Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/17/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcov: 1/ E.. E. Š.Ř., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, T., 2/ D. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, T., 3/ P. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, T., právne zastúpených: JUDr. Pavol Polakovič, narodený 09.01.1962, trvale bytom Cajlanská 82, Pezinok, adresa na doručovanie: Detvianska 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, Bratislava, IČO: 31 396 089, zastúpeného: MAKARA advokátska kancelária s.r.o., Mgr. Martin Makara, advokát, so sídlom Alžbety Gwerkovej 22, Bratislava, IČO: 47 236 795, 2/ D.. E. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, T., 3/ O.. W. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, T., zastúpených: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát so sídlom Guothova 2, Bratislava, IČO: 50 483 412, o neplatnosť dobrovoľnej dražby a o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade má n á r o k na náhradu trov konania od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov v 1. až 3. rade v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaní v 2. a 3. rade majú spoločný a nerozdielny n á r o k od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov v 1. až 3. rade na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Súd žalovaným v 2. a 3. rade nepriznáva náhradu v sume 100 eur.

odôvodnenie:

1. Žalobou (návrhom na začatie konania) doručenou súdu dňa 12.09.2006 a doplnenou písomným podaním dňa 15.02.2007 sa pôvodne žalobca O.. D. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „O.. D. T.“) a žalobcovia v 1. až 3. rade (pôvodne ako žalobcovia v 2. až 4. rade) domáhali voči právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade - spoločnosti 1. dražobná, s.r.o., IČO: 35 855 649, Staré záhrady 3, Bratislava (ďalej aj ako „dražobník“ alebo „1. dražobná, s.r.o.“) a žalovaným v 2. a 3. rade vydania rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 16.06.2005 a neskoršej opakovanej dražby konanej dňa 14.07.2006, ktorou boli vydražené nehnuteľnosti - rodinný dom, stavba so súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX/X a pozemok parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX, zapísané na LV č. XXX, kat. územie S. (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „predmet dražby“) a ďalej určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.

2. Žalobu O.. D. T. (pôvodný žalobca v 1. rade) a žalobcovia odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na ktoré žalovaný v 2. rade začal prostredníctvom dražobníka výkon záložného práva viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach, pričom dražba oznámená na 16.06.2006 bola pre nedostavenie sa žiadneho dražiteľa neúspešná a na opakovanej dražbe konanej dňa 14.07.2006 žalovaní v 2. a 3. rade spoločne ako manželia vydražili predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovia majú za to, že dražba nebola uskutočnená zákonným spôsobom a teda je neplatná, pričom dôvody jej neplatnosti vidia najmä v skutočnosti, že vo všetkých listinách týkajúcich sa dražby bola dražba označovaná ako „nedobrovoľná“, pričom slovenský právny poriadok termín „nedobrovoľná dražba“ nepozná, preto ako inštitút nemajúci oporu v zákone, je nedobrovoľná dražba zákonom reprobovaná a teda neplatná. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby je skutočnosť, že opakovaná dražba nebola oznámená všetkým osobám, ktoré vymedzuje zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom ku dňu konania dražby (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) v § 17 ods. 5, písm. b), keď opakovaná dražba nebola dražobníkom oznámená žalobcom (pôvodným žalobcom v 2. až 4. rade). Ďalším dôvodom neplatnosti dražby je skutočnosť, že opakovaná dražba nebola oznámená všetkým osobám, ktoré vymedzuje zákon o dobrovoľných dražbách v § 17 ods. 5, písm. f), keď opakovaná dražba nebola dražobníkom oznámená správcovi dane podľa miesta trvalého pobytu vlastníka nehnuteľnosti, t. j. Daňovému úradu Bratislava III a ani miestnemu úradu Mestskej časti T. S., ktorý je správcom dane z nehnuteľností.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili potvrdenie miestneho úradu Mestskej časti T. S. zo dňa 14.06.2006 o nedoručení oznámenia o dražbe konanej dňa 16.06.2006, odpis notárskej zápisnice N 143/2006, Nz 27836/2006, NCRIs 27839/2006 spísanou dňa 14.07.2006 notárkou JUDr. Tatjanou Šúrkovou - osvedčenie o priebehu opakovanej nedobrovoľnej dražby, oznámenie 1. dražobnej, s.r.o. o opakovanej dražbe v zmysle § 17 zákona o dobrovoľných dražbách č. 2006/03 zo dňa 20.06.2006 s dátumom dražby 14.07.2006, potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr) zo dňa 22.06.2006 - oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa 14.07.2006, oznámenie dražobníka adresované O.. D. T. a žalobcom (pôvodným žalobcom v 1. až 4. rade) zo dňa 16.06.2006 o nevykonanej dražbe N 86/2006, NCRdr 822/2006, potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr) zo dňa 16.06.2006

- oznámenie o výsledku dražby zo dňa 16.06.2006, fotokópiou LV č. XXX pre katastrálne územie S. ku dňu 24.08.2005, oznámenie 1. dražobnej, s.r.o. o dražbe v zmysle § 17 zákona o dobrovoľných dražbách č. 2006/02 zo dňa 10.05.2006 s dátumom dražby 16.06.2006, potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr) zo dňa 10.05.2006 - oznámenie o konaní dražby dňa 16.06.2006, informatívny výpis z obchodného registra dražobníka.

4. Dražobník, ako právny predchodca žalovaného v 1. rade sa k žalobe (návrhu na začatie konania) vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.06.2007, zhrňujúcim celú chronológiu sporu s žalobcami, ktorým žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať na náhradu trov konania. K návrhu na začatie konania namietal skutočnosť, že žalobcovia už v čase podania návrhu na súd neboli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, nakoľko vlastníctvo k týmto sa zmenilo udelením príklepu na opakovanej dražbe. K prvému dôvodu neplatnosti dražby uvádzanému žalobcami dražobník uviedol, že síce je pravdou, že zákon o dobrovoľných dražbách termín „nedobrovoľná dražba“ nepozná, ide však o termín vychádzajúci z praxe na území SR a má za to, že jeho používanie nespôsobuje neplatnosť dražby ako takej alebo neumožnenie vykonania akejkoľvek dražby. K ďalším žalobcami uvádzaným dôvodom neplatnosti dražby dražobník uviedol, že oznámenie o dražbe aj o opakovanej dražbe doručoval všetkým oprávneným subjektom podľa § 17 ods. 5 aj v nadväznosti na § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. žalobcom a to vrátane zákonného zástupcu (v tom čase) maloletých žalobcov, o čom svedčí aj udelenie plnej moci O.. D. T. (pôvodným žalobcom v 1. rade) aj za žalobcov (pôvodných žalobcov v 2. až 4. rade), pričom oznámenie boli vyvesené aj v mieste konania dražby a boli zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, t. j. vo verejne prístupnom informačnom systéme, preto na základe takéhoto zverejnenia nemohla byť nikomu obmedzená účasť na dražbe a každý sa o nej mohol dozvedieť. Oznámenia o dražbách boli podľa dražobníka dané na vedomie tak príslušnému daňovému úradu ako aj Mestskej časti T. S., pričom uverejnenie na úradnej tabuli obce je už povinnosťou obce. V ďalšom dražobník namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení, nakoľko aj v prípade vyhovenia návrhu na začatie konania sa na právnom postavení žalobcov nič nezmení, keď títo ostanú naďalej dlžníkmi svojho veriteľa s povinnosťou plniť aj pod hrozbou opätovného výkonu záložného práva. Dražobník vzniesol námietku zániku práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti dražby z dôvodu preklúzie tohto práva,

keď žalobcovia z dôvodu nedostatkov nimi udelenej plnej moci na zastupovanie v konaní advokátom nestihli prekluzívnu lehotu na podanie takého návrhu na začatie konania. V ďalšom dražobník namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a aj petit návrhu na začatie konania ako nejasný a neurčitý, nakoľko prvá dražba dňa 16.06.2006 sa nekonala a nemožno sa preto domáhať jej vyhlásenia za neplatnú.

5. Na preukázanie svojich tvrdení dražobník súdu predložil rozsiahli dôkazný materiál, najmä: oznámenie o začatí výkonu záložného práva na O.. D. T. s poštovým podacím lístkom, doručenkou do vlastných rúk - návratkou, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na žalobcov (pôvodne žalobcov v 2. až 4. rade) s poštovým podacím lístkom, doručenkou do vlastných rúk - návratkou, zmluva o vykonaní dražby nehnuteľností č. 2006/02, vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o dobrovoľných dražbách, vyhlásenie navrhovateľa dražby o ostatných ťarchách viaznucich na predmete dražby, LV č. XXX pre k.ú. S. zo dňa 14.08.2006, vyjadrenie Krajského úradu v Bratislave zo dňa 22.03.2006, Stanovisko Krajského úradu v Bratislave zo dňa 13.04.2006, vyjadrenie C. U. zo dňa 24.04.2006, vyjadrenie D.. E. U. zo dňa 24.04.2006, objednávka znaleckého posudku zo dňa 18.04.2006 a znalecký posudok č. 15/2006 znalca Ing. Petra Polláka, oznámenia o dražbe a potvrdenia o registrácii údajov, sprievodný list k zaslaniu oznámenia o dražbe vrátane návratiek a poštového podacieho hárku, oznámenie o neúspešnej dražbe zo dňa 16.06.2006, notárska zápisnica N 132/2006, Nz 23896/2006, NCRIs 23861/2006, zmluva o vykonaní opakovanej dražby nehnuteľností č. 2006/03, oznámenie o opakovanej dražbe, potvrdenie o registrácii údajov, sprievodný list k zaslaniu oznámenia o opakovanej dražbe vrátane návratiek a poštového podacieho hárku, zoznam účastníkov opakovanej dražby, čestné vyhlásenie účastníka opakovanej dražby, notárska zápisnica N 143/2006, Nz 27836/2006, NCRIs 27839/2006 o osvedčení priebehu opakovanej dražby, notárska zápisnica o právne významnej skutočnosti N 145/2006, Nz 28082/2006, NCRIs 28037/2006 (vrátane oznámenia o výsledku opakovanej dražby), sprievodný list k zaslaniu oznámenia o priebehu dražby vrátane návratiek a poštového podacieho hárku, rozvrh výťažku opakovanej dražby, sprievodný list k zaslaniu rozvrhu výťažku opakovanej dražby vrátane návratiek a poštového podacieho hárku, výzva na odovzdanie nehnuteľností s poštovými návratkami, žiadosť O.. D. T. a odpoveď dražobníka na ňu.

6. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k žalobe (návrhu na začatie konania) vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 24.07.2007, v ktorom sa stotožnili s vyjadrením dražobníka a to najmä v častiach namietaného nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov na požadovanom určení, vznesenej námietky preklúzie práva žalobcov na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V ďalšom k návrhu vo veci samej uviedli, že spory so žalobcami, a najmä s O.. D. T. sa tiahnu už dlhšie časové obdobie. V roku 2003 O.. D. T. prestal splácať žalovaným v 2. a 3. rade pôžičku, čo viedlo k súdnemu sporu, ktoré konanie ešte nie je pre odvolanie O.. D. T. voči rozsudku súdu prvého stupňa právoplatné. V roku 2004 prestal O.. D. T. platiť aj splátky úverov Slovenskej sporiteľni a Prvej stavebnej sporiteľni, pričom žalovaný v 2. rade ako prístupca dlhu uhradil Slovenskej sporiteľni za O.. D. T. osem splátok, ktoré si následne musel súdne vymáhať, pričom vo všetkých 8 prípadoch bol na súde úspešný a momentálne si túto dlžnú sumu od O.. D. T.I. vymáha v exekučnom konaní. O.. D. T. všetky návrhy na riešenie situácie odmietal a žalovaný v 2. rade už pri všeobecnej zadlženosti O.. D. T. nemal inú možnosť ako realizovať záložné právo cestou dobrovoľnej dražby. Návrh žalobcov preto žiadal v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Podaním doručeným súdu dňa 30.07.2010 a 05.08.2010 špecifikovali záväzky žalobcov v čase konania dražby a predložili doklady týkajúce sa ich prechodu na žalovaného v 2. rade a jeho dcéru a uviedli, mimo iné, že išlo o:

- pohľadávku zo zmluvy o úvere a stavebnom úvere zo dňa 29.09.1999, pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v r. 2005 a následne bola pohľadávka dňa 22.12.2005 postúpená na žalovaného v 2. rade vo výške v čase postúpenia 194.876,90 Sk

- pohľadávku zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.04.200, pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., následne bola pohľadávka dňa 22.12.2005 postúpená na žalovaného v 2. rade vo výške v čase postúpenia 334.134,20 Sk, kde spoludlžníkmi z týchto zmlúv sú všetci žalobcovia, záväzok ku dňu postúpenia predstavoval sumu 529.011,10 Sk.

