pracoval v V., spočiatku bývali v podnájme, neskôr u rodičov žalovaného 1/ a bývalý manžel (žalovaný 1/) jej vždy hovoril, že on rodinu zabezpečí a aby sa ona starala o domácnosť a deti, sľúbil, že postaví pre rodinu dom. Žalobkyňa uviedla, že ona bola s deťmi na materskej dovolenke o finančné záležitosti sa nezaujímala. V roku XXXX bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, v čase keď boli manželia. Túto skutočnosť žalobkyňa nijako nespochybňovala ani jej nebolo podozrivé že stavebné povolenie bolo vydané iba na manžela, týmto veciam nerozumela a manželovi dôverovala. Dom sa staval 4 roky, v roku 1998 sa do domu nasťahovali i keď celkom nebol dokončený aj odber elektriny bol napísaný na žalovaného 1/ v roku 1998 žalovaný 1/ prestal pracovať v V., začal podnikať na Slovensku a vzťahy medzi manželmi sa

zhoršovali. Podľa jej názoru žalovaný 1/ v V. zarábal aj 50.000 SKK mesačne počas celého manželstva nadobudli do BSM iba tento dom. Ku dňu rozvodu nemali žiadne úspory. Zobrali si iba mladomanželskú pôžičku 50.000 SKK ktorú splácala žalobkyňa, uviedla, že počas manželstva si nič nenasporili a aby mohla používať auto kúpili jej ho rodičia. Skutočnosť, že po rozvode manželstva žalovaný 1/ daroval dom svojmu otcovi považuje za neseriózne, účelové v snahe ukrátiť ju pri vysporiadaní BSM. Má za to, že bývalý manžel(žalovaný 1/) iba využil situáciu keď bol dom písaný iba na neho a z domu dokonca vyhodil aj svoje deti. Uviedla že dom bol postavený z peňazí patriacich do BSM defakto bol postavený celý iba kolaudácia prebehla po rozvode. Žalovaní 1/, 2/ zhodne tvrdili že výstavbu domu financoval žalovaný 2/ spolu s manželkou takým spôsobom, že uzavreli medzi sebou Dohodu o financovaní stavby na H. ulici v V. dňa XX.XX.XXXX. Dohoda bola uzatvorená medzi žalovanými 1/, 2/ a manželkou žalovaného 2/.

5) Súd zistil že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 42C/448/2010 dňa 03.12.2010, rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.12.2010. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pred S. úradom G. H. I..

6) Z výpisu Katastra nehnuteľností z LV č. XXX súd zistil, že vlastníkom pozemku parcelné číslo XXX/ X je žalovaný 1/ na základe kúpy z roky XXXX číslo RI XXX/XX-XXX/XX. Na pozemku je postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ktorý je vedený na žalovaného 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

7) Z výzvy k vysťahovaniu z rodinného domu, ktorá je založená na č.l. 18 súdneho spisu vyplýva že žalovaný 2/ dňa 18.04.2011 vyzval žalobkyňu k vyprataniu domu - nehnuteľnosti nakoľko v objekte sa neoprávnene zdržiava.

8) Zo stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia G. V zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil že žalovanému 1/ bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v V. na parcelnom čísle XXX/X, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. L. o stavebné povolenie bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

9) Z Kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - V. č. W. XXXX- Y - Vd - XX zo dňa XX.XXXXXX súd zistil, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011 a o vydanie rozhodnutia požiadal žalovaný 2/.

10) Súd zistil že na tunajšom súde prebieha konanie o vyspariadanie BSM pod sp. zn. 7C/71/2012 a toto konanie je prerušené do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

11) Z listinného dôkazu založeného na č.l. 60 súdneho spisu označeného ako „ DOHODA o financovaní stavby na H. ul. v V. - dar “ súd zistil že túto dohodu uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ a jeho manželkou dňa XX.XX.XXXX. Z dohody vyplýva, že rodičia poskytujú svojmu synovi dar vo výške X.XXX.XXX na financovanie stavby na parcele ktorú mu predtým kúpili aby rodina syna nebola nadmerne zaťažená. Poskytnutie finančných prostriedkov sa považuje za dar, pričom sa syn zaväzuje že po kolaudácii dá rodičom právo doživotného užívania ak ho o to požiadajú a poskytne im primeranú opateru v starobe. V prípade zmeny postoja syna ak sa dodatočne rozhodne neprijať dar a zbaviť sa budúceho záväzku má povinnosť vrátiť tento dar najneskôr do konca roku 2011.

