Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/239/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. o zaplatenie 35,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 35,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 35,85 eur. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.9.2004 v súlade s § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách Zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov. Na základe zmluvu žalobca pre žalovaného ako majiteľa účtu zriadil a vedie účet majiteľa cenných papierov. V zmysle čl. 9 ods. 9.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi za činnosti vykonávané podľa zmluvy ceny vo výške stanovenej cenníkom služieb (sadzobníkov poplatkov), pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi poplatok za vedenie účtu do 15 dní po obdržaní faktúry vystavenej žalobcom. Keďže žalovaný svoj dlh neuhradil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu tohto dlhu upomienkou. Dlh predstavuje dlžný poplatok za rok 2011 vo výške 11,95 eur, 2012 vo výške 11,95 eur, 2013 vo výške 11,95 eur spolu v sume 35,85 eur.

2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 2.9.2015 platobný rozkaz č.k. 36Cb/239/2015-20.

3. Podľa § 266 ods. 3 ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

4. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd v zmysle § 266 ods. 3 uznesením č.k. 36Cb/239/2015-33 zo dňa 7.3.2018 platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 v neprítomnosti žalobcu, keď predvolanie na pojednávanie v deň 20.6.2018 mu bolo doručené elektronicky dňa 25.5.2018 a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov, prílohou č. 1, faktúrami, upomienkou, doručenkou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

7. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca mal povinnosť doručiť žalovanému faktúru na uhradenie predmetných ročných poplatkov, a to v zmysle článku 9 ods. 9.4 zmluvy. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný poprel akékoľvek doručenie rozhodných faktúr, a preto mu nevznikla ani povinnosť uhradiť ročný poplatok za rozhodné obdobie. Nepoprel, že za predchádzajúce obdobie zrejme poplatky uhradil, avšak iba na základe doručenej faktúry. Písomnosti si riadne preberá a preto si neviem vysvetliť prečo mu neboli faktúry za rok 2011 až 2013 doručené. Zdôraznil, že žalobca sám v žalobe uvádza, že žalobca je povinný uhradiť poplatok do 15 dní po obdržaní faktúry vystavenej žalobcom. Keďže k doručeniu faktúr nedošlo povinnosť uhradiť poplatok žalobcovi mu nevznikla. Písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.5.2018 považuje za nezrozumiteľné, nakoľko je v ňom označený žalovaný. „Jenčová Natália Sofia“. Priznal, že v článku 13 ods. 13.2 ako zmluvná strana sám súhlasil so zmluvným dojednaním, že právne vzťahy neupravené inak sa budú so žalobcom riadiť okrem iného aj obchodným zákonníkom, t.j. aj daný spor. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Na otázku súdu, aby uviedol, od akej doby podľa jeho názoru začala plynúť premlčacia lehota a kedy uplynula a v akej dobe trvania, s tým, že žalobca podal žalobu na súd dňa 16.4.2015 uviedol, že z faktúry poplatku za rok 2013 vyplýva, že táto bola vystavená v Žiline dňa 27.12.2013, takže pri premlčacej dobe v trvaní 4 rokov by mala uplynúť premlčacia doba 28.12.2017. Na otázku súdu či nevidí rozpor medzi svojim tvrdením o plynutí premlčacej lehoty a vznesenou námietkou premlčania odpovedať nevedel.

8. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril stručne písomne dňa 30.5.2018 (č.l. 46 spisu) tak, že nárok považuje za nepremlčaný.

9. Zo Zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov č. 039/TNA/2004-CDCP zo dňa 17.9.2004 (č.l. 2 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca (v tej dobe pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) ako člen a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili danú zmluvu v zmysle § 105 zák. č. 566/2001 o cenných papieroch. Žalovaný požiadal žalobcu o zriadenie účtu. Predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie účtu majiteľa členom. Podľa čl. 9 ods. 9.1. zmluvy majiteľ účtu je povinný platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré súd stanovené v cenníku služieb poskytovaných členom centrálneho depozitára. Podľa čl. 9 ods. 9.2. člen je oprávnený meniť znenie cenníka služieb jednostranne, pričom každá zmena Cenníka služieb nadobúda účinnosť dňom jej zverejnenia na internetovej stránke www.dexia.sk <http://www.dexia.sk>, alebo dňom neskorším určeným v Cenníku služieb. Podľa čl. 9 ods. 9.4. majiteľ účtu splnomocňuje člena na inkaso príslušných cien zo svojho bankového účtu vedeného v Dexia banke v rozsahu požadovaných služieb a v súlade s platným cenníkom. Všetky inkasované poplatky budú majiteľovi účtu oznámené formou daňového dokladu. Prílohou č. k zmluve je „Zriadenie účtu majiteľa CP podľa § 105 ods. 3 zákona“

10. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa § 105 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) centrálny depozitár zriadi na žiadosť účet majiteľa aj centrálnemu depozitárovi, členovi, štátnemu orgánu konajúcemu v mene Slovenskej republiky a právnickej osobe podľa osobitného predpisu. Centrálny depozitár môže zriadiť účet majiteľa aj inej právnickej osobe, ak je to uvedené v prevádzkovom poriadku.