7. Na preukázanie svojich tvrdení predložili žalovaní v 2. a 3. rade listinné dôkazy: výpis z LV č. XXX pre k.ú S. zo dňa 23.07.2007 a 22.08.2006 a rozsiahle listinné dôkazy - zmluvná dokumentácia k záväzkom O.. D. T., vrátane Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec zo dňa zo dňa 14.04.2000.

8. Žalobcovia podaním doručeným súdu 01.04.2010, 21.03.2013 a podaním zo dňa 23.05.2013 doplnili žalobu (návrh) na určenie neplatnosti dražby o ďalší dôvod neplatnosti a to, že predmet dražby nebol riadne ohodnotený, keď povinnosťou dražobníka bolo zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a ak ide o nehnuteľnosť musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Žalobcovia namietali, že opakovaná dražba sa konala 14.07.2006, znalecký posudok č. 15/2006 bol vypracovaný k 30.10.2005, ročná lehota uplynula 30.05.2006 a keďže opakovaná dražba sa konala až jeden a pol mesiaca po uplynutí ročnej lehoty došlo k porušeniu ust. § 22 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách. Namietali porušenie ustanovenia, z ktorého vyplýva že vlastník, nájomca príp. osoba, ktorá má predmet dražby v držbe je po predchádzajúcej výzve dražobníka povinná umožniť vykonanie ohodnotenia a obhliadky predmetu dražby a že prístup k predmetu dražby za účelom jeho ohodnotenia a obhliadky je pri dobrovoľnej dražbe právnou praxou považovaný za kľúčový moment a je dôležitou úlohou dražobníka zaistiť riadne ohodnotenie predmetu dražby a zabezpečiť jeho sprístupnenie znalcovi a účastníkom dražby za účelom riadnej obhliadky. Tým, že žalobcovia ani nevedeli, že by na určenie ceny predmetu dražby v ich vlastníctve bol vypracovaný znalecký posudok, keďže neboli od oznámenia o začatí výkonu záložného práva až do dňa konania dražby ani raz dražobníkom vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľnosti, došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách týkajúcich sa riadneho vykonania ocenenia znalcom. Uviedli, že v termínoch určených v oznámení o vykonaní dražby a opakovanej dražby sa fyzickej obhliadky predmetu dražby nikto nezúčastnil a uviedli, že znalec nemôže svoju znaleckú činnosť vykonať riadne a úplne a objektívne ohodnotiť nehnuteľnosť bez vykonania fyzickej obhliadky zo strany znalca. Žalobcovia namietli, že obhliadka sa konala len 30.10.2005, teda ešte pred uzavretím zmluvy o vykonaní dražby a vypracovanie znaleckého posudku a ohodnotenia stavby na základe údajov z obhliadky konanej pol roka pred objednaním znaleckého posudku dražobníkom, bez výzvy vlastníkom nehnuteľnosti, že sa ohodnotenie vykoná za účelom dražby považujú za obchádzanie zákona o dobrovoľných dražbách a porušenie ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedli, že podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách musí znalec ohodnotiť aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. O tejto skutočností znalecký posudok č. 15/2006 vôbec nepojednáva, nijakým spôsobom neupravuje cenu nehnuteľností v súvislosti so zistenými závadami, a to aj napriek tomu, že na nehnuteľnosti boli napríklad zriadené viaceré záložné práva, čím došlo k porušeniu ust. § 12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej namietali, že konanie dražby nebolo zverejnené stanoveným spôsobom a samotná dražba nebola transparentná, keď oznámenie adresované Mestskému úradu neobsahuje žiadosť dražobníka o zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli obce, keď táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a teda povinnosť dražobníka zabezpečiť zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce nebola dodržaná. Uviedli, že predmet dražby v podielovom spoluvlastníctve O.. D. T.Š. a žalobcov bola prevedená na žalovaných v 2. a 3. rade za sumu vo výške 5.400.000 Sk, teda ani nie za polovicu odhadnej ceny určenej znaleckým posudkom a po odrátaní nákladov dražobníka a uspokojení pohľadávky záložného veriteľa bola zvyšná suma uložená do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov. Opakovaná dražba bola síce vykonaná v súlade so zmluvou a to tak, že je možné znížiť najnižšie podanie až na sumu rovnajúcu sa výške pohľadávky záložného veriteľa, ale toto ustanovenie považujú za v rozpore s dobrými mravmi. Konanie dražobníka a navrhovateľa dražby (žalovaného v 2. rade) ohľadom určenia ceny má podľa žalobcov znaky obchádzania zákona a samotnú dražbu možno pokladať za likvidačnú, nakoľko smerovala k definitívnemu zbaveniu celého majetku žalobcov, ktorého hodnota prevyšovala niekoľkonásobne pohľadávku žalovaného v 2. rade. Žalobcovia ďalej namietali absolútnu neplatnosť Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, keď opakovaná dražba zo dňa 14.07.2006, na základe ktorej bol schválený príklep, je neplatná z dôvodu, že podľa § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách bolo fakultatívnou náležitosťou Zmluvy o vykonaní dražby aj určenie čiastky, o ktorú je možné najnižšie podanie znížiť, ale v Zmluve o vykonaní opakovanej dražby žiadna čiastka uvedená nebola. V čl. 5 bod 2 Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby sa žalovaní dohodli, že dražobník (žalovaný v 1. rade) je oprávnený znížiť výšku najnižšieho podania na základe výslovného súhlasu navrhovateľa až na sumu rovnajúcu sa hodnote navrhovateľovej pohľadávky, nákladov dražby a nákladov opakovanej dražby. Toto ustanovenie čl. 5 bod 2 Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby je právne neurčité, a z tohto dôvodu absolútne neplatné, nakoľko výška nákladov opakovanej dražby nebola v Zmluve o vykonaní opakovanej dražby špecifikovaná a v čase konania opakovanej dražby nebola a ani nemohla byť známa, bola známa až po skončení dražby. Okrem toho takéto ustanovenie Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby sa prieči aj dobrým mravom, keď zníženie najnižšieho podania, tak ako bolo urobené žalovaným v 1. rade pri opakovanej dražbe dňa 14.07.2006 bolo v rozpore s dobrými mravmi a vychádzalo z

neplatného ustanovenia Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a žalovaný v 1. rade ako dražobník v priebehu opakovanej dražby 75-krát znížil najnižšie podanie v prospech jediného dražiteľa - žalovaného v 2. rade (navrhovateľa dražby). Hodnota, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti napokon vydražené, nepostačuje žalobcom ani na úhradu iných ich peňažných záväzkov. Pritom pred vykonaním inak netransparentnej opakovanej dražby bola všeobecná hodnota majetku navrhovateľov podstatne vyššia ako úhrn ich peňažných záväzkov.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2010 právny zástupca žalobcov a O.. D. T. (pôvodný žalobca v 1. rade) doplnil návrh na začatie konania, ktorý návrh súd v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ďalej len ako „OSP“) posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zmenu návrhu, pričom o ňom rozhodol svojim uznesením č. k. 8C/17/2006-457 zo dňa 15.02.2011, ktorým zmenu návrhu na začatie konania pripustil tak, že petitom návrhu na začatie konania sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., obec S. - m. č. S., okres T. O., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, ako stavba so súpisným číslom XXXX, na parc. č. XXXX/X, druh stavby 510, rodinný dom a pozemky: parc. č. XXXX/X vo výmere 238 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX vo výmere 525 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zo dňa 16.06.2006, osvedčená notárskou zápisnicou N 132/2006, Nz23896/206, NCRIs 23861/2006 notárkou JUDr. Tatjanou Šúrkovou ako aj opakovaná dražba tejto nehnuteľnosti zo dňa 14.07.2006, osvedčená notárskou zápisnicou N 143/2006, Nz 27836/2006, NCRIs 27839/2006 vyhotovenou notárkou JUDr. Tatjanou Šúrkovou. Ďalej sa domáhali určenia, že spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., obec S. - m. č. S., okres T. O., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, ako stavba so súpisným číslom XXXX, na parc. č. XXXX/X, druh stavby 510, rodinný dom a pozemky: parc. č. XXXX/X vo výmere 238 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX vo výmere 525 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria sú žalobcovia a to v podiele: O.. D. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/2, E. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6, D. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6 a P. T., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu listinných dôkazov.

XX. O.. D. T. (pôvodne označený ako žalobca v 1. rade) v konaní vypovedal na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010, že mu nebola doručená žiadosť dražobníka na sprístupnenie predmetu dražby a že znalec Ing. Peter Pollák nevykonal obhliadku predmetu dražby v takom rozsahu ako vyžaduje zákon, aby získal detailné poklady, čo uvádza v znaleckom posudku, tieto detaily čerpal z nimi vypracovaného znaleckého posudku z r. 2003 vyhotoveného znalkyňou Ing. Horákovou. Ďalej uviedol, že poskytol znalcovi spomínaný znalecký posudok z dedičského konania a nemá vedomosť ako získal ďalšie údaje resp. prílohy znaleckého posudku. Uviedol, že na rodinnom dome boli robené úpravy v r. 1990 a rekonštrukcia bola robená v r. 2000, keď sa robila prístavba a nadstavba rodinného domu a kedy bola uskutočnená kolaudácia.

12. Žalobca v 1. rade vypovedal na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/6 na základe dedenia po starej mame, k meritu sporu nevie nič uviesť, v tom čase sa o tieto veci nezaujímala, toto riešili ich rodičia.

13. Žalobca v 2. rade vypovedal na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010, tak, že k celej veci nevie nič uviesť, rovnako ako je jeho sestra (žalobca v 1. rade) o tieto veci sa nezaujímal, podiel 1/6 zdedil po babke. Neskôr na pojednávaní konanom dňa 27.03.2018 vypovedal, že má za to, že dražby konané dňa 16.06.2006 a 14.07.2006 sú neplatné, a to z dôvodov rozporov zo zákonom, s ktorými sa súd doteraz nevysporiadal. Uviedol, že historicky boli vlastníkmi dražených nehnuteľností O.. D. T. a E. T. st., nar. r. XXXX, ktorá v roku 2000 uzatvorila záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1.063.555,- Sk, kde zálohom bol len jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, t.z. že ručila za pohľadávku vo výške cca 17.000 eur t.j. polovica zabezpečenej sumy. Dedičmi po E. T. nar. XXXX boli žalobcovia, každý v 1/6 a predmetom dedenia bola 1/2 draženej nehnuteľnosti. E. T. st. ani jej dedičia nesúhlasili s dražbou nehnuteľnosti a táto mohla byť vykonávaná len na jej podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2. Podľa notárskej zápisnice vyhotovenej JUDr. Šurkovou a podľa LV č. XXX pre k.ú. S. bola predmetom dražby celá nehnuteľnosť. Dražba je postihnutá viacerými pochybeniami:

- dražba bola vykonávaná ako „nedobrovoľná“ podľa ust. § 36 zákona o dobrovoľných dražbách a nie ako dražba dobrovoľná podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách a otázne je, či sa mohla realizovať dražba ako „nedobrovoľná dražba“

- dražba nebola oznámená všetkým osobám ako to predpokladá zákon, nebola oznámená správcovi dane (miestna daň) - Mestská časť S., čo je zrejmé aj z potvrdenia Mestskej časti zo dňa 14.06.2006

- spoluvlastníkmi predmetu dražby boli v čase dražby maloleté osoby, ktoré pre kolíziu záujmov nemohli byť zastúpené zákonným zástupcom t.j. E. T. st., ako matkou

- ocenenie podľa znaleckého posudku na sumu cca 12 miliónov Sk je v rozpore s predchádzajúcim znaleckým posudkom Ing. Horákovej, ktorá predmet dražby ocenila na sumu 14.450.000 Sk. Znalec Ing. Pollák sa rozporom v cene nezaoberal, rozdiel odôvodnil nezhodou v stanovení koeficientu

- predmet dražby nebol odovzdaný vydražiteľom v súlade so zákonom. Žalobca v 2. rade ďalej uviedol, že O.. D. T. mal záujem nehnuteľnosť odpredať a vyrovnať dlhy, keďže nehnuteľnosť bolo možné predať za vyššiu cenu, ako za akú bola v dražbe vydražená.