12) Z darovacej zmluvy nachádzajúcej sa na č. l. 64-67 súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ dňa 17.01.2011 nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX teda dom s pozemkom. Z LV vyplýva že zmluva bola zaregistrovaná dňa XX.XX.XXXX.

13) V priebehu konania žalovaný 2/ rodinný dom vedený na LV č. XXX predal žalovanej X/. Z toho dôvodu žalovaná 3/ vstúpila do konania na návrh žalobkyne. Zároveň súd rozhodol o pripustení zmeny petitu dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná 3/ má trvalé bydlisko na W. preto súd doručoval žalobu a ostatné písomnosti na adresu na W. avšak zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s odôvodnením, že v súvislosti s bojovými operáciami v zóne ATO sú blokované poštové služby a od XX.XX.XXXX W. pošta zastavila doručovanie zásielok na území O. a X. oblasti (Q. č.l. XXX - XXX). Z toho dôvodu súd doručoval zásielky pre žalovanú 3/ podľa §XXX ods. 2 CSP.

14) V priebehu konania žalobkyňa oznámila súdu že nehnuteľnosť rodinný dom prešiel opätovne do vlastníctva žalovaného 2/ na základe jeho odstúpenia o kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/, preto zobrala žalobkyňa voči žalovanej 3/ svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie voči nej zastaviť. Súd s poukazom na ustanovenie §144 konanie voči žalovanej 3/ zastavil.

15) V konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 50C/9/2011 sa žalovaný 2/ domáha voči žalobkyni náhrady škody za poškodenie zámkov v spomínanom rodinnom dome. Žaloba bola vo veci zamietnutá, v odvolacom konaní bola žaloba vzatá späť.

16) Svedkyňa H. S., matka žalovaného 1/ a bývalá manželka žalovaného 2/ uviedla, že si nepamätá kedy syn začal stavať dom. Pozemok mu darovali na XX. narodeniny keď ešte bol slobodný. Uviedla že si pamätá že syn staval dom za peniaze od nej a od jej manžela (žalovaného 2/) nevedela sa vyjadriť k tomu kedy sa so žalovaným 2/ rozviedla je to asi 10 rokov uviedla, že jej syn spolu s manželkou mali na život vysoké náklady pretože sa chodilo na dovolenky a na to sa minulo cez 1.000.000 korún. Potvrdila že syn pracoval v V. no určite nezarábal 50.000 korún. Všetky peniaze na stavbu rodinného domu dával svedkyňa spolu s manželom nakoľko majú len tohto jediného syna. Výstavba domu stála 2.500.000 korún. Na stavbu domu spolu s manželom svedkyňa darovala iba synovi, aj keď to bolo v čase keď bol ženatý. Sem tam mu aj požičiavali a sem tam niečo vrátil. Potvrdila, že o tom, že synovi darovali peniaze spísali darovaciu zmluvu. Keď sa pýtali žalobkyniných rodičov či aj oni prispejú na stavbu rodinného domu, oni odpovedali, že nemôžu, lebo majú 3 deti, preto si spísali darovaciu zmluvu. Svedkom podpisu dohody bol pán Y., synov spolupracovník, ktorého dobre poznali. Uviedla, že do domu sa nasťahovali syn s rodinou v čase keď ešte nebol úplne dokončený, ale dalo sa v ňom bývať. Vtedy ešte viedli spoločnú domácnosť.

17) Svedok V. G., bratranec žalovaného 1/ potvrdil, že dom sa začal stavať keď bol žalovaný 1/ už ženatý a svedok im chodil na stavbu pomáhať. Nevedel sa vyjadriť k tomu ako bol dom financovaný a ani k tomu koľko stál. Potvrdil, že na stavbe pracovali zadarmo spolu s otcom. Uviedol že si myslí, že žalovaný 1/ staval dom pre svoju rodinu. Potvrdil, že žalobkyňa chodila takisto na stavbu spolu s jej bratom. Potvrdil, že finančné pomery žalovaného 1/ boli dobré, on pracoval v V. a žalobkyňa bola na materskej dovolenke.

