Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-76-2016.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX-XX, so sídlom Košická 24, Bratislava, IČO: 30 791 723, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: R.. Y. E., I.. XX.X.XXXX, Z. W. XX, Z., zastúpenej advokátom Mgr. Kamilom Suchodolským, Kúpeľná 84, Revúca, o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný byt, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.04.2016, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vypratať rozostavaný byt číslo XX-I., X.W., O. N. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, E.M. na Y. Č. XXXX, T. Z. R., T. Z. - W. Č. L., N. Ú. I..
2. V žalobe žalobca uviedol, že podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako právnická osoba zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome N. Č.. XX-XX O. Z.. Žalovaná je zapísaná na LV č. XXXX ako vlastníčka rozostavaného bytu Č.. XX-I., X. W., O. N. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 8831/428559. Rozhodnutím č. O.-XXXX/XX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad údajného vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome N. Č.. XX - XX O. Z. v prospech PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (ďalej len „družstvo“), ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo dňa 16.05.2003 uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu N. XX - XX O. Z.. K tomuto postupu došlo odhliadnuc od skutočnosti, že katastrálny zákon, ani zákon č. 182/1993 Z. z. neumožňovali, aby Správa katastra vydala „rozhodnutie o zápise“, ktoré nemá žiadny právny, ani skutkový základ. Zo strany bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pri povolení vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome N. XX- XX O. Z. v prospech družstva išlo o svojvôľu realizovanú bez zmluvy či inej opory. Tento názor vychádza z obsahu Zmluvy o nadstavbe bytov, uzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na N. XX-XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní družstvo sa ako stavebník v zmluve zaviazalo vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol družstvu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m2, ktorý malo užívať a to bezodplatne po celú dobu výstavby. V zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, že vlastníkom novovystavaných bytov vrátane spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým novovystavaným bytom vo veľkosti určenej zmluvou na stane družstvo. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť až vtedy, keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby, dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech družstva na základe návrhu na vklad ním podaným. Družstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty skolaudované. Uvedeným momentom sa mala zároveň zmeniť veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pozornosti družstva ako aj žalovanej unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho práva k nadstavaným 14-tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby, k čomu nikdy nedošlo. Ide o byty neskolaudované a nespôsobilé k trvalému užívaniu. Žalovaná daný stav prehliada a predmetný byt užíva ako riadne skolaudovaný byt. Žalovaná uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušila vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam a zariadeniam domu, nakoľko v súčasnosti je na LV č. XXXX, N.. Ú.. I. zapísaná ako vlastník príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome N. XX-XX. Žalovaná užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú nadstavbu na bytovom dome N. XX-XX O. Z. a koná v rozpore s právnou úpravou vymedzenou zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím porušuje práva reálnych vlastníkov bytov v tomto bytovom dome.
3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetného rozostavaného bytu, nakoľko tento nemohla nadobudnúť od nevlastníka. PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA nenadobudlo vlastnícke právo k jednotlivým rozostavaným bytom, keďže v zmysle Zmluvy o nadstavbe predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k novo vystavaným bytom v prospech družstva bolo úplné vykonanie stavby zavŕšené právoplatným kolaudačným rozhodnutím. Žalovaná ako nevlastník, bez právneho dôvodu užíva spoločné priestory a spoločné zariadenia domu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby v bytom dome N. XX - XX O. Z..
4. Ďalej žalobca uviedol, že jeho aktívna vecná legitimácia vyplýva z ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e), § 7 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. Primárnou úlohou spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je spravovanie najmä spoločných častí a zariadení domu. Za správu domu je považované aj zabezpečovanie iných činností, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom základom správy domu je spravovanie najmä spoločných častí a zariadení domu, preto je spoločenstvo aj aktívne vecne legitimovanou osobu na zastupovanie dotknutých vlastníkov v civilných konaniach vo veci týkajúcej sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva v časti zásahu do podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu.