14. Podľa § 105 ods. 3 cit. zákona pre iné právnické osoby ako osoby podľa odseku 2 alebo pre fyzické osoby môže zriadiť účet majiteľa člen. Člen zriadi účet majiteľa právnickej osobe alebo fyzickej osobe aj na žiadosť obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, emitenta alebo burzy cenných papierov.

15. Podľa § 105 ods. 3 cit. zákona právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

16. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

17. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

18. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

19. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

21. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 17.9.2004 žalobca (v tej dobe pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) ako člen a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili v zmysle § 105 zák. č. 566/2001 o cenných papieroch písomnú Zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov č. 039/TNA/2004-CDCP. Predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie účtu majiteľa členom. Podľa čl. 9 ods. 9.1. zmluvy majiteľ účtu je povinný platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré súd stanovené v cenníku služieb poskytovaných členom centrálneho depozitára. Žalovaný nepopieral,

že za služby za rok 2011 až 2013 žalobcovi ročný poplatok nezaplatil, pričom argumentoval tým, že nebol povinný platiť ročný poplatok keď mu nebola žalobcom riadne doručená faktúra na tento poplatok. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje. Podľa čl. 9 ods. 9.1. zmluvy majiteľ účtu je povinný platiť členovi za činnosti vykonávané podľa tejto zmluvy ceny, ktoré súd stanovené v cenníku služieb poskytovaných členom centrálneho depozitára. V zmysle citovaného zmluvného dojednania je zrejmé, že žalovanému vzniká povinnosť platiť ročný poplatok za vykonané činnosti žalobcu podľa zmluvy. Jedinou podmienkou zaplatenia ročného poplatku je tak vykonanie činnosti, služby žalobcom v tom ktorom roku. Žalovaný však v konaní žiadnym spôsobom netvrdil a ani nenamietal, že žalovaný v zmysle zmluvy mu riadne služby neposkytol, že žalovaný nevykonával riadne činnosť podľa zmluvy za ktorú mu patrí cena - ročný poplatok, ktorý je žalovaný povinný potom zaplatiť. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne, viedol v rokoch 2011 až 2013 účet žalovaného a vykonával činnosti v zmysle zmluvy. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi za túto jeho činnosť nesplnil, preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný poplatok za roky 2011 až 2013 spolu vo výške 35,85 eur, t.j. 11,95 eur ročne. Žalovaný výšku poplatku nenamietal, nerozporoval. Zo zmluvy je naviac zrejmé, že k úprave, zmene výšky poplatku mohlo dôjsť jednostranne (bez dohody so žalovaným, bez výslovného oznámenia) a účinnosť zmeny nastane dňom jej zverejnenia na internetovej stránke žalobcu alebo neskorším dňom (stane sa objektívne známa, teda aj pre žalovaného, bez toho aby bol osobitne o tom inforomovaný) K právnej argumentácii žalovaného súd ešte dodáva, že ako je vyššie uvedené, tak povinnosť zaplatenia ročného poplatku žalobcovi v zmysle ods. 9.1. nie je podmienená doručením písomného daňového dokladu - faktúry žalovanému ako nesprávne tvrdil, pričom odkazoval aj na ods. 9.4. zmluvy. Podľa čl. 9 ods. 9.4. majiteľ účtu splnomocňuje člena na inkaso príslušných cien zo svojho bankového účtu vedeného v Dexia banke v rozsahu požadovaných služieb a v súlade s platným cenníkom. Všetky inkasované poplatky budú majiteľovi účtu oznámené formou daňového dokladu. Súd má za to, že dané zmluvné dojednania nie je možné vykladať (a spájať aj vo vzájomnej súvislosti s ods. 9.1) tak ako to robí žalovaný. Ods. 9.1. rieši samotnú povinnosť platenia ročného poplatku a vznik tejto povinnosti v nadväznosti na splnenie povinnosti žalobcu vykonať činnosti podľa zmluvy. Ods. 9.4. rieši už konkrétnu situáciu úhrady, ak je platenie príslušnej ceny (napr. ročného poplatku) realizované formou inkasa z bankového účtu majiteľa. Ods. 9.4. obsahuje poverenie, splnomocnenie žalobcu k takémuto spôsobu platenia príslušných cien. Ako nepriamo vyplýva z vykonaného dokazovania, tak v danom prípade žalobca (aj napriek splnomocneniu) inkaso („strhávanie“ pravidelných ročných) platieb z účtu žalovaného nevykonával a žalovaný platil (mal platiť) ročné poplatky bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Bezhotovostný spôsob úhrady ročného poplatku na bankový účet žalobcu vyplýva z obsahu žalobcom vystavovaných faktúr (ktorých vystavovanie bude nižšie zdôvodnené), ktoré ako sám žalovaný priznal v minulosti žalobcovi uhrádzal. Logicky v prípade ak by žalobca inkaso reálne vykonával resp. vykonal (súdu nie je známy dôvod prečo tak napriek splnomocneniu nerobil prípadne robil avšak sa neuspokojil, napr. pre nedostatok prostriedkov na účte žalovaného a pod.) tak by sa nedomáhal zaplatenia ročných poplatkov súdnou cestou. Posledná veta citovaného odseku uvádza, že v prípade inkasovaného poplatku (čo nie je daný prípad!) bude táto skutočnosť oznámená majiteľovi účtu formou daňového poplatku. Je tak zrejmé, že daňový doklad zaslaný majiteľovi účtu má slúžiť na oznámenie toho, že žalobca realizoval inkaso napr. ročného poplatku a v akej výške, pričom faktúra opäť nepodmieňuje úhradu týmto spôsobom (inkasom) ale len dodatočne plní informačnú, prípadne daňovú funkciu, pre majiteľa účtu. Treba priznať, že žalobca aj napriek tomu, že v zmysle zmluvy nemal výslovnú povinnosť v danom prípade vystavovať žalovanému faktúry a ich vystavenie už vôbec nebolo podmienkou vzniku povinnosti žalovaného platiť ročné poplatky, tak žalobca žalovanému aj napriek tomu vystavoval faktúry (č.l. 7-9 spisu) na zaplatenie ročných poplatkov. Súd ale vystavené faktúry vyhodnotil tak, že faktúry opäť plnia len informačnú, daňovú, oznamovaciu (o aktuálnej výške poplatku) funkciu a v prípade ich doručenia a akceptácie ich obsahu zo strany žalovaného tak aj osobitnú, dodatočnú dohodu zmluvných strán o (neskoršej) dobe splatnosti toho ktorého ročného poplatku (splatnosť by v takom prípade nastala do 14 dní po doručení faktúry žalovanému). Nakoľko však žalovaný doručenie predmetných faktúr popieral a žalobca ich doručenie nepreukázal, tak sa súd ich obsahom ani bližšie nezaoberal. Na základe toho dospel súd k záveru, že samotné vystavenie faktúr (aj bez ich doručenia) je pre posúdenie vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v zmluve dohodnutý ročný poplatok za vedenie účtu bez právneho významu. Žalovaný v konaní taktiež vzniesol námietku premlčania nároku. Medzi stranami nebolo sporné, že na daný právny vzťah si zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky a začína plynúť deň nasledujúci po