14. Za žalobcu v 3. rade vypovedala na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010 jej zákonná zástupkyňa, matka E. T., ktorá uviedla, že žiadnu výzvu na obhliadku nedostali a v r. 2006 u nich na obhliadke žiaden znalec nebol. Na jeseň r. 2005 bol u nich Ing. Pollák po vzájomnej dohode ich vtedajšej právnej zástupkyne a právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade, ukázali im materiály, ktoré mali - znalecký posudok pre účely dedičského konaniam nepamätá sa, či im ukazovali nejaké plány. Uviedla, že znalec sa vyjadril, že z dôvodu amortizácie musí cenu nehnuteľnosti znížiť oproti posudku z r. 2003.

15. Žalovaný v 1. rade v konaní na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010 vypovedal, že je rozdiel medzi dražbou a opakovanou dražbou, žalobcovia sa domáhajú neplatnosti dražby dňa 16.06.2006, ktorá sa nekonala a správne sa majú domáhať len neplatnosti dražby a nie priebehu opakovanej dražby. Uviedol, že nemuseli žiadať o obhliadku nehnuteľnosti, pretože v čase vypracovanie znaleckého posudku dňa 18.04.2006 údaje už mali. K zníženiu hodnoty najnižšieho podania uviedol, že toto bolo v súlade s vtedajšou právnou úpravou tak, aby z výťažku boli pokryté všetky nároky záložných veriteľov zapísaných na LV a náklady spojené s výkonom záložného práva a toto nie je obchádzanie zákona.

16. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade v konaní na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010 vypovedali, že sa pridržiavajú písomných vyjadrení a vyjadrení žalovaného v 1. rade.

17. Rozsudkom č.k. 8C 17/2006-504 zo dňa 15.03.2011 súd návrh žalobcov zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby návrhom podaným 12.09.2006 na súd, avšak až jeho riadnym doplnením, doručeným súdu až 01.04.2010, ktorý súd považoval za zmenu návrhu a ktorú pripustil uznesením z 15.02.2011 pod č.k 8C 17/2006-457 podali riadny návrh. Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že návrh na určenie neplatnosti dražieb bol podaný až 01.04.2010, teda po zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote na podanie návrhu na určenie ich neplatnosti na súd. Okrem toho mal zato, že by na určení neplatnosti dražby v zmysle ustanovení § 21 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách v danej veci nepreukázali právny záujem.

18. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali včas odvolanie O.. D. T. a žalobcovia v 1. až 3. rade (pôvodne žalobcovia v 1. až 4. rade), ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasili s jeho záverom, že petit pôvodnej žaloby bol nesprávny preto, že v nej bol uvedený deň dražby 16.06.2005 namiesto 16.06.2006, a že zmena tohto návrhu, ktorú pripustil súd na pojednávaní 15.02.2011 bola novým návrhom a že teda došlo k preklúzii ich práva domáhať sa neplatnosti predmetnej dražby. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neposudzoval podaný návrh na začatie konania podľa jeho obsahu, v ktorom je uvedené, že predmetom návrhu je dražba z 16.06.2006, a z príloh pripojených k nemu, z ktorých bolo jednoznačné, že sa domáhajú určenia neplatnosti dražby z 16.06.2006 a opakovanej dražby z 14.07.2006. V tejto časti k žiadnej zmene pôvodného návrhu nedošlo a teda nedošlo (nemohlo dôjsť) ani k preklúzii práva domáhať sa určenia neplatnosti týchto dražieb (tejto dražby) na súde. Zdôraznili, že k prechodu vlastníctva došlo príklepom na opakovanej dražbe 14.07.2006, ktorá bola presne špecifikovaná v návrhu na začatie konania a aj v jeho petite. Rozsudok vo veci považoval za nepochopiteľný, prekvapivý a posudzovanie ich úkonov za príliš formalistické. Ak bola podľa súdu prvého stupňa dražba nesprávne označená v petite návrhu, mal sa pokúsiť túto chybu odstrániť postupom podľa ustanovenia § 43 ods. 1 OSP. K dôvodom neplatnosti dražby uplatnených v konaní uvádzaných súdom uviedli, že súd prvého stupňa opomenul, že o určenie neplatnosti dražby

žiadali aj preto, že dražobník nezabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby a znalecký posudok Ing. Petra Polláka, vypracovaný k 30.10.2005 bol v dobe opakovanej dražby starší ako 6 mesiacov, čo je v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a poukázali na to, že zamietol ich návrh na vypočutie tohto znalca v konaní. Súdu prvého stupňa tiež vytkli, že neprihliadol na absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby pre neurčitosť jej čl. 5 bodu 2, ktorou sa žalovaní dohodli, že dražobník je oprávnený so súhlasom navrhovateľa dražby znížiť výšku najnižšieho podania až na sumu rovnajúcu sa navrhovateľovej pohľadávky, nákladov dražby a nákladov opakovanej dražby, keďže náklady dražieb neboli v čase konania dražby známe, a aj preto, že zníženie najnižšieho podania tak, ako bolo urobené dražobníkom je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka). K záveru súdu prvého stupňa, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dražby uviedli, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách. Ide o žalobu svojho druhu upravenú priamo v zákone, tento nie je treba v konaní tvrdiť ani preukazovať, a pri takýchto určovacích žalobách neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Poukázali na to, že neplatnou dražbou bol ich rodinný dom predaný za cenu nižšiu ako bola jeho všeobecná hodnota, resp. trhová hodnota, a to až o 7.500.000,- Sk (248.954,- eur), čím im vznikla škoda veľkého rozsahu.

19. Krajský súd uznesením 4Co 248/2011-545 zo dňa 30.04.2012 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol, že nevykonal dokazovanie k žalovanými namietanej preklúzii práva stanovenej s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a ani sa nevyjadril, ako na základe tvrdených a preukazovaných skutočností posudzuje vec s ohľadom na túto úpravu. Nepožiadal žalobcov hneď na začiatku konania o odstránenie zrejmej chyby v dátume prvej dražby v uvedenom návrhu petitu v žalobnom návrhu, ako to považoval za potrebné, keďže medzi účastníkmi nebolo pochybným že predmetom konania je okrem iného aj dražba, ktorá sa konala 16.06.2006. Nevysvetlil ani to, prečo sa vo veci na pojednávaniach nezaoberal námietkami žalovaných, že právo žalobcov žiadať určenie neplatnosti dražby zaniklo a neumožnil tak žalobcom, aby mohli k nim predniesť svoje vyjadrenia. Rozhodnutie súdu po zmene žaloby nebráni tomu, aby sa v ďalšom konaní zisťovalo či nárok na určenie neplatnosti dražby bol uplatnený už v návrhu doručenom súdu 12.09.2006. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách o neplatnosti dobrovoľných dražieb a naviac poukázal, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby aj v zmysle § 80 písm. c) OSP, keďže prichádza do úvahy, že by v prípadne novej dražbe vykonanej za dodržania stanoveného postupu alebo v prípadnom usporiadanie vzťahov medzi nimi a žalovanými v 2. a 3. rade mimo dražby sa dostali do iného lepšieho právneho postavenia. V ďalšej časti uplatneného nároku na určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal.

20. Prvostupňový súd vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere v zmysle rozhodnutia odvolacie súdu, ktorého právnym názorom bol v zmysle § 226 OSP viazaný, v prejednávanej veci sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania.

21. Počas konania O.. D. T. (pôvodný žalobca v 1. rade) zomrel dňa 05.06.2011 a dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní tunajšieho súdu 31 D/348/2011, ktoré konanie bolo uznesením právoplatným dňa 30.11.2011 zastavené pre nemajetnosť.

22. Žalobcovia v ďalšom konaní zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v ktorých namietali porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách tým, že išlo o konanie a označenie dražby ako „nedobrovoľnej“, že predmet dražby nebol riadne ohodnotený, nebola vykonaná obhliadka predmetu dražby, namietali, že konanie dražby nebolo zverejnené stanoveným spôsobom a samotná dražba nebola transparentná, že opakovaná dražba bola vykonaná v súlade so zmluvou, vo vzťahu ku ktorej namietajú jej absolútnu neplatnosť s poukazom na čl. 5 bod 2 Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a jeho rozporu s dobrými mravmi.

23. Na svojej argumentácii žalovaní zotrvali v priebehu celého konania. Poukázali na preklúziu nároku žalobcov na uplatnenie neplatnosti dražby vykonanej 14.07.2006, keď návrh nebol podaný na súd v trojmesačnej lehote, ktorú vyžaduje ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách od vykonania dražby resp. bol podaný právnym zástupcom, ktorý v čase platného a účinného OSP nemohol žalobcov zastupovať. Teda žiadali návrh zamietnuť už aj z dôvodu preklúzie práva žalobcov na uplatnenie neplatnosti dražby v konaní pred súdom. Ďalej namietali, že tak na určení neplatnosti dražby

uskutočnenej dňa 16.06.2006 a dňa 14.07.2006 ani na určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nie je daný naliehavý právny záujem.

24. Rozsudkom č.k. 8C/17/2006-622 zo dňa 23.05.2013, súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali určenia, že dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., obec S., m. č. S., okres T. O., zapísaných na LV č. XXX, vydanom Okresným úradom T., katastrálny odbor, ako stavba so súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom a pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 238 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere 525 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zo dňa 16.06.2006, osvedčená notárskou zápisnicou N 132/2006, Nz23896/206, NCRIs 23861/2006 notárkou JUDr. Tatjanou Šurkovou, ako aj opakovaná dražba tejto nehnuteľnosti zo dňa 14.07.2006, osvedčená notárskou zápisnicou N 143/2006, Nz 27836/2006, NCRis 27839/2006, vyhotovená JUDr. Tatjanou Šurkovou, je neplatná a súčasne určenia, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú: O.. D. T., nar. XX. X. XXXX v podiele 1/2, E. T., nar. X. XX. XXXX v podiele 1/6, D. T.Š., nar. XX. X. XXXX v podiele 1/6 a P.na T., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/6.

25. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24, § 25 ods. 1, 3 OSP platného v čase podania návrhu na začatie konania, § 80 písm. c) OSP, § 21 ods. 2, 3 zákona o dobrovoľných dražbách a vecne nepodaním návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou a v časti určenia vlastníckeho práva nepreukázaním naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby. Opätovné zamietnutie žalobného návrhu súd prvého stupňa oprel v časti určenia neplatnosti dražby o zmeškanie prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách dôvodiac tým, že žalobný návrh nebol v prekluzívnej lehote podaný oprávnenou osobou. Uvedený záver vyvodil zo skutočnosti, že návrh bol za navrhovateľov podaný spoločnosťou PERSPECTA Legal, k.s., poskytujúcou právne služby, ktorú navrhovatelia splnomocnili na zastupovanie v konaní. OSP platný v čase podania návrhu však neumožňoval udelenie plnej moci na zastupovanie v spore právnickej osobe (s výnimkou prípadov uvedených v § 26 OSP), čo malo podľa prvostupňového súdu za následok nulitnosť návrhu podaného na súd dňa 12.09.2006. Za prvé spôsobilé podanie zo strany navrhovateľov označil súd prvého stupňa až podanie doručené na súd novou právnou zástupkyňou dňa 15.02.2007, t. j. po tom, ako dňa 15.10.2006 uplynula prekluzívna lehota pre podanie určovacej žaloby. Z dôvodu zániku práva domáhať sa neplatnosti určenia dobrovoľnej dražby, prvostupňový súd návrh v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal skutkovými dôvodmi predmetného nároku a zaoberal sa návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom znalca. V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal žalovanými vznesenou námietkou nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že za predpokladu riadneho a včasného uplatnenia návrhu na súde, navrhovatelia nemôžu preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 16.06.2006, nakoľko táto sa neotvorila a tak v dôsledku jej neuskutočnenia sa postavenie navrhovateľov žiadnym spôsobom nezmenilo. K naliehavému právnemu záujmu žaloby u určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 14.07.2006 s odkazom na právne názory prezentované odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení konštatoval, že pri takejto žalobe, ktorá nie je určovacou žalobou v pravom slova zmysle, naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a jeho osobitné skúmanie tak, ako je dané pri ust. § 80 písm. c) OSP, sa pri iných určovacích žalobách nevyžaduje. Navrhovatelia by tak mali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby za predpokladu jej včasného a riadneho uplatnenia na súde. Na zmeškanie prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách poukázal súd prvého stupňa aj v súvislosti s požadovaným určením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a dodal, že použitie všeobecnej určovacej žaloby v tejto časti uplatneného nároku nie je na mieste, nakoľko ochranu subjektu, ktorý bol výkonom dobrovoľnej dražby dotknutý na svojich právach, zabezpečuje žaloba sui generis, výslovne upravená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Táto špeciálna žaloba potom vylučuje použitie všeobecnej určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola v rámci dobrovoľnej dražby vydražená. Žalobcovia tak nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by boli v konaní úspešní a súd by návrhu na vyslovenie neplatnosti opakovanej dražby vyhovel, ich vlastnícke právo by bolo v katastri nehnuteľností opätovne zapísané na základe rozhodnutia súdu.

26. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade, ako aj žalovaní v 2. a 3. rade.

27. Žalobcovia žiadali podaným odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že súd ich návrhu vyhovie a určí neplatnosť prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby. V odvolaní s odkazom na rozhodnutie R 105/2003 (rozsudok NS SR zo dňa 26.02.2002, sp. zn. 5Cdo/149/2001) uviedli, že ak súd prvého stupňa vyhodnotil, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, mal postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 OSP a uznesením vyzvať v tom čase O.. D. T. a žalobcov (pôvodne žalobcov v 1. až 4. rade), aby svoje podanie opravili v lehote nie kratšej ako 10 dní a uviesť, ako treba opravu vykonať. V žiadnom prípade však súd nemal návrh zamietnuť. Naviac z nedostatkov žaloby spočívajúcich v jej nesprávnosti alebo neúplnosti nemožno vyvodzovať ani neexistenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP, nakoľko ich procesným dôsledkom môže byť len zastavenie konania. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa, ktorý ich nevyzval na odstránenie nedostatkov návrhu podľa § 43 ods. 1 OSP, ale návrh zamietol, tak došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. V ďalšom žalobcovia podrobne opísali dôvody zakladajúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktoré mal súd prvého stupňa prihliadať ex offo, týkajúce sa realizácie (ne)dobrovoľnej dražby, ktorú náš právny poriadok nepozná, ďalej čiastočnej neplatnosti zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, ktorá v čl. 5 bod 2 umožňovala dražobníkovi znížiť najnižšie podanie, ďalej rozpor zmluvy s dobrými mravmi, potrebu schválenia napádaného úkonu súdom pre neplnoletosť pôvodných žalobcov v 2. rade až 4. rade Žalobcovia podľa ich názoru, namietaný právny záujem na požadovanom určení v konaní preukázali, najmä tým že dražbou bolo zasiahnuté do práva spoluvlastníkov, ktorými boli neplnoleté deti. Po obnovení pôvodného právneho stavu by tak spoluvlastníci získali oveľa priaznivejšie postavenie aké zastávajú v súčasnosti. Keďže úmrtím ich otca musí dôjsť k dedeniu jeho spoluvlastníckeho podielu, vznikne im právo rozhodnúť sa, či dedičstvo po otcovi prijímajú alebo ho odmietnu. Rovnako ak by sa vykonala dražba zákonným spôsobom a podľa súčasne platného stavu, nemohlo by dôjsť k vydraženiu nehnuteľností za tak nízku sumu, ako v danom prípade, kedy došlo k zníženiu hodnoty vydraženej nehnuteľnosti až o 248.954,00 Eur.

28. Žalovaní v 2. a 3. rade napadli odvolaním len výrok rozsudku v časti o náhrade trov konania.

29. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa unesením č.k. 3Co 543/2013-615 zo dňa 28.10.2015 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a s odkazom na ust. § 12 ods. 1, § 14 a 15 zákona o advokácii a ust. § 24 OSP uviedol, že žalobcom je potrebné prisvedčiť pri ich námietkach o odňatí možnosti konať pred súdom, spojených s nesprávnym postupom súdu prvého stupňa po zistení nedostatku zastúpenia na ich strane. Zastúpenie účastníka konania totiž patrí k podmienkam konania a nie vadám návrhu na začatie konania, ktorých nedostatok je možné odstrániť (konvalidovať so spätným účinkom), a preto súd prvého stupňa mal pri zistení vyhodnoteného nedostatku v zastúpení navrhovateľov postupovať podľa § 104 ods. 1 OSP a navrhovateľov vyzvať na jeho odstránenie s tým, že vyhovenie výzve súdu by viedlo ku konvalidácii nedostatku podmienky konania a nevyhovenie k zastaveniu konania. Odvolací súd uviedol, že jeho pozornosti neunikla ani ďalšia chyba v procesnom postupe konajúceho súdu, ktorý sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so stratou spôsobilosti byť účastníkom konania navrhovateľa O.. D. T. (pôvodný žalobca v 1. rade), zomr. dňa XX.XX.XXXX a ktorá pokiaľ bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 alebo 2 OSP, musí mať za následok zastavenie konania voči tomuto navrhovateľovi podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 107 ods. 1 OSP. Súd prvého stupňa však pri zistení, že v konaní o návrhu O.. D. T. (pôvodného žalobcu v 1. rade) nie je možné pokračovať s jeho právnym nástupcom (z dôvodu zastavenia dedičského konania podľa § 175h OSP), v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania, o veci ďalej konal a meritórne rozhodoval vo vzťahu k zvyšným účastníkom konania s tým, že konanie o návrhu O.. D. T. (pôvodného žalobcu v 1. rade) nebolo doposiaľ právoplatne skončené spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam OSP.

30. Odvolací súd uviedol, že z listinných dôkazov založených v súdnom spise je nepochybné, že žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa po zastavení konania voči O.. D. T., meritórne, v intenciách žalobného petitu prejednať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (t.j. neplatnosť dražby, ktorá sa mala konať dňa 16.06.2006 a neplatnosť dražby, ktorá sa konala dňa 14.07.2006) a súčasne sa opätovne vysporiadať s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení spoluvlastníckeho práva, na zodpovedanie ktorej nemalo žiaden vplyv to, či žaloba o určenie neplatnosti bola alebo nebola podaná v prekluzívnej lehote. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa riadiť sa tým, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby súd nemôže posudzovať v inom konaní

než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a to ani ako prejudiciálnu otázku a uložil súdu sa vysporiadať sa aj s procesnou otázkou navrhovateľmi navrhnutého alternatívneho petitu. Odvolaním žalovaných v 2. a 3. rade smerujúcim len do výroku o náhrade trov konania sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko o náhrade trov konania, závislej od jeho výsledku, bude súd prvého stupňa nanovo rozhodovať v rozhodnutí o veci samej a súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

31. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 543/2013-615 zo dňa 28.10.2015 došlo uznesením č.k. 8C/17/2006-622 zo dňa 16.02.2016 k zastaveniu konania o návrhu žalobcu O.. D. T. (pôvodne označeného ako žalobca v 1. rade), zomr. dňa XX.XX.XXXX. Súd sa ďalej vysporiadal s procesnou otázkou žalobcami navrhnutého alternatívneho petitu na pojednávaní dňa 23.05.2013 tak, že toto vylúčil na samostatné konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 19C 1/2017.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

36. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

38. Počas konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý okrem iného zrušil OSP. Táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (ust. § 470 ods. 1 , v dôsledku čoho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.

39. Ustanovením § 185 bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP.

40. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.05.2018 a 27.05.2018 a súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec meritórne prejednal.

41. V dôsledku zániku pôvodného žalovaného v 1. rade - 1. Dražobná s.r.o. zlúčením s právnym nástupcom súd pokračoval v konaní so spoločnosťou CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 396 089 ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 1. rade.

42. Žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu trvali na podanej žalobe a navrhovali vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade a svedka E. T.Z., a to ohľadne diania týkajúceho sa predmetných dražieb, nátlaku vyvíjaného na O.. D. T. a ku skutočnostiam, že keby dnes prebiehala dražba výsledkom by mohlo byť priaznivejšie postavenie pre dedičov po O.. D. T., keďže dnes má nehnuteľnosť podstatne vyššiu hodnotu, a túto vyššiu hodnotu mala aj v čase konania dražby oproti cene za ktorú bola vydražená. Žalobcovia nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

43. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach v konaní. K návrhu žalobcov na výsluch svedka E. T. uviedol, že nie je zrejmé aké súvislosti a skutočnosti týkajúce sa neplatnosti dražby majú byť jej výsluchom preukázané, pričom priebeh samotnej dražby je zdokumentovaný v konaní a podrobne opísaný v súdnom spise a navrhol, aby súd návrh na výsluch svedka nepripustil. Namietal, že došlo k zmene právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách, že právny predchodca žalovaného v 1. rade ako dražobník vykonal dražbu v súlade s podmienkami vtedy platného zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31.12.2007 a nebol porušený zákon v dôsledku čoho navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K namietanému rozporu v označení “dobrovoľná“ a „nedobrovoľná“ dražba odkázal na predchádzajúce vyjadrenia, kde bol tento rozpor vyvrátený a k námietke ohľadne nesprávneho doručovania písomností právneho predchodcu žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu odkázal na písomné podania zo dňa 05.06.2007 a na vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010. Naviac uviedol k namietanému nedostatku súhlasu žalobcov s konaním dražby, že zo zákona na výkon záložného práva nie je potrebný súhlas záložcu a spoluvlastníkom predmetu dražby bolo zaslané oznámenie o dražbe, oznámenie bolo doručované na v tom čase známe adresy žalobcov k rukám ich zákonného zástupcu a žalovaný v 1. rade nevidí žiadnu kolíziu záujmov v konaní p. T. ako matky žalobcov a žalobcov. Žalovaný v 1. rade nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

44. Žalovaní v 2. a 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach v konaní a žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K návrhu splnomocneného zástupcu žalobcov na výsluch svedka E. T. namietli jej neprípustnosť ako svedka, nakoľko v konaní bola vypočutá na pojednávaní dňa 04.05.2010 ako zákonná zástupkyňa žalobcu v 3. rade (v tom čase navrhovateľky v 4. rade, zápisnica na č.l. 387) Žalovaní v 2. a 3 rade nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

45. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a ďalším spisovým materiálom, výsluchmi strán, pričom doplnil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade (viď ods. 13 vyššie).

46. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom matky žalobcov, E. T., nakoľko táto bola vypočutá v konaní na pojednávaní konanom dňa 04.05.2010 ako zákonná zástupkyňa žalobcu v 3. rade, v dôsledku čoho bol je výsluch ako svedka neprípustný. Navyše zo skutočností, ktoré uviedol splnomocnený zástupca žalobcov ku ktorým mal byť vypočutý tento svedok, nebolo súdu zrejmé, aké súvislosti a skutočnosti týkajúce sa neplatnosti dražby majú byť jej výsluchom preukázané, pričom vykonanie dôkazu vyhodnotil súd ako nehospodárne, keď priebeh samotnej dražby mal súd za dostatočne zdokumentovaný v konaní a podrobne opísaný a preukázaný listinnými dôkazmi v súdnom spise.

47. Súd mal za preukázané a medzi stranami nesporné, že na návrh žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby viedol dražobník dražbu č. 2006/02 na predmet dražby. Spoluvlastníkmi predmetu dražby v čase konania dražby boli O.. D. T. v 1/2-ici (zapísaný na LV č. XXX pre k.ú S. pod poradovým číslom účastníka právneho vzťahu 1., č.l. 84 spisu) a žalobcovia každý v 1/6-ine (zapísaný na LV č. XXX pre k.ú S. pod poradovým číslom účastníka právneho vzťahu 2 až 4., č.l. 84 spisu). Na predmete dražby v čase konania dražby viazli záložné práva nasledovne (č.l. 84 spisu): a) záložné právo v prospech štátna sporiteľňa č. R III 387/90 (posledný veriteľ Krajský úrad v Bratislave) pre vlastníka pod p.č. 1; b) záložné právo v prospech C. U. podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.12.2005, R III 488/90 a RIII 280/92 pre vlastníka pod p.č. 1; c) záložné právo v prospech D.. E. U., V-1291/99 pre vlastníka pod p.č. 1; d) záložné právo v prospech D.. E. U. podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.12.2005, V-1579/2000 pre vlastníka pod p.č. 1 - 4.

Pohľadávky, pre ktoré sa viedol výkon záložného práva v celkovej výške ku dňu konania dražby v sume 544.523,60 Sk vrátane príslušenstva, boli postúpené Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. na žalovaného v 2. rade na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 22.12.2005. Tieto pohľadávky boli zabezpečené záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade (predtým v prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.), zapísaným na LV č. XXX pre k.ú S. podľa V-1579/2000, pričom toto záložné právo viazlo na celej nehnuteľnosti, čo je zrejmé aj zo Záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec zo dňa 14.04.2000 (č.l. 405), uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. ako záložným veriteľom a O.. D. T. (spoluvlastníkom v 1) a E. T. st., nar. r. XXXX (spoluvlastníkom v 1) ako záložnými dlžníkmi, pričom zálohom boli predmetné nehnuteľnosti s hodnotou 6.193.752 Sk. Záložné právo v dôsledku dedenia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 po E. T.Z. st., nar. r. XXXX prešlo na žalobcov, pričom dedenie po E. T. st. žalobcovia v konaní potvrdili.

48. Začatie výkonu záložného práva žalovaný v 2. rade písomne oznámil O.. D. T. a žalobcom v 1. až 3. rade listom zo dňa 27.02.2006, v ktorom žalovaný v 2. rade uvádza, že vykonáva oznámenie voči žalovanému v 2. rade a jemu ako zákonnému zástupcovi ostatných spoluvlastníkov podiele každý v 1/6. Dňa 10.04.2006 uzavrel žalovaný v 2. rade s dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby nehnuteľnosti č. 2006/02 na predmet dražby. Súčasťou Zmluvy o vykonaní dražby boli vyhlásenia žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby podľa § 7 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade ako navrhovateľ dražby zabezpečil stanoviská ostatných záložných veriteľov, v prospech ktorých viazli na predmete dražby záložné práva, ktoré predchádzali záložnému právu žalovaného v 2. rade, zabezpečenému záložným právom zapísaným na LV č. XXX pre k.ú S. pod V-1579/2000. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola na základe objednávky dražobníka zo dňa 18.04.2006 určená metódou polohovej diferenciácie znaleckým posudkom č. 15/2006 zo dňa 26.04.2006 vypracovaným Ing. Petrom Pollákom (ďalej len ako „Znalecký posudok“) pre právny úkon dražby na sumu 12.900.000,- Sk. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.04.2006 s dátumom, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú 18.04.2006, pričom znalec uviedol v časti I bod 5.2 a 9 že nehnuteľnosti obhliadol, miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa 30.10.2015 za účasti O.. D. T.Z., že na predmete dražby viaznu ťarchy zapísané na LV č. XXX a pri analýze prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti v danej lokalite neboli zistené riziká, vplývajúce na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Z príloh a podkladov na vypracovanie Znaleckého posudku, výsluchu O.. T. a žalovanej v 3. rade súd zistil, že podkladmi pre vypracovanie Znaleckého posudku boli aj staršie znalecké posudky č. 218/2003 (pre účely dedičského konania) a č. 214/1999 (pre účely zriadenia záložného práva), z ktorých je zrejmé, že na rodinnom dome boli v r. 2000 vykonané stavebné úpravy (prístavba a nadstavba rodinného domu), ktoré boli riadne skolaudované. Podklady poskytol znalcovi najmä O.. D. T.. Následne dražobník vykonal registráciu oznámenia o dražbe podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré bolo zaregistrované Notárskym centrálnym registrom dražieb dňa 10.05.2006 pod N 86/2006, NCRdr 822/2006 s termínom konania dražby dňa 16.06.2006 o 9.00, druh dražby nedobrovoľná, dražba prvá, druh predmetu dražby nehnuteľná vec, zistená cena predmetu dražby 12.900.000 Sk, najnižšie podanie 13.900.000 Sk, minimálne prihodenie 100.000 Sk, dražobná zábezpeka 1.500.000 Sk. Dražobník zároveň vykonal oznámenia podľa § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré podľa poštového podacieho hárka zaslal dňa 10.05.2006 osobám nasledovne: a) navrhovateľ dražby - žalovaný v 2. rade, oznámenie prevzal dňa 11.05.2006 T.) O.. D. T., oznámenie prevzal dňa 18.05.2006 c) Žalobca v 1. rade, oznámenie prevzal dňa 19.05.2006 d) Žalobca v 2. rade, oznámenie prevzal dňa 18.05.2006 e) Žalobca v 3. rade, oznámenie prevzal dňa 19.05.2006 M.) O.. D. T. ako zákonný zástupca v tom čase maloletých žalobcov, oznámenie prevzal dňa 18.05.2006 g) Obec - Mestská časť T. - S., oznámenie prevzal dňa 12.05.2006 h) Daňový úrad Bratislava III, oznámenie prevzal dňa 12.05.2006 i) JUDr. Tatjana Šúrková - notár osvedčujúci priebeh dražby, oznámenie prevzal dňa 12.05.2006 j) Záložný veriteľ v 1. rade - Krajský úrad v Bratislave, oznámenie prevzal dňa 11.05.2006 k) Záložný veriteľ v 2. rade - C. U.Á., oznámenie prevzal dňa 11.05.2006 l) Záložný veriteľ v 3. rade - žalovaný v 2. rade, oznámenie prevzal dňa 12.05.2006 m) Notárska komora SR, oznámenie prevzal dňa 12.05.2006 n) Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, oznámenie prevzal dňa 12.05.2006.

Z oznámenia o neúspešnej dražbe je zrejmé, že dražba predmetu dražby konaná dňa 16.06.2006 nebola otvorená, žiadna osoba nezložila dražobnú zábezpeku a ani sa nezúčastnila dražby. Priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 16.06.2006 vyhotovenou notárom JUDr. Tatjanou Šúrkovou pod N 132/2006, Nz 23896/2006. Oznámenie o výsledku - nevykonanej dražbe bolo dňa 16.06.2006 zaslané dražobníkom všetkým vyššie uvedeným osobám, ktoré oznámenie prevzali.

49. Žalovaný v 2. rade ako navrhovateľ dražby uzatvoril s dražobníkom podľa ust. § 22 zákona o dobrovoľných dražbách dňa 21.06.2006 Zmluvu o vykonaní opakovanej dražby nehnuteľnosti č. 2006/03, podľa čl. 5 ods. 2 ktorej je licitátor dražby ako zamestnanec dražobníka oprávnený znížiť výšku najnižšieho podania na základe výslovného súhlasu navrhovateľa až na sumu rovnajúcu sa hodnote navrhovateľovej pohľadávky, nákladov dražby a opakovanej dražby. Súčasťou Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby boli vyhlásenia žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby podľa § 7 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade nevykonal opätovnú obhliadku predmetu dražby a opakovanú dražbu vykonal z podkladov riadnej (prvej) dražby a vychádzal tak zo Znaleckého posudku. Dražobník vykonal registráciu oznámenia o opakovanej dražbe podľa § 22 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré bolo zaregistrované Notárskym centrálnym registrom dražieb dňa 22.06.2006 pod N 239/2006, NCRdr 1088/2006 s termínom konania dražby dňa 14.07.2006 o 9.00, druh dražby nedobrovoľná, opakovaná, druh predmetu dražby nehnuteľná vec, zistená cena predmetu dražby 12.900.000 Sk, najnižšie podanie 12.900.000 Sk, minimálne prihodenie, dražobná zábezpeka 1.500.000 Sk. Dražobník zároveň vykonal oznámenia o opakovanej dražbe, ktoré podľa poštového podacieho hárka zaslal dňa 23.06.2006 osobám nasledovne: a) navrhovateľ dražby - žalovaný v 2. rade, oznámenie prevzal dňa 27.06.2006 T.) O.. D. T., oznámenie prevzal dňa 27.06.2006 B.) O.. D. T. ako zákonný zástupca v tom čase maloletých žalobcov, oznámenie prevzal dňa 26.06.2006 d) Obec - Mestská časť T. S., oznámenie prevzal dňa 26.06.2006 e) Daňový úrad Bratislava III, oznámenie prevzal dňa 27.06.2006 f) JUDr. Tatjana Šúrková - notár osvedčujúci priebeh dražby, oznámenie prevzal dňa 26.06.2006 g) Záložný veriteľ v 1. rade - Krajský úrad v Bratislave, oznámenie prevzal dňa 26.06.2006 h) Záložný veriteľ v 2. rade - C. U.Á., oznámenie prevzal dňa 27.06.2006 i) Záložný veriteľ v 3. rade - žalovaný v 2. rade, oznámenie prevzal dňa 27.06.2006 j) Notárska komora SR, oznámenie prevzal dňa 26.06.2006 k) Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, oznámenie prevzal dňa 26.06.2006

Dňa 14.07.2006 sa konala opakovaná dražba nehnuteľností, na ktorej sa zúčastnil jeden dražiteľ, D.. E. U. s manželkou O.. W. U., priebeh opakovanej dražby osvedčil notár JUDr. Tatjana Šúrková pod N 143/2006, Nz 27836/2006, NCRls 27839/2006. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal dražiteľ žalovaný v 2. rade s manželkou - žalovanou v 3. rade, ktorým bol udelený príklep za cenu vo výške 5.400.000 Sk. Na predmete dražby viazli záložné práva uvedené v odseku 47 vyššie, z ktorých záložné práva podľa písm. a) až c) prechádzali na vydražiteľa a záložné právo podľa písm. d) zaniklo udelením príklepu. Cena predmetu dražby a najnižšie podanie predstavovali sumu 12.900.000 Sk, minimálne prihodenie 100.000 Sk. Celková výška pohľadávok vyplývajúca zo záložných zmlúv predstavovala sumu 5.032.674 Sk: a) 120.000 Sk v prospech Krajského úradu v Bratislave; b) 175.499 Sk v prospech C. U.; 320.900 Sk v prospech C. U.; c) 3.860.645 Sk v prospech D.. E. U. d) 204.679 Sk v prospech D.. E. U. 350.942 Sk v prospech D.. E. U.