5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že je vlastníkom predmetného bytu a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobca je spoločenstvom vlastníkov bytov založeným podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a to za účelom správy spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane ich údržby a obnovy. Rozhodnutím č. O.-XXXX/ XX zo dňa 5.4.2012 vtedajšej správy katastra bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalovanej. Zmluvnými stranami Zmluvy o nadstavbe bytov boli stavebník: PREŠPOROK, DRUŽSTVO SLOVAKIA (družstvo) a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobca nie je zmluvnou stranou predmetnej zmluvy a podal obdobné žaloby samostatne voči jednotlivým vlastníkom 14-tich bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu (konania vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 21C/62/2016, 51C/71/2016, 10C/75/2016, 10C/78/2016, 21C/57/2016, 16C/73/2016). Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Uviedla, že žalobca v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vykonáva len správu spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy, ale v žiadnom prípade nemôže vstupovať do vlastníckych, užívacích alebo obdobných práv k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom. Vlastnícke práva prináležia výlučne jednotlivým vlastníkom, nie však spoločenstvu. Zároveň žalovaná vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, majúc za to, že aj na strane
žalovaných sa jedná o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C.s.p., kedy žalovanými by mali byť všetci vlastníci 14 bytových jednotiek v nadstavbe bytového domu. Žalovaná vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudla v súlade so zákonom a so Zmluvou o nadstavbe, a to na základe osobitnej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo výstavbe uzatvorenej s predchádzajúcim vlastníkom, ktorý byt nadobudol od stavebníka PREŠPORK, DRUŽSTVO SLOVAKIA. Vklad vlastníckeho práva v jej prospech bol príslušnou správou katastra povolený a jej vlastnícke právo k bytu bolo zapísané v katastri nehnuteľností SR.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Žalobca je spoločenstvo vlastníkov bytov založené za účelom správy spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov bytového domu v bytovom dome, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane ich údržby a obnovy a podľa zákona č. 182/1993 Z. z. zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome N. Č.. XX-XX O. Z..
8. Dňa 27.05.2003 uzavrelo 42 vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu N. XX-XX, Z. a Prešporok Družstvo Slovakia ako stavebník Zmluvu o nadstavbe bytov, ktorej predmetom bola výstavba dvojpodlažnej nadstavby podkrovia, v ktorej sa vytvorí 14 nových bytových jednotiek uvedených v projektovej dokumentácii špecifikovaných v čl. II zmluvy.
9. Žalovaná je podľa výpisu z LV č. XXXX, vedenom pre okres Z. R., T. Z.- W.. Č.. L., N.. Ú.. I. vlastníčkou rozostavaného bytu č. XX-I., X. W.Í., O. N. Č.. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X. Vlastnícke právo nadobudla na základe Kúpnej zmluvy O.-XXXX/XX zo dňa 5.4.2012.
10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva, držať užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká ochrana.
12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory“), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len „správny orgán“) príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len „register“).
15. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia“), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom
získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
16. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov Spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
18. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
19. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje (užíva). V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome N. Č.. XX-XX O. Z., keďže žalobca je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX-XX, ktoré je právnickou osobou zriadenou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
20. Spoločenstvo sa v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. zriaďuje za účelom správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlých pozemkov. Práva a povinnosti spoločenstva definuje § 7b zákona č. 182/1993 Z. z. Je nesporné, že spoločenstvo je aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie akýchkoľvek pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva v súdnom konaní, pričom základnou podmienkou je, aby tieto pohľadávky vznikli v súvislosti so správou domu, resp. z právnych úkonov týkajúcich sa domu, pričom rozsah týchto oprávnení možno aplikovať nielen voči vlastníkom v danom bytovom dome, ale aj voči tretím subjektom. Len v takýchto prípadoch vystupuje v súdnom konaní spoločenstvo ako žalobca vo vlastnom mene (pričom koná na účet vlastníkov). Keďže však predmetom tohto konania je uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, nemôže v súdnom konaní vystupovať ako žalobca spoločenstvo, keďže nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo zákona č. 182/1993 Z. z. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti je teda výlučne vlastník nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Základnou podmienkou úspechu žaloby vo veciach vlastníckych (teda aj vo veci vypratania nehnuteľnosti) je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá by mu ako vlastníkovi prislúchala. Keďže žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, súd dospel k záveru, že nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o vypratanie. Jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní nevyplýva ani z ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e), § 7 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., na ktoré sa žalobca odvolával.
21. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2014, sp. zn. 3Co/405/2012, tu súd uvádza, že predmetné rozhodnutie sa týkalo aktívnej vecnej legitimácie správcu (nie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z užívania bytov a nebytových priestorov, preto je toto rozhodnutie pre toto konanie nepoužiteľné.
22. Súdu je tiež známe z jeho činnosti, že tunajší súd vo viacerých konaniach s rovnakým skutkovým základom a s rovnakým žalobcom len s odlišnými žalovanými (na ktoré poukazovala žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe), žaloby zamietol takisto z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ ide o rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 4.10.2017, č. k. 21C/62/2016-66, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o vyparatenie bytu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tento bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.2.2018, č. k. 5Co/29/2018 - 89. V konaní sp. zn. 21C/62/2016 pritom žalobca odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu rovnakou argumentáciou, ako v tomto konaní (sp. zn. 7C/76/2016). Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa zriaďuje na správu domu. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Spoločenstvo je právnická osoba, ktorá zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome, ktoré ani spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva (§ 7b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Spoločenstvu zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva oprávnenie na podanie tejto žaloby, nakoľko sa viaže na vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú len podieloví spoluvlastníci bytového domu (vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome), keďže s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je aj nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. V uvedených konaniach je žalujúcou stranou žalobca, takže mu musia byť tieto rozhodnutia známe.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol v celom rozsahu.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalovaná mala v konaní úspech v celom rozsahu, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).