18) Svedok I. N., brat žalobkyne uviedol, že rodine pomáhať s dieťaťom nakoľko žalovaný 1/ pracoval v V. a keď sestra potrebovala pomoc tak jej pomohol. Vždy mali medzi sebou dobré vzťahy a rozprávali sa aj o súkromných záležitostiach. Dom stavali na pozemku ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1/. Potvrdil že materiál sa kupoval z výplaty žalovaného 1/. Svedok pomáhal aj na stavbe domu a občas mu žalovaný 1/ dal za to nejaké finančné prostriedky. Podľa úsudku svedka žalovaný 1/ staval dom spolu s manželkou pre rodinu. Svedok na stavbe pracoval približne 6-7 mesiacov, dom sa staval svojpomocne, žalobkyňa nosila jedlo no nepamätá si, že by na stavbe pomáhal žalovaný 2/ s manželkou. Svedok uviedol že jeho otec pracoval ako pilot a zarábal 25.000 SKK pričom žalovaný 1/ sa chválil svedkovmu otcovi že on zarába v V. viac. Svedok si myslí, že stavba bola financovaná zo zdrojov žalovaného 1/ nakoľko tento pracoval v V..

19) Svedkyňa G. N., matka žalobkyne potvrdila že žalovaný 1/ robil v V. a v čase, keď bývali v podnájme jeho rodičia dokončovali dom a žalovaný 1/ im finančne pomáhal. Dom, ktorý je predmetom sporu začali stavať asi v roku 1993 svojpomocne a pri stavbe pomáhali rodina a známi. Žalovaný 1/ sa chválil že zarába 50.000 SKK mesačne lepšie ako manžel svedkyne. Svedkyňa uviedla, že vie, že stavba sa financovala zo zárobku žalovaného 1/. Potvrdila, že dcére a zaťovi požičali spolu s manželom 100.000 SKK na dokončenie a zariadenie a dcéra si zobrala pôžičku aby im peniaze vrátila. Spolu s manželom kúpili žalovanej staršie auto. Nikdy nespomínal zať ani dcéra, že by mu rodičia dali nejaké finančné prostriedky na stavbu, pretože zať zarábal veľmi dobre. Svedkyňa uviedla, že dom bol stavaný pre rodinu a teda pre ženu a deti. O tom, že dom bol stavaný iba na meno žalovaného 1/ sa dozvedeli až po rozvode.

20) Svedok K. S. syn žalobkyne a žalovaného 1/ uviedol, že si pamätá okolnosti okolo bývania v dome keď sa doň prisťahovali a výstavbu domu si nepamätá. Do domu sa nasťahovali ako rodina dom bol obývateľný a ohľadom financovania domu sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že rodičia sa často hádali, kvôli tomu, že otec pil nepamätá si, že by sa niekedy riešila otázka kto staval dom a za aké peniaze. Z domu ich vysťahoval starý otec žalovaný 2/ asi týždeň pred jeho maturitou za prítomnosti polície. Dedko tvrdil že je to jeho dom a boli nútení sa vysťahovať k maminej matke. Potvrdil, že vzťahy v rodine sa zhoršili po násilnom vysťahovaní ich z domu. Potvrdil, že otec pil, a preto peniaze v domácnosti chýbali.

21) Podľa §137 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobu možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitého predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitého predpisu.

22) Podľa §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23) Podľa §123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24) Podľa §39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25) Podľa §40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §49a, §140, §145 ods. 1, §479, §589,§701 ods. 1 a §741b ods. 2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

26) Podľa §143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27) Podľa §145 ods.1,2 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

28) Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj zákonných ustanovení súd dospel k názoru že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa a žalovaný 1/ boli od roku 1991 manželmi a v roku 1993 požiadal žalovaný 1/ o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktoré bolo vydané dňa 23.03.1994 a nadobudlo právoplatnosť 15.04.1994. Teda súd posudzoval či rodinný dom, ktorý bol postavený počas manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pozemok na ktorom je dom postavený nebol predmetom sporu . Medzi stranami sporu nebolo pochýb o tom, že vlastníkom pozemku bol výlučne len žalovaný 1/. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi, je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi. Bezpodielovosť je pojmovým znakom tohto druhu vlastníctva. Môže vzniknúť iba medzi manželmi. Zákonným spôsobom možno dohodou rozšíriť alebo zúžiť určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda však vyžaduje formu notárskej zápisnice. V konaní nebolo preukázané ž by žalobkyňa a žalovaný 1/ mali zúžený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd teba vychádzal z tohože stavba rodinného domu - rodinný dom ako taký bez pozemku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná aj svedeckými výpoveďami. Svedkovia G., N., N. potvrdili že dom sa staval pre rodinu. Svedok K. S., syn žalobkyne a žalovaného 1/ sa k meritu veci v podstate vyjadriť nevedel iba potvrdil, že vzťahy medi stranami sporu nie sú dobré a zhoršili sa keď ich žalovaný 2/ donútil z domu vysťahovať sa potom ako sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného 1/ a 2/ že dom staval iba žalovaný 1/ z peňazí poskytnutých žalovaným 2/ a jeho manželkou súd považoval za tendenčné keďže sami žalovaní založili do súdneho spisu doklad