Oznámenie o výsledku opakovanej dražby bolo zaregistrované dražobníkom dňa 17.07.2006 v Notárskom centrálnom registri dražieb pod N 144/2006, NCRdr 1251/2006. Uhradenie doplatku ceny dosiahnutej vydražením vo výške 3.900.000 Sk (po odpočítaní dražobnej zábezpeky vo výške 1.500.000 Sk) bolo osvedčené dňa 17.07.2006 notárskou zápisnicou vyhotovenou JUDr. Tatjanou Šúrkovou pod N 145/2006, Nz 28082/2006, NCRls 28037/2006. Oznámenie o vykonanej opakovanej dražbe podľa § 24 ods. 4 bolo dňa 18.07.2006 zaslané dražobníkom všetkým vyššie uvedeným osobám, ktoré oznámenie prevzali. Následne dňa 20.07.2006 vykonal dražobník rozvrh výťažku opakovanej dražby, ktoré rovnako zaslal dňa 20.07.2006 navrhovateľovi dražby, O.. D. T. ako spoluvlastníkovi predmetu dražby a zákonnému zástupcovi v tom čase maloletých žalobcov.

Z Rozvrhu výťažku opakovej dražby súd zistil, že:

- výnosy dražby predstavovali sumu 5.400.300 Sk (cena dosiahnutá vydražením a vstupné 300 Sk),

- náklady dražby sumu 330.158,80 Sk

- rozdiel výnosov a nákladov sumu 5.070.141,20 Sk

- hodnota záväzku záložného veriteľa (žalovaného v 2. rade) 553.795 Sk

- čistý výťažok dražby 4.516.346 Sk

V nadväznosti na výsledok dražby vykonala Správa katastra zápis prechodu vlastníckeho práva na žalovaných v 2. a 3. rade záznamom ku dňu udelenia príklepu a dražobník vyzval O.. D. T. a žalobcov v 1. až 3. rade na odovzdanie predmetu dražby vydražiteľom do 15.09.2006 pričom títo výzvu prevzali dňa 04.09.2006.

50. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

51. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

52. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách (v znení účinnom do 31.12.2007), na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie

53. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie príklepom úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby,

54. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie vydražiteľom účastník dražby, ktorému bol udelený príklep.

55. Podľa ust. § 2 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie Notárskym centrálnym registrom dražieb (ďalej len "register dražieb") miesto, kde sú vo verejne prístupnom informačnom systéme (internet) uverejnené informácie určené týmto zákonom alebo informácie poskytnuté dobrovoľne ostatnými účastníkmi dražieb.

56. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

57. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. To neplatí, ak ide o maloletých alebo o osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú; podmienkou je, že tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom.

58. Podľa ust. § 5 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani a) osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka, b) právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo osoba uvedená v písmene a) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c) právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom,

d) právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c) v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.

59. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len "záložný veriteľ"), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby.

60. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

61. Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

62. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

63. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.

64. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj uverejnenie na úradnej tabuli obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

65. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

66. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

67. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

68. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

69. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

70. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 500 000 Sk, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.

71. Podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby a v prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, aj vlastníkovi predmetu dražby, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak ide o podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak ide o majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý sa zúčastní na dražbe, j) správcovi registra dražieb.

72. Podľa ust. § 17 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

73. Podľa ust. § 20 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách, licitátor môže v priebehu dražby znížiť výšku najnižšieho prihodenia (§ 16 ods. 4).

74. Podľa ust. § 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách, ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.

75. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

76. Podľa ust. § 21ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

77. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

78. Podľa ust. § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

79. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu.

80. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

81. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

82. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

83. Podľa ust.§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

84. Podľa ust. § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

85. Podľa ust. § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

86. Podľa ust. § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

87. Podľa ust. § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

88. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako „Zákona o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

89. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

90. V prvom rade súd konštatuje, že aj v nadväznosti na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 543/2013-615 zo dňa 28.10.2015 má za to, že žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná žalobcami ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej prekluzívnej 3-mesačnej lehote. Rovnako v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu č.k. 4Co 248/2011-545 zo dňa 30.04.2012, a aj s prihliadnutím na súčasné znenie ust. § 137 písm. d) má súd za to, že konanie o určenie neplatnosti dražby je v svetle nového procesného kódexu konaním o určenie právnej skutočnosti, kde táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu - zákona o dobrovoľných dražbách. V rovine procesnej je teda žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby určovacou žalobou, ktorej špecifikom je, že v žalobe nie je povinnosťou osvedčiť naliehavý právny záujem, keďže tento sa ex lege prezumuje. Potreba extenzívneho výkladu inštitútu žaloby o neplatnosť dražby je daná tým, že táto predstavuje jediný právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva a iných práv osôb dotknutých dražbou ako priamy a konkretizovaný hmotnoprávny nárok a procesný inštitút. Z tohto dôvodu má súd za to, že ide o procesne prípustnú žalobu.

91. Vo vzťahu k prvej (riadnej) dražbe, ktorá sa mala konať 16.06.2006, z dôvodu, že táto sa nekonala a nebola úspešná (nebola otvorená, keďže žiadna osoba nezložila dražobnú zábezpeku a ani sa nezúčastnila dražby), sa podľa názoru súdu nemožno domáhať určenia jej neplatnosti podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby možno len vo vzťahu k úspešnej (dokonanej) dražbe (alebo opakovanej dražbe), keďže neúspešná dražba nevyvoláva zákonom zamýšľané a predpokladané následky, najmä prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa (ust. § 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách), čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti.

92. Súd sa zaoberal aj námietkou žalobcov ohľadne nedostatku zastúpenia v čase konania dražby predmetných nehnuteľností maloletých žalobcov ich zákonným zástupcom - matkou E. T. a kolíziou ich záujmov, pre ktorú nemohli byť títo zastúpení zákonným zástupcom, a túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

93. Žalobcovia nesprávne v konaní uviedli, že boli ako maloletí počas dražby zastúpení ich matkou, keď z listinných dôkazov predložených dražobníkom je zrejmé, že za nich konal ich otec, O.. D. T., ako ďalší zo spoluvlastníkov predmetu dražby, ktorému dražobník doručoval všetky listiny a oznámenia súvisiace s dražbou a opakovanou dražbou. Plná moc v konaní dňa 11.09.2006 (č.l. 5) bola za maloletých udelená právnemu zástupcovi otcom O.. D. T., neskôr až dňa 14.02.2007 (č.l. 36)ich matkou, E. T..

94. Súčasná právna úprava vychádza zo zásady primeranosti právneho úkonu rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej veku maloletého ako objektívneho kritéria. Pri právnych úkonoch, na ktoré nie je maloleté dieťa spôsobilé, ho zastupujú rodičia (§ 26, § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 Zákona o rodine). Právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa zaniká priamo zo zákona plnoletosťou dieťaťa zároveň so vznikom spôsobilosti dieťaťa na právne úkony v plnom rozsahu, nie je teda neobmedzené. Pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Dôvodom na ustanovenie kolízneho opatrovníka podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine je teda potencialita rozporu záujmov objektívneho charakteru. S ohľadom na charakter tohto konania a skutočnosť, že jeden zo zákonných zástupcov dokonca vystupoval na rovnakej strane sporu v tomto konaní ako maloletí žalobcovia, ako aj na skutočnosť, že títo mali totožný záujem na výsledku tohto sporu, čo je zrejmé aj z vyjadrení a postojov O.. D. T., E. T. a aj samotných už plnoletých žalobcov, súd nevzhliadol žiadnu kolíziu ani rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým žalobcami.

95. Súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcov, že dražobník nedoručil oznámenie o dražbe a opakovanej dražbe všetkých dotknutým spoluvlastníkom predmetu dražby (v tom čase maloletým žalobcom a ďalším osobám, keď oznámenie o dražbe a opakovanej dražbe bolo v súlade s ust. § 17 ods. 5 a § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách zasielané (a aj doručené) osobám uvedeným v odseku 48 a 49 tohto rozsudku, a v rámci toho teda aj žalobcom, v zastúpení ich zákonného zástupcu O.. D. T. (č.l. 133-136, 193 spisu). Rovnako žalovaným v zastúpení ich zákonného zástupcu O.. D. T. boli doručované všetky ostatné oznámenia a písomnosti týkajúce sa dražby a opakovanej dražby (č.l. 65, 66, 158, 223, 239, 241, 248 spisu)

96. Súd mal ďalej za preukázané, že dražobník zaslal oznámenia o dražbe a o opakovanej dražbe v súlade s ust. § 17 ods. 5 a ust. § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách aj Daňovému úradu Bratislava III a Mestskej časti T. S.I., ktorá je správcom dane z nehnuteľností (čl. 137, 138, 194 a 195 spisu). Vo vzťahu k tvrdenému nedoručeniu oznámenia o dražbe a o opakovanej dražbe Daňovému úradu T. O., túto skutočnosť žalobcovia v konaní nijak nepreukázali. Potvrdenie Mestskej časti S. predložené žalobcami zo dňa 14.06.2006 (č.l. 6 spisu) uvádza, že Mestská časť T. - S. potvrdzuje, že do dnešného dňa (t.j. 14.06.2006) nebolo doručené Oznámenie o dražbe predmetu dražby na začiatok dražby 16.06.2006 a z uvedeného dôvodu nebolo možné uverejniť predmetné oznámenie na údajnej tabuli. Toto tvrdenie žalobcov a Mestskej časti T. - S.I. priamo vyvracia skutočnosť preukázaná doručenkou zo dňa 12.05.2006 a 26.06.2006, podľa ktorej bolo Mestskej časti T. - S. oznámenie o dražbe a oznámenie o opakovanej dražbe doručené (č.l. 137, 194). Naviac potvrdenie Mestskej časti T. - S. predložené žalobcami zo dňa 14.06.2006 sa však týka iba riadnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 16.06.2006 a ktorá sa nekonala, a nie úspešnej opakovanej dražby konanej dňa 14.07.2006, ktorej

neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, preto toto potvrdenie tvrdenia žalobcov vo vzťahu v úspešnej opakovanej dražbe nijak nepreukazuje. Rovnako je zrejmé z formulácie žalobcami predloženého potvrdenia Mestskej časti T. - S., že povinnosť zaslať týmto subjektom oznámenia o dražbe a opakovanej dražbe nezakladá povinnosť dražobníka výslovne v oznámení žiadať o zverejnenie údajov z nich na úradnej tabuli. Súd má za to, že dražobník si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zákonnom rozsahu na to, aby si následne mohla obec v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách splniť svoju publikačnú povinnosť a zverejniť oznámenie v mieste obvyklým spôsobom na úradnej tabuli obci, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Uverejnenie na úradnej tabuli obce je povinnosťou obce, za jej splnenie nemôže zodpovedať dražobník, ktorý jej poskytol a riadne a včas v súlade s ust. § 17 ods. 5 a § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách zaslal úplné a kompletné podklady na účely splnenia tejto publikačnej povinnosti.

97. K namietanému nesprávnemu označeniu dražieb ako „nedobrovoľná dražba“ sa súd stotožnil s argumentáciou dražobníka a žalovaného v 1. rade, že i napriek tomu, že slovenský právny poriadok takého označenie nepozná, označenie dražby ako nedobrovoľnej na rozlíšenie dražby, kde navrhovateľom je záložný veriteľ, ktorý podľa ust. § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka koná v mene záložcu, však nezakladá porušenie zákona o dobrovoľných dražbách ani dôvod neplatnosti dražby. Samotný komentár vydavateľstva Wolters Kluwer k ust. § 21 zákona o dobrovoľných dražbách na viacerých miestach rozlišuje čisto dobrovoľnú dražbu a dražbu nedobrovoľnú, keď uvádza napr.: „V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom. .... Pred tým, ako pristúpime k výkladu odseku 2, budeme sa detailnejšie zaoberať spornými aspektmi nedobrovoľnej dražby s cieľom umožniť lepšie pochopenie rozsahu aplikability odseku 2. V režime neplatnosti dobrovoľnej dražby sa naplno prejavujú nedostatky spojené s režimom nedobrovoľnej dražby, resp. slabé miesta, ktoré na jednej strane nedobrovoľnú dražbu proveriteľsky favorizujú, na druhej strane však prinášajú väčšie riziko pre nadobúdateľa (vydražiteľa) z pohľadu možnej neplatnosti dražby. Na báze tejto rovnice je zároveň založená aj celá podstata nedobrovoľnej dražby a zákonodarca, ako aj účastníci dražieb museli počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby riešiť práve ex post - s časovým odstupom a pri konštitutívnej zmene právnych (vlastníckych a záväzkových) pomerov, a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby...“. Je teda zrejmé, že ide o bežne používaný výraz s ustáleným obsahom, používaným v tomto právnom odvetví a praxi. Posúdenie dražby ako neplatnej z dôvodu takého jej označenia ako dražby „nedobrovoľnej“ by bolo prejavom právneho formalizmu pri aplikácii a výklade práva, a takýto výklad odporuje materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu a je ho potrebné odmietnuť.