splatnosti záväzku žalovaného. Ako je vyššie uvedené, tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi poplatok po vykonaní zmluvnej činnosti žalobcu, v prípade ročného poplatku, po vykonaní činnosti v tom ktorom roku. Je tak nepochybné, že záväzok žalovaného sa stal splatným potom čo boli naplnené dva predpoklady jeho splatnosti a to vykonanie činnosti a uplynutie kalendárneho roku. Uplynutím roku 2011 t.j. počnúc 1.1.2012 sa stal záväzok žalovaného splatným a začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.1.2016. Nakoľko žalobca podal žalobu (uplatnil si svoje právo na súde) dňa 16.4.2015 tak si ho uplatnil počas plynutia premlčacej lehoty, teda ešte pred jej uplynutím, t.j. včas. Obdobne tomu je aj v prípade ročného poplatku za roky 2012 a 2013, pri ktorých premlčacia doba uplynula ešte neskôr. Žalovaným vznesená námietka premlčania tak bola vznesené nedôvodne a právo žalobcu na plnenie povinnosti žalovaného premlčané nie je. Žalobca v konaní poukázal na nezrozumiteľnosť písomného vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.5.2018 (č.l. 46), nakoľko v hlavičke vyjadrenia je označený žalovaný: „Jenčová Natália Sofia“. Súd žalovanému na pojednávaní osobne vysvetlil, že má za to, že zrejme zo strany žalobcu ide o chybu v písaní a vyjadrenie bezpochybností smeruje do predmetného konania žalovaného Ing. Miloslava Nekanoviča ako to jednoznačne vyplýva a je to dostatočne zrozumiteľné a určité z označenia spisovej značky konania uvedenej žalobcom vo vyjadrení sp. zn. „36Cb/239/2015“. Daná chyba v písaní nemá žiaden význam pre právne posúdenie veci prípadne pre posúdenie obsahu vyjadrenia žalobcu a súd sa k nej vyjadril len z toho dôvodu, že to bolo žalovaným v konaní namietané.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“