označený ako „ DOHODA o financovaní stavby na H. ul. v V. - dar “ súd zistil že túto dohodu uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ a jeho manželkou dňa XX.XX.XXXX. Z dohody vyplýva, že rodičia poskytujú svojmu synovi dar vo výške 2.500.000 na financovanie stavby na parcele ktorú mu predtým kúpili aby rodina syna nebola nadmerne zaťažená. Poskytnutie finančných prostriedkov sa považuje za dar, pričom sa syn zaväzuje že po kolaudácii dá rodičom právo doživotného užívania ak ho o to požiadajú a poskytne im primeranú opateru v starobe. V prípade zmeny postoja syna ak sa dodatočne rozhodne neprijať dar a zbaviť sa budúceho záväzku má povinnosť vrátiť tento dar najneskôr do konca roku 2011. Jednoznačné teda je, že peniaze ktoré poskytol žalovaný 2/ s manželkou žalovanému 1/ treba považovať za dar iba žalovanému 1/ čo aj potvrdila svedkyňa H. S. a v podstate aj žalovaný 2/. Nič nemení na situácii pokiaľ tieto peniaze získané darom žalovaný 1/ použil na výstavbu rodinného domu, ktorý patrí do BSM nakoľko bol postavený počas trvania manželstva so žalobkyňou. Skutočnosť že dom nebol skolaudovaný nemá na meritum veci žiaden vplyv. To že žalovaný 1/ vložil svoje výlučné finančné prostriedky získané darom do veci patriacej do BSM bude potrebné zohľadniť v konaní o vysporiadanie BSM a to s poukazom na ustanovenia §150 OZ. S poukazom na toto ustanovenie má žalovaný 1/ je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo z osvojho vynaložil na spoločný majetok. V danom prípade teda súd jednoznačne konštatuje že nehnuteľnosť - dom ( bez pozemku, ktorý nebol predmetom konania o čom nie je medzi stranami spor), patrí do BSM a nakoľko žalovaný 1/ tento previedol na žalovaného 2/ bez súhlasu žalobkyne a nejedná sa o bežnú vec, manželia mali konať spoločne, jedná sa o relatívne neplatný právny úkon. Darovanie nehnuteľnosti je dispozíciou vybočujúcej z obvyklej správy spoločného majetku manželov. K darovaniu nehnuteľnosti patriacej do BSM je nevyhnutný súhlas oboch manželov. Súd má za to že v konaní bolo jednoznačne preukázané že dom patrí do BSM. Súd rozhodol aj o druhom petite žalobkyne i keď sa javí tento ako nadbytočný avšak samotné určenie neplatnosti právneho úkonu nepostačuje pre zápis do Katastra nehnuteľností preto súd aj rozhodol že vlastníkmi nehnuteľnosti sú žalobkyňa a žalovaný 1/ a to v spoluvlastníckom podiele 1/1, teda v BSM. Súd má za to že žalobkyňa dostatočne preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby pretože poddaním žaloby sa zásadne sa mení jej právne postavenie hlavne pri vysporiadaní BSM. V neposlednom rade konanie žalovaných možno považovať (pri darovaní ) za konanie proti dobrým mravom s poukazom na ustanovenie § 3 OZ. Pričom dobré mravy predstavujú súhrn etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných .

29) Vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04) súd sa všetkými námietkami strán sporu nezaoberal.

30) Podľa §255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31) Žalobkyňa bola voči žalovaným 1/ a 2/ v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Voči žalovanej 3/ zobrala žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania odpadol dôvod, aby bola žalovaná, za čo jednoznačne nesie zodpovednosť žalovaný 2/, ktorý nehnuteľnosť v priebehu konania odpredal žalovanej 3/ a následne prešlo naspäť vlastníctvo na jeho osobu v dôsledku odstúpenia o zmluvy žalovaným 2/.

32) Po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Podľa §155 ods. 1,2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Súd preto rozhodol že trovy konania ktoré boli vynaložené na preklad listín do ukrajinského jazyka znáša štát a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§29 zákona č. 233/1995 Z.z.).