98. K ďalšiemu žalobcami uvádzanému dôvodu neplatnosti dražby spočívajúcemu v tom, že dražobník nezabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby a že Znalecký posudok bol v dobe opakovanej dražby starší ako 6 mesiacov, čo je v rozpore s ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, súd uvádza, že Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.04.2006 s dátumom, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú, 18.04.2006. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách platí, že opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Keďže prvá (neúspešná) dražba sa konala dňa 16.06.2006, opakovaná (úspešná) dražba sa konala dňa 14.07.2006 a znalecké ohodnotenie bolo vykonané ku dňu 18.04.2006 Znaleckým posudkom zo dňa 26.04.2006, je nepochybné, že zákonné podmienky podľa ust. 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, že cena predmetu dražby musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby (16.06.2006) starší ako 6 mesiacov, a ust. § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, že nie je potrebné zisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má dražobník k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby (14.07.2006), boli nepochybne splnené. Žalobcovia nesprávne odvodzovali platnosť Znaleckého posudku od obhliadky predmetu dražby (30.10.2005) do 30.05.2006. Súd navyše poukazuje na výpoveď O.G.. D. T. v konaní, ktorý uviedol, že rodinnom dome (predmet dražby) boli robené úpravy v r. 1990 a rekonštrukcia bola robená v r. 2000, teda v rozhodnom období od obhliadky nehnuteľnosti dňa 30.10.2005 a konania dražieb dňa 16.06.2006 a 14.07.2006 nedošlo na predmete dražby k stavebným alebo iným úpravám, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu predmetu dražby, ktorý by mohol mať čo i len teoreticky vplyv na jeho

ocenenie. Navyše zo Znaleckého posudku aj výpovedí žalobcov je zrejmé, že títo poskytli znalcovi staršie znalecké posudky z r. 2003 (v rámci neho zjavne aj výkresovú dokumentáciu stavby rodinného domu a kolaudačné rozhodnutie z r. 2000) a vek prístavy a nadstavby rodinného domu z r. 2000 bol pri ocenení predmetu dražby znalcom v Znaleckom posudku zohľadnený.

99. Námietku žalobcov o nevykonaní obhliadky podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, keď tento zakotvuje súčinnostnú povinnosť vlastníka predmetu dražby, držiteľa predmetu dražby alebo nájomcu predmetu dražby vo vzťahu k vykonaniu jeho ohodnotenia a vykonaniu obhliadky predmetu dražby účastníkom dražby podľa § 13 zákona o dobrovoľných dražbách. Toto ustanovenie nezakotvuje žiadnu povinnosť pre dražobníka, navrhovateľa dražby alebo znalca vyzvať vlastníka predmetu dražby na sprístupnenie predmetu dražby alebo na vykonanie obhliadky predmetu dražby za účelom vypracovania znaleckého posudku, jeho ocenenie alebo aktualizácie znaleckého posudku v rozsahu, v akom ju namietajú žalobcovia. Okrem iného, zo Znaleckého posudku aj z výsluchu žalobcov je zrejmé, že znalec vykonal obhliadku skutočného stavu predmetu dražby dňa 30.10.2005 za účasti O.. D. T.. V ostatnom ohľadne toho, že nedošlo od r. 2000 ku zmene skutkového stavu predmetu dražby odkazuje súd na predchádzajúci odsek tohto rozsudku. Nevykonanie ohliadky pre prípadných záujemcov o nehnuteľnosť za situácie, že nikto sa o nehnuteľnosti nezaujímal, nie je taktiež podstatné pre ďalší priebeh konania dražby. Nemožno žiadať od dražobníka, aby sa v určený deň ohliadky dostavil na predmetnú nehnuteľnosť, keď neprejavil o ohliadku nikto záujem.

100. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcov vzťahujúcim sa k obsahu Znaleckého posudku sa súd zaoberal zodpovednosťou za jeho podanie. Všeobecne platí, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako taký nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník zodpovedá za výber znalca, k osobe ktorého nebudú pochybnosti o nestrannosti a odbornosti a je zodpovedný za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za znalecký posudok ako taký a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak súkromnoprávnemu, ako aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky. Súd udáva, že použitie najvhodnejšej metódy pri znaleckej úlohe je vecou znalca a úlohou znalca Ing. Petra Polláka bolo podľa objednávky zo dňa 18.04.2006 ohodnotenie - stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto sú predmetom dražby.

101. Vo vzťahu k Znaleckému posudku a vytýkaných nedostatkov žalobcovia jeho nesprávnosť alebo nesprávnosť výpočtu ceny v konaní nijak nepreukázali. Súd konštatuje, že všeobecná hodnota predmetu dražby podľa Znaleckého posudku bola vypočítaná metódou polohovej diferenciácie. V časti I bod. 8 Znalecký posudok uvádza, že bol vypracovaný dňa 26.04.2006 s dátumom, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú, 18.04.2006, pričom znalec uviedol v časti I bod 5.2 a 9, že nehnuteľnosti obhliadol, miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola vykonaná dňa 30.10.2015 za účasti O.. D. T., že na predmete dražby viaznu ťarchy zapísané na LV č. XXX (časť I bod 9) a pri analýze prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti v danej lokalite neboli zistené riziká, vplývajúce na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Namietané prípadné porušenie ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že znalec neohodnotil závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a neupravil príslušným spôsobom odhad ceny, a to aj napriek tomu, že na predmete dražby boli zriadené viaceré záložné práva, podľa názoru súdu nezakladá stav, že by takýmto prípadným porušením zákona boli žalobcovia akokoľvek dotknutí na svojich právach, práve naopak. Prípadným nezohľadnením závad, neznížením ceny sa títo dostávajú do výhodnejšieho postavenia tým, že výsledná cena určená znaleckým posudkom by bola vyššia.

102. Dôležitým kritériom pre stanovenie všeobecnej hodnoty a následne i predajnej ceny je aj existencia záložných práv, ktoré sa k nehnuteľnostiam viazali, ktoré boli uvedené navrhovateľom dražby, ktoré mohli aj hodnotu nehnuteľností a záujem o ňu výrazne znížiť. Na predmete dražby viazli v čase dražby a opakovanej dražby záložné práva uvedené v odseku 47 vyššie, z ktorých záložné práva podľa písm. a) až c) prechádzali na vydražiteľa a záložné právo podľa písm. d) zaniklo udelením príklepu. Súd uvádza, že je dôvodné predpokladať, že pri určení ceny predmetu dražby pre účely dražby boli v Znaleckom posudku výslovne uvedené ťarchy (záložné práva) zohľadnené. Je potrebné vidieť aj to, že ani Znalecký posudok zaistený dražobníkom nie je určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník dopytu a ponuky priamo na dražbe. Vzhľadom na to, že na dražbe sa nezúčastnil žiaden účastník dražby a na opakovanej dražbe sa zúčastnil jediný účastník dražby, a to žalovaní v 2. a 3. rade,

nikto iný neprejavil ani len záujem o ohliadku nehnuteľností, možno len veľmi ťažko predpokladať, že predmetné nehnuteľnosti by sa vydražili za vyššiu cenu. Je nepochybné, že účasť viacerých účastníkov dražby na dražbe môže viesť k navyšovaniu ich podaní a teda v konečnom dôsledku k maximalizácii výťažku dražby. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že účasť na dražbe odráža dopyt po predmete dražby a preto aj v prípade podania jediného účastníka dražby, ktoré mu bol v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách udelený príklep, sa vytvára pri strete ponuky a dopytu trhová cena predmetu dražby. Je zrejmé, že výťažok takejto dražby môže byť nižší oproti výťažku z dražby, na ktorej sa stretla konkurencia dopytu po predmete dražby (viacero účastníkov dražby), ale to neznamená, že sa jednalo o neplatnú dražbu. Uvedené je len zrkadlom nízkeho dopytu po predmete dražby, zrejme aj s ohľadom na v čase dražby na predmete dražby viaznuce záložné práva.

103. Súdu je zrejmé, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená Znaleckým posudkom tvorí najnižšie podanie a od neho sa potom odvíja maximálne možné zníženie najnižšieho podania, avšak súd z dôvodov vysvetlených vyššie nepovažoval Znalecký posudok za nespôsobilý pre účely dražby. Predstavy žalobcov o minimálnej výške najnižšieho podania a namietanej možnosti speňažiť predmetné nehnuteľnosti dnes za oveľa vyššiu cenu, po takmer 12-tich rokoch od konania dražby sú len hypotetické.

104. Súd na tomto mieste uvádza, že má v každom prípade za to, že ani v prípade konštatovania porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, tak ako bolo v priebehu súdneho konania namietané žalobcami (t.j. neoznámenie dražby a opakovanej dražby Daňovému úradu Bratislava III a Mestskej časti T. S., nedostatky Znaleckého posudku a pod.) by žalobcovia neboli priamo dotknutí na svojich právach vzhľadom na zistený skutkový stav, a na to, že v prípade išlo o v poradí už druhé (opakované) kolo dražby, pričom dňa 21.06.2006 uzavrel žalovaný v 2. rade s dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby nehnuteľnosti č. 2006/03 na predmet dražby, v ktorej, okrem iného, bola dohoda, že licitátor dražby je oprávnený znížiť výšku najnižšieho podania na základe výslovného súhlasu navrhovateľa až na sumu rovnajúcu sa hodnote navrhovateľovej pohľadávky, nákladov dražby a opakovanej dražby. Prípadné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách podľa § 17 ods. 5 písm. f) a 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to neoznámenie dražby správcovi dane a nezohľadnenie závad pri určení ceny, nemohlo preto mať žiaden vplyv na priebeh dražby (na počet účastníkov dražby a ani na najvyššie podanie zo stany žalovaných v 2 a 3. rade, prípadne na cenu dosiahnutú vydražením) a teda nemohlo spôsobiť, že žalobcovia boli dotknutí na svojich právach.

105. K namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby pre neurčitosť jej čl. 5 bodu 2, ktorou sa žalovaní dohodli, že dražobník je oprávnený so súhlasom navrhovateľa dražby znížiť výšku najnižšieho podania až na sumu rovnajúcu sa navrhovateľovej pohľadávke, nákladov dražby a nákladov opakovanej dražby, keďže náklady dražieb neboli v čase konania dražby známe, a aj preto, že zníženie najnižšieho podania tak, ako bolo urobené dražobníkom je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) súd uvádza, že v čase realizácie dražby a opakovanej dražby nebolo v zákone o dobrovoľných dražbách znenie ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré až s účinnosťou od 01.06.2014 zakotvilo, že: „Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom“. Z toho dôvodu zníženie výšky najnižšieho podania na cenu dosiahnutú vydražením vo výške 5.400.000 Sk nie je v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách v čase konania dražby a ani s dobrými mravmi, a to aj s prihliadnutím na to, že dražba bola realizovaná pre výkon záložného práva v 4. rade, pričom záložné práva, ktoré mu predchádzali (podľa písm. a) až c) odseku 47) prechádzali na vydražiteľa. Rovnako súd ustanovenie čl. 5 bodu 2 Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby nepovažuje za neurčité a v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že čiastka, o ktorú bolo možné znížiť výšku najnižšieho podania bola v čas konania opakovanej dražby určiteľná, a to aj s prihliadnutím na odborné znalosti a skúsenosti dražobníka, ktorý náklady dražby dokáže jednoznačne v čase konania dražby a opakovanej dražby vyčísliť konkrétnou sumou. Vychádzajúc z výšky pohľadávky žalovaného v 2. rade, pre vymoženie ktorej bola vedená dražba aj opakovaná dražba v sume 555.621 Sk, je zrejmé, že suma tejto pohľadávky spolu s predpokladanými nákladmi opakovanej dražby (odmenou dražobníka a účelne vynaloženými nákladmi podľa čl. 7 bod písm. B) a čl. 7 bod 2 Zmluvy o opakovanej dražbe) vo výške 300.000 Sk pri sume dosiahnutej vydražením do 6.000.000 Sk (kedy zmluvne dohodnutá odmena 5% zo sumy

dosiahnutej vydražením dosahuje minimálnu odmenu dražobníka 300.000 Sk) nebude presahovať cenu dosiahnutú vydražením vo výške 5.400.000 Sk. Vydražená suma vo výške 5.400.000 Sk teda zjavne zodpovedá výške najnižšieho podania učeného podľa čl. 5 bodu 2 a zodpovedá minimálne sume rovnajúcej sa pohľadávke navrhovateľa dražby, nákladov dražby a nákladov opakovanej dražby a že tieto pokryje. Podľa rozvrhu výťažku zo dňa 20.07.2006 rozdiel výnosov a nákladov opakovanej dražby predstavoval sumu 5.070.141,20 Sk a čistý výťažok dražby po odpočítaní hodnoty záväzku záložného veriteľa (žalovaného v 2. rade) sumu predstavoval sumu 4.516.346 Sk, ktorý pokryla všetky záväzky O.. D. T.C. viaznuce na predmete dražby. Je teda zrejmé, že najnižšie podanie bolo znížené v súlade s čl. 5 bod. 2, keď suma najnižšieho podania vo výške 5.400.000 Sk nie je nižšia ako pohľadávka navrhovateľa dražby a náklady dražby a opakovanej dražby spolu vo výške 883.953,80 Sk (náklady dražby vo výške 330.158,80 Sk a upokojená pohľadávka navrhovateľa dražby o výške 553.795 Sk).

106. Na opakovanej dražbe dňa 14.07.2006 podanie vo výške 12.900.000 Sk neurobil žiaden s účastníkov, podanie bolo následne sedemdesiatpäťkrát znížené o 100.000 Sk a pri výzve licitátora o urobení podania najmenej vo výške 5.400.000 Sk urobili podanie vydražitelia. V oznámení o dražbe je uvedené najnižšie podanie 12.900.000 Sk, minimálne prihodenie 100.000 Sk, pričom pri dražbe bolo znižované najnižšie podanie podľa dohody strán o 100.000 Sk až na sumu zníženého minimálneho podania, čo vyplýva aj notárskej zápisnice vyhotovenej JUDr. Tatjanou Šúrkovou dňa 17.07.2006 pod N 145/2006, Nz 28082/2006, NCRls 28037/2006. Dohoda o znížení minimálneho podania je obsiahnutá v Zmluve o vykonaní opakovanej dražby a v súlade s ust. § 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. V zmluve o vykonaní dražby je v čl. 5 bod 2 dohodnutá možnosť licitátora znížiť výšku najnižšieho podania až na sumu rovnajúcu sa navrhovateľovej pohľadávky, nákladov dražby a nákladov opakovanej dražby. Takáto dohoda je možná na základe ust. § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ účastníci zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavreli takúto dohodu o znížení najnižšieho podania, je v medziach uvedených zákonných ustanovení pokiaľ licitátor znižoval podania o 100.000 Sk až na sumu minimálneho zníženia a pokiaľ účastník dražby urobil ponuku až pri zníženom najnižšom podaní, nemôže byť takýto postup nezákonný. Spochybnenie takéhoto spôsobu zníženia najnižšieho podania žalobcami nie je namieste, pokiaľ zákon o dobrovoľných dražbách v čase konania opakovanej dražby dňa 14.07.2006 neobsahoval obmedzenie ohľadne zníženia najnižšieho podania najviac o 50% a pokiaľ v skutočnosti prebehla dražba tak, že dochádzalo na dražbe k postupnému znižovaniu najnižšieho podania o 100.000 Sk, nemohol byť takýto postup v rozpore so záujmami žalobcov. Vo všeobecnosti nemožno takýto postup hodnotiť ako nezákonný, postupné a opakované znižovanie je na prospech vlastníka predmetu dražby, keď pri účasti viacerých záujemcov môže byť urobené podanie pred samotným poklesom podania až na najnižšiu možnú úroveň.

107. Pokiaľ ide o existenciu rozporu s dobrými mravmi, súd uvádza, že v prvom rade konanie O.. D. T., ktorým sa postupne zadlžoval a dlhodobo nesplácal žiadne zo svojich dlhov voči svojim veriteľom, vrátane žalovaného v 2. rade, viedlo k dražbe predmetných nehnuteľností a je vo všeobecnosti možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ dražby ako veriteľ O.. D. T. nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky ako výkonom záložného práva na dražbe, keďže k dohode s O.. D. T.Z. nedošlo, čo aj s prihliadnutím na to, že toto nebol jediný dlh O.. D. T. voči žalovanému v 2. rade a skutočnosti, že celková výška pohľadávok vyplývajúca zo záložných zmlúv viaznucich na predmete dražby predstavovala sumu viac ako 5 miliónov Sk, neznamená, že výkon záložného práva v tomto prípade a cena dosiahnutá vydražením v sume 5.400.000 Sk, sú v rozpore s dobrými mravmi. Podmienky dražby ako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj mieru primeranosti, či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané v zmysle tohto zákona možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas dražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanovených v zákone o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda žalobcovia v súvislosti s cenou vydražených predmetných nehnuteľností (predmetu dražby) poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, súd ako na relevantné pre rozhodnutie vo veci poukazuje na to, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená neplatnosť dražby pre rozpor so zákonom o dobrovoľných dražbách. Naviac súd uvádza, že z podstaty veci vyplýva, že navrhovateľ dražby, žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ v prejednávanej veci, nemá a priori záujem, aby sa predmet dražby predával pod hodnotu jeho reálneho ocenenia. V prípade, ak dražbu realizuje záložný veriteľ ako výkon záložného práva, tak má prioritný záujem, aby výťažok dosiahnutý dražbou dosahoval aspoň výšku pohľadávky, čím by došlo k jeho efektívnemu a úplnému uspokojeniu. Zámerom dražby teda ani v tomto prípade nebolo predať predmet dražby za každú cenu, ale dosiahnuť splatenie dlhu dlžníka voči žalovanému

v 2. rade a uspokojenie ďalších na predmete dražby viaznucich záväzkov dlžníka. Splatenie dlhu je prioritné aj počas procesu vymáhania nesplateného dlhu (mimo dražby aj v jej priebehu dražby). Dlžník si súčasne musí byť vedomý, že neúspešnou dražbou záložné právo nezaniká a nie je vylúčený opätovný nový proces dobrovoľnej dražby, resp. iný výkon záložného práva. To, že napriek nezistenému, nepreukázanému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, považujú žalobcovia konečný výťažok z dražby za zjavne nízky, čo im malo spôsobiť priamu ujmu, neznamená neplatnosť dražby. Absencia vyššieho výťažku dražby podľa predstáv dlžníka, teda tak, aby z výťažku mohol zaplatiť aj ďalšie svoje dlhy a prípadne mi ostal zostatok výťažku, nezakladá bez ďalšieho rozpor s dobrými mravmi.

108. Ostatné tvrdenia žalobcov namietané v konaní súd vyhodnotil len ako vyjadrenia ich osobného postoja k dražbe a nie sú podstatné pre skutkový stav veci. Súd preto vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, opierajúc sa o citované ustanovenia zákona, považoval žalobu žalobcov o určenie neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 14.07.2006 za nedôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol (výrok č. I).

109. Vo vzťahu k žalobcami požadovanému určeniu, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú Ing. Juraj Brondoš v podiele 1/2, žalobca v 1. rade (E. T.) v podiele 1/6, žalobca v 2. rade (D. T.) v podiele 1/6 a žalobca v 3. rade (P. T.) v podiele 1/6 súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení v súlade s § 137 písm. c) CSP.

110. Súd uvádza, že určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami v konaní. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí v konaní preukázať žalobca. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

111. Z dôvodu, že súd nevyhovel žalobe o určenie neplatnosti dražby podanej v zákonnej prekluzívnej lehote, má súd za to, že týmto je priamo vylúčený naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Prípadným určením neplatnosti dražby by sa obnovil právny stav pred dražbou, t.j. spoluvlastnícke právo žalobcov a O.. D. T.. Je evidentné, že k ďalšiemu prevodu alebo prechodu vlastníctva na inú osobu ako žalovaných v 2. a 3. rade nedošlo, preto vyslovenie neplatnosti dražby by bolo dostatočným právnym prostriedkom ochrany žalobcov. Takýto určovací výrok by bol nadbytočný.

112. Navyše súd uvádza, že pôvodný okruh žalobcov v konaní - O.. D. T. a súčasní žalobcovia (pôvodne označení ako žalobcovia v 1. až 4. rade) zodpovedali okruhu spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú určenia spoluvlastníctva v žalobnom návrhu - určovacom petite. Počas konania O.. D. T. (pôvodný žalobca v 1. rade) zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 31 D/348/2011, ktoré konanie bolo uznesením právoplatným dňa 30.11.2011 zastavené pre nemajetnosť. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy súčasní žalobcovia a manželka O.. D. T. - E. T.Á.. Žalobcovia však žalobu v časti žalobného návrhu o určenie vlastníctva ku dňu rozhodnutia súdu s ohľadom na túto okolnosť neupravili. V danom prípade mali žalobcovia žalovať určenie existencie spoluvlastníckeho práva O.. D. T. k predmetným nehnuteľnostiam, a to v podobe žalobného petitu, že poručiteľ O.. D. T. bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, resp. že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na predmetných nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po poručiteľovi O.. D. T. a zároveň určenia spoluvlastníctva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, každý v podiele 1/6. Súd tak aj z tohto dôvodu, po posúdení všetkých relevantných skutočností prejednávanej veci dospel k záveru, že

zákonná požiadavka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade nebola splnená, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti (výrok č. I).

113. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

114. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

115. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

116. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

117. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

118. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnými v konaní boli žalovaní. Žalovaným v 1. až 3. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcov zaviazaných na ich úhradu spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu, o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II až III).

119. Podľa ust. § 147a ods. 1 OSP, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

120. Podľa ust. § 147a ods. 2 OSP, účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

121. Podľa ust. § 147a ods. 3 OSP, právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

122. Na pojednávaní konanom dňa 23.05.2013 si právny zástupca žalovaných v 2. a 3 rade uplatnil nárok podľa § 147a OSP z dôvodu, že dňa 14.05.2013 opustila pojednávaciu miestnosť právna zástupkyňa žalobcov z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície, čím zmarila pojednávanie. O tomto nároku nebolo doposiaľ rozhodnuté. Súd vychádzajúc z okamžitej aplikability v celej jeho šírke (ust. § 470 ods. 1 na konania začaté pred 01.07.2016, má za to, že z dôvodu, že takýto nárok súčasná právna úprava nepozná, nie je možné tento nárok strane priznať a tento nárok zamietol (výrok č. IV). Naviac súd uvádza, že ani za účinnosti OSP by tento nárok nebolo možné priznať, nakoľko za podmienok podľa ust. § 147a ods. 1 OSP patrí tento nárok výlučne účastníkovi konania (strane), ktorý je zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane advokáta protistrany. Nárok na zaplatenie sumy vo výške 100 eur si na pojednávaní dňa 23.05.2013 uplatnil právny zástupca žalovaných v 2. a 3 rade, nie osobne účastníci konania (žalovaní v 2. a 3. rade).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v šiestich vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.